Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)I. ÚS 641/2016
PDF · 128.78 KB
No categories available
I. ÚS 641/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. októbra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Krokošom, A. Hlinku 3, Detva, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žiar nad
Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. 12 P 87/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
4. októbra 2016 doručená sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 12 P 87/2014.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
„Sťažovateľ je otcom maloletého . ...
Matka maloletého dlhodobo odmietala dobrovoľne umožniť stretávanie
sa Sťažovateľa - otca maloletého s ich spoločným maloletým synom a bránila otcovi v styku
s ním. ...
Z dôvodu nemožnosti dosiahnuť mimosúdne – cestou dohody s matkou – stretávanie
so svojím synom, podal Sťažovateľ dňa 27. 10. 2014 na Okresný súd v Žiari nad Hronom
návrh na úpravu styku s jeho maloletým synom pod číslom konania 12 P/87/2014. ...
Napriek aktivite Sťažovateľa, aby Okresný súd v Žiari nad Hronom rozhodol vo veci
a umožnil otcovi stretávanie so synom, Okresný súd v Žiari nad Hronom nechal od začatia
konania dňom 27. 10. 2014 do vytýčenia prvého pojednávania dňom 5. 11. 2015 mlčky
a nečinne plynúť čas. Táto doba, kedy bol Okresný súd v Žiari nad Hronom vo veci nečinný
a nekonal je presne 1 rok a 9 dní. ...
Vôbec prvé pojednávanie vo veci 12 P/87/2014, ktoré sa konalo dňa 5. 11. 2015
(presne 1 rok a 9 dní po začatí konania) bolo odročené, z dôvodu zmeny petitu návrhu
na styk Sťažovateľom (navrhovateľom). Sťažovateľ zmenil petit návrhu na styk
na pojednávaní ústne do zápisnice tak, že žiadal syna do osobnej starostlivosti, keďže súd
nekonal, a matka navyše tajne uniesla syna do zahraničia, kde s ním zotrváva dodnes. Súdu
svoju zmenu návrhu doručil Sťažovateľ poštou dňa 10. 11. 2015. ...
O zmenenom návrhu Sťažovateľa rozhodol Okresný súd v Žiari nad Hronom
na pojednávaní dňa 7. 4. 2016, kde návrh otca na zverenie syna do starostlivosti rozsudkom
12 P/87/2014-93 zamietol.“
3. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto
rozhodol:
„1. Základné právo Sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nečinnosťou Okresného súdu v Žiari nad
Hronom, v konaní č. 12 P/87/2014 porušené bolo.
2. Sťažovateľ nežiada priznanie žiadneho primeraného finančného zadosťučinenia.
Žiadne peniaze nemôžu nahradiť vzťah otca a syna a zmierniť ujmu, ktorej sa dopustil
Okresný súd v Žiari nad Hronom.
3. Okresný súd v Žiari nad Hronom je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy konania
do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu vo výške 303,16 €...“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
6. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej
reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
8. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
9. Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 P 87/2014.
10. Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý
zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy nevyslovil porušenie
základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne
návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
11. Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových
náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou namieta
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí
smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu
funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,
a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo
(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/ 07, III. ÚS 305/07).
12. Podstatou sťažnostných námietok sťažovateľa je namietanie prieťahov
a neefektívneho postupu okresného súdu v označenom konaní, v ktorom má sťažovateľ
postavenie navrhovateľa a ktoré sa začalo doručením návrhu z 27. októbra 2014 okresnému
súdu a bolo skončené vydaním rozsudku okresného súdu zo 7. apríla 2016, ktorým bol
návrh sťažovateľa zamietnutý.
13. Ústavný súd po oboznámení sa s priebehom namietaného konania, tak ako bol
tento opísaný sťažovateľom v jeho sťažnosti, konštatuje, že vzhľadom na celkovú dĺžku
konania vo veci nie je možné ustáliť v postupe okresného súdu prieťahy takej intenzity,
ktoré by mohli zakladať možnosť porušenia sťažovateľom označeného základného práva.
Ďalej ústavný súd konštatuje, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (4. októbra
2016) okresný súd vo veci už meritórne rozhodol (rozsudkom zo 7. apríla 2016),
čo objektívne vylučuje možnosť trvania sťažovateľom namietaného porušenia označeného
základného práva zo strany okresného súdu.
14. Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa
nezaoberal.
16. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
sťažovateľ za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo
k zbytočným prieťahom alebo by činnosť okresného súdu bola neefektívna, predložil
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. októbra 2016