Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 37 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (42)II. ÚS 99/2011
PDF · 207.13 KB
No categories available
II. ÚS 99/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2011
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na účinný prostriedok
nápravy zaručeného v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a práva na zákaz diskriminácie zaručeného v čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.
2 T 46/2010 a jeho trestným rozkazom zo 16. augusta 2010 a postupom Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky vo veciach vedených pod sp. zn. 1 Pv 1319/09, sp. zn.
1 Pv 448/02 a sp. zn. Pn 2666/94 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra
2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne
konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru
postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 2 T 46/2010 a jeho trestným rozkazom zo 16. augusta 2010 a postupom Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veciach vedených
pod sp. zn. 1 Pv 1319/09, sp. zn. 1 Pv 448/02 a sp. zn. Pn 2666/94.
Predmetná sťažnosť bola sťažovateľom doplnená podaním, ktoré bolo doručené
ústavnému súdu 9. decembra 2010 a ktorým v podstate rozšíril svoju sťažnosť o námietku
porušenia práva na zákaz diskriminácie zaručeného v čl. 14 dohovoru postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 46/2010.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v trestnom konaní
vedenom okresným súdom pod sp. zn. 2 T 46/2010 v procesnom postavení poškodeného.
Konanie bolo skončené trestným rozkazom sp. zn. 2 T 46/2010 zo 16. augusta 2010, ktorým
okresný súd okrem iného podľa § 287 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
v znení neskorších predpisov uložil obvinenému J. P. povinnosť nahradiť sťažovateľovi ako
poškodenému škodu vo výške 1 460,53 €. Proti výroku o náhrade škody podal sťažovateľ
7. septembra 2010 odpor, ktorý bol doručený okresnému súdu 9. septembra 2010.
Podľa názoru sťažovateľa postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
2 T 46/2010 a jeho trestným rozkazom zo 16. augusta 2010 bolo porušené jeho základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, právo
na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, právo na účinný prostriedok
nápravy zaručené v čl. 13 dohovoru a právo na zákaz diskriminácie zaručené v čl. 14
dohovoru.
Zároveň sťažovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, právo na spravodlivé súdne konanie
zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru a právo na účinný prostriedok nápravy zaručené v čl. 13
dohovoru a to postupom generálnej prokuratúry vo veciach vedených pod sp. zn.
1 Pv 1319/09, predtým sp. zn. 1 Pv 448/02 a predtým sp. zn. Pn 2666/94.
Tvrdenia o porušení svojich práv sťažovateľ odôvodnil takto:
„V konaní 2 T/46/2010 na Okresnom súde Bratislava IV a Okresnej prokuratúre
došlo k machináciám a odstráneniu závažných obvinení z vyšetrovacieho spisu...
Rovnako zmizlo zo súdneho spisu aj dokazovanie o vlastníctve rodinného domu...
Týmto súd znížil výšku škody spôsobenej sťažovateľovi z 5,044.000.- Sk iba na 44.000.- Sk
teda podvodom...
Dozorujúci prokurátor JUDr. M. Š., zákonný prokurátor (predtým JUDr. V. V. a
JUDr. Al. O.) ignoroval sťažnosť a žiadosť o podanie odporu proti Trestnému rozkazu. Viď
podane zo dňa 07. 09. 2010, podané v lehote.
Odpor podaný sudkyni JUDr. J. G. zo dňa 07. 09. 2010 zostal odignorovaný, bez
reakcie...“
Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na
ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Okresný súd Bratislava IV porušuje základné práva D. B. v konaní 2 T/46/2010
garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru.
Generálna prokuratúra SR porušuje základné práva D. B. v konaní Pn 2666/94,
neskôr v konaní 1 Pv 448/02 a neskôr v konaní 1 Pv 1319/09 garantované čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 13 Dohovoru...
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Trestný rozkaz 2 T/46/2010-1520 ako
protizákonný v vec vracia na konanie prvostupňovému súdu...
Okresný súd Bratislava IV je povinný zaplatiť D. B. istinu vo výške... 43.453 EUR s
úrokom z omeškania 22% od 21. 10. 1995 do zaplatenia plus istinu... 2.983 EUR s úrokom z
omeškania vo výške 17.6% od dňa 18. 11. 1998 do zaplatenia v lehote 2 mesiace od dňa
právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu.
V prípade omeškania je Okresný súd Bratislava IV povinný zaplatiť úroky z
omeškania denne 500 EUR za každý deň omeškania do zaplatenia.
Ústavný súd zbavuje sudkyňu JUDr. J. G. sudcovskej imunity a iniciuje trestné
konanie proti nej z dôvodu páchania trestnej činnosti zneužívania právomoci verejného
činiteľa a marenia spravodlivosti, keď zmarila povinnosť ZABEZPEČIŤ NÁROKY
POŠKODENÉHO a tak porušila Trestný poriadok, porušila zákon.“
V doplnení sťažnosti sťažovateľ uviedol:
„Trestné konanie proti skutočným zločincom P. bolo zjavne marené a to konkrétne
okresným prokurátorom JUDr. J. Č. z OP BA IV. od roku 1994 až do roku 2010. Konečný
verdikt 2 T/46/2010 je zosmiešňujúci všetkých čestných občanov na Slovensku...
Okresná prokuratúra Bratislava IV. a Okresný súd Bratislava IV. spustili ochrannú
vlnu a záchranu zločincov pred zodpovednosťou a zosmiešnili spravodlivosť...
Trestné konanie proti P. trvalo od apríla 1994 do septembra 2010 bez prejednávania
veci s vypustením závažných škôd voči bankám a voči D. B., rozhodovanie podľa nesprávnej
právnej normy.“
V doplnení sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol takto:
„ Okresný súd Bratislava IV v konaní 2 T/46/2010 porušil čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,
čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru, ktorým je viazaný.
Ústavný súd zrušuje Trestný rozkaz ako celok 2 T/46/2010 a vracia vec na verejné
prerokovanie veci, na vykonanie dokazovania a umožniť poškodeným vyjadriť sa k dôkazom
a to bez ďalších prieťahov v konaní.
Okresný súd Bratislava IV. je povinný zaplatiť satisfakciu poškodenému D. B. vo
výške 20.000 EUR v lehote 15 dní od právoplatnosti Nálezu ÚS SR, plus úroky z omeškania
v prípade omeškania, a to vo výške 200 EUR za každý deň omeškania od dňa povinnosti
zaplatiť do zaplatenia, plus trovy advokátovi.“
Sťažovateľ taktiež požiadal o ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie
v konaní pred ústavným súdom „z dôvodu, že je občanom v hmotnej núdzi“.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže
zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv
a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,
obnovil stav pred porušením.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli
porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa
porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.
Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto Dohovorom sa musí
zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba
pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,
príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne
konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva na účinný prostriedok nápravy
zaručeného v čl. 13 dohovoru a práva na zákaz diskriminácie zaručeného v čl. 14 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 46/2010 a jeho trestným
rozkazom zo 16. augusta 2010 a postupom generálnej prokuratúry v konaniach vedených
pod sp. zn. 1 Pv 1319/09, sp. zn. 1 Pv 448/02 a sp. zn. Pn 2666/94.
1. K namietanému porušeniu práv postupom a rozhodnutím okresného súdu
1.1 Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (ale aj práva na spravodlivé súdne
konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého súčasťou je aj právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
2 T 46/2010 ústavný súd poznamenáva, že podľa jeho judikatúry (napr. I. ÚS 34/99,
II. ÚS 32/00, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03) sa ochrana
základnému právu vrátane základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (a teda aj
práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len
vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi
verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť
ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd
sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde). Vychádza pritom z toho, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa
rozhodnutia orgánu verejnej moci (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00,
Ako vyplýva z obsahu sťažnosti a jej príloh, konanie vedené okresným súdom pod
sp. zn. 2 T 46/2010 bolo skončené 16. augusta 2010 vydaním trestného rozkazu v trestnej
veci. Sťažovateľ teda podal ústavnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní v čase, keď bolo
o veci bolo meritórne rozhodnuté. Je teda zrejmé, že okresný súd v čase podania sťažnosti
nebol spôsobilý nijakým spôsobom konanie urýchliť.
Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na
zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote základom pre záver
ústavného súdu, že sťažnosť sťažovateľa je v tejto časti zjavne neopodstatnená, preto ju
bolo potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde už pri jej predbežnom
prerokovaní.
1.2 V súvislosti s namietaným porušením práva na spravodlivé súdne konanie
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru trestným rozkazom okresného súdu vydaného pod
sp. zn. 2 T 46/2010 zo 16. augusta 2010 ústavný súd poznamenáva, že vzhľadom na princíp
subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy,
môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých
je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže
domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.
Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného základného práva
alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho
sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu práva
na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, porušenie ktorého
sťažovateľ v súvislosti s napádaným trestným rozkazom okresného súdu namieta,
neposkytujú všeobecné súdy na základe sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov
predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.
Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania
sťažnosťou pred ústavným súdom napadnutého trestného rozkazu okresného súdu sp. zn.
2 T 46/2010 zo 16. augusta 2010 (relevantnej časti – výrok o náhrade škody týkajúci sa
sťažovateľ) využitím riadneho opravného prostriedku, a to podaním odporu, ktoré
sťažovateľ napokon pred podaním sťažnosti ústavnému súdu aj účinne využil. Podľa zistení
ústavného súdu bol predmetný odpor proti výroku o náhrade škody doručený okresnému
súdu 9. septembra 2010.
Podľa § 355 ods. 2. zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) proti výroku o náhrade škody, ktorým bola
priznaná náhrada škody, môže poškodený podať odpor; ak poškodený odpor podal, trestný
rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody. Samosudca odkáže uznesením poškodeného na
občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Z uvedených ustanovení teda vyplýva, že sťažovateľ bude v predmetnej veci uznesením
okresného súdu odkázaný na občianske súdne konanie, o jeho nárokoch bude teda
rozhodovať iný súd.
Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že ochrany označeného práva na spravodlivé
súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) vo vzťahu k náhrade škody sa sťažovateľ bude môcť
domáhať v konaní pred všeobecným súdom, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto
časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej
prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
1.3 V tejto súvislosti ústavný súd považuje za zjavne neopodstatnenú aj časť
sťažnosti sťažovateľa, ktorou namieta porušenie práva na účinný prostriedok nápravy
zaručeného v čl. 13 dohovoru.
Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu „z citovaného ustanovenia dohovoru
vyplýva pre fyzické osoby a právnické osoby procesné právo akcesorickej povahy mať
účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom v prípade porušenia ostatných
ľudských práv chránených dohovorom. Uplatňovanie práva vyplývajúceho z čl. 13
dohovoru musí preto nadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable claim) o porušení
iného práva chráneného dohovorom.“ (III. ÚS 38/05).
Zo sťažnosti a z jej príloh je evidentné, že sťažovateľ podal proti výroku trestného
rozkazu, proti ktorému mu to Trestný poriadok umožňuje, riadny opravný prostriedok –
odpor, o ktorom bude musieť okresný súd rozhodnúť tak, ako mu to zákon (Trestný
poriadok) ukladá. Až v prípade, že okresný súd nebude postupovať v zmysle ustanovení
zákona a o odpore nerozhodne, môže týmto dôjsť k porušeniu práva sťažovateľa na účinný
prostriedok nápravy (čl. 13 dohovoru).
Pre prípad, že by sťažovateľ videl v postupe okresného súdu po podaní opravného
prostriedku – odporu – prieťahy v konaní a s tým spojené porušenie jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy), ústavný súd
poznamenáva, že od doručenia odporu okresnému súdu 9. septembra 2010 do podania
sťažnosti ústavnému súdu 3. decembra 2010 neuplynula doba, ktorá by signalizovala
kvalifikovaný prieťah v konaní, a teda bola spôsobilá na to, aby ústavný súd vyslovil
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd považuje sťažnosť sťažovateľa v tejto časti za
podanú predčasne a ako takú ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej
zjavnú neopodstatnenosť.
1.4 Čo sa týka namietaného porušenia zákazu diskriminácie zaručeného v čl. 14
dohovoru, sťažovateľ toto založil na argumentácii, že „... zákaz diskriminácie je tu
jednoznačný. Pre P. sú zaručované nadštandardné práva a v konaniach D. B. existuje iba
BEZPRÁVIE a to iba na základe postavenia v spoločnosti a z dôvodu, že je poškodený a
škodu žiada uhradiť – týmto sa stal perzekuovaným orgánmi moci a aj trestne stíhaný za
skutky, ktoré nie sú trestným činom... “
Ústavný súd konštatuje, že aj v tejto časti sťažnosti, v ktorej sa domáha porušenia
zákazu diskriminácie postupom okresného súdu v predmetnom konaní, je sťažnosť zjavne
neopodstatnená, pretože medzi napadnutým postupom a rozhodnutím okresného súdu
a namietaným porušením čl. 14 dohovoru nie je taká príčinná súvislosť, ktorá by
signalizovala možnosť vyslovenia porušenia označeného práva po prijatí sťažnosti.
Sťažovateľ na podporu svojich tvrdení o porušení zákazu diskriminácie vo svojej
sťažnosti neuviedol žiadne konkrétne argumenty, ktoré by akýmkoľvek spôsobom mohli
takéto porušenie signalizovať. Tvrdenia sťažovateľa vychádzajú predovšetkým z jeho
nespokojnosti s výsledkom trestného konania. Z tohto dôvodu ústavný súd aj v tejto časti
sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
2. K namietanému porušeniu práv postupom generálnej prokuratúry
Sťažovateľ sa na ústavnom súde domáha aj ochrany svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, práva
na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný
prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru postupom generálnej prokuratúry vo veci
vedenej pod sp. zn. 1 Pv 1319/09, predtým pod sp. zn. 1 Pv 448/02 a predtým pod sp. zn.
Pn 2666/94.
Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu jej príloh vyplýva, že konania označené
sťažovateľom neboli a nie sú konaniami generálnej prokuratúry. Sťažnosť sťažovateľa je
preto v tejto časti, vzhľadom na absenciu akejkoľvek príčinnej súvislosti medzi postupom
generálnej prokuratúry a označenými právami, zjavne neopodstatnená, čo bolo dôvodom na
jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby
ústavný súd rozhodoval o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu
v konaní pred ústavným súdom, ako aj o ďalších nárokoch uplatnených v jeho sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. marca 2011