Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 38 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (43)III. ÚS 638/2017
PDF · 128.17 KB
No categories available
III. ÚS 638/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2017
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication,
s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, zastúpenej advokátskou kanceláriou Roman Kvasnica
a partneri s. r. o., Žilinská cesta 130, Piešťany, v mene ktorej koná konateľ a advokát
JUDr. Roman Kvasnica, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Revúca v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 Er 97/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o.,
o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
21. septembra 2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting
& Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Revúca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 97/2013 (ďalej
len „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka ako oprávnená v napadnutom konaní
o zaplatenie sumy 82,88 € s príslušenstvom návrhom doručeným 6. júna 2013 žiadala
okresný súd o zastavenie exekúcie vo vzťahu k povinnému v 1. rade z dôvodu jeho úmrtia.
Okresný súd v uvedenej veci rozhodol uznesením sp. zn. 4 Er 97/2013 z 20. februára 2015,
ktorým zastavil exekúciu vo vzťahu k povinnému v 1. rade, ako aj povinnému v 4. rade
na základe zistenia, že aj povinný v 4. rade zomrel. Sťažovateľka poukazuje na to,
že označené uznesenie okresného súdu dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť (z dôvodu
neúspešného doručovania povinnému v 2. rade a zisťovania jeho pobytu), čo podľa názoru
sťažovateľky jej bráni a znemožňuje uplatnenie jej práv v exekučnom konaní, konkrétne
„bráni súdnemu exekútorovi pokračovať vo vykonávaní exekúcie (i z dôvodu, že exekučný
spis sa naďalej nachádza na Okresnom súde Revúca)“.
3. Vychádzajúc z uvedeného je sťažovateľka toho názoru, že v napadnutom konaní
dochádza k porušovaniu jej označených práv, preto žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil
porušenie jej označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal
mu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné
zadosťučinenie v sume 1 000 €, ako aj náhradu trov konania.
II.
4. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
6. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle
konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú
neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo
slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva
alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť
medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne
(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).
8. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom
konaní, ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný súd ku dňu podania sťažnosti právoplatne
nerozhodol o návrhu exekútora na zastavenie exekúcie proti povinnému v 1. rade,
v dôsledku čoho exekútor nemôže ďalej postupovať voči ostatným povinným z dôvodu,
že exekučný spis sa nachádza na okresnom súde.
9. Ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je potrebné odmietnuť ako zjavne
neopodstatnenú. Skutočnosť namietaná sťažovateľkou, že okresný súd dosiaľ právoplatne
nerozhodol o návrhu exekútora na zastavenie exekúcie vo vzťahu k povinnému v 1. rade
z dôvodu jeho úmrtia, podľa názoru ústavného súdu nijako nebráni exekútorovi,
aby v označenej veci postupoval ďalej a vymohol judikovanú pohľadávku od ostatných
povinných. V tomto smere ani sťažovateľka neuviedla, na základe čoho sa domnieva,
že nie je možné pokračovať v exekúcii. Jej argumentácia, že spis exekútora sa nachádza
na okresnom súde, a preto nemôže postupovať a vymôcť pohľadávku od ostatných
povinných, je nenáležitá, pretože nič nebránilo súdnemu exekútorovi, aby od okresného
súdu žiadal vydať rovnopis poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj prípadne vyhotoviť
kópie ďalších dokumentov potrebných k vymoženiu pohľadávky, alebo žiadať vrátiť
exekučný spis s tým, že obratom zapožičia okresnému súdu kópiu exekučného spisu, ktorú
vyhotoví na vlastné náklady podľa § 56 ods. 3 výnosu Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky z 15. júna 1998 č. 1618/1998-60, ktorým sa vydáva Kancelársky
poriadok pre súdnych exekútorov uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
pod č. 228/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
10. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom
na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní
niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(napr. I. ÚS 42/01). Ústavný súd tiež už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach
vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať
aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať
o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).
11. Sťažovateľka namieta porušenie označených práv nečinnosťou okresného súdu
v exekučnom konaní, ktorá mala spočívať v tom, že exekučný súd právoplatne nerozhodol
o návrhu na zastavenie konania vo vzťahu k povinnému v 1. rade. Práve v súvislosti s touto
skutočnosťou je potrebné uviesť, že postup okresného súdu vo veci sťažovateľky,
resp. ňou namietaná nečinnosť v zásade nemala a nemohla mať vplyv na postup súdneho
exekútora pri vymáhaní pohľadávky v exekučnom konaní, keďže súdny exekútor bol počas
tohto obdobia oprávnený proti povinnému na všetky úkony, ktoré mohli viesť
k jej vymoženiu.
12. Ústavný súd preto doterajší postup okresného súdu v napadnutom konaní
nepovažoval za taký, ktorý by svojou intenzitou zakladal možnosť kvalifikovať ho po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie ako porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prípadne práva zaručeného čl. 6 ods. 1
dohovoru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
13. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi
sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. októbra 2017