Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 373/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť R. K., zastúpeného

advokátom JUDr. Igorom Gažíkom, Bojnická cesta 7, Prievidza, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 28. apríla

2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. mája 2014

doručená sťažnosť R. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Igorom

Gažíkom, Bojnická cesta 7, Prievidza, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“), ako aj práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 28. apríla 2014 (ďalej len „napadnuté konanie

a napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania o určenie

neplatnosti darovacej zmluvy zo 7. júla 2003 a o určenie, že nehnuteľnosti patria

do dedičstva po nebohej A. K., vedeného okresným súdom pod sp. zn.

v procesnom postavení navrhovateľa. Okresný súd na pojednávaní 28. apríla 2014

uznesením vylúčil návrh sťažovateľa na určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo 7. júla

2003 na samostatné konanie.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že mu „Okresný súd... týmto postupom

odňal jeden právny titul v ktorom sa domáham určenia, že nehnuteľnosti patria do

dedičstva po nebohej a odčlenil ho na samostatné konanie. Týmto ma zbavil časti

argumentov, ktoré by som mohol v danom konaní poučiť. Na druhej strane vylúčením na

samostatné konanie návrhu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy sa dostávam do

procesne nevýhodnej situácie, nakoľko pri určovacích žalobách je potrebné preukazovať

právny záujem

na takomto rozhodnutí. Tiež platí zásada, že v prípade, že môžem žalovať na plnenie,

nemám žalovať na určenie. Z tohto dôvodu potom hrozí, že súd môj návrh z nedostatku

preukázania právneho záujmu na výsledku veci zamietne.“.

Sťažovateľ v sťažnosti vyslovil názor, že bol postupom okresného súdu „poškodený

na svojich právach, lebo súd ktorý by mal vo veci o určenie, že veci patria do dedičstva

práve z dôvodu neplatnosti zmluvy, rozhodovať nebude. Na druhej strane pri riešení otázky

neplatnosti zmluvy v samostatnom konaní mi hrozí, že bude odmietnutá. Teoreticky ak by

súd vylúčil na samostatné konanie vec o určenie neplatnosti zmluvy zároveň by však musel

duplicitne i rozhodnúť o vylúčení veci o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, takže

v konečnom dôsledku by sa konalo dvakrát o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Raz

titulom rozhodnutia katastrálneho úradu, a raz titulom neplatnosti darovacej zmluvy...“.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa článku 46 odsek 1

, na spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, konaním a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava

I zo dňa 28. 04. 2014 vo veci vedenej pod sp. zn. , bolo porušené.

2. Zrušuje sa uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

zo dňa 28. 04. 2014 a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I, aby v nej znovu konal

a rozhodol.

3. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania

a právneho zastúpenia na účet advokáta JUDr. Igora Gažíka vo výške 340,90 EUR v lehote

15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa tvrdenia sťažovateľa napadnutým postupom a napadnutým uznesením

okresného súdu došlo k porušeniu jeho základného práva podľa , ako aj

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ).

Vychádzajúc z princípu subsidiarity svojej právomoci, ústavný súd považuje

za potrebné v prvom rade konštatovať, že napadnuté uznesenie okresného súdu je

procesným rozhodnutím a konanie vo vylúčenej veci (ako i pôvodné konanie) bude ďalej

pokračovať pred súdom prvého stupňa. Napadnuté uznesenie nie je konečným rozhodnutím

vo veci samej, preto sťažovateľ nepochybne má a aj bude mať v ďalšom štádiu konania pred

okresným súdom, príp. aj v odvolacom konaní pred krajským súdom k dispozícii celý rad

právnych prostriedkov na ochranu svojich práv, ktorých porušenie namieta touto

sťažnosťou. V právnej veci sťažovateľa sa súdne konanie (v prípade pôvodného

i vylúčeného nároku) nachádza v štádiu prvostupňového konania, v ktorom môže uplatniť

všetky procesné oprávnenia, ktoré mu priznáva , vrátane práva

na riadne opravné prostriedky v prípade neúspechu pred okresným súdom a tiež právo

využiť príp. aj mimoriadne opravné prostriedky proti právoplatnému rozhodnutiu, pokiaľ by

bolo v jeho neprospech a naďalej by zastával názor, že postupom, resp. rozhodnutiami

v jeho veci konajúcich všeobecných súdov došlo k porušeniu jeho garantovaných

práv.

Napokon sťažovateľovi nič nebráni, aby v budúcnosti napadol sťažnosťou podľa

aj konečné rozhodnutie, ktoré bude v jeho právnej veci vydané,

t. j. rozhodnutie o poslednom procesnom prostriedku, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv

účinne poskytuje, a to v prípade, ak dospeje k záveru, že v dôsledku tohto rozhodnutia boli

porušené jeho alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantované práva

alebo slobody.

Ústavný súd už viackrát vo svojej doterajšej judikatúre vyslovil, že nemožno

akceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne konanie príslušným všeobecným

súdom nahradzoval ústavný súd svojím vstupovaním a ingerenciou do dosiaľ neskončeného

súdneho konania. Ústavný súd môže urobiť zásah na ochranu alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou garantovaných práv sťažovateľky až vtedy, keď už ostatné orgány

verejnej moci nemajú možnosť namietaný protiústavný stav napraviť (m. m.

). Rovnako ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že

predpokladom na záver o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru je také porušenie,

ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím

konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými

prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v (m. m. ,

, ).

Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažovateľ sa

ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, sťažnosť odmietol podľa

(v spojení s ) pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ).

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2014