Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 418/2026
PDF · 143.92 KB
No categories available
III. ÚS 418/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , proti postupu Okresného súdu Dunajská Streda v konaní sp. zn. 18T/28/2024 takto
r o z h o d o l :
1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. júna 2026 bez právneho zástupcu domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom okresného súdu v označenom trestnom konaní. Navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a aby mu priznal finančné zadosťučinenie 5 000 eur. Súčasne požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že na okresnom súde bola 13. septembra 2024 podaná obžaloba na sťažovateľa pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona. V prípravnom konaní boli 24. apríla 2023 vydané dva znalecké posudky č. 56/2022 a č. 30/2023 znalcami z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia toxikológie. Sťažovateľ v napadnutom trestnom konaní 14. februára 2025 predložil súkromný znalecký posudok z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva, ktorý obsahoval rozdielne závery ako znalecké posudky.
3. Okresný súd uznesením z 24. júna 2025 pribral do konania znalecký ústav z odboru zdravotníctva a farmácie na vypracovanie a podanie kontrolného znaleckého posudku, ktorý porovná závery podaných znaleckých posudkov a súkromného znaleckého posudku. Znalecký ústav
v januári 2026 požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku do konca marca 2026.
4. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti poukázal na neprimeranú dĺžku postupu znaleckého ústavu pri vypracovaní znaleckého posudku. Jeho trestná vec sa týka skutku, ktorý sa stal 25. októbra 2022, pričom trestné konanie nie je právoplatne skončené. Dĺžku napadnutého trestného konania považuje za neprimeranú. Dňa 2. júna 2026 podal sťažovateľ sťažnosť pre nečinnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku. II.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje zákonom ustanovené náležitosti a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
6. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy odmieta ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizujú reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 109/03, I. ÚS 103/2016), resp. ak argumenty v ústavnej sťažnosti nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola ústavná sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
7. Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy opakovane pripomína, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. III. ÚS 59/05, IV. ÚS 221/05, I. ÚS 550/2020, II. ÚS 246/2022). Ústavný súd tiež akcentuje, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04, II. ÚS 600/2017, IV. US 513/2020, III. ÚS 638/2017). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania.
8. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.
9. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o obžalobe sťažovateľa. Po právnej stránke nie je možné toto konanie považovať za zložité. Istú mieru skutkovej zložitosti je možné vnímať v potrebe vykonania kontrolného znaleckého dokazovania. Pri hodnotení druhého kritéria ústavný súd v správaní sťažovateľa nezistil skutočnosti negatívne vplývajúce na celkovú dĺžku napadnutého konania.
10. K samotnému postupu okresného súdu ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie vo veci samej trvalo od podania obžaloby (v septembri 2024) ku dňu doručenia ústavnej sťažnosti (jún 2026) 21 mesiacov. Takúto dĺžku vo všeobecnosti nemožno hodnotiť ako extrémne dlhú, resp. ako nezlučiteľnú so základným právom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. III. ÚS 389/2024, III. ÚS 82/2025, IV. ÚS 396/2025). Okresný súd po podaní obžaloby vykonal prvotné procesné úkony a doručoval rovnopis obžaloby spolu s výzvami príslušným subjektom trestného konania. Z dôvodu rozdielnych záverov v znaleckých posudkoch pribral do konania znalecký ústav pre účely vypracovania kontrolného znaleckého posudku. V posudzovanom prípade možno vytknúť dlhšie obdobie pre vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Po jeho zabezpečení okresný súd nariadil ďalšie hlavné pojednávanie na 17. júl 2026.
11. Ak sťažovateľ podal sťažnosť pre nečinnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku, po jej vybavení mal poskytnúť okresnému súdu dostatočne primeraný čas na uskutočnenie nápravy. Je zrejmé, že sa tak nestalo, keď sťažovateľ bezprostredne po podaní sťažnosti podal túto ústavnú sťažnosť. Ústavný súd uvádza, že vyčerpanie už uvedeného právneho prostriedku viedlo v okolnostiach sťažovateľovej veci k náprave a prinieslo ním sledovaný cieľ.
12. Podľa názoru ústavného súdu momentálna dĺžka trvania napadnutého konania okresného súdu je v rámci ústavnej akceptovateľnosti, a preto nedošlo k takej intenzite zásahu do práv sťažovateľa zo strany okresného súdu, ktorá by zodpovedala ústavne relevantnému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
13. Vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom odôvodnenej jeho nepriaznivou sociálnou a majetkovou situáciou je potrebné poukázať na právnu úpravu, podľa ktorej ústavný súd môže v zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu (t. j. advokáta), ak (1) taká osoba o to požiada, (2) odôvodňujú to jej majetkové pomery a (3) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ustanoviť (m. m. III. ÚS 265/2014, III. ÚS 482/2025, I. ÚS 639/2025).
14. Vzhľadom na výsledok posúdenia ústavnej sťažnosti je evidentné, že šlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, teda v danom prípade neboli splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Z tohto dôvodu ústavný súd tejto žiadosti sťažovateľa (podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde) nevyhovel.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. júla 2026
Robert Šorl
predseda senátu