Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 513/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša

a Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpenej

spoločnosťou Jarabica, s. r. o., Kutlíkova 17, Bratislava, konajúcou prostredníctvom

konateľa a advokáta JUDr. Martina Jarabicu, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Malacky

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 31. júla 2020

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len ,a“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Malacky

(ďalej len ,,okresný súd“) pod sp. zn. (ďalej len ,,napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala

24. januára 2019 na okresnom súde žalobu o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov (ďalej len „BSM“) počas trvania manželstva. Okresný súd zaslal sťažovateľke

výzvu na úhradu súdneho poplatku 20. marca 2019. Súdny poplatok bol v stanovenom

termíne uhradený. Následne okresný súd až do podania ústavnej sťažnosti nevykonal žiaden

úkon, teda bol viac ako 14 mesiacov nečinný a vo veci nerozhodol.

3. Sťažovateľka uviedla, že od podania návrhu na začatie konania vo veci samej bola

aktívna. Napriek tomu okresný súd nedokázal zabezpečiť, aby vo veci bolo rozhodnuté

v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov, čím jednoznačne porušil jej právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a tiež jej základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

4. Podľa názoru sťažovateľky je legitímnym očakávaním strany konania, že súd

rozhodne nielen bez prieťahov, ale aj v časovom horizonte, ktorý zabezpečí jej právnu

istotu. V napadnutom konaní okresný súd neposkytol súdnu ochranu a nezabezpečil právnu

istotu strán konania, pretože nerozhodol v primeranej lehote bez prieťahov.

5. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR a právo sťažovateľa na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním

Okresného súdu Malacky v konaní pod sp. zn. porušené bolo.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 7.000,- eur

(slovom sedem tisíc eur), ktoré je Okresný súd Malacky povinný vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresnému súdu Malacky prikazuje, aby vo veci konal a to bez zbytočných prieťahov.

Okresný6 súd Malacky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 375,24

Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Martina Jarabicu, advokáta, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu.“

II.

Právomoc ústavného súdu a judikatúrne východiská

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len ,,zákon

o ústavnom súde“).

9. vo svojom uvádza, že ústavný súd návrh

na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Počas tohto prerokovania ústavný súd

zisťuje, či ústavná sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody

najej odmietnutie.

10. v uvádza, že ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

12. Pokiaľ ide o podanú ústavnú sťažnosť sťažovateľky, jej podstatou a predmetom

konania pred ústavným súdom je sťažovateľkou uplatnený nárok na jej ochranu

proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní, ktorým malo dôjsť k porušeniu jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

13. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkino podanie možno kvalifikovať

ako sťažnosť v zmysle v spojení s a a nasl. zákona

o ústavnom súde, pričom sťažovateľka je v konaní zastúpená kvalifikovaným právnym

zástupcom v zmysle .

14. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej

moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

15. Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. ). Ústavný súd tiež už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach

vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. , ).

16. V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy

v zmysle , návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (,

, , , ).

III.

Právne posúdenie

17. Sťažovateľka namieta porušenie označených práv v namietanom konaní,

v ktorom sa domáha zrušenia BSM počas manželstva.

18. Ústavný súd po oboznámení sa s priebehom namietaného konania, berúc

do úvahy charakter uplatneného nároku, celkovú dĺžku namietaného konania a odkazujúc

na judikatúru prezentovanú v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia, hodnotí charakter

nečinnosti okresného súdu od doručenia vyjadrenia žalovaného k žalobe do nariadenia

prvého termínu pojednávania v trvaní desiatich mesiacov ako ojedinelý prieťah,

ktorý nedosahuje takú intenzitu, ktorá by umožňovala ústavnému súdu dospieť k záveru

o zbytočných prieťahoch v postupe okresného súdu a o porušení označených práv

sťažovateľky (, , , ).

Je potrebné tiež dodať, že sťažovateľka využila možnosť podať ústavnú sťažnosť tesne

po nariadení termínu pojednávania vo veci samej, na ktorom vzhľadom na súhlas

žalovaného s podanou žalobou v celom rozsahu možno očakávať vyhlásenie rozhodnutia.

19. Ústavný súd však zároveň pripomína, že prípadná ďalšia nečinnosť okresného

súdu by v súhrne s doterajším priebehom konania okresného súdu mohla založiť inú kvalitu

posudzovania zbytočných prieťahov a prípadné neefektívne (nesústredené) konanie

okresného súdu alebo konanie poznačené zjavnou nečinnosťou by mohlo byť v príčinnej

súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. práva na prejednanie v primeranej lehote. V takom prípade

by toto rozhodnutie nemalo byť prekážkou prípustnosti opätovného konania a rozhodovania

vo veci samej podľa .

20. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu