Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 49 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (54)IV. ÚS 373/2014
PDF · 138.89 KB
No categories available
IV. ÚS 373/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť R. K., zastúpeného
advokátom JUDr. Igorom Gažíkom, Bojnická cesta 7, Prievidza, ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 95/2006 a jeho uznesením z 28. apríla
2014, a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. mája 2014
doručená sťažnosť R. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Igorom
Gažíkom, Bojnická cesta 7, Prievidza, ktorou namieta porušenie svojho základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 26 C 95/2006 a jeho uznesením z 28. apríla 2014 (ďalej len „napadnuté konanie
a napadnuté uznesenie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy zo 7. júla 2003 a o určenie, že nehnuteľnosti patria
do dedičstva po nebohej A. K., vedeného okresným súdom pod sp. zn. 26 C 95/2006
v procesnom postavení navrhovateľa. Okresný súd na pojednávaní 28. apríla 2014
uznesením vylúčil návrh sťažovateľa na určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo 7. júla
2003 na samostatné konanie.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že mu „Okresný súd... týmto postupom
odňal jeden právny titul v ktorom sa domáham určenia, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva po nebohej a odčlenil ho na samostatné konanie. Týmto ma zbavil časti
argumentov, ktoré by som mohol v danom konaní poučiť. Na druhej strane vylúčením na
samostatné konanie návrhu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy sa dostávam do
procesne nevýhodnej situácie, nakoľko pri určovacích žalobách je potrebné preukazovať
právny záujem
na takomto rozhodnutí. Tiež platí zásada, že v prípade, že môžem žalovať na plnenie,
nemám žalovať na určenie. Z tohto dôvodu potom hrozí, že súd môj návrh z nedostatku
preukázania právneho záujmu na výsledku veci zamietne.“.
Sťažovateľ v sťažnosti vyslovil názor, že bol postupom okresného súdu „poškodený
na svojich právach, lebo súd ktorý by mal vo veci o určenie, že veci patria do dedičstva
práve z dôvodu neplatnosti zmluvy, rozhodovať nebude. Na druhej strane pri riešení otázky
neplatnosti zmluvy v samostatnom konaní mi hrozí, že bude odmietnutá. Teoreticky ak by
súd vylúčil na samostatné konanie vec o určenie neplatnosti zmluvy zároveň by však musel
duplicitne i rozhodnúť o vylúčení veci o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, takže
v konečnom dôsledku by sa konalo dvakrát o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Raz
titulom rozhodnutia katastrálneho úradu, a raz titulom neplatnosti darovacej zmluvy...“.
Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa článku 46 odsek 1
Ústavy Slovenskej republiky, na spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, konaním a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 28. 04. 2014 vo veci vedenej pod sp. zn. 26 C/95/2006, bolo porušené.
2. Zrušuje sa uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 26 C/95/2006
zo dňa 28. 04. 2014 a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I, aby v nej znovu konal
a rozhodol.
3. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania
a právneho zastúpenia na účet advokáta JUDr. Igora Gažíka vo výške 340,90 EUR v lehote
15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa tvrdenia sťažovateľa napadnutým postupom a napadnutým uznesením
okresného súdu došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany
základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom
právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv
a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi
zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.
Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná
právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd
môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným
(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci
na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
Vychádzajúc z princípu subsidiarity svojej právomoci, ústavný súd považuje
za potrebné v prvom rade konštatovať, že napadnuté uznesenie okresného súdu je
procesným rozhodnutím a konanie vo vylúčenej veci (ako i pôvodné konanie) bude ďalej
pokračovať pred súdom prvého stupňa. Napadnuté uznesenie nie je konečným rozhodnutím
vo veci samej, preto sťažovateľ nepochybne má a aj bude mať v ďalšom štádiu konania pred
okresným súdom, príp. aj v odvolacom konaní pred krajským súdom k dispozícii celý rad
právnych prostriedkov na ochranu svojich práv, ktorých porušenie namieta touto
sťažnosťou. V právnej veci sťažovateľa sa súdne konanie (v prípade pôvodného
i vylúčeného nároku) nachádza v štádiu prvostupňového konania, v ktorom môže uplatniť
všetky procesné oprávnenia, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok, vrátane práva
na riadne opravné prostriedky v prípade neúspechu pred okresným súdom a tiež právo
využiť príp. aj mimoriadne opravné prostriedky proti právoplatnému rozhodnutiu, pokiaľ by
bolo v jeho neprospech a naďalej by zastával názor, že postupom, resp. rozhodnutiami
v jeho veci konajúcich všeobecných súdov došlo k porušeniu jeho ústavou garantovaných
práv.
Napokon sťažovateľovi nič nebráni, aby v budúcnosti napadol sťažnosťou podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy aj konečné rozhodnutie, ktoré bude v jeho právnej veci vydané,
t. j. rozhodnutie o poslednom procesnom prostriedku, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv
účinne poskytuje, a to v prípade, ak dospeje k záveru, že v dôsledku tohto rozhodnutia boli
porušené jeho ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantované práva
alebo slobody.
Ústavný súd už viackrát vo svojej doterajšej judikatúre vyslovil, že nemožno
akceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne konanie príslušným všeobecným
súdom nahradzoval ústavný súd svojím vstupovaním a ingerenciou do dosiaľ neskončeného
súdneho konania. Ústavný súd môže urobiť zásah na ochranu ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou garantovaných práv sťažovateľky až vtedy, keď už ostatné orgány
verejnej moci nemajú možnosť namietaný protiústavný stav napraviť (m. m.
IV. ÚS 322/09). Rovnako ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že
predpokladom na záver o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je také porušenie,
ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím
konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými
prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom súdnom poriadku (m. m. I. ÚS 148/03,
III. ÚS 355/05, II. ÚS 307/06).
Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažovateľ sa
ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných
a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, sťažnosť odmietol podľa
§ 25 ods. 2 (v spojení s § 53 ods. 1) zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej
právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07, IV. ÚS 803/2013).
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júla 2014