Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_38Ek-2647-2024.pdf
PDF · 105.16 KB
Case nature
Subarea
38Ek/2647/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. A. B., C.: X.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX D., práv. zast.: JUDr. Vladimír Kotus, advokát, so sídlom AK Masarykova 12, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO:42 104 360, proti povinnému: A. E., C.: X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX D. A., o vymoženie nepeňažného plnenia zodpovedajúceho povinnosti vypratať byt č. 4, na prízemí, na ulici F. G. XX H. D., nachádzajúci sa v obytnom dome súpisné číslo č. 1159, postavenom na parcele č. 331, zapísaného na LV č. XXXXX pre okres Košice I, obec D. - I. A., katastrálne územie J. a odovzdať ho oprávnenému, vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Mária Bíla, so sídlom Exekútorského úradu Košice, Hlavná 115, 040 01 Košice, IČO: 42 099 170, pod sp. zn. 315 EX 977/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods.3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd povinnému právo na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním návrhov na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .
III. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 88,46 Eur.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.11.2024, domáhal od povinného vymoženia povinnosti uloženej rozsudkom Okresného súdu Košice I. sp. zn. 13C/277/2014 zo dňa 19.09.2018 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5Co/19/2019 zo dňa 28.05.2019, a to povinnosti vypratať byt č. 4, na prízemí, na ulici F. G. XX H. D., nachádzajúci sa v obytnom dome súpisné číslo č. 1159, postavenom na parcele č. 331, zapísaného na LV č. XXXXX pre okres Košice I, obec D. - I. A., katastrálne územie J. a odovzdať ho žalobkyni do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň sa domáhal náhrady trov exekúcie.
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 20.12.2024 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Máriu Bílu, vydaním poverenia s európskym spisovým identifikačným číslom: K.:I.:L.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod sp. zn. 315 EX 977/24.
3. Dňa 14.02.2025 súdny exekútor doručil tunajšiemu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 30.01.2025 spolu s obálkou z návrhu opatrenou pečiatkou poštového doručovateľa o jeho podaní na poštovú prepravu dňa 03.02.2025 a prílohami (Vyhlásenie JUDr. Tomáša Tomčovčíka, prvú stranu Vyjadrenia žalovaného v 2. rade k odvolaniu povinnej ako žalobkyne k č.k. 40C/120/2014 vedenému Okresným súdom Košice I- dvojmo, výmenný lístok od A. M. N. zo dňa 20.12.2017, Potvrdenie o podaní návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom SR zo dňa 17.01.2025 sp. zn. RvP 133/2025- dvojmo, prvú stranu tresného oznámenia podaného na OP Košice I dňa 03.02.2025- dvojmo, 12 x poštový poukaz na sumu 85,- Eur poukázanú od ÚPSVaR Košice pre povinného a Oznámenie o zaradení občana do
Evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 09.01.2023- dvojmo). Zároveň súdu predložil Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 12.02.2025 spolu s prílohami (11 x inzerát s ponukou práce, upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 315EX 977/24 zo dňa 27.12.2024 spolu s doručenkou preukazujúcou jeho prevzatie do vlastných rúk povinného dňa 20.01.2025.
4. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že jeho trovy exekúcie sú v Upovedomení o začatí exekúcie vyčíslené v súlade so zákonom a sú aj riadne odôvodnené, pričom ich skutočná výške bude zrejmá až v priebehu exekučného konania podľa v tom čase aktuálneho vyčíslenia. Povinný svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil a trovy exekúcie ani čiastočne neuhradil. Preto exekútor navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu.
5. Súd konštatuje, že vzhľadom na včasnosť podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení má posudzovaný návrh povinného odkladný účinok. Návrh povinného na zastavenie exekúcie obsahoval odôvodnenie.
6. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že oprávnený nadobudol vlastnícke právo k bytu v dobrovoľnej dražbe, ktorou došlo k výkonu záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva. Táto zmluva bola uzatvorená ako zabezpečovací prostriedok k Zmluve o spotrebnom úvere č. 700923 na sumu 49.000,- Eur dňa 22.05.2012, ktorá má podľa povinného spotrebiteľský charakter. V tejto súvislosti povinný poukázal na ustanovenie § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka. Podľa povinného zmluva o spotrebnom úvere obsahuje „množstvo neprijateľných zmluvných podmienok“. V súvislosti s ochranou spotrebiteľa povinný poukázal na smernicu 93/13/EHS, na Chartu základných práv Európskej únie, Zmluvu o fungovaní Európskej únie a na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Povinný ďalej argumentoval, že návrh na zastavenie exekúcie podáva podľa § 61k ods. 1 písme d) Exekučného poriadku, pretože sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Má za to, že výkon exekučného titulu je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a aj s právom EÚ v spotrebiteľskej oblasti. Povinný uviedol, že k zániku jeho vlastníckeho práva k predmetnému bytu došlo v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa aj v rozpore s dobrými mravmi, a preto sa v tejto veci obrátil na Ústavný súd SR. Povinný rozpor s dobrými mravmi vidí v tom, že v dôsledku nemožnosti splácať úver prišiel o jediné svoje obydlie a tiež, že výške spotrebného úveru 49.000,- Eur je hrubom nepomere k cene nehnuteľnosti, ktorú znalecký posudok vyčíslil na 100.000,- Eur. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie alternatívne podal návrh na odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, ak by súd nevzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie. Povinný má za to, že na odklad exekúcie je naplnený zákonný dôvod, ak povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. V tejto súvislosti povinný poukázal na svoju nemajetnosť, nakoľko je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 85,- Eur a iný príjem nemá. Zároveň svoju žiadosť o odklad exekúcie odôvodňuje tým, že Ústavný súd SR začal konanie o ústavnej sťažnosti, ktorou povinný namieta porušenie jeho základných ľudských práv a slobôd. V ďalšom ohľade povinný namieta neprimerane vysoké trovy exekúcie súdneho exekútora, ktoré by sa z pôvodnej výšky trov 82,20 Eur vyšplhali na 2.382,51 Eur. Na základe vyššie uvedených skutočností povinný navrhuje, aby súd exekúciu zastavil, eventuálne povolil odklad exekúcie.
7. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie je neopodstatnený a nesúhlasí so zastavením exekúcie ani jej odkladom. Podľa oprávneného povinný v návrhu neuvádza žiadne iné skutočnosti, ktoré by mohli byť akokoľvek spôsobilé privodiť zastavenie exekúcie. Vo vzťahu k argumentácii povinného ohľadom neprijateľných zmluvných podmienok uviedol, že touto sa v konaní o určenie neplatnosti obchodných podmienok v zmluvách o úvere zaoberal Okresný súd Košice I, ktorý žalobu povinného zamietol a jeho rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd. Oprávnený citáciou bodu 33. odôvodnenia rozsudku OS Košice I sp. zn. 15C/14/2020 zo dňa 17.03.2022 poukázal na to, že konajúci súd sa k argumentácii povinného vyčerpávajúco vyjadril. Povinným napadnuté zmluvy boli konajúcim, ako aj odvolacím súdom vyhodnotené ako platné, v súlade so zákonom a obsahujúce všetky zákonné náležitosti. Rovnako tieto súdy konštatovali, že oprávnený nadobudol vlastnícke právo k bytu v súlade so zákonom o dobrovoľnej dražbe. Preto podľa oprávneného sú akékoľvek námietky povinného v tomto smere vo vzťahu k prebiehajúcej exekúcii irelevantné a nemôžu odôvodniť jej zastavenie. Oprávnený zároveň poukázal na tú skutočnosť, že exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, taktiež potvrdené odvolacím súdom a nebolo nijakým spôsobom spochybnené, preto exekučný
súd nemá dôvod nepostupovať v súlade s ním. K žiadosti povinného o odklad exekúcie oprávnený uviedol, že na jej vyhovenie neexistuje dôvod, pretože nie je splnená základná podmienka, že by sa povinný „bez svojej viny ocitol prechodne“ v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Podľa oprávneného povinný vo svojom produktívnom veku aj napriek množstvu pracovných ponúk, ktoré si vyžadujú len základné vzdelanie, nemá zamestnanie a fakticky sa „iba“ prihlásil do evidencie nezamestnaných. Toto svoje tvrdenie podložil pripojenými pracovnými ponukami z portálu profesia.sk. Oprávnený tiež uviedol, že povinný mal 15 rokov na to, aby si zabezpečil iné bývanie na základe riadneho užívacieho titulu, pričom do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa prihlásil od 4.1.2023. akýkoľvek odklad exekúcie predo predstavuje vážny a neodôvodnený zásah do práv oprávneného. Vo vzťahu k tvrdeniu povinného o podaní ústavnej sťažnosti oprávnený uviedol, že povinný žiadnym spôsobom neuviedol, čo má byť jej obsahom, voči akému rozhodnutiu alebo postupu orgánu bola podaná. Z predloženého potvrdenia vyplýva, že smeruje proti notárovi tam uvedenému, no tento minimálne od roku 2021 nevykonáva notársku činnosť. Taktiež z predloženej časti trestného oznámenia nemožno vyčítať žiadnu relevantnú skutočnosť ani vo vzťahu k trestnému konaniu ani vo vzťahu k posudzovanému exekučnému konaniu. Nakoľko podľa oprávneného neexistujú okolnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu a povinný ani žiadne takého okolnosti neosvedčil, oprávnený navrhuje, aby súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ako aj na jej odklad zamietol.
8. Dňa 03.04.2025 bolo právny zástupca oprávneného doručil súdu podanie, ktorým si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov konania v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie, a to za jeho vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Náhradu trov oprávneného za tento úkon právny zástupca oprávneného vyčíslil nasledovne: „Náhrada trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní sa v dôsledku vyjadrenia navýšila o 1 úkon právnej služby vo výške 88,46 EUR (podľa ustanovenia § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení za 1 úkon právnych služieb: vyjadrenie k návrhu na vykonanie exekúcie: 1x 57,08 EUR + 1x režijný paušál 14,84 EUR + 23% DPH ).“
9. Podľa § 45 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
10. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.
11. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, sa exekučné konanie začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
12. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
17. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
18. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 3 OZ obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet.
20. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania.
21. Súd vzhľadom na skutočnosti uvedené povinným v odôvodnení jeho návrhu na zastavenie exekúcie považuje za potrebné poukázať na to, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii. Jeho účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom, a to v jeho ustanovení § 61k. Povinný v návrhu ďalej musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal, teda povinný má skutočnosti v uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie nielen tvrdiť, ale aj preukázať.
22. Ďalej súd poukazuje na účel exekučného konania, ktorým je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, alebo za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, ale taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie,
pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
23. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a rovnako sa oboznámil s obsahom priložených listín. Súd na základe zistených skutočností konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je neodôvodnený. Skutočnosti uvádzané povinným ohľadom spotrebiteľského charakteru vzťahu medzi oprávneným a povinným, neprijateľných zmluvných podmienok, nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu oprávneným dobrovoľnou dražbou v rozpore s dobrými mravmi a pod., súd nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie, pretože sa nejedná o skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a v prípade ďalších tvrdení povinného (podanie ústavnej sťažnosti a trestného oznámenia, tvrdená nemajetnosť povinného) sa nejedná o skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na skutočnosti, ktoré prináležalo skúmať príslušnému konajúcemu súdu v tzv. základnom konaní a následne odvolaciemu orgánu v rámci odvolacieho konania. V danom prípade sa jedná o tzv. odvolacie dôvody, ktorými môže nespokojná strana sporu napadnúť prvostupňové rozhodnutie súdu a o ktorých prináleží rozhodovať odvolaciemu súdu v rámci odvolacieho konania. Ďalej súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že práve súdu v základnom konaní prináleží skúmať a vyhodnocovať podmienky konania a skutočnosti relevantné pre rozhodnutie o nároku uplatnenom žalobou, ako aj s ním súvisiacich trovách základného konania. Nakoľko o nárokoch uplatnených žalobou rozhoduje prvostupňový súd, majú účastníci konania právo podať proti rozsudku odvolanie. Toto svoje právo povinný aj využil a o odvolaní rozhodol odvolací súd tak, že rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. Rozsudok prvostupňového súdu tak po jeho potvrdení odvolacím súdom nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda sa stal spôsobilým exekučným titulom. Z uvedeného je zrejmé, že nárok uplatnený žalobou bol preskúmaný na dvoch úrovniach, tak v prvostupňovom konaní ako aj v odvolacom konaní.
24. Súd po podaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie opätovne preskúmal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, ako aj exekučný titul a dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný dôvodne. Povinný podľa názoru tunajšieho súdu vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd preto podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
25. K tvrdeniu povinného o spotrebiteľskom charaktere posudzovaného vzťahu medzi oprávneným a povinným uvádza, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Uvedené je zrejmé už len z tej skutočnosti, že účastníkmi konania sú dve fyzické osoby, teda ani jeden z nich nevystupuje na jednej strane ako obchodník a rovnako na druhej strane nevystupuje spotrebiteľ. Vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol až okamihom nadobudnutia vlastníckeho práva oprávneného k bytu, ktorý napriek tomu užíva povinný bez právneho titulu.
26. Nakoľko nárok oprávneného vymáhaný v tejto exekúcii vyplýva zo súdneho rozhodnutia, ktorým bola povinnému uložená povinnosť vypratať byt, argumenty povinného ohľadom ochrany spotrebiteľa a skúmania neprijateľných zmluvných podmienok nemajú k posudzovanej veci žiadny vzťah a vo vzťahu k prebiehajúcej exekúcii sú irelevantné. V tomto smere sa súd stotožňuje s vyjadrením oprávneného.
27. Povinným predložené listiny – potvrdenie o podaní ústavnej sťažnosti a prvá strana trestného oznámenia podľa názoru súdu sa taktiež nijako netýkajú posudzovaného exekučného konania. Súdu z nich nie je zrejmé, akej veci sa tieto podania týkajú, čoho sa nimi povinný domáha a ani to, aký majú mať súvis s prebiehajúcim exekučným konaním. Povinný do okamihu rozhodnutia súdu o jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdu nedoložil žiadne rozhodnutia príslušných orgánov o týchto podnetoch. Preto súd aj tieto povinným predložené dokumenty považuje za irelevantné vo vzťahu k prebiehajúcej exekúcii.
28. V súvislosti s námietkou povinného o jeho nemajetnosti je potrebné uviesť, že ak sa súdnemu exekútorovi počas priebehu exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, bude daný dôvod na zastavenie
exekúcie a v takomto potencionálnom prípade súdny exekútor danú exekúciu aj bez návrhu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaví. Z uvedeného teda vyplýva, že majetkovými pomermi sa zaoberá výlučne exekútor a on je v odôvodnených prípadoch v zmysle vyššie citovaného ustanovenia aj príslušný na vyhlásenie záveru o nemajetnosti povinného a na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu. Rovnako, ako tomu bolo v prípade zastavenia predchádzajúcej exekúcie voči povinným. Táto skutočnosť však nebráni tomu, aby si oprávnený aj po zastavení predchádzajúcej exekúcie pre nemajetnosť znovu podal ďalší návrh na vykonanie exekúcie. Skutočnosť, že zákon takúto možnosť nevylučuje, resp. nezakazuje je logicky opodstatnená tým, že majetkové pomery povinného sa časom môžu zmeniť- povinný sa môže zamestnať a tým pádom dosahovať dostatočný príjem, môže nadobudnúť majetok dedením, darovaním, a pod..
29. Súčasťou podaného návrhu povinného na zastavenie exekúcie bol aj návrh na odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a to z dôvodu, že ak povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 61h Exekučného poriadku v platnom znení o návrhu na odklad exekúcie rozhoduje súdny exekútor, preto sa súd návrhom na odklad exekúcie podaným povinným zároveň s návrhom na zastavenie exekúcie nezaoberal.
30. Pre úplnosť súd vo vzťahu k námietke povinného ohľadom výšky trov exekúcie považuje za potrebné vysvetliť, že tieto si súdny exekútor vyčíslil v súlade so zákonom, a to v súlade s ustanovením § 6, § 7 ods. 1, § 10, § 21 ods. 3 a § 24 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Navyše o trovách exekútora rozhoduje súd až v súvislosti s rozhodnutím, ktorým sa exekučné konanie končí, preto v tomto štádiu súd exekútora na vyčíslenie trov exekúcie nevyzýval. Trovy exekútora uvedené v upovedomení o začatí exekúcie sú preto len predbežné a ich reálna výška bude v konečnom dôsledku závisieť od spôsobu vykonania exekúcie.
31. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný, a preto ho v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
32. Nakoľko povinným výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nevznikli, súd im ich náhradu nepriznal.
33. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
34. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
35. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
36. Podľa § 13a ods. 2 písm. c vyhlášky č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý úkon ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
37. Oprávnený si v súvislosti s týmto návrhom povinného uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia za svoje vyjadrenie vo plnej výške. Nakoľko bol oprávnený v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie plne úspešný, súd mu podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku v plnom rozsahu priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 88,46 EUR s DPH za 1 úkon právnych služieb: vyjadrenie k návrhu na vykonanie exekúcie: 1x 57,08 EUR + 1x režijný paušál 14,84 EUR + 23% DPH.
38. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku na sumu uvedenú v III. výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.