Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 642/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. októbra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ŠÍRAVAN s. r. o., Herľanská 547,

Vranov nad Topľou, zastúpenej advokátom Mgr. Františkom Chocholom, Kalinčiakova 10,

Vranov nad Topľou, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti ŠÍRAVAN s. r. o. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

5. októbra 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ŠÍRAVAN s. r. o.,

Herľanská 547, Vranov nad Topľou (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„1) Sťažovateľ doručil Okresnému súdu Trebišov dňa 13. februára 2015 návrh

na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 33.000,- Eur s prísl.

2) Okresný súd Trebišov vydal dňa 17. júna 2015 Platobný rozkaz č. k.

, proti ktorému podal odporca odpor a Okresný súd Trebišov platobný rozkaz

zrušil.

3) Keďže po zrušení platobného rozkazu zostal Okresný súd Trebišov nečinný

a nenariadil vo veci žiadne pojednávanie, sťažovateľ dňa 5. februára 2016 doručil súdu

žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania.

4) Okresný súd Trebišov písomne oznámil sťažovateľovi listom doručeným

sťažovateľovi 11. marca 2016, že sa nevie vyjadriť, kedy bude vo veci vytýčený termín

pojednávania.

5) Sťažovateľ podal dňa 25. apríla 2016 predsedovi Okresného súdu Trebišov

sťažnosť na prieťahy v konaní.

6) Okresný súd Trebišov odpovedal písomne na sťažnosť na prieťahy v konaní listom

zo dňa 4. mája 2016, doručeným sťažovateľovi dňa 9. mája 2016.

7) Sťažovateľ doručil Okresnému súdu Trebišov dňa 22. júla 2016 opätovnú žiadosť

o vytýčenie termínu pojednávania v prejednávanej veci.

8) Okresný súd Trebišov do dnešného dňa nevytýčil žiadny termín pojednávania

vo veci.“

3. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti

takto rozhodol:

„1) Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom Okresného súdu Trebišov v konaní sp. zn.

, bolo porušené.

2) Okresnému súdu Trebišov prikazuje v konaní sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.

3) Spoločnosti ŠÍRAVAN s. r. o... priznáva náhradu trov konania v sume 303,16 Eur,

ktoré je Okresný súd Trebišov povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu Mgr. Františka

Chochola do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

6. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

8. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný súd ku dňu

podania sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol o podanom návrhu sťažovateľky.

9. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že pri sťažnostiach namietajúcich

porušenie základného práva podľa podľa ustálenej praxe odmieta

sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania

pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných

prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa “

(), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania

sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá

na ďalšie konanie“ (, ).

10. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. ). Ústavný súd tiež už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach

vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. , ).

11. Ústavný súd doterajší postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

nepovažoval za taký, ktorý by svojou intenzitou zakladal možnosť

kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ako porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , prípadne práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

12. Ústavný súd však zároveň pripomína, že prípadná ďalšia nečinnosť okresného

súdu by v súhrne s doterajším priebehom konania okresného súdu mohla založiť inú kvalitu

posudzovania zbytočných prieťahov a prípadné neefektívne (nesústredené) konanie

okresného súdu alebo konanie poznačené zjavnou nečinnosťou by mohlo byť v príčinnej

súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

, resp. práva zaručeného dohovoru. V takom prípade by toto

rozhodnutie nemalo byť prekážkou prípustnosti opätovného konania a rozhodovania vo veci

samej podľa .

13. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. októbra 2016