Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 132/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpenej advokátom JUDr. Martinom

Olosom, Karola Kašjaka 1, Rajecké Teplice, vo veci namietaného porušenia základného

práva na inú právnu ochranu podľa v spojení

s a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením vyšetrovateľa

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I ČVS: ORP-938/4-VYS-B1-2018

z 30. októbra 2019 a uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I

č. k. -49 z 18. novembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 20. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. Martinom Olosom, Karola Kašjaka 1, Rajecké Teplice, vo veci namietaného

porušenia základného práva na inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Bratislava I (ďalej len „policajt“) ČVS: ORP-938/4-VYS-B1-2018 z 30. októbra 2019

(ďalej aj „rozhodnutie policajta“) a uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry

Bratislava I (ďalej aj „prokurátor“) č. k. -49 z 18. novembra 2019

(ďalej aj „rozhodnutie prokurátora“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala trestné

oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného

podľa účinného v čase skutku. Policajt svojím

uznesením ČVS: ORP-938/4-VYS-B1-2018 z 30. októbra 2019 v spojení s uznesením

prokurátora č. k. -49 z 18. novembra 2019 postupom podľa § 197

ods. 1 písm. d) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) odmietol sťažovateľkou podané trestné oznámenie. Postup

a rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní sťažovateľka napadla ústavnou

sťažnosťou.

3.1 Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti napadla právne závery,

ku ktorým dospeli orgány činné v predsúdnom trestnom konaní, ktoré sú „zjavne

neodôvodnené a súčasne arbitrárne. OČTK zjavne nezákonným a absurdným spôsobom

v rámci kvalifikácie zákonom určených podmienok trestnej zodpovednosti zamieňajú

hmotnoprávne rozhodný pojem splatnosti náhrady mzdy za hmotnoprávne irelevantný

procesný inštitút právoplatnosti súdneho rozhodnutia o priznaní náhrady mzdy.

Ide o neakceptovateľnú a nevysvetliteľnú svojvôľu pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu, nakoľko sa tieto natoľko odchýlili od znenia príslušných ustanovení, že zásadne

popreli ich účel a význam, i samotné gramatické znenie. Obe napadnuté uznesenia OČTK

nie sú ústavnoprávne akceptovateľné a konformné s obsahom príslušných... článkov

a dohovoru, pretože nimi prijaté právne závery sa neopierajú o aplikáciu relevantnej

právnej úpravy a absolútne nekorešpondujú so skutkovým podkladom, z ktorého vychádzajú

a ktorý zároveň neprezentujú jasným a náležitým odôvodnením, odhliadnuc od značnej

miery arbitrárnosti a nedostatočnosti odôvodnení oboch uznesení.“.

3.2 V konkrétnostiach vytkla orgánom činným v trestnom konaní nedostatky

v skutkovom a právnom posúdení svojej veci, a to „(i) Vyšetrovateľ úplne nesprávne skutok

týkajúci sa trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného viaže na čas od právoplatnosti

rozsudku Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. zo dňa 30.06.2016... (ii)

V danej veci išlo o pokračujúci trestný čin až do roku 2011 (každý mesiac dochádzalo

k nevyplateniu náhrady mzdy a jej celkovému narastaniu). V uvedenom rozhodnom čase

v rokoch 2009 až 2011 pritom môj zamestnávateľ – spoločnosť

bola fungujúca prosperujúca spoločnosť a mal možnosti mi z čoho vyplácať náhradu

mzdy, čo ani nik nepoprel. Konal však protiprávne a náhradu mzdy mi v danom čase

nevyplatil, (iii) Od 20.03.2008 do 09.10.2013 bola vo výkone funkcie predsedu

predstavenstva spoločnosti ... a od 10.10.2013

p. ... Splatnosť celej náhrady mzdy v sume 39.500,- EUR nastala dňa

31.05.2011, čo deklaruje aj rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. zo

dňa 30.06.2016. Náhradu mzdy mala tak povinnosť vyplatiť , ktorá

je ako štatutár spoločnosti zodpovedná za obdobie do 09.10.2013. Podľa

vyšetrovateľa by tak do času právoplatnosti rozsudku bol štatutár za svoje konanie trestne

nezodpovedný a zodpovednosť by sa posudzovala až od času právoplatnosti civilného

rozhodnutia, čo je absurdný právny nezmysel, (iv) Navyše podľa úvahy OČTK by sa každý

zamestnávateľ vyvinil poľahky jednoducho tak, že by konal úmyselne protiprávne, so

zamestnancom neplatne rozviazal pracovný pomer, nevyplatil mu náhradu mzdy... a po

právoplatnom rozsudku o vyslovení neplatnosti a priznaní náhrady mzdy (za spätné

obdobie) by už ani nemusel nič vyplácať, keďže firma by medzičasom bola už nemajetná

a navyše by účelovo zmenila aj štatutárov, (v) Vyšetrovateľ... z neznámych dôvodov taktiež

vôbec relevantne nepreveril podnikanie, finančné a majetkové toky (prevody) spoločnosti

. podľa jej účtovníctva, bankových výpisov, účtovných závierok a skutočné

dôvody nevyplatenia náhrady mzdy, obmedzil sa iba na zbierku listín. ... Vyšetrovateľ mal

povinnosť ex offo pribrať znalca za účelom zistenia možnosti spoločnosti

vyplatiť mi náhradu mzdy v rozhodnom období, ako sa tak bežne a štandardne postupuje

v obdobných prípadoch. Zo zadováženej zložky z obch. registra vyšetrovateľ rozhodne

nemohol zistiť finančný stav spoločnosti, stavy na účtoch a v pokladni ku konkrétnemu

dátumu, t.j. ku dňu splatnosti náhrady mzdy, (vi) Vyšetrovateľ nesprávne obmedzil skutok

týkajúci iba na trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného.“.

3.3 Sťažovateľka v závere svojej argumentácie konštatuje, že je nesporné,

„že v predmetnej právnej veci bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva

policajného zboru Bratislava I ČVS : ORP-938/4-VYS-B1-2018 zo dňa 30.10.2019

a uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. -49

zo dňa 18.11.2019 porušené moje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené

podľa a podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, základné právo na spravodlivý súdny proces zaručené

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V neposlednom

rade bol porušený i princíp právnej istoty podľa .“.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa ... na súdnu a inú právnu

ochranu zaručené podľa a podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo

na spravodlivý súdny proces zaručené podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a základné právo vyplývajúce z princípu právnej istoty

zaručenom podľa uznesením vyšetrovateľa

Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava I ČVS : ORP-938/4-VYS-B1-2018

zo dňa 30.10.2019 a uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I

sp. zn. -49 zo dňa 18.11.2019 porušené bolo.

2. Uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava I

ČVS : ORP-938/4-VYS-B1-2018 zo dňa 30.10.2019 a uznesenie prokurátora Okresnej

prokuratúry Bratislava I sp. zn. -49 zo dňa 18.11.2019 sa zrušuje a vec

sa vracia Okresnému riaditeľstvu PZ Bratislava I na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Okresné riaditeľstvo policajného zboru Bratislava I a Okresná prokuratúra

Bratislava I sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi ,

... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu trovy konania vo výške určenej

Ústavným súdom Slovenskej republiky.“

II.

Právomoc ústavného súdu

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa .

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

III.

Referenčné právne normy

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

15. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (,

, , , , ).

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej rozhodnutia

policajta a prokurátora predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného

súdu podľa a zistil, že je potrebné ju odmietnuť.

17. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať

iný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie. Podľa je ústavná sťažnosť

neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon

na ochranu jeho základných práv a slobôd.

18. Ústavný súd poukazuje na to, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach

podľa je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu

subsidiarity, ktorý je vyvoditeľný z , spočíva v tom, že ochrana

ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,

ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.

Koncepcia konania o ústavnej sťažnosti je založená na tom, že predstavuje subsidiárny

procesný prostriedok na ochranu zaručených základných práv a slobôd. Ústavný

súd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov či iných orgánov verejnej moci,

a preto nemôže nahrádzať ich činnosť. Jeho úlohou je v súlade s a nasl.

ochrana ústavnosti, a nie tzv. bežnej zákonnosti, resp. protiprávnosti. Z tohto pohľadu

je nevyhnutnou podmienkou konania, ktorá musí byť pred podaním ústavnej sťažnosti

splnená, vyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi

na ochranu jeho práv poskytuje.

19. Právomoc ústavného súdu je vybudovaná na zásade prieskumu vecí právoplatne

skončených, ktorých eventuálnu protiústavnosť už nemožno zhojiť inými procesnými

prostriedkami, resp. už nie je možná náprava iným spôsobom. Teda právomoc ústavného

súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa predstavuje ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132

ods. 2 (porovnaj m. m. , ,

, ).

20. Ústavná sťažnosť nemá byť podávaná z dôvodu „procesnej opatrnosti

či nedotknuteľnosti“ fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ale až vtedy, ak sa sťažovateľ

nemôže reálne domôcť ochrany svojich práv u ostatných orgánov verejnej moci. Postavenie

ústavného súdu tak možno obrazne prirovnať k „záchrannej brzde“, ktorú je možné použiť

až vtedy, ak zlyhajú všetky obvyklé a predvídané prostriedky na zabránenie vzniku

hroziacej ujmy, teda zabránenie porušenia ústavných práv. Konanie o ústavnej sťažnosti

však nie je a ani nemôže byť pomyselnou „skratkou“, ktorou by bolo možné obchádzať

konanie už vedené, resp. ktoré môže byť vedené na návrh sťažovateľa pred inými orgánmi

verejnej moci.

21. Subsidiarita ústavnej sťažnosti má pritom dimenziu formálnu i materiálnu.

Formálna dimenzia znamená, že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti musí

„formálne“ podať všetky prostriedky na ochranu práv, ktorými disponuje, a materiálnou

subsidiaritou je myslené to, že tieto prostriedky odôvodní spôsobom, ktorý všeobecnému

súdu umožní ústavnoprávny prieskum. Pokiaľ právny predpis ustanoví, že v určitej

procesnej situácii je príslušný na rozhodovanie o právach a slobodách jednotlivca konkrétny

orgán verejnej moci, bolo by zásahom do jeho právomoci a porušením princípu deľby moci

( ), pokiaľ by iný orgán o týchto právach rozhodoval bez toho,

aby bola daná možnosť príslušnému orgánu na realizáciu jeho právomoci. Obidve tieto

hľadiská preto treba reflektovať pri interpretácii a aplikácii jednotlivých inštitútov zákona

o ústavnom súde, v danom prípade pre posúdenie prípustnosti ústavnej sťažnosti

a príslušnosti ústavného súdu na jej prijatie na ďalšie konanie.

IV.1 K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu

podľa rozhodnutím policajta

22. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že uznesenie policajta

ČVS: ORP-938/4-VYS-B1-2018 z 30. októbra 2019 bolo predmetom preskúmania

v sťažnostnom konaní na podkladom sťažovateľkou podanej sťažnosti podľa § 185

ods. 1 a nasl. , o ktorej rozhodol prokurátor podľa

svojím uznesením č. k. -49 z 18. novembra 2019

tak, že ju zamietol. Pre rozhodnutie ústavného súdu v časti namietaného porušenia

označeného základného práva sťažovateľky na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 rozhodnutím policajta je teda podstatné, že existoval „iný orgán verejnej

moci“, na ktorý poukazuje . To vylučuje právomoc ústavného súdu

na prieskum ústavnou sťažnosťou prezentovaného porušenia základného práva

na inú právnu ochranu podľa rozhodnutím policajta. Na prerokovanie

tejto časti ústavnej sťažnosti nemá ústavný súd danú právomoc, preto ju bolo potrebné

v tejto jej časti odmietnuť pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie [§ 56 ods. 2 písm.

a) ].

IV.2 K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu

podľa rozhodnutím prokurátora

23. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu prokurátora sťažovateľka nevyužila

účinný prostriedok nápravy, ktorým je podanie na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

vydaného v predsúdnom konaní prokurátorom. Taký prieskum sa vykonáva nadriadeným

prokurátorom, a to v zmysle príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky

č. 11/2019 z 28. novembra 2019 účinného od 1. januára 2020 (ďalej len „príkaz“).

Podľa čl. 1 príkazu tento príkaz upravuje postup prokurátora pri vybavovaní podania,

ktorým sa podávateľ domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v predsúdnom

konaní alebo preskúmania zákonnosti postupu prokurátora v predsúdnom konaní vrátane

postupu spočívajúceho v preskúmaní postupu policajta v priebehu vyšetrovania

alebo skráteného vyšetrovania podľa , alebo odstránenia prieťahov

prokurátora v predsúdnom konaní... a ktoré nie je možné považovať za opravný prostriedok

alebo iné podanie podľa .

24. V predmetnej veci tak sťažovateľka nevyužila účinný prostriedok nápravy,

ktorým disponovala v čase pred podaním ústavnej sťažnosti a prostredníctvom ktorého

sa mala/mohla domáhať preskúmania namietaného postupu prokurátora

(rozumej prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I). Taký prieskum je (v súlade s čl. 8

príkazu) možný aj v prípade, ak napadnuteľné rozhodnutie prokurátora bolo vydané

pred 1. januárom 2020 a nepreskúmavalo sa na základe skoršieho obdobného postupu,

ktorého použitie bolo možné pred 1. májom 2019. Podstatné pre aktuálne rozhodovanie

ústavného súdu je, že dotknutý právny prostriedok na ochranu základného práva

(podanie podľa príkazu) bolo možné použiť po 31. decembri 2019, teda už pred podaním,

resp. v čase podania ústavnej sťažnosti (20. január 2020), a to v lehote na jej podanie

podľa počítanej od doručenia rozhodnutia prokurátora.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa

odmieta sťažovateľkou podanú ústavnú sťažnosť v tejto jej časti z dôvodu neprípustnosti.

IV.3 K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru

25. V prípade namietaného porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru, teda pri namietaní

porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd

poukazuje na to, že tento článok sa týka iba rozhodnutí súdov rozhodujúcich o právach

občianskej povahy alebo o opodstatnenosti trestného obvinenia osoby, ktorá je účastníkom

konania pred súdom (, , ). V dôsledku uvedeného

je ústavná sťažnosť sťažovateľky v tejto jej časti namietajúcej porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zjavne neopodstatnená a ústavný

súd ju preto podľa odmieta ako zjavne

neopodstatnenú (argument potreby skoršieho uplatnenia ochrany práva iným prostriedkom

by však aj v prípade použiteľnosti dotknutého referenčného ustanovenia platil rovnako).

IV.4 K namietanému porušeniu

26. Vo vzťahu k sťažovateľkou označenému ústavný súd

konštatuje, že tento článok má charakter právneho princípu a vyslovenie jeho porušenia

je viazané na vyslovenie porušenia základného práva, k čomu však z dôvodu postupu

ústavného súdu podľa a nedošlo. Vzhľadom

na uvedené ústavný súd podľa odmieta

sťažovateľkou podanú ústavnú sťažnosť v tejto jej časti ako zjavne neopodstatnenú.

27. V dôsledku odmietnutia sťažovateľkou podanej ústavnej sťažnosti bolo

už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími v nej uplatnenými návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2020

Miroslav Duriš predseda senátu