Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 83 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (88)IV. ÚS 513/2020
PDF · 365.59 KB
No categories available
IV. ÚS 513/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša
a Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , , zastúpenej
spoločnosťou Jarabica, s. r. o., Kutlíkova 17, Bratislava, konajúcou prostredníctvom
konateľa a advokáta JUDr. Martina Jarabicu, vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Malacky
pod sp. zn. 6 C 2/2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 31. júla 2020
doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Malacky
(ďalej len ,,okresný súd“) pod sp. zn. 6 C 2/2019 (ďalej len ,,napadnuté konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala
24. januára 2019 na okresnom súde žalobu o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len „BSM“) počas trvania manželstva. Okresný súd zaslal sťažovateľke
výzvu na úhradu súdneho poplatku 20. marca 2019. Súdny poplatok bol v stanovenom
termíne uhradený. Následne okresný súd až do podania ústavnej sťažnosti nevykonal žiaden
úkon, teda bol viac ako 14 mesiacov nečinný a vo veci nerozhodol.
3. Sťažovateľka uviedla, že od podania návrhu na začatie konania vo veci samej bola
aktívna. Napriek tomu okresný súd nedokázal zabezpečiť, aby vo veci bolo rozhodnuté
v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov, čím jednoznačne porušil jej právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a tiež jej základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
4. Podľa názoru sťažovateľky je legitímnym očakávaním strany konania, že súd
rozhodne nielen bez prieťahov, ale aj v časovom horizonte, ktorý zabezpečí jej právnu
istotu. V napadnutom konaní okresný súd neposkytol súdnu ochranu a nezabezpečil právnu
istotu strán konania, pretože nerozhodol v primeranej lehote bez prieťahov.
5. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo sťažovateľa na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním
Okresného súdu Malacky v konaní pod sp. zn. 6C/2/2019 porušené bolo.
Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 7.000,- eur
(slovom sedem tisíc eur), ktoré je Okresný súd Malacky povinný vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresnému súdu Malacky prikazuje, aby vo veci konal a to bez zbytočných prieťahov.
Okresný6 súd Malacky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 375,24
Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Martina Jarabicu, advokáta, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu.“
II.
Právomoc ústavného súdu a judikatúrne východiská
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len ,,zákon
o ústavnom súde“).
9. Zákon o ústavnom súde vo svojom § 56 ods. 1 uvádza, že ústavný súd návrh
na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Počas tohto prerokovania ústavný súd
zisťuje, či ústavná sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody
najej odmietnutie.
10. Zákon o ústavnom súde v § 56 ods. 2 uvádza, že ústavný súd môže
na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh
na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený.
12. Pokiaľ ide o podanú ústavnú sťažnosť sťažovateľky, jej podstatou a predmetom
konania pred ústavným súdom je sťažovateľkou uplatnený nárok na jej ochranu
proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní, ktorým malo dôjsť k porušeniu jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
13. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkino podanie možno kvalifikovať
ako sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f) a § 122 a nasl. zákona
o ústavnom súde, pričom sťažovateľka je v konaní zastúpená kvalifikovaným právnym
zástupcom v zmysle § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
14. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej
moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť
by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
15. Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom
na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní
niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(napr. I. ÚS 42/01). Ústavný súd tiež už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach
vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať
aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať
o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).
16. V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04,
II. ÚS 199/02, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06, IV. ÚS 290/04).
III.
Právne posúdenie
17. Sťažovateľka namieta porušenie označených práv v namietanom konaní,
v ktorom sa domáha zrušenia BSM počas manželstva.
18. Ústavný súd po oboznámení sa s priebehom namietaného konania, berúc
do úvahy charakter uplatneného nároku, celkovú dĺžku namietaného konania a odkazujúc
na judikatúru prezentovanú v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia, hodnotí charakter
nečinnosti okresného súdu od doručenia vyjadrenia žalovaného k žalobe do nariadenia
prvého termínu pojednávania v trvaní desiatich mesiacov ako ojedinelý prieťah,
ktorý nedosahuje takú intenzitu, ktorá by umožňovala ústavnému súdu dospieť k záveru
o zbytočných prieťahoch v postupe okresného súdu a o porušení označených práv
sťažovateľky (I. ÚS 670/2016, I. ÚS 641/2016, I. ÚS 643/2016, I. ÚS 642/2016).
Je potrebné tiež dodať, že sťažovateľka využila možnosť podať ústavnú sťažnosť tesne
po nariadení termínu pojednávania vo veci samej, na ktorom vzhľadom na súhlas
žalovaného s podanou žalobou v celom rozsahu možno očakávať vyhlásenie rozhodnutia.
19. Ústavný súd však zároveň pripomína, že prípadná ďalšia nečinnosť okresného
súdu by v súhrne s doterajším priebehom konania okresného súdu mohla založiť inú kvalitu
posudzovania zbytočných prieťahov a prípadné neefektívne (nesústredené) konanie
okresného súdu alebo konanie poznačené zjavnou nečinnosťou by mohlo byť v príčinnej
súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie v primeranej lehote. V takom prípade
by toto rozhodnutie nemalo byť prekážkou prípustnosti opätovného konania a rozhodovania
vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde.
20. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom
súde ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. októbra 2020
Miroslav Duriš predseda senátu