Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 125 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (132)II. ÚS 37/00
PDF · 96.64 KB
No categories available
II. ÚS 37/00
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
7. júna 2000 predbežne prerokoval podnet , bytom
zastúpenej komerčnou právničkou JUDr. Darinou Solárovou, Košice,
Tyršovo nábrežie 1, vo veci porušovania jej základných práv podľa čl. 2, čl. 13 a čl. 20
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatku k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozhodnutím Okresného súdu Košice I č. k. 16 C 553/94-71
o nariadení predbežného opatrenia a takto
rozhodol:
Podnet o d m i e t a z dôvodu svojej nepríslušnosti na
prerokovanie veci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 28. marca
2000 doručené podanie , bytom (ďalej len
„navrhovateľka“), označené ako : „Podnet na začatie konania vo veci porušovania
práv garantovaných čl. 2, 13 a 20 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatku
k Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd“. Navrhovateľka vo svojom
podnete namietla porušenie označených základných práv a slobôd, ku ktorému malo
dôjsť rozhodnutím Okresného súdu Košice I o nariadení predbežného opatrenia
prijatého 4. mája 1999 č. k. 16 C 553/94-71.
K porušeniu uvedených práv došlo podľa navrhovateľky tak, že výrokom
predbežného opatrenia bolo upravené užívanie domu patriaceho do podielového
spoluvlastníctva navrhovateľky a tretej osoby ( ). Takáto úprava
užívania domu však podľa navrhovateľky nie je v súlade s právom, aj keď má trvať
len do právoplatnosti konania o zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti, pretože uprednostňuje druhého podielového spoluvlastníka
a umožňuje mu väčší rozsah užívania, než to zodpovedá jeho podielu (1/2). Súčasne
uviedla, že podala proti spoluvlastníkovi žalobu o neplatnosť právneho úkonu, ktorým
nadobudol podiel na spornej nehnuteľnosti, a o tejto žalobe ešte nebolo rozhodnuté,
takže nie je zrejmé, či je vôbec podielovým spoluvlastníkom.
Okresný súd nevenoval týmto skutkovým otázkam žiadnu pozornosť, rozhodol
jednostranne len podľa návrhu , a preto svojím rozhodnutím vytvoril
nepomer vlastníckych práv a povinností u účastníkov sporu.
Z uvedených dôvodov navrhovateľka požiadala, aby ústavný súd po
preskúmaní jej podnetu vydal rozhodnutie o jeho prijatí a následne svojím nálezom
vyslovil, že: „Základné práva navrhovateľky pani zaručené
Ústavou Slovenskej republiky čl. 2, 13 a jej vlastnícke práva a právo na ich ochranu
podľa čl. 20, ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd porušené boli“.
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 130
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) oprávnený konať o podnetoch,
ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich práv (tak ako sú
uvedené v druhej hlave ústavy), len pokiaľ im ochranu neposkytujú žiadne iné orgány
Slovenskej republiky prostredníctvom účinného právneho prostriedku nápravy
dostupného navrhovateľom. Uvedené sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na podnety,
v ktorých sa namieta porušenie základných práv a slobôd postupom a rozhodnutiami
všeobecných súdov vrátane ich rozhodnutí o predbežných opatreniach. Hoci
rozhodnutím o uložení predbežného opatrenia vydaným v občianskoprávnom konaní
môže súd porušiť základné právo alebo slobodu účastníka súdneho konania, takéto
porušenie by sa mohlo stať predmetom konania o podnete podľa čl. 130 ods. 3 ústavy
len vtedy, ak by mu nebolo možné poskytnúť ochranu prostredníctvom účinného
právneho prostriedku nápravy dostupného účastníkovi konania pred všeobecnými
súdmi. Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní podnetu navrhovateľky
zaoberal predovšetkým určením miesta a postavenia predbežného opatrenia
(rozhodnutiami o uložení ktorého by mohlo dôjsť k porušeniu základných práv
a slobôd účastníka súdneho konania), ako aj existenciou účinných právnych
prostriedkov nápravy v prípade, ak sa ten, na koho sa takéto predbežné opatrenie
vzťahuje, domnieva (tvrdí), že došlo k porušeniu niektorého z jeho základných práv
alebo slobôd. Podľa právneho názoru ústavného súdu rozhodovanie a rozhodnutie
o návrhu na predbežné opatrenie v súdnom konaní možno predovšetkým považovať za
súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy. Predpokladom na
záver o porušení základných práv a slobôd je však také ich porušenie, ktoré nie je
napraviteľné alebo odstrániteľné v činnosti súdu pred začatím konania alebo v konaní
o veci samej (§ 74 a nasl., § 102 Občianskeho súdneho poriadku), resp. ktoré nemožno
napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom súdnom
poriadku v spojitosti s predbežnými opatreniami. Samotná existencia predbežného
opatrenia ako zabezpečovacieho prostriedku v civilnom procese však nemôže sama
o sebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby alebo právnickej osoby
Navrhovateľka (podobne ako hociktorý iný účastník občianskeho súdneho
konania) musí byť pripravená na to, že pomery účastníkov konania sa môžu dočasne
upraviť predbežným opatrením ako zabezpečovacím prostriedkom. Obsah tohto
predbežného opatrenia nemusí byť (ako to vyplýva z rozhodovacej praxe
všeobecných, občianskoprávnych súdov) v celom rozsahu adekvátny výsledku
právoplatne skončeného konania ani presne vymedzeným podielom spoluvlastníkov
na spoločnej veci. Predpokladá sa len to, že predbežné opatrenie vytvorí stav, počas
ktorého sa môže právoplatne rozhodnúť spor o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti bez toho, aby niektorý zo spoluvlastníkov bol
neprimerane zvýhodnený alebo znevýhodnený vo výkone svojich spoluvlastníckych
práv a spoluvlastníckeho podielu (§ 137 Občianskeho zákonníka).
Tento účel sa dosahuje bez ujmy na práve na konečnú, definitívnu ochranu
poskytovanú rozhodnutím súdu o veci samej (rozsudkom). Nariadenie predbežného
opatrenia v žiadnom prípade podľa názoru ústavného súdu nevylučuje, aby všeobecný
súd poskytol v konečnom dôsledku ochranu – za splnenia zákonných predpokladov –
aj právam, ktorých porušenie navrhovateľka namieta vo svojom podnete.
Navrhovateľka je rovnako oprávnená navrhnúť aj zrušenie predbežného
opatrenia, ak podľa nej pominuli alebo vôbec neexistovali dôvody na nariadenie
napadnutého uznesenia o predbežnom opatrení. Možnosť dosiahnuť zrušenie
predbežného opatrenia plynie priamo zo zákona (§ 77 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku).
Z uvedeného vyplýva, že Občiansky súdny poriadok poskytuje účastníkovi,
voči ktorému smeruje výrok predbežného opatrenia, primeranú a efektívnu ochranu
pred prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom predbežného opatrenia aj
počas konania o veci samej, bez toho, aby sa oprávnenie navrhnúť zrušenie
predbežného opatrenia obmedzovalo inými než zákonnými predpokladmi, t. j. že tu
neboli alebo pominuli dôvody na jeho nariadenie. Nakoľko túto ochranu upravenú
priamo Občianskym súdnym poriadkom považuje ústavný súd jednak za účinnú,
jednak za dostupnú, účastník súdneho konania (navrhovateľ) sa jej preto súčasne
nemôže dovolávať aj prostredníctvom podnetu pred ústavným súdom.
Ústavný súd pri rozhodovaní o svojej právomoci v tejto veci rešpektoval
doterajšiu konštantnú judikatúru (II. ÚS 122/95), v zmysle ktorej sa ochrana pred
porušením práv fyzickej osoby a právnickej osoby poskytuje len vtedy, ak sa nedá
dosiahnuť iným, zákonom upraveným spôsobom alebo pred iným štátnym orgánom
(súdom). Navyše, ústavný súd vzal na zreteľ aj to, že obsah predbežného opatrenia
nevylučuje právo na meritórnu ochranu tých práv, ktorých porušenie sa namietlo
v podnete, pretože predbežné opatrenie je len zabezpečovacím civilnoprocesným
prostriedkom, ktorý nemôže byť prekážkou uplatnenia nároku na súdnu ochranu
konečným rozhodnutím vo veci samej.
Keďže ústavný súd po predbežnom prerokovaní podnetu navrhovateľky dospel
k záveru, že niet dôvodu začať konanie prijatím podnetu, neskúmal už ani to, či došlo
alebo nedošlo k porušeniu čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, tak ako to tvrdí navrhovateľka, pretože takéto
skúmanie by malo význam len vtedy, ak by sa podnet prijal na ďalšie konanie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov pri predbežnom
prerokovaní podnetu skúma splnenie procesných podmienok, za splnenia ktorých
môže podnet prijať na ďalšie konanie. Podnet neprijme aj vtedy, ak nie je daná jeho
právomoc (príslušnosť). V danom prípade ústavný súd zistil, že nie je daná jeho
príslušnosť na prerokovanie veci, pretože ochranu právam navrhovateľky poskytuje
(alebo môže poskytnúť) Občiansky súdny poriadok a občianskoprávny (všeobecný)
súd v sporovom konaní, ktorého je účastníčkou, prostredníctvom účinných a jej
dostupných právnych prostriedkov nápravy. Preto bol jej podnet po predbežnom
prerokovaní z tohoto dôvodu odmietnutý.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júna 2000