Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 37/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

7. júna 2000 predbežne prerokoval podnet , bytom

zastúpenej komerčnou právničkou JUDr. Darinou Solárovou, Košice,

Tyršovo nábrežie 1, vo veci porušovania jej základných práv podľa čl. 2, čl. 13 a čl. 20

a Dodatku k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozhodnutím Okresného súdu Košice I č. k. -71

o nariadení predbežného opatrenia a takto

rozhodol:

Podnet o d m i e t a z dôvodu svojej nepríslušnosti na

prerokovanie veci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 28. marca

2000 doručené podanie , bytom (ďalej len

„navrhovateľka“), označené ako : „Podnet na začatie konania vo veci porušovania

práv garantovaných , 13 a 20 a Dodatku

k Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd“. Navrhovateľka vo svojom

podnete namietla porušenie označených základných práv a slobôd, ku ktorému malo

dôjsť rozhodnutím Okresného súdu Košice I o nariadení predbežného opatrenia

prijatého 4. mája 1999 č. k. -71.

K porušeniu uvedených práv došlo podľa navrhovateľky tak, že výrokom

predbežného opatrenia bolo upravené užívanie domu patriaceho do podielového

spoluvlastníctva navrhovateľky a tretej osoby ( ). Takáto úprava

užívania domu však podľa navrhovateľky nie je v súlade s právom, aj keď má trvať

len do právoplatnosti konania o zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnosti, pretože uprednostňuje druhého podielového spoluvlastníka

a umožňuje mu väčší rozsah užívania, než to zodpovedá jeho podielu (1/2). Súčasne

uviedla, že podala proti spoluvlastníkovi žalobu o neplatnosť právneho úkonu, ktorým

nadobudol podiel na spornej nehnuteľnosti, a o tejto žalobe ešte nebolo rozhodnuté,

takže nie je zrejmé, či je vôbec podielovým spoluvlastníkom.

Okresný súd nevenoval týmto skutkovým otázkam žiadnu pozornosť, rozhodol

jednostranne len podľa návrhu , a preto svojím rozhodnutím vytvoril

nepomer vlastníckych práv a povinností u účastníkov sporu.

Z uvedených dôvodov navrhovateľka požiadala, aby ústavný súd po

preskúmaní jej podnetu vydal rozhodnutie o jeho prijatí a následne svojím nálezom

vyslovil, že: „Základné práva navrhovateľky pani zaručené

, 13 a jej vlastnícke práva a právo na ich ochranu

podľa čl. 20, ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd porušené boli“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 130

ods. 3 (ďalej len „“) oprávnený konať o podnetoch,

ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich práv (tak ako sú

uvedené v druhej hlave ), len pokiaľ im ochranu neposkytujú žiadne iné orgány

Slovenskej republiky prostredníctvom účinného právneho prostriedku nápravy

dostupného navrhovateľom. Uvedené sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na podnety,

v ktorých sa namieta porušenie základných práv a slobôd postupom a rozhodnutiami

všeobecných súdov vrátane ich rozhodnutí o predbežných opatreniach. Hoci

rozhodnutím o uložení predbežného opatrenia vydaným v občianskoprávnom konaní

môže súd porušiť základné právo alebo slobodu účastníka súdneho konania, takéto

porušenie by sa mohlo stať predmetom konania o podnete podľa

len vtedy, ak by mu nebolo možné poskytnúť ochranu prostredníctvom účinného

právneho prostriedku nápravy dostupného účastníkovi konania pred všeobecnými

súdmi. Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní podnetu navrhovateľky

zaoberal predovšetkým určením miesta a postavenia predbežného opatrenia

(rozhodnutiami o uložení ktorého by mohlo dôjsť k porušeniu základných práv

a slobôd účastníka súdneho konania), ako aj existenciou účinných právnych

prostriedkov nápravy v prípade, ak sa ten, na koho sa takéto predbežné opatrenie

vzťahuje, domnieva (tvrdí), že došlo k porušeniu niektorého z jeho základných práv

alebo slobôd. Podľa právneho názoru ústavného súdu rozhodovanie a rozhodnutie

o návrhu na predbežné opatrenie v súdnom konaní možno predovšetkým považovať za

súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa . Predpokladom na

záver o porušení základných práv a slobôd je však také ich porušenie, ktoré nie je

napraviteľné alebo odstrániteľné v činnosti súdu pred začatím konania alebo v konaní

o veci samej ( a nasl., ), resp. ktoré nemožno

napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom súdnom

poriadku v spojitosti s predbežnými opatreniami. Samotná existencia predbežného

opatrenia ako zabezpečovacieho prostriedku v civilnom procese však nemôže sama

o sebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby alebo právnickej osoby

( ).

Navrhovateľka (podobne ako hociktorý iný účastník občianskeho súdneho

konania) musí byť pripravená na to, že pomery účastníkov konania sa môžu dočasne

upraviť predbežným opatrením ako zabezpečovacím prostriedkom. Obsah tohto

predbežného opatrenia nemusí byť (ako to vyplýva z rozhodovacej praxe

všeobecných, občianskoprávnych súdov) v celom rozsahu adekvátny výsledku

právoplatne skončeného konania ani presne vymedzeným podielom spoluvlastníkov

na spoločnej veci. Predpokladá sa len to, že predbežné opatrenie vytvorí stav, počas

ktorého sa môže právoplatne rozhodnúť spor o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti bez toho, aby niektorý zo spoluvlastníkov bol

neprimerane zvýhodnený alebo znevýhodnený vo výkone svojich spoluvlastníckych

práv a spoluvlastníckeho podielu ( ).

Tento účel sa dosahuje bez ujmy na práve na konečnú, definitívnu ochranu

poskytovanú rozhodnutím súdu o veci samej (rozsudkom). Nariadenie predbežného

opatrenia v žiadnom prípade podľa názoru ústavného súdu nevylučuje, aby všeobecný

súd poskytol v konečnom dôsledku ochranu – za splnenia zákonných predpokladov –

aj právam, ktorých porušenie navrhovateľka namieta vo svojom podnete.

Navrhovateľka je rovnako oprávnená navrhnúť aj zrušenie predbežného

opatrenia, ak podľa nej pominuli alebo vôbec neexistovali dôvody na nariadenie

napadnutého uznesenia o predbežnom opatrení. Možnosť dosiahnuť zrušenie

predbežného opatrenia plynie priamo zo zákona (§ 77 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku).

Z uvedeného vyplýva, že poskytuje účastníkovi,

voči ktorému smeruje výrok predbežného opatrenia, primeranú a efektívnu ochranu

pred prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom predbežného opatrenia aj

počas konania o veci samej, bez toho, aby sa oprávnenie navrhnúť zrušenie

predbežného opatrenia obmedzovalo inými než zákonnými predpokladmi, t. j. že tu

neboli alebo pominuli dôvody na jeho nariadenie. Nakoľko túto ochranu upravenú

priamo považuje ústavný súd jednak za účinnú,

jednak za dostupnú, účastník súdneho konania (navrhovateľ) sa jej preto súčasne

nemôže dovolávať aj prostredníctvom podnetu pred ústavným súdom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o svojej právomoci v tejto veci rešpektoval

doterajšiu konštantnú judikatúru (), v zmysle ktorej sa ochrana pred

porušením práv fyzickej osoby a právnickej osoby poskytuje len vtedy, ak sa nedá

dosiahnuť iným, zákonom upraveným spôsobom alebo pred iným štátnym orgánom

(súdom). Navyše, ústavný súd vzal na zreteľ aj to, že obsah predbežného opatrenia

nevylučuje právo na meritórnu ochranu tých práv, ktorých porušenie sa namietlo

v podnete, pretože predbežné opatrenie je len zabezpečovacím civilnoprocesným

prostriedkom, ktorý nemôže byť prekážkou uplatnenia nároku na súdnu ochranu

konečným rozhodnutím vo veci samej.

Keďže ústavný súd po predbežnom prerokovaní podnetu navrhovateľky dospel

k záveru, že niet dôvodu začať konanie prijatím podnetu, neskúmal už ani to, či došlo

alebo nedošlo k porušeniu čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, tak ako to tvrdí navrhovateľka, pretože takéto

skúmanie by malo význam len vtedy, ak by sa podnet prijal na ďalšie konanie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov pri predbežnom

prerokovaní podnetu skúma splnenie procesných podmienok, za splnenia ktorých

môže podnet prijať na ďalšie konanie. Podnet neprijme aj vtedy, ak nie je daná jeho

právomoc (príslušnosť). V danom prípade ústavný súd zistil, že nie je daná jeho

príslušnosť na prerokovanie veci, pretože ochranu právam navrhovateľky poskytuje

(alebo môže poskytnúť) a občianskoprávny (všeobecný)

súd v sporovom konaní, ktorého je účastníčkou, prostredníctvom účinných a jej

dostupných právnych prostriedkov nápravy. Preto bol jej podnet po predbežnom

prerokovaní z tohoto dôvodu odmietnutý.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júna 2000