Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)I. ÚS 670/2016
PDF · 130.92 KB
No categories available
I. ÚS 670/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, Zámocká 18, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehoty podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 55/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra
2016 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Malacky (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
«Sťažovateľ sa Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 02.09.2013,
doručeným súdu dňa 05.09.2013. domáhal zaplatenia splatného peňažného záväzku voči
Slovenskej republike - Ozbrojené sily Slovenskej republiky, zastúpené Ministerstvom obrany
Slovenskej republiky (ďalej ako „žalovaný“), a to platových nárokov (preplatenie
nadčasovej práce) vyplývajúcich zo služobného pomeru voči zamestnávateľovi (t. j.
žalovanému). Predmetný návrh je súdom vedený pod sp. zn.: 6C/55/2014.
Sťažovateľ zaslal súdu listinné dôkazy podaním zo dňa 11.09.2013.
Od pridelenia uvedenej spisovej značky neboli zo strany súdu urobené žiadne ďalšie
úkony, a rovnako tak nebol do dnešného dňa vytýčený ani jeden termín pojednávania.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa sťažovateľ listom zo dňa 18.12.2014 domáhal
vytýčenia termínu pojednávania nakoľko od podania žaloby uplynul (v tom čase) už viac
ako rok a v predmetnej veci nebolo nariadené pojednávanie.
Následne podal sťažovateľ predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konám zo dňa
17.03.2015 spolu so žiadosťou o vytýčenie termínu pojednávania.
Predseda súdu podal k sťažnosti sťažovateľa stanovisko zo dňa 09.04.2015, v ktorom
sa vyjadril, že prešetrením sťažnosti dospel k záveru, že prieťahy v danom konaní sú
dôvodné, avšak výlučne z objektívnych dôvodov. Ďalej uviedol, že vzhľadom na dlhodobú
kritickú personálnu situáciu okresného súdu nie je možné zabezpečiť riadny výkon
súdnictva.
Sťažovateľ sa naďalej prostredníctvom svojho právneho zástupcu pravidelne
informuje v informačnom centre súdu ako aj priamo v spisovej kancelárii na stav konania.
Zo strany súdu sú poskytované informácie o nezmenenom stave predmetného konania, bez
vytýčenia termínu pojednávania.
Sťažovateľ sa opätovne listom zo dňa 04.03.2016. doručeného súdu dňa 09.03.2016,
domáhal vytýčenia termínu pojednávania v predmetnej právnej veci vzhľadom ku
skutočnosti, že žalobu podal (v tom čase) pred takmer 2,5 rokom.
Ani po podaní predmetnej žiadosti sa stav konania nezmenil a nebol vytýčený termín
pojednávania.
Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu rozšíril svoj žalobný návrh
podaním zo dňa 22.06.2016. Aj po tomto úkone však stav konania zostal nezmenený
a sťažovateľovi nebola doručená ani výzva na zaplatenie súdneho poplatku za rozšírenie
návrhu.»
3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho
záležitostí v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn.
6C/55/2014 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Malacky prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
6C/55/2014 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume
400,- EUR..., ktoré mu je Okresný súd Malacky povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatností tohto nálezu.
4. Okresný súd Malacky je povinný uhradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 263,59 EUR... na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ivany Zmekovej...
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
6. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým
vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa
namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia
alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,
pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,
II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
8. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
9. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa domáha
vyslovenia porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(čl. 48 ods. 2 ústavy) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehoty (čl. 6 ods. 1
dohovoru) postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 55/2014.
10. Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý
zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie
základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne
návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
11. Ústavný súd po oboznámení sa s priebehom namietaného konania konštatuje, že
vzhľadom na celkovú dĺžku konania vo veci nie je možné ustáliť v postupe okresného súdu
prieťahy takej intenzity, ktoré by mohli zakladať možnosť porušenia sťažovateľom
označených práv.
12. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
13. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa
nezaoberal.
14. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
sťažovateľ za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo
k zbytočným prieťahom alebo by činnosť krajského súdu bola neefektívna, predložil
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. novembra 2016