Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 593/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. decembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť R. M., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody,

zastúpeného advokátom JUDr. J. G., T., vo veci namietaného porušenia základných práv

zaručených v , v a Listiny

základných práv a slobôd, ako aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Nitre pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 20. septembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. M. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. novembra

2011 doručená sťažnosť R. M., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných práv zaručených v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), v čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom

Krajským súdom v Nitre (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 20. septembra 2011 (ďalej aj „namietaný rozsudok“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného

súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 4. júla 2011 uznaný vinným

zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a),

c) a d) a ods. 2 písm. c) a e) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) s poukazom na na

skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku, za čo mu bol uložený trest

odňatia slobody v trvaní 10 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

so stredným stupňom stráženia a ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov. Krajský súd

rozsudkom sp. zn. z 20. septembra 2011 odvolanie sťažovateľa proti

uvedenému rozsudku okresného súdu zamietol.

Podľa názoru sťažovateľa krajský súd uvedeným rozsudkom porušil ním označené

základné práva podľa , listiny a právo podľa dohovoru z týchto dôvodov:

„V trestnej veci sťažovateľa je záver o vine postavený podľa § 172 ods. 2 písm. e/ Tr.

zák. na skutočnostiach, ktoré neboli preukázané v procesnom dokazovaní

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa sťažovateľ dopustil spáchania

skutku vo väčšom rozsahu.

Hodnota zaistenej drogy nebola bez akýchkoľvek logicky odôvodnených pochybností

preukázaná.

Z vyčíslenia hodnoty zaistenej drogy Národnou protidrogovou jednotkou zo dňa

6.9.2010 vyplýva, že hodnota drogy v ňom uvedená platí iba za predpokladu, že množstvo

drogy predávané na čiernom trhu ako dávka zodpovedá obvykle jednorazovej dávke drogy

uvedenej v žiadosti vyšetrovateľa.

V žiadosti vyšetrovateľa bol uvedený počet dávok podľa znaleckého posudku KEÚ

PZ č.p. PPZ-8332/KEU-BA-EXP-2010 zo dňa 10.8.2010.

Z uvedeného vyplýva, že hodnota drogy je určená správne iba za predpokladu, že to,

čo za dávku považuje KEU PZ je totožné s tým, čo sa ako dávka predáva na čiernom trhu za

sumu uvedenú vo vyjadrení NPJ, čo dokazovanie na hlavnom pojednávaní nepotvrdilo.

Mjr. Ing. M. K. za KEÚ PZ na hlavnom pojednávaní dňa 11.3.2011 nevedel potvrdiť

totožnosť rozsahu dávok, rovnako to nevedel na tom istom hlavnom pojednávaní potvrdiť

ani Ing. M. Š. za NPJ.

Samotné vyčíslenie hodnoty drogy zo dňa 6.9.2010 pritom upozorňuje na spornosť

totožnosti dávok v ponímaní KEÚ PZ a realitou čierneho trhu.

Hodnota drogy teda doteraz určená nebola, pretože nevieme, či môžeme násobiť

počet dávok určených KEÚ PZ s hodnotou dávky podľa NPJ, nevieme totiž, či ide o rovnaké

dávky čo do hmotnosti a obsahu účinných látok.

Rovnako je nepreukázané, že by sťažovateľ mal úmysel drogu predávať po dávkach,

nevyplýva to z procesne vykonaného dokazovania.

Hodnota drogy určená podľa dávok je iná, než hodnota drogy, ktorá sa predáva

v iných množstvách (poukazujem na výpoveď Ing. M. Š. za NPJ na hlavnom pojednávaní

dňa 11.3.2011).

Prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozsudku nevyrovnal s obhajobou

sťažovateľa v naznačenom smere a vyslovil dokonca to, že používa pre

určenie množstva drogy pojem obvykle jednorazová dávka, čo je zjavná nepravda a snaha

odôvodniť rozsudok naozaj hocičím.

Obvykle jednorazová dávka a jej počet je v Tr. zák. dôležitý v súvislosti

s ustanovením § 171 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (drogy pre vlastnú potrebu), v súvislosti s § 172

ods. 2 písm. e/ Tr. zák. je dôležitá hodnota drogy, nie počet obvykle jednorazových dávok,

pretože hodnota drogy sa určuje viacerými možnými spôsobmi na čiernom trhu, čo

z dôkazov jasne vyplýva, iba ich každý z orgánov činných v trestnom konaní ignoruje.

Súd v podstate aj na § 172 ods. 2 písm. e/ Tr. zák. použil právne východiská platné

pre kvalifikáciu drogovej trestnej činnosti do 31.12.2005, Tr. zák. účinný od 1.1.2006

zaviedol do praxe niečo nové, kvalifikáciu skutku cez hodnotu drogy na čiernom trhu,

pričom určenie hodnoty drogy na čiernom trhu je možné urobiť viacerými spôsobmi, súdy

však vybrali ten najnepriaznivejší spôsob jej určenia pre odsúdeného, vychádzajúci

z obžaloby.

Domnievam sa, že situácia v súdnej praxi je z pohľadu právnej istoty neúnosná, dáva

dokonca priestor pre korupčné konanie, čomu je potrebné jednoznačne zabrániť

rozhodnutím, ktoré usmerní právnu prax.“

Sťažovateľ v ďalšom poukázal na nejednotnú judikatúru všeobecných súdov

zaoberajúcu sa problematikou oceňovania drog v trestnom konaní, pričom označil

konkrétne súdne rozhodnutia s uvedením odlišných právnych záverov, ku ktorým konajúce

súdy v tejto otázke dospeli.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol:

„Záver, že môžeme hodnotu drogy určiť vynásobením počtu dávok podľa KEÚ PZ

s hodnotou dávky, ktorá je predávaná na čiernom trhu za určenú sumu podľa NPJ, je

v rozpore s procesne vykonaným dokazovaním, keď nikto nedokázal zhodnosť dávok,

naopak samotná NPJ a KEÚ PZ ju potvrdiť nevedia.

Záver, že sťažovateľ mohol poznať možnosť výroby takého počtu dávok, ako to určil

KEÚ PZ, keď nedisponuje technologickým zariadením na určenie koncentrácie účinnej

látky v droge nevyplýva ani z jedného dôkazu.

Záver, že sťažovateľ chcel drogy predávať po dávkach a práve v počte určenom

v obžalobe a v rozsudkoch nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. ...

V procesne vykonanom dokazovaní nemá základ ani zabezpečenie dôkazu, od

ktorého sa trestné konanie sťažovateľa odvíja.

KEÚ PZ použil ako základ pre svoje výpočty a závery vzorky, ktoré neboli

zabezpečené odborným spôsobom, nie je možné overiť správnosť ich výberu a teda nemožno

znalecký posudok preskúmať, je to dôkaz nezákonný.

KEÚ PZ ako spracovateľ znaleckého posudku nevie objasniť, akým spôsobom bolo

robené vzorkovanie, len sa spoľahli na to, že bolo urobené správne (výpoveď mjr. Ing. M.

K. za KEÚ PZ na hlavnom pojednávaní dňa 11.3.2011).

Z výpovede pplk. Mgr. B. M. na hlavnom pojednávaní dňa 17.6.2011 vyplýva, že

nevie nič o metódach vzorkovania, nepozná ani odrody rastliny Cannabis a napriek tomu

robil v danej veci vzorkovanie, o ktoré sa oprel znalecký posudok KEÚ PZ.

Takýto znalecký posudok nemožno v trestnom konaní použiť, veď nepoznáme aké

vzorky boli na zovšeobecnenie vybrané, resp. aké vybrané neboli, aké druhy a odrody

rastliny Cannabis na mieste činu v skutočnosti boli.

S obhajobou sťažovateľa v tomto smere sa súdy vôbec nezaoberali...

Z vykonaného dokazovania nevyplývajú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že

obžalovaní tvorili organizovanú skupinu, pretože celkom chýba preukázanie zavinenia vo

vzťahu k tomuto znaku skutkovej podstaty trestného činu.

Je pravdou, že členovia organizovanej skupiny sa nemusia navzájom poznať, ale ich

zavinením musí byť pokrytá ich vedomosť o ich účasti na organizovanej trestnej činnosti.

V súvislosti so sťažovateľom nebol vykonaný dôkaz, ktorý by jednoznačne bez

akýchkoľvek pochybností umožnil urobiť záver, že vedel, že nosil stravu a vykonal niektoré

ďalšie činnosti s vedomím, že sa dopúšťa trestného činu a že bolo dokazovaním vyvrátené

jeho tvrdenie, že len za peniaze urobil činnosť objednanú treťou osobou.

Prvostupňový súd urobil rozporuplný záver aj v tom, keď vo výroku rozsudku

v skutkovej vete uvádza, že obžalovaný R. M. koordinoval a riadil konanie skupiny

a v odôvodnení rozsudku uvádza, že toto robila neznáma osoba vietnamskej národnosti.

Skutkový stav bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach aj

vo vzťahu k organizovanej skupine nesprávne zistený a právny záver súdov je v extrémnom

nesúlade so skutkovými zisteniami, čo má dosah na ústavnosť takéhoto postupu.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Konaním Krajského súdu v Nitre v trestnej veci sťažovateľa vedenej na Krajskom

súde v Nitre pod č.k. v súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre č.k.

-890 zo dňa 20.9.2011, došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa na

súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

a k porušeniu ústavného práva na spravodlivé súdne konanie (aj porušenie článku čl. 8

ods. 2 a 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a najmä článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyhlásený pod č. )

Rozsudok Krajského súdu v Nitre -890 zo dňa 20.9.2011 sa zrušuje.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základných práv

zaručených v , v a listiny a práva zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 20. septembra 2011.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 8 ods. 2 listiny nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak než

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len preto,

že nie je schopný dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

1. V súvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu zaručeného v a v listiny a práva na spravodlivé

súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ vytýka namietanému rozsudku

krajského súdu nesprávne hodnotenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci,

ktoré je „v extrémnom nesúlade so skutkovými zisteniami“.

Ústavný súd nie je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodnutia, proti ktorému

ústavná sťažnosť bola podaná. Jeho úlohou je zistenie, či napadnutým rozhodnutím bolo

porušené základné právo, v danom prípade sťažovateľom označené práva. Ústavný súd

preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa nie zákonnou argumentáciou, ktorou bola

zdôvodňovaná opodstatnenosť ústavnej sťažnosti, ale iba jej ústavnoprávnymi aspektmi.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd už judikoval (), že právo na

spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade

a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie

sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by

popreli zmysel a podstatu na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov. Ústavný súd už takisto judikoval (), že

z princípu nezávislosti súdov podľa vyplýva tiež zásada voľného

hodnotenia dôkazov. Pokiaľ všeobecné súdy rešpektujú uvedené ústavné garancie (teda

najmä až ), ústavný súd nie je oprávnený znovu „hodnotiť“ hodnotenia

dôkazov všeobecnými súdmi, a to dokonca ani vtedy, keby sa s hodnotením sám

nestotožňoval.

Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal rozsudok krajského súdu sp. zn.

z 20. septembra 2011, ktorým zamietol odvolanie sťažovateľa proti

prvostupňovému rozsudku ako nedôvodné. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

v podstatnom uviedol:

«Odvolací súd zistil, že v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku orgány

činné v trestnom konaní a súd prvého stupňa :

- postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami ,

- zabezpečili dôkazy potrebné na rozhodnutie, ktoré vykonali zákonným spôsobom

a v konaní pred súdom aj za plného rešpektovania práva na kontradiktórny proces,

- pri tomto postupe sa nedopustili takých pochybení, ktoré by bolo možné považovať

za podstatné chyby konania v zmysle písmeno a/ ,

- nedošlo ani k porušeniu ustanovení o právach obžalovaných, vrátane ich práva na

obhajobu.

Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal zákonné a úplné dokazovanie,

náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe

tak, ako to ukladá ustanovenie . Skutkové zistenia uvedené

v skutkovej vete napadnutého rozsudku sú v súlade s vykonanými dôkazmi, z ktorých

vychádzajú a ktorými bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaní sa

dopustili činu opísaného vo výroku o treste odvolaním napadnutého rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa v súlade s § 168 odsek 1

poukázal na obsahy jednotlivých vykonaných dôkazov, na právne

úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov a taktiež na právne závery, ku ktorým

dospel. Pretože tieto sú v súlade s kritériami , správne

a úplné, odvolací súd na ne v podrobnostiach len odkazuje.

Ani odvolací súd nezistil žiadne také dôvody, ktoré by boli schopné kvalifikovane

spochybniť výpovednú hodnotu dôkazov usvedčujúcich obžalovaných, predovšetkým

obžalovaného v I. rade (sťažovateľa, pozn.). V tomto smere jeho odvolacie námietky

nepovažoval za dôvodné.

Čo sa týka ním uvádzaného rozboru „ právnej problematiky“ ohľadne posudzovania

množstva zaistenej omamnej alebo psychotropnej látky, obvykle jednorazovej dávky, týmto

sa podrobne zaoberal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku ( strany 14-

15 ) a niet žiadneho právne relevantného dôvody tieto úvahy spochybňovať. A už vôbec nie

polemizovať o zákonnosti, vhodnosti a pod. právnej úpravy v . Takéto

všeobecné úvahy nemajú miesto v konkrétnom trestnom procese ale môžu slúžiť len pre

účely odborných diskusií a odbornej literatúry.

Spáchanie žalovaného skutku je obžalovaným spoľahlivo preukázané tak, ako na to

poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku - ich priznaním

(u obžalovaných P. M., N. H. D. a T. D. C.), svedeckými výpoveďami, znaleckým posudkom

a listinnými dôkazmi.

Súd prvého stupňa správne zistil, že obžalovaní žalovaným konaním naplnili

formálne znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi

podľa § 172 odsek 1 písmeno a/, písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno c/, písmeno e/

s poukazom na písmeno i/ , pretože si

neoprávnene vyrobili, zadovážili a prechovávali po akúkoľvek dobu omamné látky

a psychotropné látky a spáchali taký čin závažnejším spôsobom konania - ako organizovaná

skupina a vo väčšom rozsahu. ...

Odvolania obžalovaných v I. a II. rade zamietol ako nedôvodné, pretože nezistil

žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ktoré by boli na ich prospech. Súd prvého

stupňa správne zistil a vyhodnotil všetky okolnosti významné pri uznaní viny a určení druhu

a výmery uložených trestov.»

Vzhľadom na stotožnenie sa krajského súdu so zisteným skutkovým stavom

a právnymi závermi, ku ktorým dospel okresný súd v prvostupňovom rozsudku, ústavný súd

považoval za podstatné citovať aj relevantnú časť odôvodnenia rozsudku okresného súdu

sp. zn. zo 4. júla 2011, ktorý vo vzťahu k námietkam sťažovateľa v podstatnom

uviedol:

«Skutkové okolnosti prípadu ako boli zistené dokazovaním, jednoznačne svedčia

tomu, že obžalovaní spáchali prejednávaný trestný čin ako organizovaná skupina

s poukazom na ustanovenie písmeno i) , tak že R. M. vykonával

v rámci tejto skupiny technické a organizačné činnosti (vyhľadanie, prenájom objektu,

platby nájomného, zabezpečenie osôb, vozidiel, materiálu). P. M. vykonával pomocné

manuálne práce a stráženie objektu mlynu. Obžalovaní D. a C. zabezpečovali pestovanie

konope v mlyne a doposiaľ nestotožnená osoba vietnamskej národnosti túto skupinu

financovala a organizovala. Už z tohto popisu konania obžalovaných je zrejmé, že medzi

obžalovanými došlo k deľbe úloh a konali koordinovaným spôsobom s cieľom spáchať

trestný čin. Spôsob konania obžalovaných zodpovedá charakteristike organizovanej skupiny

uvedenej v , ktorej znaky sú uvedené v tomto ustanovení,

z ktorého vyplýva, že sa jedná o spolčenie viac ako 3 osôb s trestno-právnou

zodpovednosťou, jej činnosť je charakteristická určitým rozdelením úloh medzi jednotlivých

členov a prejavuje sa určitou plánovitosťou a koordinovanosťou, ktorá spáchanie činu

uľahčuje a zvyšuje pravdepodobnosť dosiahnutia cieľa. U organizovanej skupiny sa

nevyžaduje sústavnosť ani vnútorná organizačná štruktúra založená na vzťahoch

podriadenosti a nadriadenosti a nemusí mať trvalejší charakter. V prípade posúdenia

konania obžalovaných ako konania organizovanej skupiny sa nevyžaduje ani formálne

a výslovné prijatie za člena skupiny, postačuje konkludentné konanie, jeho faktické

včlenenie sa a aktívne zabezpečenie jednej z jej činností. Prvky svedčiace konaniu

obžalovaných ako organizovanej skupiny (plánovitosť a koordinovanosť) je možné logicky

usudzovať aj zo samotného skutkového deja a nie je potrebné, aby takému konaniu

predchádzala výslovná dohoda. Takéto konanie organizovanou skupinou je považované za

závažnejší spôsob konania a zvyšuje nebezpečnosť takéhoto konania pre spoločnosť.

...

Kvalifikačný moment, ktorý konanie obžalovaných subsumuje pod ustanovenie § 172

odsek 2 , je okrem závažnejšieho konania aj množstvo zaistenej omamnej

a psychotropnej látky. Množstvo a hodnota zaistenej omamnej a psychotropnej látky je

vypočítaná v znaleckom posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru B.

a súd tento znalecký posudok vyhodnotil ako objektívny a zákonný dôkaz, lebo množstvo

zaistených rastlín a hodnota drogy boli zistené štandardnými metódami uvedenými

v príručke GUIDELINES ON REPRESENTATIVE DRUG SAMPLING, uvádzanú aj

v „Analýze“ predloženej obhajcom obžalovaného R. M. Odber vzoriek bol vykonaný

metódou odporúčanou Národným programom kontroly drog (UNDCP), čo konštatuje aj

predložená „Analýza“. Množstvo zaistenej konope v znaleckom posudku bolo prepočítané

na obvykle jednorazové dávky a násobené hodnotou dávky na čiernom trhu.

Kriminatisticko-expertízny ústav Policajného zboru pre výpočet tejto dávky zohľadnil obsah

účinnej látky THC v rozmedzí 10-30 mg THC ale aj množstvo rastlinného materiálu

považované za obvykle jednorazovú dávku (100-500 mg rastlinného materiálu). Trestný

zákon používa pre určenie množstva drogy pojem obvykle jednorazová dávka, nepoužíva pri

výpočte hodnoty drogy hmotnostné jednotky (mg, g, kg a pod.) a preto námietka obhajcu R.

M., že nebolo vykonané dokazovanie v tom smere, aká by bola hodnota drogy v prípade ak

by sa droga predala naraz vo väčšom množstve, bola súdom vyhodnotená ako

neodôvodnená. Slovenská legislatíva neupravuje kvantitatívne vymedzenie dolnej hranice

obvykle jednorazovej dávky omamnej a psychotropnej látky a toto minimálne množstvo nie

je konkretizované v ani v inom právnom predpise (je to množstvo

spôsobilé po jeho užití ovplyvniť psychiku človeka, spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo pre

jeho život, zdravie a spôsobilé vyvolať návyk na užívanie tejto látky). V tejto súvislosti

vyslovil názor aj Najvyšší súd SR, z ktorého vyplýva, že ak by bolo vôľou zákonodarcu

určenie všeobecne platnej (paušálnej) dávky, potom by toto množstvo neurčoval výkladovým

pravidlom, ale jednoznačne by určil množstvo, ktoré je na takýto účinok spôsobilé. Súd

navyše poukazuje na to, že aj zaistené množstvo konope, prepočítané na obvykle

jednorazové dávky a výsledky biologických odberov u obžalovaných, popísané v znaleckom

posudku KEÚ PZ B., svedčia tomu, že obžalovaní konope nepestovali pre vlastnú potrebu.»

Z citovaného odôvodnenia namietaného rozsudku, ako aj z rozsudku okresného súdu

vyplýva, že krajský súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s odvolacími námietkami

a argumentmi sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu. Krajský súd v namietanom

rozsudku zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, prečo bolo potrebné

akceptovať skutkové zistenia a z nich vyvodené právne závery, ku ktorým okresný súd

vo svojom rozhodnutí dospel, odvolávajúc sa na vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku

okresného súdu. Zo záverov rozhodnutia krajského súdu nevyplýva jednostrannosť alebo

taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných predpisov, ktorá by bola

popretím ich podstaty či zmyslu, čo sa týka aj otázky vyhodnotenia dôkazov. Odôvodnenie

rozhodnutia krajského súdu (v spojení s odôvodnením rozsudku okresného súdu) jasne

objasňuje skutok, ktorý sa stal, právny základ rozhodnutia je v súlade so zákonom. Závery

krajského súdu neboli neodôvodnené a zjavne arbitrárne. Samotná skutočnosť, že sa

sťažovateľ nestotožnil so závermi krajského súdu, nemôže sama osebe viesť k záveru

o zjavnej neopodstatnenosti alebo arbitrárnosti namietaného rozsudku a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným.

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž

vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým

predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (napr.

, , , ).

V súvislosti s názorom sťažovateľa o potrebe prijať rozhodnutie, ktoré usmerní

právnu prax v otázke oceňovania drog v trestnom konaní, ústavný súd poukazuje na svoju

konštantnú judikatúru, podľa ktorej nie je úlohou ústavného súdu zjednocovať in abstracto

judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [§ 8

ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] patrí Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky (m. m. , , , ,

).

Uvedené skutočnosti boli podkladom pre záver ústavného súdu, že sťažnosť

sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1

a v listiny a práva zaručeného v dohovoru v konaní vedenom

krajským súdom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 20. septembra 2011 bolo

potrebné odmietnuť už pri jej predbežnom prerokovaní z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti ( ).

2. Sťažovateľ v sťažnosti tiež namietal, že krajský súd namietaným rozsudkom

porušil aj jeho základné právo na osobnú slobodu zaručené v čl. 8 ods. 2 listiny.

Na podporu svojich tvrdení však sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne

konkrétne argumenty, ktoré by akýmkoľvek spôsobom signalizovali porušenie označeného

základného práva namietaným rozsudkom krajského súdu.

Vzhľadom na citovaný čl. 8 ods. 2 listiny a základné právo v ňom obsiahnuté ústavný

súd nezistil existenciu akejkoľvek príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením tohto

základného práva a rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 20. septembra 2011,

na základe čoho konštatuje, že namietaný rozsudok nemá účinky takého rozhodnutia, ktoré

by bolo spôsobilé porušiť označené právo sťažovateľa, a preto bola sťažnosť aj v tejto časti

odmietnutá podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011