Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 638/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication,

s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, zastúpenej advokátskou kanceláriou Roman Kvasnica

a partneri s. r. o., Žilinská cesta 130, Piešťany, v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. Roman Kvasnica, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Revúca v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o.,

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. septembra 2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting

& Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Revúca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka ako oprávnená v napadnutom konaní

o zaplatenie sumy 82,88 € s príslušenstvom návrhom doručeným 6. júna 2013 žiadala

okresný súd o zastavenie exekúcie vo vzťahu k povinnému v 1. rade z dôvodu jeho úmrtia.

Okresný súd v uvedenej veci rozhodol uznesením sp. zn. z 20. februára 2015,

ktorým zastavil exekúciu vo vzťahu k povinnému v 1. rade, ako aj povinnému v 4. rade

na základe zistenia, že aj povinný v 4. rade zomrel. Sťažovateľka poukazuje na to,

že označené uznesenie okresného súdu dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť (z dôvodu

neúspešného doručovania povinnému v 2. rade a zisťovania jeho pobytu), čo podľa názoru

sťažovateľky jej bráni a znemožňuje uplatnenie jej práv v exekučnom konaní, konkrétne

„bráni súdnemu exekútorovi pokračovať vo vykonávaní exekúcie (i z dôvodu, že exekučný

spis sa naďalej nachádza na Okresnom súde Revúca)“.

3. Vychádzajúc z uvedeného je sťažovateľka toho názoru, že v napadnutom konaní

dochádza k porušovaniu jej označených práv, preto žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie jej označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal

mu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné

zadosťučinenie v sume 1 000 €, ako aj náhradu trov konania.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

6. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

8. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní, ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný súd ku dňu podania sťažnosti právoplatne

nerozhodol o návrhu exekútora na zastavenie exekúcie proti povinnému v 1. rade,

v dôsledku čoho exekútor nemôže ďalej postupovať voči ostatným povinným z dôvodu,

že exekučný spis sa nachádza na okresnom súde.

9. Ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je potrebné odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú. Skutočnosť namietaná sťažovateľkou, že okresný súd dosiaľ právoplatne

nerozhodol o návrhu exekútora na zastavenie exekúcie vo vzťahu k povinnému v 1. rade

z dôvodu jeho úmrtia, podľa názoru ústavného súdu nijako nebráni exekútorovi,

aby v označenej veci postupoval ďalej a vymohol judikovanú pohľadávku od ostatných

povinných. V tomto smere ani sťažovateľka neuviedla, na základe čoho sa domnieva,

že nie je možné pokračovať v exekúcii. Jej argumentácia, že spis exekútora sa nachádza

na okresnom súde, a preto nemôže postupovať a vymôcť pohľadávku od ostatných

povinných, je nenáležitá, pretože nič nebránilo súdnemu exekútorovi, aby od okresného

súdu žiadal vydať rovnopis poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj prípadne vyhotoviť

kópie ďalších dokumentov potrebných k vymoženiu pohľadávky, alebo žiadať vrátiť

exekučný spis s tým, že obratom zapožičia okresnému súdu kópiu exekučného spisu, ktorú

vyhotoví na vlastné náklady podľa § 56 ods. 3 výnosu Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky z 15. júna 1998 č. -60, ktorým sa vydáva Kancelársky

poriadok pre súdnych exekútorov uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

pod č. v znení neskorších predpisov.

10. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. ). Ústavný súd tiež už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach

vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. , ).

11. Sťažovateľka namieta porušenie označených práv nečinnosťou okresného súdu

v exekučnom konaní, ktorá mala spočívať v tom, že exekučný súd právoplatne nerozhodol

o návrhu na zastavenie konania vo vzťahu k povinnému v 1. rade. Práve v súvislosti s touto

skutočnosťou je potrebné uviesť, že postup okresného súdu vo veci sťažovateľky,

resp. ňou namietaná nečinnosť v zásade nemala a nemohla mať vplyv na postup súdneho

exekútora pri vymáhaní pohľadávky v exekučnom konaní, keďže súdny exekútor bol počas

tohto obdobia oprávnený proti povinnému na všetky úkony, ktoré mohli viesť

k jej vymoženiu.

12. Ústavný súd preto doterajší postup okresného súdu v napadnutom konaní

nepovažoval za taký, ktorý by svojou intenzitou zakladal možnosť kvalifikovať ho po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie ako porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , prípadne práva zaručeného

dohovoru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

13. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2017