Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 99/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na účinný prostriedok

nápravy zaručeného v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva na zákaz diskriminácie zaručeného v čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho trestným rozkazom zo 16. augusta 2010 a postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky vo veciach vedených pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra

2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

(ďalej len „“), práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru

postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho trestným rozkazom zo 16. augusta 2010 a postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veciach vedených

pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. .

Predmetná sťažnosť bola sťažovateľom doplnená podaním, ktoré bolo doručené

ústavnému súdu 9. decembra 2010 a ktorým v podstate rozšíril svoju sťažnosť o námietku

porušenia práva na zákaz diskriminácie zaručeného v čl. 14 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v trestnom konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. v procesnom postavení poškodeného.

Konanie bolo skončené trestným rozkazom sp. zn. zo 16. augusta 2010, ktorým

okresný súd okrem iného podľa

v znení neskorších predpisov uložil obvinenému J. P. povinnosť nahradiť sťažovateľovi ako

poškodenému škodu vo výške 1 460,53 €. Proti výroku o náhrade škody podal sťažovateľ

7. septembra 2010 odpor, ktorý bol doručený okresnému súdu 9. septembra 2010.

Podľa názoru sťažovateľa postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho trestným rozkazom zo 16. augusta 2010 bolo porušené jeho základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v , právo

na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, právo na účinný prostriedok

nápravy zaručené v čl. 13 dohovoru a právo na zákaz diskriminácie zaručené v čl. 14

dohovoru.

Zároveň sťažovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené v , právo na spravodlivé súdne konanie

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru a právo na účinný prostriedok nápravy zaručené v čl. 13

dohovoru a to postupom generálnej prokuratúry vo veciach vedených pod sp. zn.

, predtým sp. zn. a predtým sp. zn. .

Tvrdenia o porušení svojich práv sťažovateľ odôvodnil takto:

„V konaní na Okresnom súde Bratislava IV a Okresnej prokuratúre

došlo k machináciám a odstráneniu závažných obvinení z vyšetrovacieho spisu...

Rovnako zmizlo zo súdneho spisu aj dokazovanie o vlastníctve rodinného domu...

Týmto súd znížil výšku škody spôsobenej sťažovateľovi z 5,044.000.- Sk iba na 44.000.- Sk

teda podvodom...

Dozorujúci prokurátor JUDr. M. Š., zákonný prokurátor (predtým JUDr. V. V. a

JUDr. Al. O.) ignoroval sťažnosť a žiadosť o podanie odporu proti Trestnému rozkazu. Viď

podane zo dňa 07. 09. 2010, podané v lehote.

Odpor podaný sudkyni JUDr. J. G. zo dňa 07. 09. 2010 zostal odignorovaný, bez

reakcie...“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava IV porušuje základné práva D. B. v konaní

garantované a a Dohovoru.

Generálna prokuratúra SR porušuje základné práva D. B. v konaní ,

neskôr v konaní a neskôr v konaní garantované čl. 48 ods. 2

a Dohovoru a Dohovoru...

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Trestný rozkaz -1520 ako

protizákonný v vec vracia na konanie prvostupňovému súdu...

Okresný súd Bratislava IV je povinný zaplatiť D. B. istinu vo výške... 43.453 EUR s

úrokom z omeškania 22% od 21. 10. 1995 do zaplatenia plus istinu... 2.983 EUR s úrokom z

omeškania vo výške 17.6% od dňa 18. 11. 1998 do zaplatenia v lehote 2 mesiace od dňa

právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu.

V prípade omeškania je Okresný súd Bratislava IV povinný zaplatiť úroky z

omeškania denne 500 EUR za každý deň omeškania do zaplatenia.

Ústavný súd zbavuje sudkyňu JUDr. J. G. sudcovskej imunity a iniciuje trestné

konanie proti nej z dôvodu páchania trestnej činnosti zneužívania právomoci verejného

činiteľa a marenia spravodlivosti, keď zmarila povinnosť ZABEZPEČIŤ NÁROKY

POŠKODENÉHO a tak porušila , porušila zákon.“

V doplnení sťažnosti sťažovateľ uviedol:

„Trestné konanie proti skutočným zločincom P. bolo zjavne marené a to konkrétne

okresným prokurátorom JUDr. J. Č. z OP BA IV. od roku 1994 až do roku 2010. Konečný

verdikt je zosmiešňujúci všetkých čestných občanov na Slovensku...

Okresná prokuratúra Bratislava IV. a Okresný súd Bratislava IV. spustili ochrannú

vlnu a záchranu zločincov pred zodpovednosťou a zosmiešnili spravodlivosť...

Trestné konanie proti P. trvalo od apríla 1994 do septembra 2010 bez prejednávania

veci s vypustením závažných škôd voči bankám a voči D. B., rozhodovanie podľa nesprávnej

právnej normy.“

V doplnení sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol takto:

„ Okresný súd Bratislava IV v konaní porušil SR,

čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru, ktorým je viazaný.

Ústavný súd zrušuje Trestný rozkaz ako celok 2 a vracia vec na verejné

prerokovanie veci, na vykonanie dokazovania a umožniť poškodeným vyjadriť sa k dôkazom

a to bez ďalších prieťahov v konaní.

Okresný súd Bratislava IV. je povinný zaplatiť satisfakciu poškodenému D. B. vo

výške 20.000 EUR v lehote 15 dní od právoplatnosti Nálezu ÚS SR, plus úroky z omeškania

v prípade omeškania, a to vo výške 200 EUR za každý deň omeškania od dňa povinnosti

zaplatiť do zaplatenia, plus trovy advokátovi.“

Sťažovateľ taktiež požiadal o ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie

v konaní pred ústavným súdom „z dôvodu, že je občanom v hmotnej núdzi“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto Dohovorom sa musí

zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba

pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,

príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v , práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva na účinný prostriedok nápravy

zaručeného v čl. 13 dohovoru a práva na zákaz diskriminácie zaručeného v čl. 14 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho trestným

rozkazom zo 16. augusta 2010 a postupom generálnej prokuratúry v konaniach vedených

pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. .

1. K namietanému porušeniu práv postupom a rozhodnutím okresného súdu

1.1 Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (ale aj práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého súčasťou je aj právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

ústavný súd poznamenáva, že podľa jeho judikatúry (napr. ,

, , , , ) sa ochrana

základnému právu vrátane základného práva zaručeného v (a teda aj

práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len

vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi

verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť

ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd

sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). Vychádza pritom z toho, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia orgánu verejnej moci (pozri napr. , , ,

).

Ako vyplýva z obsahu sťažnosti a jej príloh, konanie vedené okresným súdom pod

sp. zn. bolo skončené 16. augusta 2010 vydaním trestného rozkazu v trestnej

veci. Sťažovateľ teda podal ústavnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní v čase, keď bolo

o veci bolo meritórne rozhodnuté. Je teda zrejmé, že okresný súd v čase podania sťažnosti

nebol spôsobilý nijakým spôsobom konanie urýchliť.

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na

zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote základom pre záver

ústavného súdu, že sťažnosť sťažovateľa je v tejto časti zjavne neopodstatnená, preto ju

bolo potrebné odmietnuť podľa už pri jej predbežnom

prerokovaní.

1.2 V súvislosti s namietaným porušením práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru trestným rozkazom okresného súdu vydaného pod

sp. zn. zo 16. augusta 2010 ústavný súd poznamenáva, že vzhľadom na princíp

subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného ,

môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých

je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže

domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného základného práva

alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho

sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, porušenie ktorého

sťažovateľ v súvislosti s napádaným trestným rozkazom okresného súdu namieta,

neposkytujú všeobecné súdy na základe sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov

predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania

sťažnosťou pred ústavným súdom napadnutého trestného rozkazu okresného súdu sp. zn.

zo 16. augusta 2010 (relevantnej časti – výrok o náhrade škody týkajúci sa

sťažovateľ) využitím riadneho opravného prostriedku, a to podaním odporu, ktoré

sťažovateľ napokon pred podaním sťažnosti ústavnému súdu aj účinne využil. Podľa zistení

ústavného súdu bol predmetný odpor proti výroku o náhrade škody doručený okresnému

súdu 9. septembra 2010.

Podľa . v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) proti výroku o náhrade škody, ktorým bola

priznaná náhrada škody, môže poškodený podať odpor; ak poškodený odpor podal, trestný

rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody. Samosudca odkáže uznesením poškodeného na

občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Z uvedených ustanovení teda vyplýva, že sťažovateľ bude v predmetnej veci uznesením

okresného súdu odkázaný na občianske súdne konanie, o jeho nárokoch bude teda

rozhodovať iný súd.

Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že ochrany označeného práva na spravodlivé

súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) vo vzťahu k náhrade škody sa sťažovateľ bude môcť

domáhať v konaní pred všeobecným súdom, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto

časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej

prerokovanie ( ).

1.3 V tejto súvislosti ústavný súd považuje za zjavne neopodstatnenú aj časť

sťažnosti sťažovateľa, ktorou namieta porušenie práva na účinný prostriedok nápravy

zaručeného v čl. 13 dohovoru.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu „z citovaného ustanovenia dohovoru

vyplýva pre fyzické osoby a právnické osoby procesné právo akcesorickej povahy mať

účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom v prípade porušenia ostatných

ľudských práv chránených dohovorom. Uplatňovanie práva vyplývajúceho z čl. 13

dohovoru musí preto nadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable claim) o porušení

iného práva chráneného dohovorom.“ ().

Zo sťažnosti a z jej príloh je evidentné, že sťažovateľ podal proti výroku trestného

rozkazu, proti ktorému mu to umožňuje, riadny opravný prostriedok –

odpor, o ktorom bude musieť okresný súd rozhodnúť tak, ako mu to zákon (Trestný

poriadok) ukladá. Až v prípade, že okresný súd nebude postupovať v zmysle ustanovení

zákona a o odpore nerozhodne, môže týmto dôjsť k porušeniu práva sťažovateľa na účinný

prostriedok nápravy (čl. 13 dohovoru).

Pre prípad, že by sťažovateľ videl v postupe okresného súdu po podaní opravného

prostriedku – odporu – prieťahy v konaní a s tým spojené porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ( ), ústavný súd

poznamenáva, že od doručenia odporu okresnému súdu 9. septembra 2010 do podania

sťažnosti ústavnému súdu 3. decembra 2010 neuplynula doba, ktorá by signalizovala

kvalifikovaný prieťah v konaní, a teda bola spôsobilá na to, aby ústavný súd vyslovil

porušenie základného práva podľa .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd považuje sťažnosť sťažovateľa v tejto časti za

podanú predčasne a ako takú ju podľa odmietol pre jej

zjavnú neopodstatnenosť.

1.4 Čo sa týka namietaného porušenia zákazu diskriminácie zaručeného v čl. 14

dohovoru, sťažovateľ toto založil na argumentácii, že „... zákaz diskriminácie je tu

jednoznačný. Pre P. sú zaručované nadštandardné práva a v konaniach D. B. existuje iba

BEZPRÁVIE a to iba na základe postavenia v spoločnosti a z dôvodu, že je poškodený a

škodu žiada uhradiť – týmto sa stal perzekuovaným orgánmi moci a aj trestne stíhaný za

skutky, ktoré nie sú trestným činom... “

Ústavný súd konštatuje, že aj v tejto časti sťažnosti, v ktorej sa domáha porušenia

zákazu diskriminácie postupom okresného súdu v predmetnom konaní, je sťažnosť zjavne

neopodstatnená, pretože medzi napadnutým postupom a rozhodnutím okresného súdu

a namietaným porušením čl. 14 dohovoru nie je taká príčinná súvislosť, ktorá by

signalizovala možnosť vyslovenia porušenia označeného práva po prijatí sťažnosti.

Sťažovateľ na podporu svojich tvrdení o porušení zákazu diskriminácie vo svojej

sťažnosti neuviedol žiadne konkrétne argumenty, ktoré by akýmkoľvek spôsobom mohli

takéto porušenie signalizovať. Tvrdenia sťažovateľa vychádzajú predovšetkým z jeho

nespokojnosti s výsledkom trestného konania. Z tohto dôvodu ústavný súd aj v tejto časti

sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

2. K namietanému porušeniu práv postupom generálnej prokuratúry

Sťažovateľ sa na ústavnom súde domáha aj ochrany svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný

prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru postupom generálnej prokuratúry vo veci

vedenej pod sp. zn. , predtým pod sp. zn. a predtým pod sp. zn.

Pn 2666/94.

Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu jej príloh vyplýva, že konania označené

sťažovateľom neboli a nie sú konaniami generálnej prokuratúry. Sťažnosť sťažovateľa je

preto v tejto časti, vzhľadom na absenciu akejkoľvek príčinnej súvislosti medzi postupom

generálnej prokuratúry a označenými právami, zjavne neopodstatnená, čo bolo dôvodom na

jej odmietnutie podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby

ústavný súd rozhodoval o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, ako aj o ďalších nárokoch uplatnených v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2011