Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)I. ÚS 642/2016
PDF · 134.94 KB
No categories available
I. ÚS 642/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. októbra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ŠÍRAVAN s. r. o., Herľanská 547,
Vranov nad Topľou, zastúpenej advokátom Mgr. Františkom Chocholom, Kalinčiakova 10,
Vranov nad Topľou, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 C 127/2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti ŠÍRAVAN s. r. o. o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
5. októbra 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ŠÍRAVAN s. r. o.,
Herľanská 547, Vranov nad Topľou (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 127/2015.
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
„1) Sťažovateľ doručil Okresnému súdu Trebišov dňa 13. februára 2015 návrh
na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 33.000,- Eur s prísl.
2) Okresný súd Trebišov vydal dňa 17. júna 2015 Platobný rozkaz č. k.
6 C/127/2015, proti ktorému podal odporca odpor a Okresný súd Trebišov platobný rozkaz
zrušil.
3) Keďže po zrušení platobného rozkazu zostal Okresný súd Trebišov nečinný
a nenariadil vo veci žiadne pojednávanie, sťažovateľ dňa 5. februára 2016 doručil súdu
žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania.
4) Okresný súd Trebišov písomne oznámil sťažovateľovi listom doručeným
sťažovateľovi 11. marca 2016, že sa nevie vyjadriť, kedy bude vo veci vytýčený termín
pojednávania.
5) Sťažovateľ podal dňa 25. apríla 2016 predsedovi Okresného súdu Trebišov
sťažnosť na prieťahy v konaní.
6) Okresný súd Trebišov odpovedal písomne na sťažnosť na prieťahy v konaní listom
zo dňa 4. mája 2016, doručeným sťažovateľovi dňa 9. mája 2016.
7) Sťažovateľ doručil Okresnému súdu Trebišov dňa 22. júla 2016 opätovnú žiadosť
o vytýčenie termínu pojednávania v prejednávanej veci.
8) Okresný súd Trebišov do dnešného dňa nevytýčil žiadny termín pojednávania
vo veci.“
3. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti
takto rozhodol:
„1) Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom Okresného súdu Trebišov v konaní sp. zn.
6 C/127/2015, bolo porušené.
2) Okresnému súdu Trebišov prikazuje v konaní sp. zn. 6 C/127/2015 konať
bez zbytočných prieťahov.
3) Spoločnosti ŠÍRAVAN s. r. o... priznáva náhradu trov konania v sume 303,16 Eur,
ktoré je Okresný súd Trebišov povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu Mgr. Františka
Chochola do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
4. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
6. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle
konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú
neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo
slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva
alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť
medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne
(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).
8. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 127/2015, ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný súd ku dňu
podania sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol o podanom návrhu sťažovateľky.
9. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že pri sťažnostiach namietajúcich
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy podľa ustálenej praxe odmieta
sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania
pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných
prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“
(II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania
sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá
na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
10. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na
konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní
niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(napr. I. ÚS 42/01). Ústavný súd tiež už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach
vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať
aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať
o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).
11. Ústavný súd doterajší postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C 127/2015 nepovažoval za taký, ktorý by svojou intenzitou zakladal možnosť
kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ako porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prípadne práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
12. Ústavný súd však zároveň pripomína, že prípadná ďalšia nečinnosť okresného
súdu by v súhrne s doterajším priebehom konania okresného súdu mohla založiť inú kvalitu
posudzovania zbytočných prieťahov a prípadné neefektívne (nesústredené) konanie
okresného súdu alebo konanie poznačené zjavnou nečinnosťou by mohlo byť v príčinnej
súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru. V takom prípade by toto
rozhodnutie nemalo byť prekážkou prípustnosti opätovného konania a rozhodovania vo veci
samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde.
13. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi
sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. októbra 2016