Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 2/09

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2009 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

prerokoval sťažnosť Ing. V. Ď., N., zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry

v Prievidzi č. k. -16 z 20. októbra 2008 a takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. V. Ď. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

uznesením Okresnej prokuratúry v Prievidzi

č. k. -16 z 20. októbra 2008 p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Okresnej prokuratúry v Prievidzi sp. zn. z 20. októbra

2008 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.

3. Okresná prokuratúra v Prievidzi j e p o v i n n á uhradiť Ing. V. Ď. trovy

právneho zastúpenia v sume 412,10 € (slovom štyristodvanásť eur a desať centov) na účet

jeho právnej zástupkyne JUDr. E. Ľ., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti Ing. V. Ď. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

sp. zn. zo 14. januára 2009 bola podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijatá na ďalšie konanie sťažnosť Ing. V. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“)

v časti, v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresnej prokuratúry v Prievidzi (ďalej len „okresná

prokuratúra“) sp. zn. z 20. októbra 2008.

Zo sťažnosti vyplynulo, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru P.,

Úradu justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo“ alebo „policajný

orgán“) sp. zn. ČVS: ORP-173/OEK-PD-2007 z 26. septembra 2008 (v časti týkajúcej

sa sťažovateľa) bolo voči sťažovateľovi vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu podľa

a . Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ

10. októbra 2008 sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátora okresnej prokuratúry

z 20. októbra 2008 č. k. -16 podľa

ako nedôvodná zamietnutá.

Sťažovateľ vo vzťahu k postupu policajného orgánu a dozorujúceho prokurátora

okresnej prokuratúry namieta, že uznesenie okresnej prokuratúry je „svojvoľné, arbitrárne

a nepreskúmateľné a pod., lebo sa odmietol vyporiadať so všetkými námietkami sťažovateľa

bez racionálneho, zákonného základu, čím hrubo porušil nielen ust. ,

ale aj ústavné práva sťažovateľa na spravodlivý proces, garantované

a čl. 6 ods. 1 dohovoru, spojené s právom na obhajobu.

Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa cit. článkov je aj právo

účastníka na také odôvodnenie úradného rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom ochrany

(porov. , , ap.).

Preto ust. treba z hľadiska už uvedených čl. a dohovoru

aj s ohľadom na príslušnú judikatúru ESĽP (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. 1. 1999,

§ 26 ap.) vykladať a uplatňovať tak že uznesenie okresného prokurátora malo obsahovať

v odôvodnení dostatočné a relevantné dôvody, na základe ktorých bolo vynesené a ktoré by

vyčerpávajúco reagovali na sťažovateľove sťažnostné dôvody.

Pokiaľ prokurátor v odôvodnení svojho uznesenia vôbec nereagoval na podstatnú

časť sťažovateľových námietok - napr. týkajúcich sa objektu a objektívnej stránky,

či subjektu a subjektívnej stránky posudzovaného trestného činu podľa § 250 ods. 1, 5

Tr. zák. - a neuviedol z akých dôvodov považoval jeho argumentáciu za skutkovo i právne

nepodstatnú, postupoval svojvoľne a arbitrárne, čím porušil základné právo sťažovateľa

na inú právnu ochranu a spravodlivý proces...

Okresný prokurátor na všetky námietky reagoval len paušálnym zhrnutím,

že sťažnosť nie je dôvodná a konštatovaním, že jedna strana sa obohatila na úkor druhej,

čo je absolútnym nezmyslom, pretože žiadnej zo strán nevznikol nárok z titulu tzv. privátnej

novácie...“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresná prokuratúra

porušila napadnutým uznesením jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru.

Súčasne žiadal, aby ústavný súd napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry zrušil a vrátil

jej vec na nové konanie a rozhodnutie.

Po prijatí sťažnosti okresná prokuratúra zaslala vyjadrenie k predmetu konania,

a to podaním č. k. -18 z 3. februára 2009, v ktorom okresný prokurátor okrem

iného uviedol:

„V danej veci prokurátor okresnej prokuratúry na základe podanej sťažnosti

zo strany obvineného Ing. V. Ď. podľa preskúmal

správnosť výroku o vznesení obvinenia v uznesení vydaného vyšetrovateľom Okresného

riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v P. vo veci pod

ČVS: ORP-173/OEK-PD-2007 zo dňa 26. 09. 2008, a tiež aj správnosť konania

predchádzajúceho tomuto výroku. Preskúmanie bolo vykonané zo všetkých do úvahy

prichádzajúcich hľadísk a aj z hľadiska chýb postupu konania, ktoré mohli spôsobiť

nesprávnosť napadnutého výroku. Pri preskúmaní boli vzaté do úvahy aj argumenty

Ing. V. Ď. uvedené v jeho sťažnosti. Po náležitom preskúmaní prokurátor okresnej

prokuratúry uzavrel, že napadnutý výrok je správny a správne bolo aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, preto uznesením sp. zn. zo dňa 20. 10. 2008 sťažnosť

Ing. V. Ď. podľa , zamietol ako nedôvodnú.

Pri odôvodnení rozhodnutia sa prokurátor okresnej prokuratúry riadil aj § 176

. Vzhľadom na povahu veci a procesnú povahu rozhodnutia o sťažnosti

proti uzneseniu o vznesení obvinenia, keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej, svoje

rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti prokurátor okresnej prokuratúry dostatočne odôvodnil.

Nie je pravdou, že prokurátor okresnej prokuratúry sa pri rozhodovaní o sťažnosti odmietol

vysporiadať so všetkými námietkami Ing. V. Ď. uvádzanými v sťažnosti. K skutkovej

a právnej argumentácii Ing. V. Ď. sa v odôvodnení rozhodnutia nachádza dostatočné

stanovisko Z uvedeného dôvodu považujem postup prokurátora pri rozhodovaní za zákonný.

Zároveň namietam prípustnosť sťažnosti Ing. V. Ď. podľa § 53 ods. 1 zákona

č. pričom poukazujem na o prokuratúre

a uvádzam, že Ing. V. Ď. nežiadal, hoci mohol, o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho

podnetu (sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia) opakovaným podnetom, ktorý

možno považovať za iný právny prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho základných

práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorého použitie bol oprávnený podľa zákona

č. o prokuratúre...“.

Okresná prokuratúra v závere svojho vyjadrenia k sťažnosti uviedla, že netrvá

na verejnom ústnom pojednávaní senátu ústavného súdu, a na základe uvedených

skutočností navrhla sťažnosti nevyhovieť.

K citovanému vyjadreniu zaujal sťažovateľ stanovisko prostredníctvom svojej

právnej zástupkyne podaním zo 16. februára 2009, v ktorom uviedol:

«Súhlasíme s prejednaním veci bez ústneho pojednávania, lebo predmet sporu

je dostatočne vymedzený písomnými listinami, ktoré sme spolu so sťažnosťou doručili

a na tom nič nemení ani vyjadrenie porušovateľa našich práv.

Vyjadrenie okresného prokurátora len vzbudzuje u nás absolútnu nedôveru v tento

štátny orgán, ktorý tvrdí, že pri preskúmaní sťažnosti sťažovateľa (v rámci trestného

konania) boli vzaté do úvahy všetky skutočnosti, vrátane jeho námietok a aj napadnuté

uznesenie zodpovedá ust. , hoci pravdou je opak, čo sa zistí len porovnaním

našej sťažnosti a naň reagujúcim obsahom napadnutého uznesenia.

Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj ďalšia námietka, že sme sa mali podnetom

domáhať preskúmania „svojho podnetu (sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia),

ktorý možno považovať za iný právny prostriedok v zmysle § 53 ods. 1 ZÚS“.

K uvedenej námietke dodávame len toľko, že jednak nejde o účinný prostriedok

ochrany našich práv, ktorým by sme mohli napadnúť nezákonnosť a protiústavnosť

vydaného uznesenia - inak to priamo potvrdzuje aj vyjadrenie, ktoré lapsusy uvedené

v našej sťažnosti nedokáže ani identifikovať a už vôbec nie ich považovať za opodstatnené -

a jednak táto námietka je len účelová a zavádzajúca (porov. § 31 ods. 3 zák.

č. ).»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania využil možnosť postupu podľa

ustanovenia a upustil od ústneho pojednávania, pretože

vzhľadom na charakter posudzovanej veci nemožno od neho očakávať jej ďalšie objasnenie.

II.

Odôvodnenie napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry

Okresná prokuratúra uznesením č. k. -16 z 20. októbra 2008 podľa

zamietla sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu

okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-173/OEK-PD-2007 z 26. septembra 2008 (v časti

týkajúcej sa sťažovateľa), ktorým bolo voči sťažovateľovi vznesené obvinenie pre trestný

čin podvodu podľa a , ako nedôvodnú.

V odôvodnení označeného uznesenia okresnej prokuratúry sa okrem iného uvádza:

„Podľa ustanovenia , , som preskúmal

správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť

a konanie predchádzajúce výroku napadnutého uznesenia.

Z dôkazov zadovážených v tomto štádiu trestného konania vyplýva, že vyšetrovateľ

PZ postupoval pri rozhodovaní v súlade s a napadnutým

uznesením rozhodol správne.

Za uvádzanie do omylu iného možno považovať aj konanie páchateľa, páchateľov

spočívajúce v predstieraní okolností, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci.

Ak v skutočnosti malo ísť o privatívnu nováciu, z obsahu novej dohody mala nepochybne

vyplývať vôľa strán nahradiť doterajší záväzok, ktorý záväzok by bol riadne vymedzený.

V opačnom prípade, sa na základe predstieraných skutočností jedna strana obohatila

o plnenie, ktoré nemusela dať a druhá strana bola poškodená, pretože nezískala plnenie,

na ktoré mala nárok.

Za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu budú vykonané ďalšie dôkazy

a po ich zabezpečení vyšetrovateľ PZ vo veci meritórne rozhodne.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam som rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto uznesenia.“

III.

Právne východiská na rozhodovanie a závery ústavného súdu

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd pripomína, že nie je súčasťou systému orgánov činných v trestnom

konaní, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd fyzických osôb

a právnických osôb, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Cieľom uplatňovania tejto právomoci ústavného súdu nie je primárne preskúmavanie

a posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd)

fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti

s rozhodovaním vo veci samej ani preskúmavanie, či v konaní pred týmito orgánmi bol,

alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového

stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách.

Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu

byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných

slobodách (, ).

Podstata namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv

na súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

K úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií

uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd svojich občanov. Ak je na uplatnenie

alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom

verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní

dostupných bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.

Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva

alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky takéhoto uplatňovania

a ochrany základných práv a slobôd (, ).

Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že okresná

prokuratúra na námietky sťažovateľa, ktoré uviedol v sťažnosti z 10. októbra 2008 proti

uzneseniu okresného riaditeľstva, fakticky nereagovala.

Hoci ústavný súd v tejto veci posudzoval uznesenie okresnej prokuratúry, a nie

rozhodnutia všeobecných súdov, pri preskúmaní ktorých viackrát vyslovil, že súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, pričom však všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam

(napr. m. m. a , ), v danej veci nemohol

prehliadnuť to, že ani iné orgány verejnej moci nemôžu prijímať také rozhodnutia,

ktoré môžu svojimi účinkami porušiť základné práva slobody fyzických a právnických

osôb, najmä ak nie sú odôvodnené, svojvoľné, arbitrárne a nedávajú odpoveď na podstatu

veci. Ústavný súd je toho názoru, že aj rozhodnutie okresnej prokuratúry, ktorá dala navyše

pokyn policajnému orgánu na vznesenie obvinenia proti sťažovateľovi v auguste 2008,

by malo obsahovať také odôvodnenie, ktoré odpovie na podstatné námietky sťažovateľa

a dá mu na ne aspoň stručnú odpoveď. V danom prípade sa to však nestalo.

Zo sťažnosti vyplýva, že okresná prokuratúra nevyhodnotila námietky:

že «... v posudzovanej veci sú identifikovateľné iba tzv. obvinené osoby (alebo

podozriví páchatelia) a tzv. osoba poškodená t. j. V. N. - hoci ani to nie je pravda - ale už

nie osoba konajúca v omyle a osoba obohatená, v dôsledku čoho je už prima facie zrejmé,

že celé trestné stíhanie bolo len umelo vykonštruované, zrejme s cieľom vec „nejako

uzavrieť“, ale bez uvedomenia si, že takéto ukončenie preverovania si je nielen protiprávne,

ale i protiústavné...,

že nebola skúmaná, ale ani preukázaná a) objektívna stránka trestného činu

podvodu..., ani b) subjektívna stránka tohto činu a to úmysel obvineného spôsobiť škodu

na cudzom majetku, a tým seba alebo tretiu osobu neoprávnene obohatiť (toto je absolútne

opomenuté v napadnutom uznesení okrem konštatovania holého faktu o nejakej škode

na majetku š. p. N. N.)“,

že jeho konanie „... nenapĺňa žiadnu zo skutkových podstát upravených v našom

Tr. zákone, preto nemôže byť postihnuteľné trestnou represiou a už vôbec nie podľa § 250

ods. 1, 5 tak, ako je to uvedené v napadnutom uznesení. Tento rozpor so skutočnosťou

nie je totiž spôsobilý ohroziť žiaden vzťah chránený Tr. zák. pri rešpektovaní zásady

„nullum crimen sine lege...“

„že Ing. V. Ď. konal v danej veci ako jeden zo štatutárnych zástupcov firmy Z. a v jej

záujme, aby sa na jej úkor neobohatila iná firma – V. a... všetky písomnosti podpisoval nie

ako fyzická osoba ale ako orgán obchodnej spoločnosti, ktorý vôľu prejavil v tom zmysle,

čo bolo v tomto orgáne prijaté zákonnou procedúrou, takže sa ohradzujeme proti

svojvoľnému prekrucovaniu faktov príslušných policajných orgánov...»

Okresná prokuratúra nedala odpoveď ani tie námietky sťažovateľa, ktoré zhrnula

a citovala vo svojom uznesení na str. 2: „že v danej veci išlo o typický aprobovaný

obchodný vzťah a doteraz nebola skúmaná a ani preukázaná objektívna a subjektívna

stránka trestného činu podvodu...“. Súčasne nekonkretizovala a nevyhodnotila dôkazy,

ktoré boli zadovážené v doterajšom štádiu trestného konania, iba konštatovala, že uznesenie

policajného orgánu je správne.

Okresná prokuratúra odôvodnenie svojho rozhodnutia založila iba na stručnom

zhodnotení podstaty obsahu sťažnosti sťažovateľa, obmedzila sa v ňom iba na citáciu

niektorých ustanovení a vyjadrila súhlas s napadnutým uznesením

policajného orgánu, avšak bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností, z ktorých

vychádzala, a spôsobu, ktorým k takýmto záverom dospela. S argumentáciou sťažovateľa

v jeho sťažnosti sa vôbec nevysporiadala.

Vychádzajúc z citovaného odôvodnenia napadnutého uznesenia a záverov zistených

ústavným súdom je zrejmé, že ide o arbitrárne rozhodnutie, zjavne neodôvodnené, a keďže

neuvádza preskúmateľné dôvody, na ktorých je založené, javí sa ústavnému súdu

ako nezlučiteľné so základnými zásadami vzťahu medzi orgánom verejnej moci a občanom

vyplývajúcimi z druhej vety ustanovenia a z

. Ústavný súd pripomína, že všetky štátne orgány, resp. orgány verejnej moci, sú

povinné interpretovať a aplikovať právo predovšetkým z pohľadu účelu a zmyslu ochrany

a medzinárodnými zmluvami garantovaných základných práv a slobôd fyzických

osôb a právnických osôb.

IV.

Rozhodnutie ústavného súdu

Ústavný súd v dôsledku uvedených zistení, východísk a záverov konštatuje,

že označené uznesenie svojimi účinkami porušilo základné právo sťažovateľa na súdnu

a inú právnu ochranu podľa , ktorého reálne uplatnenie, zabezpečenie

a realizácia vylučujú taký postup a rozhodnutie, ktoré okresná prokuratúra vydala

20. októbra 2008 pod sp. zn. . Vzhľadom na to, že ústavný súd považuje

označené uznesenie okresnej prokuratúry za rozporné s , bolo potrebné

rozhodnúť o namietanom porušení základného práva sťažovateľa, tak ako to je uvedené

v prvom bode výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Ďalšej časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie svojho práva

uznesením okresnej prokuratúry na spravodlivé súdne konanie, ústavný súd nevyhovel

z dôvodu, že čl. 6 ods. 1 dohovoru sa týka iba rozhodnutí súdov rozhodujúcich o právach

občianskej povahy alebo o opodstatnenosti trestného obvinenia osoby, ktorá je účastníkom

konania pred súdom (m. m. ).

Okresná prokuratúra v prípravnom trestnom konaní nemá postavenie súdneho orgánu

a jej akékoľvek rozhodnutie nie je súdnym rozhodnutím v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Nevzťahujú sa naň preto ani požiadavky vyplývajúce z práva na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré vyvodila judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva z práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, rozhodnutie, ktorým bolo porušené základné

právo, zruší ( , ) a môže vec vrátiť

na ďalšie konanie [ ]. V danom prípade

na ochranu základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

bolo potrebné napadnuté rozhodnutie okresnej prokuratúry sp. zn.

z 20. októbra 2008, ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu

okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-173/OEK-PD-2007 z 26. septembra 2008

o vznesení obvinenia, nielen zrušiť, ale aj vrátiť vec na ďalšie konanie, v ktorom bude

okresná prokuratúra pokračovať v takom štádiu, v akom jej bola vec po podaní sťažnosti

proti označenému rozhodnutiu okresného riaditeľstva predložená (bod 2 výroku nálezu).

Na základe citovaného článku a ustanovení preto

ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry a vrátil jej vec na ďalšie

konanie, v ktorom bude viazaná právnym názorom ústavného súdu vysloveným v tomto

náleze [ a ].

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Sťažovateľ si uplatnil trovy

právneho zastúpenia v sume 438,58 eur za tri úkony právnej služby.

Ústavný súd úhradu priznal za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2008

(prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3,

§ 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),

a to v sume 105,4238 € (za jeden úkon právnej služby) a 2 x 6,3068 € režijný paušál, teda

spolu v sume 223,46 €.

Pri priznaní odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 (vyjadrenie

k stanovisku okresnej prokuratúry) vychádzal ústavný súd z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v I. polroku 2008, ktorá bola 20 950 Sk,

teda 695,41 €, na základe čoho priznal za tento úkon odmenu predstavujúcu 1/6 z tejto

sumy, t. j. 115,90 € a 1 x režijný paušál v sume 6,95 €.

Úhrada bola priznaná v celkovej sume 346,31 €. Keďže advokátka je platiteľkou

dane z pridanej hodnoty, k tejto sume bolo pripočítané ešte 19 % DPH (65,79 €), t. j. spolu

za tri úkony právnej služby ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania v celkovej

sume 412,10 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresná prokuratúra povinná zaplatiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s

).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2009