Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 803/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. B.-T., K., zastúpenej advokátkou JUDr. Ľ. B.,

B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1

a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s namietaným

porušením , , , a c ods. 1

Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 30. apríla 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. L. B.-T. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. októbra

2013 doručená sťažnosť Ing. L. B.-T., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

JUDr. Ľ. B., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s namietaným

porušením , , , a c ods. 1

uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 30. apríla 2013 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania o určenie

neplatnosti uznesení valných zhromaždení vedeného Okresným súdom Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) pod sp. zn. v procesnom postavení navrhovateľky.

Sťažovateľka v návrhu na začatie konania zároveň žiadala o spojenie veci vedenej

okresným súdom pod sp. zn. s vecou vedenou pod sp. zn. na

spoločné konanie. Okresný súd uznesením sp. zn. z 21. marca 2012 návrh na

spojenie vecí zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie.

Krajský súd napadnutým uznesením odvolanie sťažovateľky odmietol z dôvodu, že

proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 21. marca 2012, ktorým okresný

súd zamietol jej návrh na spojenie vecí, odvolanie nie je prípustné. O neprípustnosti

odvolania okresný súd sťažovateľku v písomnom vyhotovení uznesenia sp. zn.

z 21. marca 2012 poučil.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Závery a postup súdu v konaní Okresného súdu Bratislava 1, sp. zn.:

, o návrhu sťažovateľky na spojenie konania s konaním na Okresnom súde

Bratislava 1, sp. zn.: , v uznesení Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn.:

-104, zo dňa 21. 03. 2012, a v uznesení Krajského súdu Bratislava, sp. zn.:

-123 zo dňa 30. 04. 2013, sú čo do skutkových zistení a právneho posúdenia

veci nesprávne, neodôvodnené, z ústavného hľadiska neospravedlniteľné, a neudržateľné,

sú svojvôľou, porušujúce základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa článku 46

ods. 1 SR, článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, na spravodlivé súdne

konanie podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, porušujúce článok 1 ods. 2, článok 2 ods. 2, článok 7 ods. 5, článok 144 ods. 1,

SR, c ods. 1 SR v spojení s článkom 13 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorých súčasťou je aj právo účastníka

konania na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v spojení s nesprávnymi, nedôvodnými

skutkovými zisteniami a právnymi závermi, ktoré sú z ústavného hľadiska neakceptovateľné,

sú svojvôľou, tým, že:

1. O spojení vecí súd rozhoduje uznesením, ktoré sa týka vedenia konania,

a odvolanie proti nemu nie je prípustné.

2. Proti uzneseniu prvostupňového súdu, ktorým zamietol návrh na spojenie vecí,

sme podali opravný prostriedok podľa článku 154c ods. 1 SR, v spojení s článkom

13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Odvolací súd nezákonne rozhodol o našom opravnom prostriedku ako o odvolaní,

s poukazom na ustanovenie ho odmietol, bez toho, aby skúmal

vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, a jemu predchádzajúce

konanie.

4. Odvolací súd nezákonne nerozhodol o našom opravnom prostriedku, ktorý sme

podali podľa článku 154c ods. 1 SR, v spojení s článkom 13 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

5. Ustanovenie neobsahuje ako zákonom požadovaný

predpoklad pre spojenie vecí na spoločné konanie, aby konania mali rovnakého zákonného

sudcu.

6. Súdom použité kritérium rovnakého zákonného sudcu pri rozhodovaní o návrhu na

spojenie vecí na spoločné konanie nemá zákonnú oporu.

7. Súdom použité kritérium rovnakého zákonného sudcu pri rozhodovaní o návrhu na

spojenie vecí na spoločné konanie nemá zákonnú oporu ani v kontexte právne relevantnej

skutočnosti, že navrhovateľke v oboch konaniach, spojenie ktorých navrhovala, bol odňatý

zákonný sudca pri podaní návrhu.

8. Súdom konštatované rôzne štádiá konania je neodôvodnené skutkové zistenie, je

svojvôľou.“

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd Bratislava, právoplatným uznesením sp. zn.: -123,

1112202110, zo dňa 30. 04. 2013, proti ktorému nie je možný riadny ani mimoriadny

opravný prostriedok, porušil základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa článku

46 ods. 1 SR, článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, na spravodlivé

súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, porušil článok 1, ods. 2, článok 2 ods. 2, článok 7 ods. 5, článok 144

ods. 1 SR, c ods. 1 SR, v spojení s článkom 13 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorých súčasťou je aj právo

účastníka konania na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v spojení s nesprávnymi,

nedôvodnými skutkovými zisteniami a právnymi závermi, ktoré sú z ústavného hľadiska

neakceptovateľné, sú svojvôľou.

2. Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn.: -123, 1112202110,

zo dňa 30. 04. 2013, zrušuje, a vec vracia Krajskému súdu Bratislava za účelom

opätovného prerokovania a rozhodnutia s tým, že v ďalšom postupe je súd viazaný

právnymi názormi Ústavného súdu SR.

3. Krajský súd je povinný zaplatiť sťažovateľke náhradu trov konania vo výške podľa

vyčíslenia, na účet advokátky JUDr. Ľ. B., do 15. dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa tvrdenia sťažovateľky napadnutým uznesením krajského súdu došlo

k porušeniu jej základných práv podľa a listiny, ako aj práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru v spojení s porušením čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7

ods. 5, a c ods. 1 , a preto ho považuje za arbitrárne

a nepreskúmateľné.

Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na

jej prerokovanie (m. m. ).

Vychádzajúc z princípu subsidiarity svojej právomoci, ústavný súd považuje za

potrebné v prvom rade konštatovať, že napadnuté uznesenie krajského súdu nie je

konečným rozhodnutím vo veci samej. Po vydaní napadnutého uznesenia krajského súdu

bola vec vrátená prvostupňovému súdu, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn.

bude ďalej pokračovať a rozhodovať. Sťažovateľka nepochybne má a aj bude mať v ďalšom

štádiu konania pred okresným súdom, príp. aj v odvolacom konaní pred krajským súdom

k dispozícii celý rad právnych prostriedkov na ochranu svojich práv, ktorých porušenie

namieta touto sťažnosťou. V právnej veci sťažovateľky sa súdne konanie nachádza v štádiu

prvostupňového konania, v ktorom môže uplatniť všetky procesné oprávnenia, ktoré jej

priznáva , vrátane práva na riadne opravné prostriedky v prípade

neúspechu pred okresným súdom a tiež práva využiť prípadne aj mimoriadne opravné

prostriedky proti právoplatnému rozhodnutiu, pokiaľ by bolo v jej neprospech a naďalej by

zastávala názor, že postupom, resp. rozhodnutiami v jej veci konajúcich všeobecných súdov

došlo k porušeniu jej garantovaných práv.

Napokon sťažovateľke nič nebráni, aby v budúcnosti napadla sťažnosťou podľa

aj konečné rozhodnutie, ktoré bude v jej právnej veci vydané, t. j.

rozhodnutie o poslednom procesnom prostriedku, ktoré jej zákon na ochranu jej práv účinne

poskytuje, a to v prípade, ak dospeje k záveru, že v dôsledku tohto rozhodnutia boli

porušené jej alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantované práva

alebo slobody.

Ústavný súd už viackrát vo svojej doterajšej judikatúre vyslovil, že nemožno

akceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne konanie príslušným všeobecným

súdom nahradzoval ústavný súd svojím vstupovaním a ingerenciou do dosiaľ neskončeného

súdneho konania. Ústavný súd môže urobiť zásah na ochranu alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou garantovaných práv sťažovateľky až vtedy, keď už ostatné orgány

verejnej moci nemajú možnosť namietaný protiústavný stav napraviť (m. m.

). Rovnako ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že

predpokladom na záver o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, resp. podľa listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru (ich namietané porušenie tvorí základ sťažovateľkou navrhovaného petitu,

pozn.) je také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou

všeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno

napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v

(m. m. , , ).

Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažovateľka sa

ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jej dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, sťažnosť odmietol podľa

(v spojení s ) pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. decembra 2013