Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 380/06
PDF · 135.87 KB
No categories available
I. ÚS 380/06
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 380/06-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. decembra
2006 predbežne prerokoval sťažnosť A. B., Č., zastúpenej advokátkou JUDr. M. C.,
Advokátska kancelária, N., vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín
v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 446/95 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť A. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. decembra
2006 doručené podanie A. B., Č. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 446/95.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že: „(...) v roku 1995 podala na Okresný
súd Trenčín návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. (...)
Dňa 17. 9. 2004 bol vyhlásený Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn.
13 C 446/95-333.
Dňa 28. 10. 2004 Okresný súd Trenčín vydal Opravné uznesenie sp. zn. 13 C 446/95-
346, ktorým opravil výroky Rozsudku (...).
Dňa 3. 11. 2004 podala sťažovateľka odvolanie proti Rozsudku (...).
Dňa 19. 9. 2006 prebehlo odvolacie konanie na Krajskom súde Trenčín, na ktorom
bol Rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 13 C 446/95-333 zo dňa 17. 9. 2004 v spojení
s Opravným uznesením zo dňa 28. 10. 2004 č. k. 13 C 446/95-346 potvrdený Rozsudkom
Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17 Co 72/2005-388. (...)
Vyššie uvedeným postupom Okresného súdu Trenčín došlo k porušeniu práva
sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je zaručené v článku
48 ods. 2 Ústavy SR a v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (právo na prerokovanie veci v primeranej lehote). Konanie začalo 21. septembra
1995 a bolo právoplatne ukončené dňa 19. 9. 2006, teda trvalo bez 2 dní 11 rokov.“
Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd
vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, priznal jej primerané finančné
zadosťučinenie v sume 400 000 Sk, ktoré je jej okresný súd povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu a prikázal okresnému súdu uhradiť trovy
právneho zastúpenia v sume 8 682 Sk v lehote 15 dní od právoplatnosti nálezu ústavného
súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03,
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom
do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00,
III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03) sa ochrana základnému právu
vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a teda aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)
poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany
porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným
súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza
k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako
zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vychádza pri tom z toho, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (pozri
napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03).
Sťažovateľka v sťažnosti, ktorá bola ústavnému súdu doručená 12. decembra 2006,
namietala porušenie jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 446/95.
Z obsahu sťažnosti jednoznačne vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu
tvrdené porušovanie označeného základného práva sťažovateľky na okresnom súde už
netrvalo. Sťažovateľka uviedla, že už „dňa 3. 11. 2004 podala (...) odvolanie proti
Rozsudku“ okresného súdu, konanie, v ktorom malo dochádzať k zbytočným prieťahom,
bolo už skončené najneskôr 3. novembra 2004.
Tento skutkový stav, ktorého relevantnosť nemal ústavný súd dôvod spochybňovať
(kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky), bol základom pre záver ústavného súdu, že
sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol už po jej
predbežnom prerokovaní.
Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. decembra 2006