Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tost/20/2016

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Szaba

a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci

odsúdeného M. Z. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. f/ Tr. zák.

a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 7. júla 2016

v Bratislave sťažnosť odsúdeného M. Z. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 17. marca

2016, sp. zn. o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania, a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného M. Z.

sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre uznesením zo 17. marca 2016, sp. zn. zamietol

podľa návrh odsúdeného M. Z. na povolenie obnovy konania

skončeného rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 17. októbra 2002, sp. zn.

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. decembra 2002,

sp. zn. , pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa

Ihneď po vyhlásení uznesenia zahlásil odsúdený M. Z. do zápisnice o verejnom

zasadnutí sťažnosť. Sťažnosť odôvodnil sám, ako aj prostredníctvom ustanoveného obhajcu

JUDr. Petra Matisa, tým, že v čase páchania trestných činov bol

pod negatívnym vplyvom vyvíjajúcej sa duševnej poruchy spôsobenej úrazom na motorke,

ktorá vyvrcholila mozgovou príhodou v roku 2012. Až v tomto roku sa u odsúdeného zistila

atrofia mozgu, cysty a polypy, pričom v pôvodom konaní nebolo robené CT ani MRI mozgu

a znalci MUDr. Droba, MUDr. Lexman a PhDr. Máthé nemali o chorobe odsúdeného

vedomosti, preto ich znalecké posudky sú nepoužiteľné. V tejto súvislosti dal súdu

do pozornosti dielo neuropsychológa Elkhonona Goldberga „Jak nás mozek civilizuje“, ktorý

konštatuje, že klinický psychológ nepostrehne poškodenie organicity človeka, ale ho bude

považovať za narušenú osobnosť na základe správania sa a konania. Ide teda o nový dôkaz,

súdu skôr neznámy, ktorý sám o sebe, ako aj v súhrne s predchádzajúcimi dôkazmi vyvoláva

pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia. Najvyššiemu súdu preto navrhol obnovu

konania povoliť.

Obhajcom podané odôvodnenie sťažnosti bolo 18. mája 2016 zaslané na vyjadrenie

Krajskej prokuratúre Nitra.

Námestník krajského prokurátora sa k sťažnosti vyjadril s tým, že rozhodnutie

krajského súdu, s ktorým sa stotožnil, považoval za správne a zákonné. Znalci by zistili,

ak by odsúdený v čase spáchania skutku trpel nejakou poruchou ovplyvňujúcou schopnosť

rozpoznávať protiprávnosť konania alebo ovládať svoje konanie. Najvyššiemu súdu preto

navrhol sťažnosť odsúdeného podľa zamietnuť.

Vyjadrenie prokurátora bolo odsúdenému doručené 3. júna 2016. Odsúdený sa k nemu

nevyjadril.

Sťažnosť odsúdeného, adresovaná priamo najvyššiemu súdu, bola 29. júna 2016

zaslaná na vyjadrenie Krajskej prokuratúre Nitra, ktorú možnosť prokurátor už nevyužil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe sťažnosti odsúdeného M. Z. preskúmal

správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie

predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil,

že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo

skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo

vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu,

alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného

trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo

by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že v konaní o návrhu

na povolenie obnovy konania súdu neprislúcha preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom

konaní a zákonnosť rozhodnutia, ktorým bolo toto konanie právoplatne skončené.

Rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy konania sa obmedzuje iba na zistenie,

či existujú skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, odôvodňujúce povolenie obnovy

konania podľa

Krajský súd v Nitre odôvodnil zamietnutie návrhu na povolenie obnovy konania

tým, že odsúdený nepredložil nové skutočnosti alebo dôkazy spôsobilé podložiť dôvodný

predpoklad pre možnú zmenu právoplatného rozsudku. Skutočnosti tvrdené odsúdeným,

že v dôsledku prekonanej cievnej mozgovej príhody z roku 2012 nemohol rozpoznať

protiprávnosť svojho konania v čase spáchania skutkov, nie sú spôsobilé spochybniť závery

znaleckých posudkov psychiatrov a psychológa o neexistencii duševnej poruchy odsúdeného.

K návrhu odsúdeného na vypracovanie znaleckého posudku z odboru neuropsychológie

uviedol, že nové skutočnosti alebo dôkazy musia byť predložené spolu s návrhom

na povolenie obnovy konania.

S uvedenými konštatovaniami sa najvyšší súd v plnom rozsahu stotožňuje.

Nad rámec odôvodnenia krajského súdu uvádza, že odsúdený nepredložil žiadny dôkaz

preukazujúci jeho tvrdenia o úraze na motorke v roku 1987, ktoré malo mať vplyv na jeho

rozpoznávaciu schopnosť a viesť až k cievnej mozgovej príhode v roku 2012. Zo správy

Psychiatrického oddelenia Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne pre

ošetrujúceho lekára z 22. septembra 1998 iba vyplýva, že v rámci osobnej anamnézy

odsúdený uviedol aj tento úraz. Pri iných vyšetreniach (napr. prepúšťacia správa Fakultnej

nemocnice Trenčín, neurologické oddelenie, z 5. júla 2012, lekárske správy Sociálnej

poisťovne z 5. októbra 2015, 14. mája 2013 vyhotovené za účelom posúdenia nároku

na invalidný dôchodok) zranenie na motorke opomenul. Zároveň z doložených lekárskych

správ nie je možné zistiť súvis medzi tvrdeným zranením a mozgovou príhodou,

resp. že by sa v čase spáchania trestných činov u odsúdeného vyvíjala duševná porucha.

Natívne CT vyšetrenie ukázalo kôrovú atrofiu mozgu, minimálny polyp (nie polypy,

ako uvádza odsúdený) a ischemické kolekcie biparietálne cystického charakteru (niektoré

staršieho dáta). Avšak žiadna lekárska správa nespája cievnu mozgovú príhodu s prípadným

predchádzajúcim zranením, ani neuvádza, že by uvedené zmeny na mozgu odsúdeného boli

dlhodobého charakteru a vznikli v období údajnej nehody alebo v čase spáchania skutkov.

Takéto zmeny mohli nastať aj v období po spáchaní skutkov, nakoľko odvtedy uplynulo skoro

15 rokov (do cievnej mozgovej príhody).

Odsúdený navrhol pribratie znalca z odboru neurológie a psychiatrie, resp.

neuropsychológie za účelom vyjadrenia sa k funkčnosti mozgu. V tejto súvislosti považuje

najvyšší súd za potrebné uviesť, že krajský súd nebol povinný uskutočniť výsluch znalca,

či inak vyhodnotiť dôkazy uskutočnené v pôvodnom konaní, nakoľko pri rozhodovaní

o povolení obnovy konania je úlohou súdu iba zistiť splnenie podmienok obnovy konania

v zmysle ust. , tzn. porovnať nové skutočnosti a dôkazy so starými a posúdiť,

či v prípade pravdivosti sú takej sily, aby zmenili právoplatné rozhodnutie, a nie posudzovať

dôkazy vo vzťahu k veci samej. Vlastné dokazovanie sa uskutočňuje až v ďalšom konaní

v prípade povolenia obnovy konania. Navyše pribratie znalca za situácie, že nie je

hodnoverným spôsobom preukázaný úraz odsúdeného, by bolo nadbytočné. Znalec

by sa mohol vyjadriť len hypoteticky k vplyvu údajného zranenia na konanie odsúdeného,

resp. všeobecne k dôsledkom úrazov hlavy. Výsledok znaleckého dokazovania by však nemal

dosah na iné rozhodnutie vo veci.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil nové

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania, a preto sťažnosť odsúdeného

M. Z. podľa ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 7. júla 2016

JUDr. Peter S z a b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová