Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 564/2026
PDF · 188.41 KB
No categories available
III. ÚS 564/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Mgr. Katarínou Šimánkovou, advokátkou, Jesenského 230/7, Partizánske, proti postupu a uzneseniu Okresnej prokuratúry Prievidza č. k. 1Pn 148/26/3307-9 zo 4. marca 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. mája 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) označeným uznesením okresnej prokuratúry a jej postupom. Sťažovateľ navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnej prokuratúre na ďalšie konanie. Tiež žiada finančné zadosťučinenie 2 000 eur a náhradu trov konania.
2. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi, odboru kriminálnej polície (ďalej aj „vyšetrovateľ PZ“) z 29. januára 2026 bolo podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnuté trestné oznámenie sťažovateľa vo veci podozrenia zo spáchania prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona a prečinu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Podstatou trestného oznámenia
bolo to, že sťažovateľ čelil opakovaným pokusom o prevod svojich nehnuteľností, ku ktorým malo dôjsť na základe splnomocnenia z 10. októbra 2018, ktoré sťažovateľ podľa vlastných tvrdení nepodpísal. Takéto splnomocnenie bolo následne predložené 17. marca 2021 na vklad vlastníckeho práva na Okresný úrad v Prievidzi, katastrálny odbor spolu s darovacou zmluvou, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností vo vlastníctve sťažovateľa. Sťažovateľ v trestnom oznámení uvádzal, že splnomocnenie vyrobil jeho otec, ktorý zároveň sfalšoval jeho podpis a následne za sťažovateľa uzavrel aj darovaciu zmluvu.
3. Podstatou rozhodnutia bol záver vyšetrovateľa, že z dosiaľ získaných dôkazov sa nepodarilo preukázať, že splnomocnenie sfalšoval práve podozrivý O tom už bolo rozhodnuté uznesením vyšetrovateľa pod ČVS:PPZ-355/NCK-ENV-TN-2022 a trestné stíhanie bolo v zmysle § 228 ods. 1 Trestného poriadku prerušené. Sťažovateľom zabezpečený znalecký posudok č. 32/2025 z odboru písmoznalectva, ktorý bol podkladom pre opätovne podané trestné oznámenie, jednoznačne konštatuje, že nepodpisoval sporné splnomocnenie, čo však nemení dôkaznú situáciu. Zo znaleckého posudku nemožno vyvodiť jednoznačný záver o protiprávnom konaní konkrétneho páchateľa a taktiež naplnenie skutkovej podstaty trestných činov, kde by bol uvedený do omylu práve sťažovateľ. Zároveň nie je možné vyvodenie jednoznačného záveru, že páchateľ predložil sfalšovaný dôkaz – úradnú pečať (overovaciu doložku) Okresnému úradu v Prievidzi, katastrálnemu odboru, pretože nebol predložený originál sporného splnomocnenia. Vyvodenie zodpovednosti je preto len v hypotetickej rovine.
4. Proti uzneseniu vyšetrovateľa podal sťažovateľ sťažnosť, v ktorej namietal jeho nesprávnosť a predčasnosť. Prokurátor okresnej prokuratúry napadnutým uznesením sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. Plne sa stotožnil s právnym záverom vyšetrovateľa. Poukázal na to, že v súvislosti s falšovaním splnomocnenia z októbra 2018 a uzatvorením darovacej zmluvy zo 17. marca 2021 bolo trestné stíhanie vo veci zločinu podvodu uznesením vyšetrovateľa PZ, odboru odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality pod ČVS:PPZ-355/NCK-ENV-TN-2022 zo 6. decembra 2023 postupom podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Okrem toho uznesením vyšetrovateľa PZ, odboru kriminálnej polície Prievidza pod ČVS: ORP-245/2-VYS-PD- 2024 z 5. marca 2025 podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku bolo prerušené trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu v štádiu pokusu, ku ktorému malo dôjsť falšovaním predmetného plnomocenstva a uzatvorením darovacej zmluvy z 11. augusta 2023. Je absolútne neprípustné, aby vyšetrovateľ vykonával duplicitné konanie vo vzťahu k veciam už skôr začatým a vedeným pod ČVS: PPZ- 355/NCK-ENV-TN-2022 a ČVS: ORP-245/2-VYS-PD-2024 s identickým popisom skutku. Uznesenie o prerušení trestného stíhania nie je konečným rozhodnutím, ak vyjde najavo nový dôkaz, z ktorého bude možné vyvodiť záver o tom, kto je páchateľom stíhaného skutku, vyšetrovateľ môže v trestnom stíhaní podľa § 228 ods. 5 Trestného poriadku pokračovať.
II. Argumentácia sťažovateľa
5. Sťažovateľ namieta, že ako poškodený zostáva bez účinnej právnej ochrany. Zo strany orgánov činných v konaní dochádza k nepochopeniu skutkových súvislostí, a tým k dezinterpretácii jednotlivých dôkazov. V danej veci existuje súbor dôkazov, ktoré minimálne zakladajú dôvodné
podozrenie zo spáchania trestných činov podvodu podľa § 221 Trestného zákona a trestného činu falšovania verejnej listiny podľa § 352 Trestného zákona. Napriek tomu vyšetrovateľ a ani prokurátor nevykonali ďalšie logicky sa núkajúce úkony na objasnenie skutku, ale uzavreli vec s tým, že nie je preukázaná totožnosť páchateľa a skutok nie je trestným činom. Tým sťažovateľovi poskytli len formálne vybavenie trestného oznámenia. Sťažovateľ nesúhlasí s tým, že napriek zabezpečeniu znaleckého posudku a zisteniu nových skutočností (ďalšie pokusy o vklad vlastníckeho práva) prokurátor nevyužil možnosť pokračovať v existujúcich trestných konaniach, ale odmietol nové trestné oznámenie sťažovateľa a potvrdil odmietnutie veci.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
6. Ústavná sťažnosť smeruje proti postupu a uzneseniu prokuratúry o sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa, ktorým bolo odmietnuté trestné oznámenie sťažovateľa. Sťažovateľ namieta formálne vybavenie jeho trestného oznámenia, prehliadanie dôkazov a s tým spojenú neefektívnu ochranu jeho práv.
7. Z § 56 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok relevantnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05).
III.1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy:
8. Podanie trestného oznámenia ako formy inej ako súdnej ochrany nezaväzuje orgány činné v trestnom konaní začať na jeho základe trestné konanie. Subjektívne právo oznamovateľa na začatie trestného stíhania negarantuje ani ústava (II. ÚS 88/99, II. ÚS 42/00, III. ÚS 176/07) či dohovor (napr. Perez proti Francúzsku z 12. 2. 2004). Z čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého obsahom je základné právo na súdnu a inú právnu ochranu, vyplýva, že oznamovateľ trestnej činnosti má právo na to, aby sa kompetentný orgán (prokurátor, policajt) jeho oznámením zaoberal, nie však na to, aby výsledok konania zodpovedal jeho predstave. Porušiť toto právo môžu tieto orgány vtedy, ak by podania sťažovateľa ignorovali alebo nevenovali im pozornosť zodpovedajúcu ich povinnostiam (III. ÚS 324/05).
9. Článok 46 ods. 1 ústavy tak sťažovateľovi garantuje právo, aby sa podaným trestným oznámením náležite zaoberal kompetentný orgán, ktorým bol vyšetrovateľ a následne prokurátor. Sťažovateľ uvádza, že opakovane čelil pokusom o prevod svojej nehnuteľnosti na základe nepravých listín, konkrétne, sfalšovaného splnomocnenia z 10. októbra 2018 a následne darovacej zmluvy zo 17. marca 2021, neskôr aj darovacej zmluvy z 11. augusta 2023. Skutočnosť, že sťažovateľ sporné splnomocnenie nepodpísal, považovali orgány činné v trestnom konaní za preukázané
už v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-355/NCK-ENV-TN-2022. Rovnaké závery vyplývajú aj zo znaleckého posudku č. 32/2005 z odboru písmnoznalectva, ktorý zabezpečil sťažovateľ. Pre rozhodnutie o trestnom oznámení bolo rozhodujúce to, že v trestnom konaní nebolo preukázané, že plnomocenstvo za sťažovateľa ako splnomocniteľa podpísal podozrivý, a zároveň, že podozrivý aj pripojil k takému splnomocneniu overovaciu doložku skopírovanú či inak prevzatú z iného dokumentu.
10. K tomu prokurátor okresnej prokuratúry zároveň uviedol, že v súvislosti so skutkom, pri ktorom mal neznámy páchateľ 17. marca 2021 podať na kataster návrh na vklad vlastníckeho práva na základe splnomocnenia so sfalšovaným podpisom sťažovateľa, bolo trestné stíhanie vo veci zločinu podvodu uznesením vyšetrovateľa zo 6. decembra 2023 pod ČVS:PPZ-355/NCK-ENV-TN-2022 podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku prerušené. Bolo to odôvodnené tým, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Z rovnakého dôvodu bolo prerušené uznesením vyšetrovateľa z 5. marca 2025 pod ČVS: ORP-245/2-VYS-PD-2024 trestné stíhanie v súvislosti so skutkom, pri ktorom mal neznámy páchateľ sfalšované plnomocenstvo použiť pri uzatvorení darovacej zmluvy z 11. augusta 2023.
11. Z uvedeného vyplýva, že nezákonné vyhotovenie splnomocnenia a jeho opakované použitie na prevod nehnuteľností bez vedomia sťažovateľa bolo predmetom trestných stíhaní, ktoré boli prerušené z dôvodu podľa § 228 ods. 1 Trestného zákona. Vyšetrovateľ v uznesení o odmietnutí trestného oznámenia a prokurátor v napadnutom uznesení jasne a zrozumiteľne uviedli, že dôkazná situácia sa nezmenila a ani sťažovateľom zabezpečený znalecký posudok z odboru písmoznalectva nepredstavuje posun v objasnení skutočností významných pre trestné konanie. Zabezpečený dôkaz nepreukazuje protiprávne konanie konkrétnej osoby, čo by podľa § 228 ods. 5 Trestného poriadku odôvodnilo pokračovanie v trestnom stíhaní.
12. Keďže ani po podaní trestného oznámenia sťažovateľom neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce vyvodenie trestnej zodpovednosti voči konkrétnej osobe, vyšetrovateľ trestné oznámenie sťažovateľa odmietol. Postup vyšetrovateľa, s ktorým sa plne stotožnil prokurátor okresnej prokuratúry, nie je svojvoľný. Naopak, je výsledkom logického právneho posúdenia podstatných právnych skutočností. Vyšetrovateľ a aj prokurátor sa zistenými skutočnosťami zaoberali, a to aj s ohľadom na časový priebeh konania smerujúceho k protiprávnym prevodom nehnuteľností.
13. Skutočnosť, že trestné oznámenie neviedlo k sťažovateľom očakávanému záveru, nemožno hodnotiť ako porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Napadnuté upovedomenie okresnej prokuratúry je plne v súlade s požiadavkami vyžadovanými čl. 46 ods. 1 ústavy.
14. Ústavná sťažnosť je v časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zjavne neopodstatnená, z toho dôvodu ju ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol.
III.2. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote čl. 6 dohovoru a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu:
15. Sťažovateľ ústavnú sťažnosť v časti uvedených práv bližšie neodôvodňuje. Postup okresnej prokuratúry nevyvoláva žiadne pochybnosti o možnom porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov či práva na prerokovanie veci v primeranej lehote.
16. Ústavný súd zároveň upozorňuje, že sťažovateľ sa ako poškodený v trestnom konaní vedenom vo veci bez vznesenia obvinenia (proti konkrétnej osobe) nemôže domáhať vyslovenia porušenia základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 212/07, II. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06). Až vznesenie obvinenia je teda tým momentom, ktorý dáva poškodenému v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a teda z nej robí „vec“, na prerokovanie ktorej bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd poukazuje na okolnosť, že tento článok sa týka iba rozhodnutí súdov rozhodujúcich o právach občianskej povahy alebo o opodstatnenosti trestného obvinenia osoby, ktorá je účastníkom konania pred súdom (II. ÚS 494/2014, IV. ÚS 132/2020, IV. ÚS 463/2020).
17. Porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu sťažovateľ namieta v súvislosti s odmietnutím jeho trestného oznámenia. Vzhľadom na argumentačné prepojenie porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy s právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom predostretá argumentácia nie je spôsobilá podnietiť prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ani vo vzťahu k uvedenému právu.
18. Z uvedených dôvodov nie je možné dospieť k záveru o možnom porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu postupom a uznesením okresnej prokuratúry. Ústavná sťažnosť je aj v tejto časti zjavne neopodstatnená a z toho dôvodu bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietnutá.
19. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. septembra 2026
Robert Šorl
predseda senátu