Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 48 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (53)IV. ÚS 132/2020
PDF · 222.71 KB
No categories available
IV. ÚS 132/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpenej advokátom JUDr. Martinom
Olosom, Karola Kašjaka 1, Rajecké Teplice, vo veci namietaného porušenia základného
práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení
s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením vyšetrovateľa
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I ČVS: ORP-938/4-VYS-B1-2018
z 30. októbra 2019 a uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I
č. k. 1 Pn 509/18/1101-49 z 18. novembra 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
bola 20. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť ,
, (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom
JUDr. Martinom Olosom, Karola Kašjaka 1, Rajecké Teplice, vo veci namietaného
porušenia základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Bratislava I (ďalej len „policajt“) ČVS: ORP-938/4-VYS-B1-2018 z 30. októbra 2019
(ďalej aj „rozhodnutie policajta“) a uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I (ďalej aj „prokurátor“) č. k. 1 Pn 509/18/1101-49 z 18. novembra 2019
(ďalej aj „rozhodnutie prokurátora“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala trestné
oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného
podľa § 214 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon účinného v čase skutku. Policajt svojím
uznesením ČVS: ORP-938/4-VYS-B1-2018 z 30. októbra 2019 v spojení s uznesením
prokurátora č. k. 1 Pn 509/18/1101-49 z 18. novembra 2019 postupom podľa § 197
ods. 1 písm. d) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Trestný poriadok“) odmietol sťažovateľkou podané trestné oznámenie. Postup
a rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní sťažovateľka napadla ústavnou
sťažnosťou.
3.1 Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti napadla právne závery,
ku ktorým dospeli orgány činné v predsúdnom trestnom konaní, ktoré sú „zjavne
neodôvodnené a súčasne arbitrárne. OČTK zjavne nezákonným a absurdným spôsobom
v rámci kvalifikácie zákonom určených podmienok trestnej zodpovednosti zamieňajú
hmotnoprávne rozhodný pojem splatnosti náhrady mzdy za hmotnoprávne irelevantný
procesný inštitút právoplatnosti súdneho rozhodnutia o priznaní náhrady mzdy.
Ide o neakceptovateľnú a nevysvetliteľnú svojvôľu pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu, nakoľko sa tieto natoľko odchýlili od znenia príslušných ustanovení, že zásadne
popreli ich účel a význam, i samotné gramatické znenie. Obe napadnuté uznesenia OČTK
nie sú ústavnoprávne akceptovateľné a konformné s obsahom príslušných... článkov ústavy
a dohovoru, pretože nimi prijaté právne závery sa neopierajú o aplikáciu relevantnej
právnej úpravy a absolútne nekorešpondujú so skutkovým podkladom, z ktorého vychádzajú
a ktorý zároveň neprezentujú jasným a náležitým odôvodnením, odhliadnuc od značnej
miery arbitrárnosti a nedostatočnosti odôvodnení oboch uznesení.“.
3.2 V konkrétnostiach vytkla orgánom činným v trestnom konaní nedostatky
v skutkovom a právnom posúdení svojej veci, a to „(i) Vyšetrovateľ úplne nesprávne skutok
týkajúci sa trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného viaže na čas od právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 18C 77/2009 zo dňa 30.06.2016... (ii)
V danej veci išlo o pokračujúci trestný čin až do roku 2011 (každý mesiac dochádzalo
k nevyplateniu náhrady mzdy a jej celkovému narastaniu). V uvedenom rozhodnom čase
v rokoch 2009 až 2011 pritom môj zamestnávateľ – spoločnosť
bola fungujúca prosperujúca spoločnosť a mal možnosti mi z čoho vyplácať náhradu
mzdy, čo ani nik nepoprel. Konal však protiprávne a náhradu mzdy mi v danom čase
nevyplatil, (iii) Od 20.03.2008 do 09.10.2013 bola vo výkone funkcie predsedu
predstavenstva spoločnosti ... a od 10.10.2013
p. ... Splatnosť celej náhrady mzdy v sume 39.500,- EUR nastala dňa
31.05.2011, čo deklaruje aj rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 18C 77/2009 zo
dňa 30.06.2016. Náhradu mzdy mala tak povinnosť vyplatiť , ktorá
je ako štatutár spoločnosti zodpovedná za obdobie do 09.10.2013. Podľa
vyšetrovateľa by tak do času právoplatnosti rozsudku bol štatutár za svoje konanie trestne
nezodpovedný a zodpovednosť by sa posudzovala až od času právoplatnosti civilného
rozhodnutia, čo je absurdný právny nezmysel, (iv) Navyše podľa úvahy OČTK by sa každý
zamestnávateľ vyvinil poľahky jednoducho tak, že by konal úmyselne protiprávne, so
zamestnancom neplatne rozviazal pracovný pomer, nevyplatil mu náhradu mzdy... a po
právoplatnom rozsudku o vyslovení neplatnosti a priznaní náhrady mzdy (za spätné
obdobie) by už ani nemusel nič vyplácať, keďže firma by medzičasom bola už nemajetná
a navyše by účelovo zmenila aj štatutárov, (v) Vyšetrovateľ... z neznámych dôvodov taktiež
vôbec relevantne nepreveril podnikanie, finančné a majetkové toky (prevody) spoločnosti
. podľa jej účtovníctva, bankových výpisov, účtovných závierok a skutočné
dôvody nevyplatenia náhrady mzdy, obmedzil sa iba na zbierku listín. ... Vyšetrovateľ mal
povinnosť ex offo pribrať znalca za účelom zistenia možnosti spoločnosti
vyplatiť mi náhradu mzdy v rozhodnom období, ako sa tak bežne a štandardne postupuje
v obdobných prípadoch. Zo zadováženej zložky z obch. registra vyšetrovateľ rozhodne
nemohol zistiť finančný stav spoločnosti, stavy na účtoch a v pokladni ku konkrétnemu
dátumu, t.j. ku dňu splatnosti náhrady mzdy, (vi) Vyšetrovateľ nesprávne obmedzil skutok
týkajúci iba na trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného.“.
3.3 Sťažovateľka v závere svojej argumentácie konštatuje, že je nesporné,
„že v predmetnej právnej veci bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva
policajného zboru Bratislava I ČVS : ORP-938/4-VYS-B1-2018 zo dňa 30.10.2019
a uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. 1Pn 509/18/1101-49
zo dňa 18.11.2019 porušené moje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, základné právo na spravodlivý súdny proces zaručené
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V neposlednom
rade bol porušený i princíp právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“.
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa ... na súdnu a inú právnu
ochranu zaručené podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo
na spravodlivý súdny proces zaručené podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a základné právo vyplývajúce z princípu právnej istoty
zaručenom podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením vyšetrovateľa
Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava I ČVS : ORP-938/4-VYS-B1-2018
zo dňa 30.10.2019 a uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I
sp. zn. 1Pn 509/18/1101-49 zo dňa 18.11.2019 porušené bolo.
2. Uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava I
ČVS : ORP-938/4-VYS-B1-2018 zo dňa 30.10.2019 a uznesenie prokurátora Okresnej
prokuratúry Bratislava I sp. zn. 1Pn 509/18/1101-49 zo dňa 18.11.2019 sa zrušuje a vec
sa vracia Okresnému riaditeľstvu PZ Bratislava I na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Okresné riaditeľstvo policajného zboru Bratislava I a Okresná prokuratúra
Bratislava I sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi ,
... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu trovy konania vo výške určenej
Ústavným súdom Slovenskej republiky.“
II.
Právomoc ústavného súdu
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
9. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby
10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme
ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.
III.
Referenčné právne normy
13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
15. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného
práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,
I. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
16. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej rozhodnutia
policajta a prokurátora predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného
súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde a zistil, že je potrebné ju odmietnuť.
17. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv
a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať
iný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci
na jej prerokovanie. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde je ústavná sťažnosť
neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon
na ochranu jeho základných práv a slobôd.
18. Ústavný súd poukazuje na to, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu
subsidiarity, ktorý je vyvoditeľný z čl. 127 ods. 1 ústavy, spočíva v tom, že ochrana
ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,
ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.
Koncepcia konania o ústavnej sťažnosti je založená na tom, že predstavuje subsidiárny
procesný prostriedok na ochranu ústavou zaručených základných práv a slobôd. Ústavný
súd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov či iných orgánov verejnej moci,
a preto nemôže nahrádzať ich činnosť. Jeho úlohou je v súlade s čl. 124 a nasl. ústavy
ochrana ústavnosti, a nie tzv. bežnej zákonnosti, resp. protiprávnosti. Z tohto pohľadu
je nevyhnutnou podmienkou konania, ktorá musí byť pred podaním ústavnej sťažnosti
splnená, vyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi
na ochranu jeho práv poskytuje.
19. Právomoc ústavného súdu je vybudovaná na zásade prieskumu vecí právoplatne
skončených, ktorých eventuálnu protiústavnosť už nemožno zhojiť inými procesnými
prostriedkami, resp. už nie je možná náprava iným spôsobom. Teda právomoc ústavného
súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy predstavuje ultima ratio
inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných
orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132
ods. 2 zákona o ústavnom súde (porovnaj m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05,
II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013).
20. Ústavná sťažnosť nemá byť podávaná z dôvodu „procesnej opatrnosti
či nedotknuteľnosti“ fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ale až vtedy, ak sa sťažovateľ
nemôže reálne domôcť ochrany svojich práv u ostatných orgánov verejnej moci. Postavenie
ústavného súdu tak možno obrazne prirovnať k „záchrannej brzde“, ktorú je možné použiť
až vtedy, ak zlyhajú všetky obvyklé a predvídané prostriedky na zabránenie vzniku
hroziacej ujmy, teda zabránenie porušenia ústavných práv. Konanie o ústavnej sťažnosti
však nie je a ani nemôže byť pomyselnou „skratkou“, ktorou by bolo možné obchádzať
konanie už vedené, resp. ktoré môže byť vedené na návrh sťažovateľa pred inými orgánmi
verejnej moci.
21. Subsidiarita ústavnej sťažnosti má pritom dimenziu formálnu i materiálnu.
Formálna dimenzia znamená, že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti musí
„formálne“ podať všetky prostriedky na ochranu práv, ktorými disponuje, a materiálnou
subsidiaritou je myslené to, že tieto prostriedky odôvodní spôsobom, ktorý všeobecnému
súdu umožní ústavnoprávny prieskum. Pokiaľ právny predpis ustanoví, že v určitej
procesnej situácii je príslušný na rozhodovanie o právach a slobodách jednotlivca konkrétny
orgán verejnej moci, bolo by zásahom do jeho právomoci a porušením princípu deľby moci
(čl. 2 ods. 2 ústavy), pokiaľ by iný orgán o týchto právach rozhodoval bez toho,
aby bola daná možnosť príslušnému orgánu na realizáciu jeho právomoci. Obidve tieto
hľadiská preto treba reflektovať pri interpretácii a aplikácii jednotlivých inštitútov zákona
o ústavnom súde, v danom prípade pre posúdenie prípustnosti ústavnej sťažnosti
a príslušnosti ústavného súdu na jej prijatie na ďalšie konanie.
IV.1 K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozhodnutím policajta
22. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že uznesenie policajta
ČVS: ORP-938/4-VYS-B1-2018 z 30. októbra 2019 bolo predmetom preskúmania
v sťažnostnom konaní na podkladom sťažovateľkou podanej sťažnosti podľa § 185
ods. 1 a nasl. Trestného poriadku, o ktorej rozhodol prokurátor podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku svojím uznesením č. k. 1 Pn 509/18/1101-49 z 18. novembra 2019
tak, že ju zamietol. Pre rozhodnutie ústavného súdu v časti namietaného porušenia
označeného základného práva sťažovateľky na inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy rozhodnutím policajta je teda podstatné, že existoval „iný orgán verejnej
moci“, na ktorý poukazuje čl. 127 ods. 1 ústavy. To vylučuje právomoc ústavného súdu
na prieskum ústavnou sťažnosťou prezentovaného porušenia základného práva
na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozhodnutím policajta. Na prerokovanie
tejto časti ústavnej sťažnosti nemá ústavný súd danú právomoc, preto ju bolo potrebné
v tejto jej časti odmietnuť pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie [§ 56 ods. 2 písm.
IV.2 K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozhodnutím prokurátora
23. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu prokurátora sťažovateľka nevyužila
účinný prostriedok nápravy, ktorým je podanie na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
vydaného v predsúdnom konaní prokurátorom. Taký prieskum sa vykonáva nadriadeným
prokurátorom, a to v zmysle príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky
č. 11/2019 z 28. novembra 2019 účinného od 1. januára 2020 (ďalej len „príkaz“).
Podľa čl. 1 príkazu tento príkaz upravuje postup prokurátora pri vybavovaní podania,
ktorým sa podávateľ domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v predsúdnom
konaní alebo preskúmania zákonnosti postupu prokurátora v predsúdnom konaní vrátane
postupu spočívajúceho v preskúmaní postupu policajta v priebehu vyšetrovania
alebo skráteného vyšetrovania podľa Trestného poriadku, alebo odstránenia prieťahov
prokurátora v predsúdnom konaní... a ktoré nie je možné považovať za opravný prostriedok
alebo iné podanie podľa Trestného poriadku.
24. V predmetnej veci tak sťažovateľka nevyužila účinný prostriedok nápravy,
ktorým disponovala v čase pred podaním ústavnej sťažnosti a prostredníctvom ktorého
sa mala/mohla domáhať preskúmania namietaného postupu prokurátora
(rozumej prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I). Taký prieskum je (v súlade s čl. 8
príkazu) možný aj v prípade, ak napadnuteľné rozhodnutie prokurátora bolo vydané
pred 1. januárom 2020 a nepreskúmavalo sa na základe skoršieho obdobného postupu,
ktorého použitie bolo možné pred 1. májom 2019. Podstatné pre aktuálne rozhodovanie
ústavného súdu je, že dotknutý právny prostriedok na ochranu základného práva
(podanie podľa príkazu) bolo možné použiť po 31. decembri 2019, teda už pred podaním,
resp. v čase podania ústavnej sťažnosti (20. január 2020), a to v lehote na jej podanie
podľa § 124 zákona o ústavnom súde počítanej od doručenia rozhodnutia prokurátora.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde
odmieta sťažovateľkou podanú ústavnú sťažnosť v tejto jej časti z dôvodu neprípustnosti.
IV.3 K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru
25. V prípade namietaného porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru, teda pri namietaní
porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd
poukazuje na to, že tento článok sa týka iba rozhodnutí súdov rozhodujúcich o právach
občianskej povahy alebo o opodstatnenosti trestného obvinenia osoby, ktorá je účastníkom
konania pred súdom (III. ÚS 206/06, III. ÚS 2/09, II. ÚS 494/2014). V dôsledku uvedeného
je ústavná sťažnosť sťažovateľky v tejto jej časti namietajúcej porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zjavne neopodstatnená a ústavný
súd ju preto podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmieta ako zjavne
neopodstatnenú (argument potreby skoršieho uplatnenia ochrany práva iným prostriedkom
by však aj v prípade použiteľnosti dotknutého referenčného ustanovenia platil rovnako).
IV.4 K namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1 ústavy
26. Vo vzťahu k sťažovateľkou označenému čl. 1 ods. 1 ústavy ústavný súd
konštatuje, že tento článok má charakter právneho princípu a vyslovenie jeho porušenia
je viazané na vyslovenie porušenia základného práva, k čomu však z dôvodu postupu
ústavného súdu podľa § 56 ods. 2 písm. d) a g) zákona o ústavnom súde nedošlo. Vzhľadom
na uvedené ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmieta
sťažovateľkou podanú ústavnú sťažnosť v tejto jej časti ako zjavne neopodstatnenú.
27. V dôsledku odmietnutia sťažovateľkou podanej ústavnej sťažnosti bolo
už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími v nej uplatnenými návrhmi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. apríla 2020
Miroslav Duriš predseda senátu