Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
fd1/400325.75ccd3.pdf
PDF · 99.13 KB
No categories available
5Tost/20/2016
N a j v y š š í s ú d 5 Tost 20/2016
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Szaba
a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci
odsúdeného M. Z. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. f/ Tr. zák.
a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 7. júla 2016
v Bratislave sťažnosť odsúdeného M. Z. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 17. marca
2016, sp. zn. 4Ntok/5/2015 o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania, a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného M. Z.
sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Nitre uznesením zo 17. marca 2016, sp. zn. 4Ntok/5/2015 zamietol
podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného M. Z. na povolenie obnovy konania
skončeného rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 17. októbra 2002, sp. zn. 1 T 54/99
v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. decembra 2002,
sp. zn. 4 To 52/02, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.
Ihneď po vyhlásení uznesenia zahlásil odsúdený M. Z. do zápisnice o verejnom
zasadnutí sťažnosť. Sťažnosť odôvodnil sám, ako aj prostredníctvom ustanoveného obhajcu
JUDr. Petra Matisa, tým, že v čase páchania trestných činov bol
pod negatívnym vplyvom vyvíjajúcej sa duševnej poruchy spôsobenej úrazom na motorke,
ktorá vyvrcholila mozgovou príhodou v roku 2012. Až v tomto roku sa u odsúdeného zistila
atrofia mozgu, cysty a polypy, pričom v pôvodom konaní nebolo robené CT ani MRI mozgu
a znalci MUDr. Droba, MUDr. Lexman a PhDr. Máthé nemali o chorobe odsúdeného
vedomosti, preto ich znalecké posudky sú nepoužiteľné. V tejto súvislosti dal súdu
do pozornosti dielo neuropsychológa Elkhonona Goldberga „Jak nás mozek civilizuje“, ktorý
konštatuje, že klinický psychológ nepostrehne poškodenie organicity človeka, ale ho bude
považovať za narušenú osobnosť na základe správania sa a konania. Ide teda o nový dôkaz,
súdu skôr neznámy, ktorý sám o sebe, ako aj v súhrne s predchádzajúcimi dôkazmi vyvoláva
pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia. Najvyššiemu súdu preto navrhol obnovu
konania povoliť.
Obhajcom podané odôvodnenie sťažnosti bolo 18. mája 2016 zaslané na vyjadrenie
Krajskej prokuratúre Nitra.
Námestník krajského prokurátora sa k sťažnosti vyjadril s tým, že rozhodnutie
krajského súdu, s ktorým sa stotožnil, považoval za správne a zákonné. Znalci by zistili,
ak by odsúdený v čase spáchania skutku trpel nejakou poruchou ovplyvňujúcou schopnosť
rozpoznávať protiprávnosť konania alebo ovládať svoje konanie. Najvyššiemu súdu preto
navrhol sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietnuť.
Vyjadrenie prokurátora bolo odsúdenému doručené 3. júna 2016. Odsúdený sa k nemu
nevyjadril.
Sťažnosť odsúdeného, adresovaná priamo najvyššiemu súdu, bola 29. júna 2016
zaslaná na vyjadrenie Krajskej prokuratúre Nitra, ktorú možnosť prokurátor už nevyužil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe sťažnosti odsúdeného M. Z. preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil,
že sťažnosť nie je dôvodná.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo
skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo
vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo
k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu,
alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného
trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo
by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že v konaní o návrhu
na povolenie obnovy konania súdu neprislúcha preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom
konaní a zákonnosť rozhodnutia, ktorým bolo toto konanie právoplatne skončené.
Rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy konania sa obmedzuje iba na zistenie,
či existujú skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, odôvodňujúce povolenie obnovy
Krajský súd v Nitre odôvodnil zamietnutie návrhu na povolenie obnovy konania
tým, že odsúdený nepredložil nové skutočnosti alebo dôkazy spôsobilé podložiť dôvodný
predpoklad pre možnú zmenu právoplatného rozsudku. Skutočnosti tvrdené odsúdeným,
že v dôsledku prekonanej cievnej mozgovej príhody z roku 2012 nemohol rozpoznať
protiprávnosť svojho konania v čase spáchania skutkov, nie sú spôsobilé spochybniť závery
znaleckých posudkov psychiatrov a psychológa o neexistencii duševnej poruchy odsúdeného.
K návrhu odsúdeného na vypracovanie znaleckého posudku z odboru neuropsychológie
uviedol, že nové skutočnosti alebo dôkazy musia byť predložené spolu s návrhom
na povolenie obnovy konania.
S uvedenými konštatovaniami sa najvyšší súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Nad rámec odôvodnenia krajského súdu uvádza, že odsúdený nepredložil žiadny dôkaz
preukazujúci jeho tvrdenia o úraze na motorke v roku 1987, ktoré malo mať vplyv na jeho
rozpoznávaciu schopnosť a viesť až k cievnej mozgovej príhode v roku 2012. Zo správy
Psychiatrického oddelenia Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne pre
ošetrujúceho lekára z 22. septembra 1998 iba vyplýva, že v rámci osobnej anamnézy
odsúdený uviedol aj tento úraz. Pri iných vyšetreniach (napr. prepúšťacia správa Fakultnej
nemocnice Trenčín, neurologické oddelenie, z 5. júla 2012, lekárske správy Sociálnej
poisťovne z 5. októbra 2015, 14. mája 2013 vyhotovené za účelom posúdenia nároku
na invalidný dôchodok) zranenie na motorke opomenul. Zároveň z doložených lekárskych
správ nie je možné zistiť súvis medzi tvrdeným zranením a mozgovou príhodou,
resp. že by sa v čase spáchania trestných činov u odsúdeného vyvíjala duševná porucha.
Natívne CT vyšetrenie ukázalo kôrovú atrofiu mozgu, minimálny polyp (nie polypy,
ako uvádza odsúdený) a ischemické kolekcie biparietálne cystického charakteru (niektoré
staršieho dáta). Avšak žiadna lekárska správa nespája cievnu mozgovú príhodu s prípadným
predchádzajúcim zranením, ani neuvádza, že by uvedené zmeny na mozgu odsúdeného boli
dlhodobého charakteru a vznikli v období údajnej nehody alebo v čase spáchania skutkov.
Takéto zmeny mohli nastať aj v období po spáchaní skutkov, nakoľko odvtedy uplynulo skoro
15 rokov (do cievnej mozgovej príhody).
Odsúdený navrhol pribratie znalca z odboru neurológie a psychiatrie, resp.
neuropsychológie za účelom vyjadrenia sa k funkčnosti mozgu. V tejto súvislosti považuje
najvyšší súd za potrebné uviesť, že krajský súd nebol povinný uskutočniť výsluch znalca,
či inak vyhodnotiť dôkazy uskutočnené v pôvodnom konaní, nakoľko pri rozhodovaní
o povolení obnovy konania je úlohou súdu iba zistiť splnenie podmienok obnovy konania
v zmysle ust. § 394 Tr. por., tzn. porovnať nové skutočnosti a dôkazy so starými a posúdiť,
či v prípade pravdivosti sú takej sily, aby zmenili právoplatné rozhodnutie, a nie posudzovať
dôkazy vo vzťahu k veci samej. Vlastné dokazovanie sa uskutočňuje až v ďalšom konaní
v prípade povolenia obnovy konania. Navyše pribratie znalca za situácie, že nie je
hodnoverným spôsobom preukázaný úraz odsúdeného, by bolo nadbytočné. Znalec
by sa mohol vyjadriť len hypoteticky k vplyvu údajného zranenia na konanie odsúdeného,
resp. všeobecne k dôsledkom úrazov hlavy. Výsledok znaleckého dokazovania by však nemal
dosah na iné rozhodnutie vo veci.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil nové
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania, a preto sťažnosť odsúdeného
M. Z. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 7. júla 2016
JUDr. Peter S z a b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová