Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)II. ÚS 122/95
PDF · 98.7 KB
No categories available
II. ÚS 122/95
- # -
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu dňa 10.
októbra 1995 vo veci podnetu , bytom , pre
porušovanie ústavného práva priznaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky po predbežnom prerokovaní takto
r o z h o d o l :
Podnet o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Dňa 6. júna 1995 bolo Ústavnému súdu Slovenskej republiky doručené podanie
, v ktorom namietal porušenie práva na súdnu ochranu
priznaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný súd Slovenskej republiky vyzval 14. 6. 1995 k
doplneniu podania osobitne pre tri samostatné konania vedené na Okresnom súde
v Trebišove, ktorých sa podnet podaný na ústavný súd týkal.
30. 6. 1995 pôvodné podanie spresnil a doplnil dokladmi o
priebehu doteraz uskutočneného konania vo veci sp. zn. 14 C 848/94 vedenej na
Okresnom súde v Trebišove proti Poľnohospodárskemu družstvu Vinné o
neplatnosť vylúčenia z členstva v družstve.
Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodné podanie, ani jeho doplnok neobsahovali
výrok rozhodnutia, ktorého sa domáha, vyzval ho opätovne ústavný
súd 11. 9. 1995 k doplneniu podania o výrok rozhodnutia, ktorým má ústavný súd
vo veci rozhodnúť a oznámenie, či v konaní na Okresnom súde v Trebišove využil
možnosť podania sťažnosti na postup súdu pre prieťahy v konaní priznanú zákonom
č. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov v znení neskorších predpisov.
svojím podnetom namietal porušenie práva na verejné
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní, ktoré okresný súd
právoplatným rozhodnutím dosiaľ neskončil.
- # -
Ústava Slovenskej republiky rozdeľuje súdnu právomoc medzi všeobecné súdy
(čl. 142 ods. 1) a Ústavný súd Slovenskej republiky (články 125-129 a článok
130 ods. 3). Obe zložky súdnej moci sú samostatné a rovnocenné. Samostatné a
rovnocenné postavenie každého z týchto dvoch systémov súdnej moci vylučuje ich
nadriadenosť a podriadenosť navzájom a nepripúšťa, aby orgány jedného súdneho
systému nahradzovali rozhodovaciu právomoc orgánov druhého súdneho systému
vo veciach, ktoré ústava a zákony na jej vykonanie zverujú do ich právomoci.
Akýkoľvek zásah, resp. vstup orgánov jedného súdneho systému do rozhodovacej
právomoci orgánov druhého súdneho systému by preto bol porušením tých
ustanovení ústavy, ktoré ju upravujú. V konaní o podnete Ústavný súd Slovenskej
republiky nemá právomoc preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov, ale
preskúmava, či v konaní pred všeobecnými súdmi nedošlo k porušeniu ústavného
práva, ak fyzická alebo právnická osoba podnetom namieta jeho porušenie v
konaní pred všeobecnými súdmi.
Ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky sa interpretujú a aplikujú vo
vzájomnej súvislosti so zreteľom na záujmy, ktoré sa v nich chránia. Ustanovenie
čl. 144 ods. 1, podľa ktorého: "Sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní
len zákonom" sa musí interpretovať a aplikovať podľa čl. 152 ods. 4 ústavy, teda v
súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Sudca je viazaný nielen zákonom, ale aj
ústavným zákonom (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 8/94, s. 6),
ako aj ústavou, pretože ústava a ústavný zákon majú rovnaký stupeň právnej sily,
ktorým sa odlišujú od zákonov (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 39/93, s. 5).
Zásahom do sudcovskej nezávislosti je iba pokyn alebo príkaz sudcovi, ako má
rozhodnúť v merite veci, a nie akýkoľvek zásah do priebehu súdneho konania.
Ústava Slovenskej republiky v ustanovení čl. 48 ods. 2 priznáva občanovi
práva, ktorých uplatnenie umožňuje zásah do priebehu súdneho konania. Ak ústavou
priznané právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poruší sudca,
prieťahy v prerokovaní veci majú charakter nečinnosti, ktorou sudca odopiera
spravodlivosť, hoci len v obmedzenom čase, dokiaľ trvá jeho nečinnosť.
Prvoradou služobnou povinnosťou sudcu je byť aktívny, vyvíjať činnosť na
odstránenie stavu právnej neistoty, kvôli ktorému sa osoba obrátila na súd so
žiadosťou o rozhodnutie. Aktivita sudcu je jeden zo základných znakov ústavou
- # -
priznanej ochrany občana súdom. Nezávislosť sudcu pri rozhodovaní podľa čl. 144
ods. 1 nie je právom, ktoré sa nadraďuje nad ďalšie práva priznané v ústave.
Uplatňovanie sudcovskej nezávislosti musí byť v rovnováhe s ostatnými ústavou
priznanými právami. Osoba, ktorej ústava podľa čl. 48 ods. 2 priznáva právo, aby
sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, môže kedykoľvek, aj počas
súdneho konania namietať porušenie tohto svojho práva. Uplatnením námietky
vzniká občanovi právo, aby štátne orgány s právomocou chrániť právo priznané
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preskúmali opodstatnenosť vznesenej námietky. Preto
nie je zásahom do sudcovskej nezávislosti, ak počas konania pred všeobecným
súdom Ústavný súd Slovenskej republiky preskúma, či v konaní všeobecný súd
neporušuje právo, ktoré Ústava Slovenskej republiky priznáva pre konanie pred
súdnymi orgánmi.
Ústavou štát priznáva osobám práva a zaručuje im, že ústavné práva bude sám
dodržovať a ochraňovať. Ústavný súd zabezpečuje ochranu práv len vtedy, keď iné
orgány štátu nesplnia úlohu štátu vo vzťahu k uplatnenému právu. Ústavný súd
nekoná o ochrane práv, ktoré osoba neuplatní voči štátu, ani o ochrane práv, ktoré
porušujú subjekty v súkromnoprávnom vzťahu.
Podľa 6 ods. 1 zák. č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších
predpisov vo veci prieťahov v konaní možno podať sťažnosť na orgány štátnej
správy súdov. Podrobnosti o sťažnostiach na postup súdu a o ich vybavovaní 6 ods.
2 zák. č. 335/1991 Zb. v znení neskorších predpisov odkazuje na osobitné zákony.
Podávanie sťažností, postup pri vybavovaní sťažností a vybavovanie sťažností
upravuje Tretia časť zák. č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej
republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich
(zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov.
Podľa 17 ods. 1 zák. č. 80/1992 Zb. v znení neskorších predpisov: "Fyzické a
právnické osoby (ďalej len "sťažovatelia") sa môžu obracať na orgány štátnej správy
súdov so sťažnosťami na postup súdu, len ak ide o prieťahy v konaní, o nevhodné
správanie alebo narušovanie dôstojnosti súdneho konania súdnymi osobami. V
iných prípadoch nie je sťažnosť prípustná."
- # -
Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne
štátnej správy súdu, nebola týmto orgánom riadne vybavená, podľa 27 ods. 1 zák.
č. 80/1992 Zb. v znení neskorších predpisov môže požiadať
a) ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu,
b) predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom
okresného súdu.
Sťažnosť nemá povahu opravného prostriedku, ale je právnym prostriedkom
umožňujúcim účastníkovi konania uchádzať sa o dosiahnutie nápravy, ak súd
porušuje jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pretože zákon
nedovoľuje orgánu správy súdov, aby v konaní o sťažnosti nariadil sudcovi, aby sa
prestal správať spôsobom porušujúcim účastníkovo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, uznanie opodstatnenosti sťažnosti možno
zabezpečovať právnym donútením len následne a nepriamo, uplatnením kárnej
zodpovednosti sudcu podľa 2 ods. 1 zák. č. 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti
sudcov v znení zák. č. 149/1993 Z. z. Sťažnosť predsedovi súdu, na ktorom pôsobí
sudca, ktorého nečinnosť sa sťažnosťou namieta, možno pokladať za účinný
prostriedok dosiahnutia nápravy. Sťažnosti podané ďalším subjektom podľa 27
ods. 1 zákona č. 80/1992 Zb. v znení neskorších predpisov nie sú natoľko účinným
prostriedkom dosiahnutia nápravy, aby ústavný súd trval na ich uplatnení skôr, než
sám začne konať. Účelom priznania práva podať sťažnosť na prieťahy v konaní je
poskytnutie príležitosti súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený
nerešpektovaním práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov tak,
aby sa nemarilo uplatnenie práva, ktoré priznáva čl. 48 ods. 2 ústavy. Preto ústavný
súd o podnete namietajúcom porušenie práva podľa čl. 48 ods. 2 koná, ak
predkladateľ podnetu preukáže, že využil právne prostriedky nápravy priznané mu
podľa 17 ods. 1, 20, 21, 22 alebo 23 zákona č. 80/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov, alebo ak sa preukáže, že vzhľadom na okolnosti prípadu využitie
tohto prostriedku nápravy nemožno pokladať za postup umožňujúci dosiahnuť
účinnú ochranu práva priznaného podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Využitie možností podľa 27 ods. 1 zákona č. 80/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov pre začatie konania o podnete namietajúcom porušenie čl. 48
ods. 2 ústavy sa nevyžaduje, pretože tento prostriedok odstránenia protiprávneho
stavu, ktorý predkladateľ podnetu namieta, môže zabezpečiť nápravu len značnou
- # -
okľukou. Požiadavkou vyčerpania všetkých prostriedkov priznaných podľa zákona
č. 80/1992 Zb. v znení neskorších predpisov by ústavný súd sám prispieval k
porušovaniu ústavou priznaného práva na prejednanie veci bez zbytočných
prieťahov.
Predpokladom začatia konania o konkrétnom podnete je splnenie podmienok
stanovených zákonom č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Podnet
mal nedostatky, ktoré bolo treba odstrániť.
Predkladateľ podnetu na výzvu ústavného súdu z 11. 9. 1995 nereagoval a
nepreukázal, že využil právne možnosti priznané občanom podľa 17 ods. 1 a 27
zákona č. 80/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ani nepredložil dôkaz, že
vzhľadom na okolnosti prípadu, využitie prostriedkov nápravy podľa zákona č.
80/1992 Zb. v znení neskorších predpisov nemožno považovať za postup
umožňujúci dosiahnutie účinnej ochrany práva na konanie bez prieťahov.
Predkladateľ podnetu tiež nedoplnil svoj podnet o návrh rozhodnutia, ktorého
sa domáha. V dôsledku toho jeho podnet nemá všetky náležitosti stanovené 20
Ústavný súd podľa 25 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. na neverejnom zasadnutí
podnet predbežne prerokoval a podľa 25 ods. 2 odmietol z dôvodu, že
neobsahuje zákonom predpísané náležitosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať
opravný prostriedok.
V Košiciach 10. októbra 1995
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Ján D r g o n e c
predseda senátu