Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/19/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne M.. M. E., nar. X.XX.XXXX, C., P. XXXX/X, zast. Mgr. Richardom Petrovom, advokátom, Košice, Františkánska 3, proti žalovanej M. T., nar. X.X.XXXX, C., Pajorova XXXX/XX, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku -187 z 19.9.2018 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalovaná je povinná vypratať byt č. X., na prízemí, na ulici O. č. XX v C., nachádzajúci sa v obytnom dome súpisné číslo č. XXXX, postavenom na parc. č. XXX, zapísaného na LV č. XXXXX pre okres C. I, obec C. - A. M., katastrálne územie L. a odovzdať ho žalobkyni do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, III. žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 50 % a IV. návrh na prerušenia konania zamietol. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou, podanou uňho 30.10.2014 domáhala a ako ju skutkovo a právne odôvodnila. Konštatoval, že uznesením č. k. -35 z 10.2.2015 rozhodol o prerušení konania č. k. do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod č. k. a že na základe podaného odvolania žalobkyňou, Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozhodol uznesením č. k. -48 z 13.1.2016 o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu tunajšieho súdu č. k. -35 z 10.2.2015 tak, že zrušil uznesenie a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Ďalej uviedol, že vyzval žalobkyňu na upresnenie žalobného petitu v časti náhrady škody. Žalobkyňa reagovala tak, že špecifikácia predmetného petitu záleží od pojednávania, nakoľko bude súd chcieť vyhovieť prvému petitu žaloby, potom bude žalobkyňa reagovať na ďalšiu časť. Žalovaná na pojednávaní predložila kópiu žaloby z 21.6.2017, ktorú žalovaná podala na tunajší súd, pričom predmetom konania je určenie vlastníckych práv k bytu. Na základe uvedeného žalovaná žiadala prerušiť konanie do skončenia vyššie uvedenej veci. Žalobkyňa žiadala, aby súd v prejednávanej veci rozhodol vo veci samej, nakoľko vlastnícke právo k bytu stále svedčí žalobkyni. Žalobkyňa svoj nárok v časti žaloby o náhradu škody nevedela súdu bližšie špecifikovať žiadnymi predloženými dokladmi. Zistil, že na tunajšom súde je vedené konanie č. k. , v ktorom vystupuje ako žalobkyňa M. T. a ako žalovaní sú označení: Sberbank Slovensko, a.s., DRAŽOBNÍK, s.r.o. a M.. M. E.. Predmetom konania je vyslovenie neplatnosti obchodných podmienok k zmluve o úvere č. XXXXXX a všeobecných obchodných podmienok k zmluve o úvere č. XXXXXX. Konanie sa skončilo rozsudkom č. k. -744 z 18.5.2017 tak, že súd žalobu zamietol a žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% a Krajský súd v Košiciach v odvolacom konaní potvrdil napadnutý rozsudok 6.9.2018 rozsudkom č.k. . Ďalej zistil, že na tunajšom súde je vedené konanie č. k. , v ktorom vystupuje ako žalobkyňa M. T. a ako žalovaná M.. M. E., pričom predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu. V konaní bol vyhlásený rozsudok č. k. zo 4.12.2017 a súd rozhodol tak, že návrh na prerušenie konania zamietol, žalobu zamietol a žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Zistený skutkový stav posúdil podľa právnych predpisov, ktorých znenie citoval: , , SR, , , ,, ,, , a uviedol, že o prechode vlastníckeho práva možno hovoriť vtedy, ak sa nadobúda vlastnícke právo na základe zákona alebo na základe rozhodnutia štátneho orgánu, resp. na základe iných skutočností (napr. vydržaním). Možno sem zahrnúť aj nadobudnutie vlastníckeho práva príklepom licitátora (za podmienky, že vydražiteľ zaplatí požadovanú cenu). Citoval , , , , , ,, o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a uzavrel, že v danom prípade bolo súdu preukázané notárskou zápisnicou č. N 1387/2014 Nz 32469/2014, NCRIs 33137/2014 o vykonaní dobrovoľnej dražby podľa o dobrovoľných dražbách ako aj výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX, okres C. I, obec C. - A. M., k.ú. L., že žalobkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou bytu č. 4, na prízemí, na ulici O. č. XX v C., nachádzajúceho sa v obytnom dome súpisné číslo č. XXXX, postavenom na parcele č. XXX, zapísaného na LV č. XXXXX pre okres C. I, obec C. - A. M., katastrálne územie L.. Priebeh a vykonanie dobrovoľnej dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou N 1387/2014 Nz 32469/2014, NCRIs 33137/2014. Je nesporné, že žalovaná nepodala v žalobu o neplatnosť vyššie uvedenej dražby na súd. Z výziev na odovzdanie nehnuteľností z 8.10.2014 a zo 14.10.2014 mal preukázané, že žalovaná bola vyzvaná na odovzdanie nehnuteľnosti dražobníkom. Zo zápisníc o odovzdaní predmetu dražby mal zato, že žalovaná nebola prítomná pri odovzdávaní predmetu dražby, neotvárala predmetný byt čím neposkytla potrebnú súčinnosť pri odovzdaní predmetu dražby. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a na základe skutkových zistení mal za preukázané, že žalobkyňa je vlastníkom predmetného bytu a v zmysle a je oprávnená byt držať, užívať ho a nakladať s ním podľa svojej vôle. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Vlastnícke právo vyjadruje konkretizáciu základného ústavného práva uvedeného v . Ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v citovanom ustanovení vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva, najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Vlastnícke právo je absolútnym právom pôsobiacim „erga omnes“, t.j. voči všetkým. Vlastník veci je oprávnený domáhať sa ochrany svojho práva voči tomu subjektu, ktorý jeho vlastnícke právo porušuje. Pasívne legitimovaným v prípade vlastníckej žaloby na vydanie veci/vypratanie nehnuteľnosti je osoba, ktorá zasahuje do vlastníckych práv žalobcu tým, že vec neoprávnene zadržiava, resp. užíva a odmieta vec vlastníkovi vydať, resp. vypratať. chráni subjektívne právo vlastníka bytu prostredníctvom vlastníckych žalôb proti zásahom nevlastníka do práva vlastníka. Jedná sa o tzv. negatórnu žalobu. Žalobkyňa sa tak podanou žalobou domáhala vypratania, t.j. ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle . Žalobkyňa uhradila cenu predmetu dražby a preto v zmysle zák. o dobrovoľných dražbách sa stala dňom udelenia príklepu licitátora výlučnou vlastníčkou predmetného bytu. V konaní bolo nesporné vlastníctvo žalobkyne k predmetnému bytu, ktorého vypratania sa domáha, pretože uvedený byt užíva bez právneho dôvodu žalovaná. Vlastník veci má právo domáhať sa ochrany proti tomu, kto do jeho práva neoprávnene zasahuje. V prípade, ak je touto vecou nehnuteľnosť (byt), právo na vydanie veci je obsiahnuté v práve na jej vypratanie. V takom prípade ten, kto nehnuteľnosť (byt) neoprávnene užíva, je povinný nehnuteľnosť(byt) vypratať. Žalovaná v spore nepreukázala žiaden právny dôvod, pre ktorý predmetný byt užíva, byt vo vlastníctve žalobkyne naďalej užíva bez právneho dôvodu a teda žalobkyni v užívaní jej bytu bráni. V súlade s vyššie uvedeným mal zato, že úmyselným konaním žalovanej, t. j. konaním, ktorým žalovaná napriek opakovaným výzvam neodovzdala predmet dražby vlastníčke nehnuteľnosti, porušila a zasahovala do vlastníckeho práva žalovanej. Pri rozhodovaní v merite sporu vychádzal z toho, že žalovaná žiaden právny dôvod na užívanie sporného bytu nemá. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalovaná nemá žiaden právny titul užívania k predmetnej nehnuteľnosti, naďalej ju užíva a nehnuteľnosť do dnešného dňa nevypratala. Na základe uvedeného žalobe v vypratania bytu vyhovel a zaviazal žalovanú predmetnú nehnuteľnosť bližšie špecifikovanú vo výrokovej časti rozsudku vypratať. „Žalovaná“ v rámci druhého petitu žaloby požadovala nahradenie škody spôsobenej neoprávneným užívaním bytu a to za nájomné a platby za energie od 3.10.2014 do dňa vypratania bytu. Súd na pojednávaní konanom 7.7.2017 ako aj na pojednávaní konanom 19.9.2018 vyzval žalobkyňu na špecifikáciu žalobného petitu v časti náhrady škody. Žalobkyňa však počas konania žiadnym spôsobom nešpecifikovala náhradu škody, ktorú si uplatňuje v konaní voči žalovanej, preto žalobu v časti o náhradu škody zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa , (ich znenie citoval). O návrhu na prerušenie konania „žalobkyne“ tak, že predmetný návrh zamietol, nakoľko predmetný návrh je toho času irelevantný, keďže Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd potvrdil rozsudok č. k. z 18.5.2017 vo veci samej lebo nevidel žiadne relevantné dôvody na rozhodnutie o prerušení konania a návrh žalovanej o prerušenie konania zamietol. 3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, ktorá poukázala na to, že v deň pojednávania 19.9.2018 doručila vyjadrenie vo veci finančných podvodov spoločnosti DRAŽOBNÍK s.r.o. a BYFOS s.r.o. za rok 2014 po „Dobrovoľnej dražbe". e) Súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti. Financií, ktoré žiadal byfos s.r.o. od banky už mesiac po vydražení 7.10.2014 1751,75 eur vraj nedoplatku. Trestný čin. 2. Medzi 2 a 3 dražbou bola uskutočnená rekonštrukcia suterénu. Pred vydražením pri 3 dražbe nebol urobený nový znalecký posudok, zvýšila sa hodnota „nehnuteľnostej“. Netransparentná dražba. Od podania ŽALOBY NA „nepravoplatnosť“ právneho úkonu voči Sberbank a Dražobník s.r.o. od 31.3.2014 do „vydráženia“ 04.09.2014 nebol určený ani jeden termín na pojednávanie v konaní Porušenie „chráneneho“ práva na vlastníctvo a spravodlivý proces. ŽALOBA, ktorú žalobkyňa podala 30.10.2014 neobsahovala plne údaje o nehnuteľnosti. Súd v Uznesení konkrétne ne poukázal, že petitom podaným Žalobkyňou údaje nehnuteľnosti boli opravené, takže súd ne uviedol v Uznesení, že bol „dan“ petit ohľadom údajov nehnuteľnosti. Byt, v ktorom býva 20 rokov je jej jediné obydlie. 4.Žalovaná podaním doručeným súdu 28.11.2018 (č.l. 203) doplnila odvolanie nasledovne: Proti I., III. a IV. výroku rozsudku z 19.9.2018, ktorým súd nariadil vypratanie nehnuteľnosti, podáva odvolanie. Odôvodňuje ho tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Primárne namieta skutočnosť, že súd prekročil návrh žalobkyne, nakoľko I. enunciát rozhodnutia nekorešponduje s petitom žaloby. To bez procesného úkonu - pripustenia zmeny petitu nie je možné svojvoľne upravovať cestou súdu. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa nikde neuvádza, že by k takémuto postupu došlo. Dokončuje trestné oznámenie na dražobníka, ktorý bol zainteresovaný v dražbe jej bytu a správcu bytového domu Byfos, pretože došlo k machinácii s prijatými finančnými prostriedkami. Znalecký posudok vychádzal zo stavu nehnuteľností pred vykonanou rekonštrukciou, ktorá bol v čase dražby dokončená a nový znalecký posudok urobený nebol. Dražobník doteraz nepredložil vyúčtovanie ako naložili s prijatými peniazmi. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku I. zmenil, a žalobu v celom rozsahu zamietol. 4.Rozsudok, vo výroku II. a IV., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, a ktorým zamietol návrh na prerušenie konania, nebol odvolaním napadnutý a tento výrok nadobudol právoplatnosť (, ), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný. 5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa , , lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 6.Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 7.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 8.Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako samostatné odvolacie dôvody. 9.Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v , sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 10.Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť strán sporu v konaní pred súdom využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zák. zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. 11.Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 12.Skutočnosti uvedené v odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. 13.Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (), postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia ( ) ale aj alebo poučenia o dôkaznej povinnosti ( ), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania ( ), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. , napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore s a p.. 14.Žalovaná v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený odvolací dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 15.Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. 16.Žalovaná v odvolaní neoznačuje žiaden dôkaz, ktorý navrhovala už v konaní na súde prvej inštancie, ale nebol vykonaný, preto tento odvolací dôvod nie je daný. 17.Záverom je potrebné uviesť, že žalovaná namieta, že súd rozhodol nad rámec žalobného petitu. K uvedenej námietke je odvolací súd uvádza, že výrok rozsudku musí byť formulovaný jasne výstižne a zrozumiteľne. Výrok je determinovaný žalobným petitom v takom znení ako ho uviedol žalobca v petite žaloby. Je však prípustné, aby súd v rozhodnutí upravil petit žaloby tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom núteného výkonu rozhodnutia. 18.Podľa Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. 19.Ak žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd rozhodol o vyprataní bytu č. X., na prízemí, na ulici O. č. XX v C., nachádzajúceho sa v obytnom dome súpisné číslo č. XXXX, postavenom na parcele č. XXX, zapísaného na LV č. XXXXX pre okres C. I, obec C. - A. M., katastrálne územie L. žalovanou a súd rozhodol o tom, že žalovaná je povinná vypratať byt č. X, na prízemí, na ulici O. č. XX v C., nachádzajúci sa v obytnom dome súpisné číslo č. XXXX, postavenom na parc. č. XXX, zapísaného na LV č. XXXXX pre okres C. I, obec C. - A. M., katastrálne územie L. a odovzdať ho žalobkyni do troch dní od právoplatnosti rozsudku a súd okrem uvedeného vyslovil aj povinnosť odovzdať byt žalobkyni do troch dní od právoplatnosti rozsudku nekonal nad žalobný petit, len učinil výrok jasným a zrozumiteľným a uvedené je predovšetkým v záujme ochrany žalovanej, aby bolo zrejmé v akom stave byt odovzdala. 20.Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 21.Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 22.Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23.Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24.Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto náhrada jeho trov bola priznaná žalobkyni v plnom rozsahu. 25.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.