Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 88/99

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

konanom 10. novembra 1999 predbežne prerokoval podnet , bytom

, na začatie konania pre porušenie základných práv

a slobôd zaručených čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 35 ods. 1

zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

v konaní pod sp. zn. Č. p.: K-362/Sť-99, Č. p.: -1998 a takto

rozhodol:

Podnet na začatie konania o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Navrhovateľ (ďalej len „navrhovateľ“) sa podaním

z 9. septembra 1999 doručeným na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) toho istého dňa, ktoré označil ako „Podnet na začatie konania podľa

článku 130 ods. 3 “, domáhal vyslovenia porušenia

ods. 2 nerešpektovaním zákonných postupov pri prešetrovaní trestných

oznámení a sťažností Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, čím priamo porušilo

jeho základné práva na ochranu majetku – čl. 20 ods. 1, osobnosti a rodiny – čl. 19

ods. 1 a 2 a podnikateľskej činnosti – .

V dôvodoch podania navrhovateľ uviedol, že Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) zaujalo negatívne stanovisko k jeho

pokusom o zjednanie nápravy v postupe vyšetrovateľa, oddelenia sťažností Úradu

kontroly ministra vnútra, vrátane ministra samotného, v prípade krádeže a ďalšej

trestnej činnosti, ktoré oznámil orgánom činným v trestnom konaní. Úrad kontroly

ministra vnútra – oddelenie sťažností v Košiciach odobrilo postup vyšetrovateľa, ktorý

prípad krádeže odložil, hoci spáchanie trestného činu bolo zdokladované. Predložil

zoznam vecí zhabaných pri výkone exekúcie a jestvujú aj svedecké výpovede

potvrdzujúce opodstatnenosť podozrenia z trestnej činnosti. Vyšetrovateľ

nerešpektoval svoju povinnosť začať trestné stíhanie bez odkladu a nadriadený

inšpekčný orgán nezjednal nápravu. Jeho sťažnosti ignoroval aj Úrad kontroly ministra

vnútra v Bratislave, rovnako aj minister vnútra. Protiústavné konanie jednotlivých

článkov ministerstva vnútra mu bráni domáhať sa v trestnom konaní ochrany majetku.

Exekútorka siahla na majetok, ktorý nemal byť predmetom exekúcie.

Z písomných dokladov, prevažne z listov, ústavný súd zistil tento

skutkový stav:

Ministerstvo vnútra SR – Úrad kontroly ministra vnútra SR – odbor kontroly

a sťažností PZ – oddelenie sťažností v Košiciach listom z 30. júla 1998 oznamuje

navrhovateľovi, že tento úrad nepovažuje za opodstatnenú jeho sťažnosť smerujúcu

proti uzneseniu policajného orgánu – OO PZ Košice - Staré mesto z 30. apríla 1998

ČTS: ORP-232/SM-1997, ktorým bola odložená vec podozrenia z trestného činu

krádeže podľa a , ktorého sa mala dopustiť exekútorka

Daňového úradu Košice I .

Z predloženého rukou písaného zoznamu opatreného pečiatkou Daňového

úradu Košice I je zrejmé, že v rámci daňovej exekúcie boli u navrhovateľa

inventarizované veci v úhrnnej hodnote asi 950 038,- Sk.

Z listu navrhovateľa zo 4. decembra 1998 adresovaného Úradu kontroly

Ministerstva vnútra SR vyplýva, že navrhovateľ sa sťažuje na oddelenie sťažností

v Košiciach na spôsob, akým bola vybavená jeho sťažnosť.

V liste z 24. februára 1999 adresovanom ministrovi vnútra sa navrhovateľ

sťažuje na nečinnosť Úradu kontroly Ministerstva vnútra SR.

Ministerstvo vnútra SR - Úrad kontroly ministra vnútra SR listom z 19. marca

1999 Č. p.: K-362/Sť-99 trvá na správnosti záverov, ktoré boli predtým urobené.

Listom z 20. mája 1999 sa navrhovateľ domáha osobného prijatia u ministra

vnútra a odpovede na svoju sťažnosť.

Napokon z listu navrhovateľa z 28. mája 1998 adresovaného Obvodnému

oddeleniu PZ Košice – Staré Mesto vyplýva, že podáva trestné oznámenia na

pre trestný čin krádeže podľa . Trestného

činu sa menovaná mala dopustiť 13. marca 1997 pri výkone tzv. exekúcie

v priestoroch predajne na Hlavnej 83 v Košiciach tým, že odcudzila podnosy na predaj

zlatníckeho tovaru v hodnote 7 000,- Sk.

Zo skutkového stavu uvádzaného navrhovateľom, ako aj z priložených

materiálov sa dá zistiť, že trestné oznámenie navrhovateľa voči daňovej exekútorke

bolo založené na tom, že v rámci výkonu daňovej exekúcie došlo ku odňatiu podnosov

na predaj zlatníckeho tovaru, pričom tieto veci neboli v zozname vyhotovenom

exekútorkou zachytené. Pritom sa zistilo, že tieto veci sa nachádzali na daňovom

úrade. Zrejme na tomto základe je navrhovateľ presvedčený, že došlo ku krádeži a že

spáchanie skutku bolo preukázané.

II.

Ústavný súd podnet navrhovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) predbežne prejednal na neverejnom zasadnutí.

Podnet preskúmal tak po formálnej, ako aj obsahovej stránke a zistil, že podnet je

zjavne neopodstatnený. Navrhovateľ síce cituje rôzne články z , ktoré podľa

jeho názoru mali byť porušené v súvislosti s trestným stíhaním

, exekútorky Daňového úradu Košice I, a to zo strany vyšetrovateľa,

orgánov ministerstva vnútra i samotného ministra vnútra. Tieto články nie je možné

aplikovať na konkrétny prípad. Ide o ústavné práva, ktoré sú premietnuté do

konkrétnych ustanovení osobitných zákonov, menovite . Trestný

poriadok neumožňuje účastníkovi trestného konania proti postupu orgánov činných

v trestnom konaní podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu vyšetrovateľa možno

podať sťažnosť na dozorujúcu prokuratúru a v rámci už súdneho konania odvolávať sa

na odvolací súd. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné trestné oznámenie

prešetriť a o ňom rozhodnúť. To sa aj stalo. Nikto nemá právny nárok a už vonkoncom

nie ústavoprávny nárok na to, aby jeho podaniu (v prípade navrhovateľa trestnému

oznámeniu) bolo vyhovené. Ak dôkazy, ktoré boli vykonané, nedávajú podklad pre

začatie trestného stíhania, nemôže vyšetrovateľ začať konať. Keď je navrhovateľ

presvedčený, že vyšetrovateľ bezdôvodne zastaví trestné konanie alebo nevykoná

navrhované dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodnutie, čím porušuje zákon

(), potom je sťažnosť ako opravný prostriedok, ktorý podáva účastník

konania, namieste. Navrhovateľ ako sťažovateľ a súčasne aj oznamovateľ trestného

činu má zákonné právo domáhať sa len toho, aby sa s jeho oznámením či sťažnosťou

kompetentný orgán zaoberal. Nemá však nárok na to, aby výsledok konania

zodpovedal jeho predstave. Výsledok konania síce môže zodpovedať jeho predstave,

keď zhromaždené dôkazy budú naozaj svedčiť o spáchaní trestného činu.

Vyhodnotenie dôkazov a aj závery vykoná vyšetrovateľ a v prípade

nespokojnosti účastníka s nimi má zákonnú možnosť v rámci podania opravného

prostriedku žiadať o ich zmenu. Navrhovateľ zrejme tieto možnosti nevyužil, ale iným

síce dovoleným spôsobom, nezodpovedajúcim , sa domáhal

nápravy na ministerstve spravodlivosti. Tam právomoc ústavného súdu nesiaha.

Odhliadnuc od uvedeného ústavný súd nadobudol presvedčenie, a to na základe

tých materiálov, ktoré navrhovateľ predložil, že navrhovateľ nevyužil všetky možnosti

smerujúce ku preskúmaniu správnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní.

Mal a mohol sa totiž obrátiť na prokuratúru, do pôsobnosti ktorej vec patrí, aby

preskúmala správnosť postupu a rozhodnutia obvodného oddelenia Policajného zboru

o odložení veci. To nakoniec navrhovateľ môže vykonať aj teraz.

Na tomto skutkovom a právnom základe ústavný súd vyslovuje názor, že

podnet navrhovateľa je zjavne neopodstatnený (zrejme aj predčasne podaný), a preto

ho podľa odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 1999