Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 380/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. decembra

2006 predbežne prerokoval sťažnosť A. B., Č., zastúpenej advokátkou JUDr. M. C.,

Advokátska kancelária, N., vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. decembra

2006 doručené podanie A. B., Č. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že: „(...) v roku 1995 podala na Okresný

súd Trenčín návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. (...)

Dňa 17. 9. 2004 bol vyhlásený Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn.

-333.

Dňa 28. 10. 2004 Okresný súd Trenčín vydal Opravné uznesenie sp. zn. 13 C 446/95-

346, ktorým opravil výroky Rozsudku (...).

Dňa 3. 11. 2004 podala sťažovateľka odvolanie proti Rozsudku (...).

Dňa 19. 9. 2006 prebehlo odvolacie konanie na Krajskom súde Trenčín, na ktorom

bol Rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. -333 zo dňa 17. 9. 2004 v spojení

s Opravným uznesením zo dňa 28. 10. 2004 č. k. -346 potvrdený Rozsudkom

Krajského súdu Trenčín sp. zn. -388. (...)

Vyššie uvedeným postupom Okresného súdu Trenčín došlo k porušeniu práva

sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je zaručené v článku

48 ods. 2 SR a v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (právo na prerokovanie veci v primeranej lehote). Konanie začalo 21. septembra

1995 a bolo právoplatne ukončené dňa 19. 9. 2006, teda trvalo bez 2 dní 11 rokov.“

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, priznal jej primerané finančné

zadosťučinenie v sume 400 000 Sk, ktoré je jej okresný súd povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu a prikázal okresnému súdu uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 8 682 Sk v lehote 15 dní od právoplatnosti nálezu ústavného

súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, , , ) sa ochrana základnému právu

vrátane základného práva podľa (a teda aj podľa dohovoru)

poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným

súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako

zjavne neopodstatnenú ( ). Vychádza pri tom z toho, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (pozri

napr. , , ).

Sťažovateľka v sťažnosti, ktorá bola ústavnému súdu doručená 12. decembra 2006,

namietala porušenie jej základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti jednoznačne vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

tvrdené porušovanie označeného základného práva sťažovateľky na okresnom súde už

netrvalo. Sťažovateľka uviedla, že už „dňa 3. 11. 2004 podala (...) odvolanie proti

Rozsudku“ okresného súdu, konanie, v ktorom malo dochádzať k zbytočným prieťahom,

bolo už skončené najneskôr 3. novembra 2004.

Tento skutkový stav, ktorého relevantnosť nemal ústavný súd dôvod spochybňovať

(kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky), bol základom pre záver ústavného súdu, že

sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol už po jej

predbežnom prerokovaní.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2006