Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 187/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Drdošom, Párovská 26,

Nitra, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. zo 4. marca

2013 a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 28. novembra 2014,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2015

doručená sťažnosť , , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Drdošom, Párovská 26, Nitra, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. zo 4. marca 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie

okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 28. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je právnym zástupcom žalobcov

v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vedenom

okresným súdom pod sp. zn. .

Uznesením sp. zn. zo 4. marca 2013 bola sťažovateľovi uložená

poriadková pokuta vo výške 200 € z dôvodu, že sa nezúčastnil pojednávania 8. februára

2013. Sťažovateľ svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil deň pre termínom pojednávania

z dôvodu jeho kolízie s iným pojednávaním na Okresnom súde Bratislava I. Okresný súd

v odôvodnení uznesenia uvádza, že sťažovateľ „zmaril uplatnenie základného práva

odporkyne ako iného účastníka konania... a zároveň hrubo sťažil postup súdu v konaní...“.

Sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 28. novembra 2014 napadnuté

uznesenie okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Predmetný postih poriadkovou pokutou bol nezákonný a šikanózny, ale

v neposlednom rade ústavne neudržateľný. Treba uviesť, že všeobecný súd musí vykladať

a používať ustanovenia v znení neskorších predpisov () v súlade

s účelom základného práva na súdnu ochranu. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o uložení

poriadkovej pokuty v zmysle je spôsobilé zasiahnuť do základných práv

a slobôd účastníkov konania ako aj ich zástupcov, patrí zásada prieskumu týchto

rozhodnutí vydaných v rámci sústavy všeobecných súdov k základným ústavným princípom

spravodlivého procesu. Uloženie poriadkovej pokuty je vždy hraničným a nevyhnutným

poriadkovým opatrením, ktoré je možné uložiť len tam, kde dohovor alebo iné miernejšie

prostriedky neviedli k náprave. Aplikácia jednotlivých ustanovení musí v celom

rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

.“

Podľa názoru sťažovateľa „z napadnutého uznesenia okresného súdu navyše

nevyplýva, čím konkrétne som mal hrubo sťažovať postup súdu. Zákon sankcionuje

sťažovanie či marenie postupu súdu, ak ide o trvalý alebo dlhodobejší stav. Kolízia

termínov z povahy veci logicky vylučuje konanie spočívajúce v sťažovaní či marení postupu

súdu. Za kolíziu termínov advokát nemôže zodpovedať. Pokiaľ súd kolíziu termínov

neakceptuje, pojednávanie vykoná, nemôže však advokátovi uložiť poriadkovú pokutu,

nakoľko na dvoch miestach súčasne objektívne prítomný byť nemožno a žiaden advokát

zastupovanie účastníka logicky nepreberá s tým, že v budúcnosti bude mať kolíziu termínov,

pre ktorú by mohol byť sankcionovaný... V neposlednom rade okresný súd ako aj krajský

súd sa nijak nezaoberali ani výškou uloženej poriadkovej pokuty a túto svoju úvahu ani

žiadnym spôsobom neodôvodnili, čo zaťažilo obe rozhodnutia vadou nepreskúmateľnosti

a arbitrárnosti.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa ... na súdnu na inú právnu

ochranu zaručené podľa a podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo na spravodlivý

súdny proces zaručené podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 04. 03. 2013

a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 28. 11. 2014 porušené

bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 04. 03. 2013

a uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 28. 11. 2014 sa zrušuje.

3. Okresný súd v Žiline a Krajský súd v Žiline sú povinní spoločne a nerozdielne

uhradiť sťažovateľovi ... do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu trovy konania vo výške 296,44 EUR (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur

štyridsaťštyri centov) na účet advokáta JUDr. Ivana Drdoša...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd považuje za potrebné

v prvom rade zdôrazniť, že sťažovateľ sa uchádza o ústavnú ochranu sťažnosťou podľa

v súvislosti s právnou vecou, ktorej podstatou je (zjednodušene) spor

o peňažné plnenie v sume 200 €. Ide nepochybne o právnu vec, ktorú možno označiť ako

bagateľnú. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na prvú vetu § 238 ods. 5 Občianskeho

súdneho poriadku, z ktorej vyplýva, že vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej

mzdy, je dovolanie ex lege neprípustné. Za okolností, keď

vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi, bolo

by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného

súdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa v takejto veci prichádza

do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných

v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré môžu mať za následok porušenie

garantovaných základných práv a slobôd (m. m. , ).

Uvedené skutočnosti samy osebe zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti

sťažovateľa podľa už pri jej predbežnom prerokovaní.

Podľa názoru ústavného súdu navyše ale existujú aj ďalšie dôvody na odmietnutie sťažnosti

pre nedostatok právomoci ústavného súdu, a to tak v časti týkajúcej sa napadnutého

uznesenia okresného súdu, ako aj napadnutého uznesenia krajského súdu.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu

Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie označených práv uznesením okresného

súdu, ktorým mu bola uložená poriadková pokuta.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí

takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV.

ÚS 115/07).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný

rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom

prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť

sťažnosti odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu

Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojich práv aj napadnutým uznesením

krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o uložení poriadkovej

pokuty.

Vychádzajúc z princípu subsidiarity svojej právomoci, ústavný súd považuje

za potrebné vo vzťahu k tejto časti sťažnosti konštatovať, že napadnuté uznesenie krajského

súdu potvrdzuje procesné rozhodnutie súdu prvého stupňa, pričom konanie v merite veci

bude ďalej pokračovať pred súdom prvého stupňa. Napadnuté uznesenie krajského súdu nie

je konečným rozhodnutím všeobecných súdov vo vzťahu k uloženej poriadkovej pokute,

keďže podľa uloženú poriadkovú pokutu môže

súd dodatočne, a to i po skončení konania odpustiť, ak to odôvodňuje neskoršie správanie sa

toho, komu bola uložená, alebo ak nastali dôvody hodné osobitného zreteľa; to neplatí, ak

už bola poriadková pokuta zaplatená.

Na základe uvedeného ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľ má na zabezpečenie

ochrany svojich základných práv a slobôd k dispozícii účinný prostriedok nápravy, za ktorý

možno v okolnostiach posudzovanej veci považovať žiadosť (návrh) o odpustenie

poriadkovej pokuty (zo sťažnosti ani z jej príloh nevyplýva, že sťažovateľ uloženú

poriadkovú pokutu už zaplatil, pozn.).

Ústavný súd už viackrát vo svojej doterajšej judikatúre vyslovil, že nemožno

akceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne konanie príslušným všeobecným

súdom nahradzoval ústavný súd svojím vstupovaním a ingerenciou do dosiaľ neskončeného

súdneho konania. Ústavný súd môže urobiť zásah na ochranu alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou garantovaných práv sťažovateľa až vtedy, keď už ostatné orgány

verejnej moci nemajú možnosť namietaný protiústavný stav napraviť (m. m. ).

Rovnako ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že predpokladom na záver o

porušení základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je také porušenie, ktoré nie je

napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo v

konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú

obsiahnuté v (m. m. , , II. ÚS

307/06).

Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažovateľ sa

ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, sťažnosť i v tejto časti

odmietol podľa (v spojení s ) pre nedostatok

svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ).

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2015