Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 9/2011
PDF · 104.43 KB
No categories available
II. ÚS 9/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. januára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Z. P., K., zastúpenej advokátom JUDr. R. Ž., K., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod
sp. zn. 1 T 51/07 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Z. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. mája 2010
doručené podanie Z. P., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 51/07.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v napadnutom konaní
okresného súdu účastníčkou konania v procesnom postavení navrhovateľky proti M. J.
Sťažovateľka tvrdí, že okresný súd vo veci riadne nekoná, čoho dôkazom je skutočnosť, že
vec od roku 2007 nie je právoplatne skončená napriek podanej sťažnosti predsedovi
okresného súdu z 15. marca 2010, ktorý ju označil za nedôvodnú. Podľa sťažovateľky vec
nie je natoľko právne komplikovaná, aby okresný súd s odstupom skoro štyroch rokov o nej
nerozhodol.
Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal
nález, ktorým vysloví porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 1 T 51/07, prikáže okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov, prizná
jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € a zaviaže okresný súd na úhradu trov
právneho zastúpenia.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, I. ÚS 120/06).
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu
v napadnutom konaní dochádza k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd listom č. k. Rvp 5936/2010-5 zo 14. júna 2010 vyzval predsedu
okresného súdu na predloženie spisu sp. zn. 1 T 51/2007 pre účely posúdenia prijatia
sťažnosti na ďalšie konanie. Predseda okresného súdu listom sp. zn. 1 SprV 206/2010
z 21. júna 2010 ústavnému súdu oznámil, že predmetný spis nemôže byť zapožičaný,
pretože sa z dôvodu odvolania nachádza na odvolacom Krajskom súde v Košiciach (ďalej
len „krajský súd“).
Ústavný súd zistil, že predmetný spis okresného súdu sa dôvodu podaného odvolania
nachádza na krajskom súde od 14. apríla 2010 a je vedený pod sp. zn. 6 Co 35/2010.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do
takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03, I. ÚS 380/06).
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00,
III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03) sa ochrana základnému právu
vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a teda aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto
ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade
okresným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už
nedochádza k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne
odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vychádza
pritom z toho, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
orgánu verejnej moci (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00, I. ÚS 380/06).
Ústavný súd na okresnom súde zistil, že tento vo veci rozhodol, konanie, v ktorom
malo dochádzať k zbytočným prieťahom, bolo skončené najneskôr 14. apríla 2010, keď bol
spis na základe odvolania postúpený na rozhodnutie krajskému súdu. Sťažnosť
sťažovateľky, ktorou namietala porušenie označených práv postupom okresného súdu, bola
ústavnému súdu doručená 13. mája 2010.
Tento skutkový stav, ktorého relevantnosť nemal ústavný súd dôvod spochybňovať
(kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky), bol základom pre záver ústavného súdu, že
sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol už po jej
predbežnom prerokovaní.
Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. januára 2011