Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 399/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., D., vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa a , práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa , práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2010

doručená sťažnosť M. P., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom Krajského súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj porušenie

základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplynulo, že 17. septembra 2007 sťažovateľ spolu s manželkou pri

návšteve banky zistili, že majú súdnym exekútorom zablokované účty. Následne spolu

navštívili súdneho exekútora, od ktorého sa dozvedeli o prebiehajúcom exekučnom konaní,

ktoré bolo vedené na okresnom súde pod sp. zn. v prospech Ing. P. T.

o vymoženie sumy 7 500 000 Sk s prísl. na základe rozhodcovského rozsudku vydaného

údajným rozhodcom JUDr. J. Č. Podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku bola

sfalšovaná zmenka, v ktorej ako údajný pôvodný veriteľ vystupoval JUDr. J. Š., ktorý

indosoval sfalšovanú zmenku na oprávneného.

Následne sťažovateľ 18. septembra 2007 spolu s manželkou podali trestné oznámenie

„a Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii..., K. vedie pod ČVS: PPZ-46/BPK-

V-2008 trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin podvodu, ktorý dozoruje Špeciálna

prokuratúra SR ...“.

Osoby podozrivé zo zmenkového podvodu JUDr. Š. a Ing. T. boli 20. decembra 2007

predvolané vyšetrovateľom pre účely predloženia originálu zmenky na účely znaleckého

skúmania. Dňa 22. decembra 2007 JUDr. Š. oznámil vyšetrovateľovi krádež údajného

originálu zmenky.

Dňa 27. decembra 2007 oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie, na základe

ktorého okresný súd uznesením zo 4. januára 2008 (vydaným vyššou súdnou úradníčkou)

exekúciu zastavil. Oprávnený sa však 15. februára 2008 proti uzneseniu o zastavení

exekúcie odvolal a ešte pred definitívnym zastavením exekúcie 5. marca 2008 pohľadávku

zo zmenky postúpil na Ing. R. M. (ďalej len „oprávnený“). Uznesením okresného súdu

sp. zn. zo 14. marca 2008 (vydaným sudcom) bola exekúcia právoplatne

zastavená. Ešte predtým, ako toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť, 18. marca 2008

„miestne nepríslušný súd vo vzťahu k sťažovateľovi a jeho manželke po druhy krát v tom

istom zastúpení, tou istou vyššou súdnou úradníčkou Mgr. M. K. a s tým istým sudcom Mgr.

G. F. začali druhé nezákonné ex. konanie“ vedené pod sp. zn. na základe

toho istého exekučného titulu proti tým istým povinným, a to na návrh nového

oprávneného. Dňa 15. mája 2008 sťažovateľ podal návrh na zastavenie exekúcie.

Uznesením okresného súdu č. k. -31 z 1. júla 2008 „nie sudca G. F., ale

vyššia súdna úradníčka M. K., ktorá svojvoľne a nezákonne samostatne konala

a rozhodovala bez poverenia sudcu, zamietla návrh na zastavenie exekúcii...“. Uznesenie

okresného súdu z 1. júla 2008 bolo sťažovateľovi doručené 21. augusta 2008 a v zákonnej

lehote 5. septembra 2008 sa sťažovateľ proti nemu odvolal. Manželke sťažovateľa (ďalej aj

„povinná v 2. rade“) bolo predmetné uznesenie doručené až po uplynutí 421 dní od jeho

vydania, čím „súd vedome umelo spôsoboval prieťahy v konaní, čím vedome prehlboval

stav právnej neistoty a šikanovania na strane sťažovateľov“. Po doručení uznesenia z 1. júla

2007 sa manželka sťažovateľa proti nemu v zákonnej lehote 8. septembra 2009 odvolala.

Uznesením okresného súdu č. k. -51 z 21. júla 2008 (vydaným vyššou

súdnou úradníčkou) boli zamietnuté námietky sťažovateľa týkajúce sa miestnej príslušnosti

okresného súdu. Toto uznesenie nebolo manželke sťažovateľa dosiaľ doručené.

Sťažovateľ sa snažil využiť všetky možné prostriedky nápravy a „obrátil sa so

sťažnosťou na prieťahy v konaní súdu:

- na MS SR zo dňa 23.2.2009, ktorá bola postúpená predsedovi súdu a ktorý tuto

sťažnosť dňa 30.6.2009 zamietol;

- so sťažnosťou na predsedu OS KE II ktorý tuto sťažnosť dňa 16.9.2009 zamietol

- so sťažnosťou na predsedu KS KE, ktorý tuto sťažnosť dňa 23.9.2009 zamietol“.

Okresný súd 31. júla 2009 „predčasne odstúpil spis“ krajskému súdu z dôvodu

odvolania sťažovateľa proti uzneseniu z 21. júla 2008 vo veci nevyhovenia námietke

miestnej nepríslušnosti okresného súdu, pričom toto „druhé uznesenie“ bolo okresným

súdom vydané neskôr ako uznesenie z 1. júla 2008, ktorým bol zamietnutý návrh na

zastavenie exekúcie. Spis bol odstúpený krajskému súdu v čase, keď manželke sťažovateľa

nebolo doručené ani uznesenie č. k. -31 z 1. júla 2008, ani uznesenie č. k.

-51 z 21. júla 2008, pričom uznesenie z 21. júla 2008 vo veci námietky

miestnej nepríslušnosti nebolo manželke sťažovateľa vôbec doručené. Okresný súd vo veci

odvolaní sťažovateľa a jeho manželky proti uzneseniu z 1. júla 2008 vôbec nekonal a ani

v súčasnosti nekoná. Na základe nezákonnej exekúcie, nekonania a umelých prieťahov

v konaní zo strany okresného súdu a krajského súdu je sťažovateľ takmer tri roky zbavený

práva na pokojné užívanie svojho majetku.

Podľa názoru sťažovateľa krajský súd namiesto toho, aby spis vrátil z dôvodu jeho

predčasného odstúpenia, tento spis „zadržuje“, vo veci odvolania sťažovateľa proti

uzneseniu č. k. -31 z 1. júla 2008 dosiaľ nerozhodol, „čim sa umelo

a úmyselné prehlbuje stav právnej neistoty sťažovateľa a prehlbujú sa zároveň ujmy

a škody, ktoré nezákonnou exekúciou spôsobil súd“.

Sťažovateľ ďalej uviedol: „Nezákonný a miestne nepríslušný súd OS KE II,

opakovane porušoval zásadu rovnosti strán v konaní. Súd neustále konal a koná len

v prospech údajného oprávneného R. M. a v prospech skutočne stojacich za ním osôb -

organizátorov skupiny, ktorý svojimi praktikami a spojením s osobami verejnej moci, je na

východnom Slovensku, známa z mnohých podobných prípadov.

Tak ako súd podania údajného oprávneného R. M. zo dňa 18.3.2008, 19.3.2008,

28.3.2008, súd obom sťažovateľom doručil až dňa 25.8.2009, teda po 526 dňoch od ich

podania na súde zo strany údajného oprávneného; manželke sťažovateľa doručil uznesenie

o zamietnutí námietok na zastavenie exekúcie až dňa 25.8.2009, teda po 421 dňoch od jeho

vydania; rozhodnutie — uznesenie o zamietnutí jej námietky miestnej nepríslušnosti, jej do

dnešného dňa nedoručil;

... čo sa týka podaní sťažovateľov, tak až dva týždne po ich doručení súdu, t.j. dňa

6.10.2009 vyššia súdna úradníčka spísala úradný záznam o doručení týchto listín

oprávnenému, a v ten istý deň 6.10.2009 mu boli súdom tieto listiny zázračne rýchlym

spôsobom doručené, pričom oprávnený sa v ten istý deň 6.10.2008 dokázal zázračne rýchlo

vyjadriť a súdu vyjadrenie aj doručiť! ...“

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po

predbežnom prerokovaní jeho sťažnosti a jej prijatí na ďalšie konanie takto rozhodol:

«„1. Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er. 598/2008,

porušené bolo.

2. Základné právo M. P. na spravodlivé prejednanie veci, zaručené v čl. 6 ods. I

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice

II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er. 598/2008, porušené bolo.

3. Základné právo M. P. na rovnosť účastníkov konania zaručené v čl.47 ods.3

SR postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

48 Er. 598/2008, porušené bolo.

4. Základné právo M. P. na pokojne používanie majetku zaručeného čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er. 598/2008,

porušené bolo.

5. Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote zaručené v Čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

-604 , porušené bolo.

6. Základné právo M. P. na spravodlivé prejednanie veci, zaručené v čl. 6 ods. I

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. -604 , porušené bolo.

7. Základné právo M. P. na pokojne používanie majetku zaručeného čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. -604,

porušené bolo.

8. Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.48 Er.

598/2008 vo veci odvolania voči uzneseniu zo dňa1.7.2008 č.48Er598/2008-31, konal bez

zbytočných prieťahov.

9. Krajskému súdu v Košiciach prikazuje, aby v konaní vedenom pod

sp. zn.4CoE/195/2009-604 vo veci odvolania voči uzneseniu zo dňa 1.7.2008

č.48Er598/2008-31, konal bez zbytočných prieťahov.

10. M. P. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 20 tisíc eur, ktoré jej Okresný súd Košice II povinný zaplatiť do

dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia.“

11. M. P. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 10 tisíc eur, ktoré jej Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť do

dvoch mesiacov odo dna vyhlásenia tohto rozhodnutia.“»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

V prvom rade je potrebné poznamenať, že podľa

je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa. Preto v danej veci ústavný súd rozhodoval

o porušení tých práv ( a , dohovoru a

dodatkového protokolu) a v súvislosti s tým konaním (postup okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

), ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha v návrhu na

rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti. Tvrdenia o porušení iných práv a v iných konaniach,

ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, je podľa názoru ústavného súdu

potrebné považovať iba za súčasť jeho argumentácie (, ).

Predmetom sťažnosti je teda sťažovateľom namietané porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj

postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj

namietané porušenie základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažnosť smeruje jednak proti postupu okresného súdu v exekučnom konaní

vedenom pod sp. zn. , ako aj proti postupu krajského súdu v konaní

o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 21. júla 2008 vydanému pod č. k.

-604.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní... rovní.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty účastníka

konania (napr. ).

1. V súvislosti s namietaným exekučným konaním vedeným okresným súdom pod

sp. zn. sťažovateľ namieta prieťahy v konaní o jeho odvolaní proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -31 z 1. júla 2008, ktorým vyššia súdna

úradníčka zamietla návrh sťažovateľa a povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie.

Ústavný súd zo zapožičaného na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu sp. zn.

zistil, že oprávnený podal 14. marca 2008 návrh na vykonanie exekúcie

proti sťažovateľovi a povinnej v 2. rade. Žiadosť o udelenie poverenia podal súdny exekútor

JUDr. M. Z. (ďalej len „súdny exekútor“) okresnému súdu 18. marca 2008. Poverenie

súdnemu exekútorovi udelil okresný súd 15. apríla 2008. Sťažovateľ a povinná v 2. rade

15. mája 2008 podali návrh na „okamžité zastavenie exekúcie“, o ktorom okresný súd

rozhodol tak, že ho uznesením z 1. júla 2008 zamietol. Následne okresný súd zisťoval

adresu pobytu povinnej v 2. rade, ktorej sa nepodarilo doručiť uznesenie z 1. júla 2008. Dňa

15. júla 2008 okresný súd zisťoval adresu trvalého pobytu oprávneného, ktorému sa tiež

nepodarilo doručiť uznesenie okresného súdu na prvýkrát. Sťažovateľ a povinná v 2. rade

17. júla 2008 namietali miestnu príslušnosť okresného súdu, pretože podľa ich názoru

príslušným vo veci konať bol Okresný súd Košice-okolie. O námietke rozhodol okresný súd

uznesením z 21. júla 2008 tak, že ju zamietol. V júli a auguste 2008 okresný súd zisťoval

adresy pobytu sťažovateľa a povinnej v 2. rade, ako aj oprávneného, a to z dôvodu, že sa im

nepodarilo doručiť zásielky adresované aj na adresy nimi označené. Dňa 11. augusta 2008

sťažovateľ a povinná v 2. rade doručili okresnému súdu opakovanú námietku miestnej

príslušnosti okresného súdu a opätovný návrh na zastavenie exekúcie. Okresný súd

14. augusta 2008 vyzval súdneho exekútora na predloženie spisu sp. zn. Ex 127/08

a Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v K. na zapožičanie s vecou súvisiaceho

rozhodcovského spisu sp. zn. RKCb 1/2007. Exekučný spis súdneho exekútora bol

okresnému súdu predložený 22. augusta 2008 a rozhodcovský spis (jeho fotokópia)

28. augusta 2008. Dňa 15. augusta 2008 sťažovateľ a povinná v 2. rade žiadali postúpiť

súdny spis miestne príslušnému súdu. Ďalší návrh na zastavenie exekúcie podal sťažovateľ

25. augusta 2008 a povinná v 2. rade 2. septembra 2008. Sťažovateľ podal 5. septembra

2008 odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 1. júla 2008, ktorým okresný súd zamietol

návrh na zastavenie exekúcie, ako aj odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 21. júla

2008, ktorým bola zamietnutá námietka miestnej príslušnosti. Dňa 8. septembra 2008 podali

sťažovateľ a povinná v 2. rade, každý samostatne, návrh na zastavenie exekúcie. Okresný

súd 11. septembra 2008 a 6. októbra 2008 doručoval odvolania sťažovateľa na vyjadrenie

oprávnenému, ktorý sa k nim vyjadril 7. októbra 2008. Sťažovateľ požiadal 21. októbra

2008 okresný súd o zabezpečenie dôkazu. V priebehu októbra a novembra 2008 okresný súd

opätovne zisťoval adresy pobytu sťažovateľa a povinnej v 2. rade, ako aj oprávneného.

Oprávnený sa 18. decembra 2008 vyjadril k veci. Sťažovateľ a povinná v 2. rade

29. decembra 2008 znova podali okresnému súdu návrh na zastavenie exekúcie.

O zabezpečenie dôkazu okresným súdom sťažovateľ a povinná v 2. rade požiadali 20. a 28.

januára 2009. Dňa 18. februára 2009 sťažovateľ a povinná v 2. rade podali návrh na

zrušenie poverenia na vykonanie exekúcie udeleného súdnemu exekútorovi. Opakované

návrhy na zastavenie exekúcie podali sťažovateľ a povinná v 2. rade 24. a 25. marca 2009

a taktiež 2. apríla 2009. Dňa 22. mája 2009 sťažovateľ a povinná v 2. rade žiadali

o rozhodnutie o ich návrhoch na zastavenie exekúcie. Oprávnený 16. júna 2009 predložil

okresnému súdu ďalšie listiny. Sťažovateľ a povinná v 2. rade 3. júla 2009 žiadali

o meritórne rozhodnutie vo veci. Okresný súd 31. júla 2009 vyzval právneho zástupcu

oprávneného, aby sa vyjadril k podaniam sťažovateľa a povinnej v 2. rade. Dňa 3. augusta

2009 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu z 21. júla 2008 (pridelená sp. zn. ).

Dňa 8. septembra 2009 podala povinná v 2. rade odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

z 1. júla 2008 o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. V dňoch 8. a 9. septembra 2009

bol súdny spis vrátený okresnému súdu pre potreby vybavenia sťažnosti sťažovateľa

a povinnej v 2. rade na prieťahy v konaní. Dňa 9. septembra 2009 bol súdny spis opäť

zaslaný krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Dňa 12. októbra 2009 a 12. novembra

2009 povinná v 2. rade doplnila svoje odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 1. júla

2008. Krajský súd uznesením č. k. -604 zo 14. januára 2010 potvrdil

odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu z 21. júla 2008 o zamietnutí námietky

miestnej príslušnosti. Dňa 22. januára 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 3. februára 2010 sťažovateľ doplnil odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 1. júla

2008. Dňa 5. februára 2010 sťažovateľ požiadal o odstránenie zrejmej chyby v písaní

v uznesení krajského súdu zo 14. januára 2010. Povinná v 2. rade podala 10. februára 2010

predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Dňa 16. februára 2010 sa konajúci sudca

vyjadril k sťažnosti povinnej v 2. rade. Dňa 25. februára 2010 krajský súd požiadal

o zaslanie spisu z dôvodu žiadosti sťažovateľa o opravu odvolacieho uznesenia. Dňa

3. marca 2010 krajský súd uznesením č. k. -687 zamietol návrh na opravu

uznesenia zo 14. januára 2010. Dňa 9., 16. a 17. marca 2010 okresný súd doručoval

krajskému súdu podania sťažovateľa a povinnej v 2. rade, ktoré boli doručené okresnému

súdu (námietka proti exekúcii, námietka zaujatosti súdneho exekútora, námietka zaujatosti

okresného súdu, upovedomenie o začatí exekúcie...). Dňa 11. mája 2010 bola krajskému

súdu doručená žiadosť Okresnej prokuratúry K. (ďalej len „okresná prokuratúra“) o zaslanie

originálu spisu z dôvodu prešetrenia podnetu sťažovateľa a povinnej v 2. rade na podanie

mimoriadneho dovolania. Spis bol doručený okresnej prokuratúre na vybavenie podnetu

14. mája 2010. Krajská prokuratúra v K. (ďalej len „krajská prokuratúra“) 22. júna 2010

vrátila spis krajskému súdu. Dňa 12. júla 2010 bol spis krajským súdom vrátený okresnému

súdu na ďalšie konanie vo veci.

Ústavný súd z obsahu spisu vedeného na ústavnom súde pod sp. zn.

zistil, že sťažovateľom namietané porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. už bolo

predmetom posúdenia ústavného súdu, a to v konaní o sťažnosti sťažovateľa a povinnej

v 2. rade, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením č. k. -28 z 20. januára 2010

tak, že sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd

preskúmaním napadnutého konania zistil, že postup okresného súdu nebol bez prieťahov

minimálne počas deviatich mesiacov (od 23. októbra 2008 do 31. júla 2009), ale

nevyznačuje sa takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle a dohovoru.

Z ďalšieho prehľadu procesných úkonov vykonaných v posudzovanom konaní

vyplýva, že súdny spis sa v období od 3. augusta 2009 do 22. januára 2010 nachádzal na

krajskom súde z dôvodu rozhodovania o odvolaní sťažovateľa vo veci námietky miestnej

príslušnosti a v období od 25. februára 2010 do 14. mája 2010 opäť na krajskom súde

z dôvodu sťažovateľom podaného návrhu na opravu uznesenia krajského súdu, teda obdobie

konania vedeného krajským súdom nemožno pričítať na vrub okresnému súdu, ktorý dĺžku

jeho trvania žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť. Na vrub okresnému súdu nemožno

pričítať ani obdobie (od 14. mája 2010 do 22. júna 2010), keď sa súdny spis nachádzal na

okresnej prokuratúre a neskôr na krajskej prokuratúre pre účely vybavenia podnetu

sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania. Spis bol okresnému súdu vrátený na

ďalšie konanie až 12. júla 2010.

V súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní o odvolaní sťažovateľa proti

uzneseniu z 1. júla 2008 je potrebné poukázať aj na to, že miestna príslušnosť súdu je

jednou z procesných podmienok konania, preto uplatnenie námietky nedostatku miestnej

príslušnosti účastníkom konania (odporcom) bráni súdu meritórne vo veci konať, a to až do

momentu odstránenia tohto nedostatku. Plynulému postupu okresného súdu v konaní

o odvolaní sťažovateľa vo veci jeho návrhu na zastavenie exekúcie tak objektívne bránila

zákonná prekážka v podobe uplatnenej námietky nedostatku miestnej príslušnosti, o ktorej

krajský súd na základe odvolania sťažovateľa rozhodol 14. januára 2010. Z uvedeného

vyplýva, že okresný súd vo veci odvolania sťažovateľa proti zamietnutiu návrhu na

zastavenie exekúcie (teda v merite veci) mohol konať najskôr po doručení rozhodnutia

odvolacieho súdu vo veci námietky miestnej príslušnosti (22. januára 2010), keďže až v tom

čase mal definitívne vyriešenú otázku svojej miestnej príslušnosti. Tým však nemožno

ospravedlniť zistené prieťahy v postupe okresného súdu v konaní o odvolaní vo veci

námietky miestnej príslušnosti, ktoré ústavný súd konštatoval vo svojom uznesení č. k.

-28 z 20. januára 2010.

Potom, ako vo veci námietky miestnej príslušnosti bolo v odvolacom konaní

rozhodnuté, okresný súd objektívne nemohol vo veci odvolania sťažovateľa proti uzneseniu

z 1. júla 2008 konať z dôvodu, že spis sa nachádzal na krajskom súde, resp. na okresnej

a krajskej prokuratúre z dôvodu konania o iných procesných návrhoch sťažovateľa. Keďže

ústavný súd v ďalšom postupe okresného súdu v napadnutom konaní nezistil obdobia

neodôvodnenej nečinnosti, opätovne konštatuje nečinnosť okresného súdu v napadnutom

konaní v dĺžke 9 mesiacov, teda v už spomínanom období od 23. októbra 2008 do 31. júla

2009.

K zistenému obdobiu nečinnosti ústavný súd uvádza, že z jeho judikatúry vyplýva, že

nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(, , ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý

v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr.

). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že

ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. ).

Aj keď postup okresného súdu nebol bez prieťahov minimálne počas deviatich

mesiacov, napadnuté konanie sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle a

dohovoru.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať

ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v a jeho práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

2. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie práva na spravodlivý súdny

proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na pokojné užívanie majetku zaručeného

v čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti z obsahu spisu

vedeného na ústavnom súde pod sp. zn. zistil, že predmetom konania

o sťažnosti sťažovateľa vedeného pod uvedenou spisovou značkou bolo aj namietané

porušenie práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na

pokojné užívanie majetku zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , a to uznesením okresného súdu z 1. júla

2008 (zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie), ako aj uznesením okresného súdu

z 21. júla 2008 (zamietnutie námietky miestnej príslušnosti okresného súdu).

Ústavný súd uznesením č. k. -13 z 18. marca 2010 sťažnosť

sťažovateľa odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Pretože v uvedenej veci sa v zásade nerozhodovalo o podmienkach konania, ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2

v spojení s .

3. Sťažovateľ tiež namieta porušenie základného práva na rovnosť účastníkov

v konaní zaručeného v postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. . Na rozhodnutie o tejto časti sťažnosti nie je daná právomoc

ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba

vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom

prípade bolo proti uzneseniu okresného súdu z 1. júla 2008, ako aj proti uzneseniu

okresného súdu z 21. júla 2008 prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok.

Sťažovateľ sám uvádza, že potom, ako mu boli obe uznesenia okresného súdu doručené,

podal proti nim v zákonnej lehote odvolanie. O odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu

okresného súdu z 1. júla 2008 nebolo dosiaľ rozhodnuté. Vo veci odvolania sťažovateľa

proti uzneseniu okresného súdu z 21. júla 2008 bolo krajským súdom rozhodnuté

14. januára 2010. Vzhľadom na to je (resp. bolo) v právomoci krajského súdu poskytnúť

ochranu označeným právam sťažovateľa. Tým je zároveň vylúčená v danom rozsahu

právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

pre nedostatok svojej právomoci.

4. V súvislosti s namietaným porušením základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v odvolacom

konaní č. k. -604 ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že krajský súd

rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 21. júla 2008 svojím

uznesením zo 14. januára 2010 a toto uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 3. februára

2010. Sťažovateľ sa obrátil so svojou sťažnosťou na ústavný súd až podaním z 15. apríla

2010, ktoré bolo ústavnému súdu doručené toho istého dňa, t. j. v čase, keď odvolacie

konanie bolo krajským súdom ukončené a jeho rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred krajským súdom namietané

porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy

odmietnutie tejto časti sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

5. Sťažovateľ v sťažnosti namietal aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod č. k.

-604. Sťažovateľ nenamieta porušenie uvedených práv vo vzťahu

k samotnému rozhodnutiu krajského súdu o odvolaní, ale porušenie svojich práv vidí

v postupe krajského súdu, keď spis vo veci jeho odvolania „zadržuje“ namiesto toho, aby

ho vrátil okresnému súdu z dôvodu jeho predčasného predloženia. Sťažovateľ si protirečí,

keď na jednej strane namieta prieťahy voči krajskému súdu v konaní o jeho odvolaní proti

uzneseniu okresného súdu z 21. júla 2008, a na strane druhej namieta, že okresný súd

predčasne predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o jeho odvolaní, preto mal byť spis

vrátený okresnému súdu. V tejto súvislosti sťažovateľ namieta, že okresný súd predložil spis

krajskému súdu na rozhodnutie o jeho odvolaní proti uzneseniu z 21. júla 2008 v čase, keď

toto uznesenie ešte nebolo doručené povinnej v 2. rade ako účastníčke exekučného konania.

Keďže sťažovateľ v tejto časti sťažnosti nenamieta porušenie svojich práv, ale práv

povinnej v 2. rade, ústavný súd považuje túto časť sťažnosti za podanú niekým zjavne

neoprávneným.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej sťažnosť nemôže

podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd

iných osôb, nie svojich (). Sťažnosti, v ktorých sťažovatelia nenamietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, ústavný súd už pri predbežnom

prerokovaní odmieta ako podané osobami zjavne neoprávnenými (,

, ). O návrhu podanom zjavne neoprávnenou osobou možno

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných

dôvodov. Za návrh podaný niekým zjavne neoprávneným preto možno považovať návrh, pri

predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2010