Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 567/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , proti postupu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v konaní sp. zn. SVS-OO-2024/015667 a postupom Okresného súdu Pezinok v konaní sp. zn. a Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť a skutkový stav

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom ministerstva vnútra v konaní vedenom pod sp. zn. SVS-OO-2024/015667 a postupmi okresného súdu a krajského súdu v označených konaniach. Navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie 6 000 eur.

2. Sťažovateľ v zmysle o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nie je právne zastúpený vzhľadom na skutočnosť, že je advokátom.

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ požiadal 22. novembra 2023 ministerstvo vnútra o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu správnych orgánov v konaní o návrhu sťažovateľa na prejednanie priestupku. Ministerstvo vnútra listom z 10. januára 2024 sp. zn.

SVS-OO-2024/015667 nárok sťažovateľa odmietlo. Sťažovateľ následne 3. marca 2024 podal na okresnom súde žalobu, ktorou sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy. V predmetnej veci sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie 15. októbra 2024, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd priznal sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v symbolickej výške 1 euro. Dňa 25. októbra 2024 vydal okresný súd dopĺňací rozsudok, ktorým doplnil opomenutý výrok o čiastočnom zamietnutí žaloby. Sťažovateľ podal 5. decembra 2024 proti rozsudkom okresného súdu odvolanie.

4. Po opakovanom predĺžení lehoty žalovanému na vyjadrenie k odvolaniu bolo odvolanie sťažovateľa krajskému súdu doručené 10. apríla 2025. Krajský súd uznesením z 27. februára 2026 rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania a dopĺňací rozsudok zrušil a vec v tom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie sťažovateľa proti výroku o priznaní nemajetkovej ujmy odmietol.

5. Po vrátení veci okresný súd 30. marca 2026 vyzval strany, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. Strany vyjadrili súhlas. Okresný súd rozsudkom z 19. mája 2026 žalobu sťažovateľa v časti nároku prevyšujúcej jednou euro zamietol a druhým výrokom priznal sťažovateľovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

6. Proti v poradí druhému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ 10. júla 2026 (teda v deň podania ústavnej sťažnosti, pozn.) odvolanie.

II. Argumentácia sťažovateľa

7. Podstata sťažnostnej argumentácie spočíva v tvrdenom porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru postupom ministerstva vnútra, okresného súdu a následne postupom krajského súdu. Sťažovateľ namieta, že od podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku (22. novembra 2023) do dňa podania ústavnej sťažnosti uplynuli 2 roky a 8 mesiacov, od začatia súdneho konania (3. marca 2024) uplynuli viac ako 2 roky a 4 mesiace, napriek tomu nebolo o nároku sťažovateľa s konečnou platnosťou rozhodnuté. Odvolacie konanie trvalo od 10. apríla 2025 do 27. februára 2026, teda 10 mesiacov. Vec sťažovateľa nevykazuje právnu ani faktickú zložitosť, sťažovateľ svojím správaním zbytočné prieťahy nespôsobil. Okresný súd síce zdanlivo konal bez prieťahov, s výnimkou jedného obdobia nečinnosti v trvaní 5 mesiacov, čo však bližšie sťažovateľ neuviedol. Podľa sťažovateľa však okresný súd konal nekoncentrovane a nesprávne, keď opakovane akceptoval žiadosti žalovaného o predĺženie lehoty na vyjadrenie k odvolaniu. Celkovou dobou konania, nečinnosťou a nesprávnou činnosťou ministerstva vnútra, okresného súdu a krajského súdu podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu jeho práv.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

8. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa a zisťoval, či obsahuje všetky náležitosti ústavnej sťažnosti a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť a ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne (, , ).

10. Ústavný súd stabilne judikuje, že čas na konanie bez zbytočných prieťahov nemožno presne vyjadriť. Rovnako tak nie je presne časovo ohraničená ani primeranosť lehoty, kedy by mala byť tá-ktorá vec prerokovaná a najmä rozhodnutá (, ). Vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného práva podľa opakovane pripomína, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , , , ). Ústavný súd tiež akcentuje, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. , , , ). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania.

11. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa postupom ministerstva vnútra ústavný súd zdôrazňuje, že ústavná sťažnosť musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv (). Ak v čase jej podania už nemôže dochádzať k porušovaniu práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (). Namietané konanie pred ministerstvom vnútra bolo právoplatne skončené ešte pred podaním ústavnej sťažnosti. Okrem toho i sám sťažovateľ tvrdí, že ministerstvo konalo v rámci zákonných lehôt a bez prieťahov. Preto postupom ministerstva nedochádza a ani nedochádzalo k porušovaniu uvedených základných práv sťažovateľa. Preto ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

12. Konanie pre okresným súdom, v ktorom má dochádzať k porušeniu uvedených práv sťažovateľa, bolo iniciované podaním žaloby 3. marca 2024. Okresný súd vo veci sťažovateľa meritórne rozhodol rozsudkom a dopĺňacím rozsudkom v októbri 2024. Dĺžka súdneho konania vedeného súdom prvej inštancie tak predstavovala sedem mesiacov, čo je z pohľadu ústavnoprávnej relevancie akceptovateľná doba. Po podaní odvolania okresný súd realizoval procesné úkony spojené s predložením súdneho spisu odvolaciemu súdu. Spis bol v primeranej lehote (štyroch mesiacov) predložený krajskému súdu. Konanie na krajskom súde druhej inštancie trvalo 10 mesiacov, čo je rovnako ústavne akceptovateľná doba. Po vrátení veci okresný súd konal plynule a o žalobe meritórne rozhodol po 2 mesiacoch, čo tiež nie je možné vyhodnotiť ako nečinnosť alebo ako neefektívne konanie spôsobujúce zbytočný prieťah.

13. V postupoch okresného súdu a krajského súdu neboli zistené také zásadné nedostatky, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle . V preskúmavanej veci celková dĺžka napadnutého konania dosiaľ (do času podania ústavnej sťažnosti) zodpovedá jeho podstate a okolnostiam veci a nie je ešte ústavne neudržateľná, teda v rozpore s

a dohovoru. Ústavná sťažnosť je preto v tejto časti zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa odmietnutá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2026

Robert Šorl

predseda senátu