Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 375/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátkou JUDr. Andreou Kakulošovou, advokátska kancelária, Werferova 1, Košice,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného

v , základného práva na ochranu

pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 1

, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rešpektovanie

súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

zo 17. januára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. apríla

2018 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

zaručeného v (ďalej len „“), základného

práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života

podľa , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva

na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 8 ods. 1 dohovoru

uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 17. januára 2018 (ďalej len „ napadnuté uznesenie“).

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že je matkou maloletej ,

, pričom v súčasnosti prebieha na návrh manžela, otca maloletej,

konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode. Sťažovateľka v sťažnosti podrobne opisuje konfliktné situácie a manželské

nezhody, ktoré vyústili do podania návrhu o rozvod manželstva zo strany manžela. Svojou

sťažnosťou napáda uznesenie krajského súdu sp. zn. zo 17. januára 2018,

ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 20. októbra 2017 o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti otca a bol upravený styk matky s maloletým

dieťaťom za prítomnosti otca.

Ďalej sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že «... jediným dôvodom vydania

neodkladného opatrenia Okresným súdom Košice II, s ktorým sa následne stotožnil aj

porušovateľ, je údajne mnou zanedbaná starostlivosť o maloletú, teda konštatovanie

znalkyne , že svojím údajným nedostatočným záujmom o

maloletú som mala spôsobiť jej zameškaný psychický a fyzický vývoj. Nebudem sa zaoberať

absurditou týchto záverov, zdôrazním však to, že pokiaľ môj údajný nezáujem o maloletú

mal byť dôvodom jej zaostávania, potom je pre maloletú doslova nevyhnutné tento záujem

zintenzívniť, čo sa nedá v prípade, ak nemám upravený s dieťaťom styk v primeranej miere,

a to navyše za stálej prítomnosti otca. Opätovne zdôrazňujem, že znalci ani súdy mi nevytkli

nesprávny prístup k maloletej, pre ktorý bolo nevyhnutné jej odlúčenie odo mňa, ale údajný

nedostatočný záujem, ktorý mal nahradiť práve otec...

... považujem odôvodnenie napadnutých rozhodnutí za nedostatočné, nakoľko súd

prvej inštancie ani porušovateľ sa v nich nevysporiadali s relevantnými námietkami

účastníka konania, hoci tieto mali význam pre rozhodnutie vo veci. Nebolo rešpektované

množstvo mnou uvádzaných skutočností, na ktoré som poukazovala v priebehu konania o

odvolaní voči uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bola maloletá zverená

do výlučnej osobnej starostlivosti otca, a zároveň porušovateľ žiadnym spôsobom nebral do

úvahy argumenty svedčiace v neprospech potreby zverenia maloletej do otcovej osobnej

starostlivosti. Opätovne poukazujem na stanovisko kolíznej opatrovníčky, ktoré bolo

porušovateľom úplne odignorované. Nie je zrejmé, aký ma vôbec zmysel ustanovenie

kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu, keď súd na jeho stanoviská a odporúčania

vôbec neprihliada...

... mnou napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach považujem v celom

rozsahu za neústavné, nezákonné a nedôvodné...

... keďže tak súd prvej inštancie, ako ani porušovateľ v odôvodnení svojho

rozhodnutia vôbec nereagoval na podstatnú časť námietok a neuviedol, z akých dôvodov

považoval moju argumentáciu za skutkovo i právne nepodstatnú, postupoval svojvoľne a

arbitrárne, čím porušil moje základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces, tiež

ďalšie základné ľudské práva...

... v záujme každého dieťaťa je právo na prístup k obom rodičom, aby sa mohli

rozvíjať vzťahy medzi dieťaťom a každým z rodičov. Obzvlášť dôležitý, ba až nezastupiteľný

význam má vzťah matky a dieťaťa. Matka hrá kľúčovú úlohu v živote dieťaťa, ktoré je na jej

blízkosť zvyknuté už z prenatálneho obdobia a matku potrebuje kvôli pocitu lásky a

bezpečia. Všade tam, kde nastáva strata či odlúčenie dieťaťa od matky, môže sa proces

pripútania vážne narušiť, príp. sa neudeje vôbec (pripútanie je predpokladom k tomu, aby

sa mozog dieťaťa - centrum emócií, vyvíjal normálne a harmonicky...

... platí, že neodkladné opatrenie v starostlivosti súdu o maloletých by malo byť

krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Je však zrejmé, že v

mojej právnej veci sa nebude jednať o žiadne krátkodobé provizórium, a to s ohľadom na

zložitosť prejednávanej veci. Reálny stav je taký, že do doby, kým sa znalci a súdy

vysporiadajú so všetkými dôležitými otázkami (najmä tými, ktoré sa týkajú zdravotného

stavu maloletej) a kým súd konajúci o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov

rodičov k maloletej s konečnou platnosťou rozhodne o zverení maloletej do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov, prejdú dlhé mesiace, ba nebojím sa povedať, že až roky...

... porušovateľ tým, že „odsúhlasil“ stav nastolený súdom prvej inštancie, ktorý

svojim rozhodnutím založeným na záveroch súkromných znaleckých posudkov a

jednostranných tvrdení môjho manžela na dlhé mesiace odrezal maloletú od jej najbližšieho

človeka - matky, nebral do úvahy hľadisko najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa...

... maloletej je rozhodnutím porušovateľa, ako aj rozhodnutím súdu prvej inštancie,

ktoré mu predchádzalo, upieraný prístup k jednému z rodičov, jej citová väzba na matku je

narúšaná a nič z toho, čo sa deje okolo maloletej, neprospieva jej zdravému vývinu a

neumožňuje jej progres v jednotlivých sférach vývinu dieťaťa...».

3. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd o jej

sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného práva na súdnu

ochranu podľa , základného práva na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa , práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na rešpektovanie

súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 8 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením

krajského súdu zo 17. januára 2018, predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie, priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a nahradil

jej trovy konania.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa

je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa

vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáha. Ústavný

súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti,

preto v danej veci ústavný súd rozhodoval o porušení sťažovateľkou v petite sťažnosti

označených práv, ku ktorým malo dôjsť napadnutým uznesením vydaným krajským súdom.

Tvrdenia o porušení práv, ktoré sťažovateľka uvádza iba v texte sťažnosti mimo petitu, je

podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť jej argumentácie

(napr. , , ).

9. Predmetom konania ústavného súdu je teda rozhodovanie o namietanom porušení

základných práv podľa , a práv podľa a

ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo podľa sťažovateľky dôjsť napadnutým uznesením

krajského súdu zo 17. januára 2018 vydaného v konaní vedenom pod sp. zn.

.

II. 1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

12. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

13. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

14. Základné právo na súdnu ochranu podľa zaručuje, že každý

sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde, pričom jeho súčasťou je aj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania

poskytuje v odvolacom konaní, t. j. v konaní, v ktorom sa podaním riadneho opravného

prostriedku domáha ochrany svojich práv pred odvolacím súdom z dôvodov, ktorých

uplatnenie umožňuje procesné právo. Ak účastník konania splní predpoklady ustanovené

zákonom na poskytnutie ochrany v odvolacom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí

poskytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodov na poskytnutie súdnej

ochrany v takom konaní. Poskytnutie takejto právnej ochrany však, prirodzene, nemožno

považovať za právo na úspech v odvolacom konaní (m. m. ), ak každé také

rozhodnutie odvolacieho súdu odpovedá na obsah odvolania ústavne konformným

spôsobom a v rozsahu upravenom zákonom ( ).

15. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných

prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak

v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(mutatis mutandis , , ).

16. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. ) do obsahu

základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie patrí aj

právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá

má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých

medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy

zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných

právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú

svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by

poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

17. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa ,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je taktiež právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (,

, ).

18. Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (m. m.

). Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. ,

, ). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že

súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú.

Článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na

každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na

prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku z 21. 1. 1999).

19. Krajský súd k odvolacím námietkam sťažovateľky v odôvodnení svojho

uznesenia odvolacím námietkam matky z hľadiska právneho posúdenia veci uviedol, „... že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávne a neúplne zistil

skutočný stav, odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia

súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez

výsluchu strán ( )...“.

Podľa názoru krajského súdu „... dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, čo znamená, že súd na základe dostupných

dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí

dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené

skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní

vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z

hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci, resp. zamietavý výrok.

Vzhľadom na uvedené špecifické okolnosti je preto súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či

je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých

skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade

podmienené...“.

V odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd ďalej uviedol, že „sa dôsledne

oboznámil so všetkými predloženými dôkazmi zabezpečenými v rámci konania o nariadenie

neodkladného opatrenia, predovšetkým závermi súdnych znalcov, lekárskymi správami

ošetrujúcich lekárov, správou kolízneho opatrovníka a ďalšími listinnými dôkazmi.

Oboznámil sa aj s predloženými DVD nahrávkami, ktoré predložila matka aj otec a dospel k

rovnakému záveru, ako súd prvého stupňa, že v danom prípade, ktorý je mimoriadne zložitý

a komplikovaný, je predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa dôvodné zasiahnuť

neodkladným opatrením a zveriť maloleté dieťa do rozhodnutia vo veci samej do osobnej

starostlivosti otca. Pri tomto rozhodnutí tak, ako súd prvej inštancie vychádzal z

predložených dôkazov (vyjadrenia súdnych znalcov, ošetrujúcich lekárov, správou

kolízneho opatrovníka) a z posúdenia psychického a zdravotného stavu obidvoch rodičov,

avšak predovšetkým ich prístupu k výchove maloletého dieťaťa. Z obsahov záverov

znaleckého posudku, a to tak , ako aj ostatných znalcov je

nepochybné, že dieťa v dôsledku zanedbanej každodennej starostlivosti a prístupu matky k

dieťaťu, ktorá je presvedčená, že dieťa je psychicky zaostalé, resp. má diagnózu autizmus,

došlo k jeho zmeškanému vývinu, tak psychickému ako aj fyzickému. Je zrejmé, že matka

psychicky podľahla presvedčeniu o týchto diagnózach maloletého dieťaťa, čo spôsobilo jej

zhoršený psychický stav, dokonca apatiu k výchove maloletého dieťaťa, v dôsledku čoho k

zanedbanie v každodennej starostlivosti a predovšetkým rozvoja psychických a fyzických

schopností dieťaťa... Preto aj odvolací súd konštatuje, že za daných okolností bude pre

dieťa vhodnejšie a predovšetkým v jeho záujme a jeho ďalšieho vývinu, aby bolo do

rozhodnutia vo veci samej, zverení do osobnej starostlivosti otca v konaní vo veci samej na

súde prvej inštancie bude vykonané rozsiahle dokazovanie, predovšetkým dôsledným

vypočutím obidvoch rodičov, vzhľadom k danému prípadu výsluchu znalcov, ošetrujúceho

lekára, kolízneho opatrovníka a ďalších dôkazov podľa úvahy súdu prvej inštancie, na

základe ktorého dokazovania súd rozhodne tak, aby bolo rozhodnuté spravodlivo a

predovšetkým v prospech maloletého dieťaťa. Na základe uvedeného preto potvrdil

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zveril maloleté dieťa do starostlivosti otca...“.

Po oboznámení sa s obsahom spisu krajský súd dospel k názoru, že „... v danom

prípade matka nepredstavuje pre dieťa žiadnu hrozbu tak závažného charakteru, ktorá by

odôvodňovala matke zakázať styk s dieťaťom a tým ju vyčleniť z akéhokoľvek osobného

pôsobenia na výchovu maloletého dieťaťa. Vzhľadom k okolnostiam prípadu, záverom

znaleckých posudkov a lekárskych správ preto upravil styk matky s maloletým dieťaťom...

... Odvolací súd na záver apeluje na rodičov dieťaťa, aby v jeho záujme rešpektovali

vyvíjajúcu sa psychiku dieťaťa, nevzťahovali dieťa o svojich vzájomných disharmonických

výrazne narušených vzťahov, čo môže mať v konečnom dôsledku negatívny vplyv na jeho

psychický a fyzický vývoj...“.

20. Ústavný súd uvádza, že účelom nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom

mimosporovom konaní je najmä bezodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi konania.

Rozhodovanie o neodkladnom opatrení možno považovať za súčasť základného práva

na súdnu ochranu podľa . Predpokladom pre záver o porušení

základných práv a slobôd je však také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo

odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci

samej (obdobne ), resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami.

21. Neodkladné opatrenie v režime nových procesných kódexov nahradil od 1. júla

2016 inštitút predbežného opatrenia, pričom z hľadiska účelu možno hovoriť o totožnosti,

hoci z hľadiska východísk a charakteru vykazuje niektoré odlišnosti, predovšetkým

v dočasnosti, keď neodkladné opatrenie, ktoré nie je časovo ohraničené, môže trvať aj

po skončení konania a o jeho zrušení tak musí všeobecný súd rozhodnúť samostatným

uznesením. Taktiež na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí obligatórne nadväzovať

konanie vo veci samej a možno ho nariadiť i po skončení konania. Napriek tomu väčšina

dnes už ustálenej judikatúry ústavného súdu je použiteľná aj v prípade rozhodovania

o sťažnostiach napádajúcich rozhodnutia o neodkladných opatreniach nariadenými

všeobecnými súdmi.

22. Pri neodkladných opatreniach zákon poskytuje účastníkovi konania, proti

ktorému smeruje výrok rozhodnutia o predbežnom opatrení, primeranú a efektívnu ochranu

pred prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom takéhoto rozhodnutia aj počas

konania vo veci samej. Keďže túto ochranu považuje ústavný súd jednak za účinnú a jednak

za dostupnú, účastník súdneho konania sa jej nemôže súčasne dovolávať aj prostredníctvom

sťažnosti pred ústavným súdom (m. m. , , , ,

). Ústavný súd zasahuje do rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných

opatreniach len v ojedinelých prípadoch charakterizovanými výnimočnými okolnosťami

veci a iba za predpokladu, že by takýmto rozhodnutím všeobecného súdu došlo

k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu

majúci charakter svojvôle (obdobne , ).

23. V mimosporových konaniach podľa Civilný

mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), medzi ktoré patrí aj konanie o rozvod

manželstva a s ním spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom

na čas po rozvode ( až ), možno neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu

v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu ( ). Neodkladné opatrenie

môže nariadiť aj odvolací súd ( ). V režime civilného mimosporového konania je

možné nariadiť aj iné neodkladné opatrenia, ako súd upravené v až , a to

s poukazom na , podľa ktorého na konania podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia [ Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)], ak tento zákon neustanovuje

inak. Iné neodkladné opatrenia možno nariadiť v spojení s . Neodkladné

opatrenie možno nariadiť pred začatím konania, v začatom konaní, ale aj po jeho skončení

( ).

24. Keďže napadnutým uznesením krajského súdu bolo potvrdené neodkladné

opatrenie okresného súdu, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti otca

do rozhodnutia vo veci samej, je možné predpokladať rozsiahle a náročné dokazovanie

v rámci rozhodovania súdu prvej inštancie rozvode manželstva a o úprave práv a povinností

manželov k maloletej na čas po rozvode, a to najmä dôsledným vypočutím rodičov

maloletého dieťaťa, výsluchom znalcov, lekára maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka

a vykonaním iných potrebných dôkazov, ktoré umožnia súdu spravodlivo rozhodnúť

v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

25. Okrem toho, že zánik neodkladného opatrenia sa vždy spája s uplynutím času,

na ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, keď neodkladné opatrenie nariadené

v civilnom mimosporovom konaní stráca svoje účinky po uplynutí tohto obdobia, môže súd

podľa aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia

pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené, má sťažovateľka aj možnosť

podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia za predpokladu, že preukáže odpadnutie

dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené.

26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia

krajského súdu vrátane jeho odôvodnenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie ústavne

akceptovateľným spôsobom reaguje na všetky relevantné odvolacie námietky sťažovateľky,

jasne a zrozumiteľne formuluje, že nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov.

Táto naliehavosť je príčinou, pre ktorú môže súd rozhodnúť len na základe osvedčenia

tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.

Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom v súdnych

konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa.

27. Vzhľadom na špecifiká dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania, súd nemusí striktne dodržať

formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Súd konajúci v prvej inštancii

teda na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťoval najvýznamnejšie relevantné

skutočnosti z podaného návrhu a jeho príloh, čo v konečnom dôsledku kládlo zvýšené

nároky na objektívnu presvedčivosť a argumentačnú dostatočnosť samotného návrhu.

Krajský súd v napadnutom uznesení sa podľa názoru ústavného súdu dostatočne vysporiadal

s odvolacími námietkami sťažovateľky, uviedol, z ktorých konkrétnych dôkazov pri svojom

rozhodovaní vychádzal, pričom osobitný dôraz kládol na prístup rodičov k výchove

maloletého dieťaťa.

28. Do obsahu práva na súdnu ochranu nepatrí právo účastníka konania (dotknutej

osoby) vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa

dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (m. m. ),

ani domáhať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (,

). Právo na súdnu ochranu nemôže byť porušené tým, že všeobecný súd

vysloví svoj právny názor, rozhodne na jeho základe a svoje rozhodnutie náležite odôvodní

().

29. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. ) uvádza, že

z princípu nezávislosti súdov podľa vyplýva tiež zásada voľného

hodnotenia dôkazov. Pokiaľ všeobecné súdy uvedené ústavné garancie rešpektujú (teda

najmä až ), ústavný súd nie je oprávnený znovu „hodnotiť“ hodnotenia

dôkazov všeobecnými súdmi, a to dokonca ani vtedy, keby sa s hodnotením sám

nestotožňoval ().

30. Preskúmaním napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd dospel

k názoru, že nenesie známky zjavnej svojvôle a že z ústavnoprávneho hľadiska niet

žiadneho dôvodu na to, aby sa závery napadnutého uznesenia, ktoré sú dostatočne

odôvodnené a plne rešpektujú kompetencie, ktorými krajský súd v tomto type konania

disponuje, spochybňovali. Ústavný súd preto argumentáciu sťažovateľky nepovažuje

za spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.

31. Podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať napadnuté uznesenie

za arbitrárne a ani za neodôvodnené, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch,

ktoré nemajú oporu v právnej norme, resp. popierajú jej podstatu, zmysel a účel, preto sa

ústavný súd s námietkami sťažovateľky v tejto časti nestotožnil. Skutočnosť, že sa

sťažovateľka s názorom krajského súdu nesúhlasí, nie je sama osebe na prijatie záveru

o zjavnej arbitrárnosti alebo neodôvodnenosti napadnutého rozhodnutia postačujúca, keďže

všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov

konania vrátane ich dôvodov a námietok (, , ).

32. V danej veci preto niet takej príčinnej súvislosti medzi napadnutým uznesením

krajského súdu a základným právom na súdnu ochranu podľa ani

právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by po prípadnom

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne umožňovala dospieť k záveru o ich porušení, a

preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti podľa odmietol

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

33. Okrem toho ústavný súd poznamenáva, že rozhodovacia prax Európskeho súdu

pre ľudské práva vylučuje aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke

predbežných opatrení, pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo

záväzkoch (pozri rozhodnutie APIS proti Slovenskej republike z 10. 1. 2000 č. 39754/98,

v ktorom sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 ratione materiae v konaní o zrušení

predbežného opatrenia), preto námietku sťažovateľky o jeho porušení považoval najmä za

súčasť sťažnostnej argumentácie, ktorá sama osebe ani nezakladá dôvod ústavného

prieskumu.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru

34. Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

35. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru má každý právo na rešpektovanie svojho

súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

36. Ústavný súd dáva do pozornosti skutočnosť, že účelom práva na súkromný

a rodinný život je ochrana jednotlivca proti svojvoľným zásahom verejnej moci a obdobne

nezaručuje ochranu súkromného a rodinného života pred akýmkoľvek zasahovaním.

Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené. V súlade s účelom

práva na súkromie môžu orgány verejnej moci, fyzické a právnické osoby zasahovať

do súkromného a rodinného života vtedy, ak ich zasahovanie možno hodnotiť ako

oprávnené ().

37. Pokiaľ je sťažovateľka presvedčená, že napadnutým uznesením krajského súdu

došlo aj k porušeniu jej základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života podľa a práva na rešpektovanie

svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie podľa čl. 8. ods. 1

dohovoru, ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napr. ,

), že v danej veci by o prípadnom porušení uvedených práv bolo možné

uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu

niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až

a tiež v dohovoru, resp. v spojení s ich porušením (,

). Ak sťažovateľka vidí neoprávnený zásah do súkromného a rodinného

života v tom, že je jej znemožnený styk s maloletou, tento argument nie celkom obstojí

vzhľadom na napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ktorým krajský súd v zmysle § 362

na návrh sťažovateľky upravil nateraz jej styk s maloletou dcérou dvakrát do týždňa.

38. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol aj túto

časť sťažnosti sťažovateľky podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

39. Pretože sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti,

rozhodovanie o ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného

vyslovenia porušenia základných práv alebo slobôd ( ), k čomu v tomto

prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. októbra 2018