Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 600/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom,

advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. októbra 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva:

„(...) Na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. odo dňa 9.3.2015 do

dňa 20.10.2015 prebiehalo konanie v právnej veci žalobcu: ,

, trvale bytom zast. JUDr. Ján Vajda,

advokát Advokátska kancelária Námestovo, Hviezdoslavovo námestie č. 201 proti

žalovanej: , , trvalé bytom o

zaplatenie sumy 1.000,- EUR s prísl.

Táto vec bola upovedomením odporcu v 2. rade zo dňa 20.10.2015 postúpená

na Okresný súd Žiar nad Hronom. V súčasnosti v tejto veci prebieha konanie na Okresnom

súde Žiar nad Hronom Námestovo pod sp.zn. .

I napriek skutočnosti, že odo dňa začatia tohto konania do súčasnosti uplynulo

už viac ako 18 mesiacov, nie je toto konanie právoplatne skončené.

Túto moju sťažnosť podávam na Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach z toho

dôvodu, že o ochrane tohto môjho práva nerozhoduje iný súd. Ústavný súd Slovenskej

republiky v Košiciach je podľa článku 124 nezávislým súdnym

orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatnení tohto môjho ústavného práva som využil všetky

právne prostriedky, ktoré mi poskytujú právne predpisy na jeho ochranu.

Mojím listom zo dňa 10.6.2016, ktorý bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom

doručený dňa 15.6.2016 som , predsedovi Okresného súdu Žiar

nad Hronom podal sťažnosť na prieťahy v tomto konaní podľa

o súdoch a o zmení a doplnení niektorých zákonov. (...)

Listom Okresnému súdu Žiar nad Hronom č. Spr. 2024/2016, Spr. A/461/2016 zo

dňa 28.6.2016 mi bolo oznámené, že súd v tomto konaní koná plynule a moja sťažnosť

je nedôvodná. (...) Podaním tejto mojej sťažnosti na prieťahy v konaní som splnil zákonnú

podmienku uvedenú v o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.

(...) Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní a tým aj k porušeniu základného práva podľa článku 48 ods. 2 Slovenskej

republiky a práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach podľa svojich nálezov /sp.zn.

, sp.zn. , sp.zn. III. ÚS 142/03/ zohľadňuje 3 základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka

konania počas konania pred všeobecným súdom a spôsob, akým všeobecný súd v konaní

postupoval.

1./ Právna a faktická zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje nezbavuje

všeobecný súd zodpovednosti za prieťahy v konaní.

V konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn.

nejde o právne zložitú vec, keďže ide o vec bezdôvodného obohatenia. Výklad a používanie

právnej úpravy v tejto oblasti sú stabilizované a preto ich z právneho hľadiska nemožno

považovať za zložité. Vec nie je fakticky zložitá, pretože môj nárok na sumu 1.000,-EUR

s prísl. je podložený listinnými dokladmi.

2./ Správanie účastníka konania /sťažovateľa/ počas konania pred všeobecným

súdom.

Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. je zrejmé že

prieťahy v tomto konaní spôsobili odporcovia v 1. a 2. rade. Ja, sťažovateľ som sa zúčastnil

na pojednávaní konanom dňa 15.8.2016 a zúčastním sa aj na pojednávaní nariadenom

na termín 5.10.2016 v tejto veci. Z dôvodu mojej neúčasti nebolo odročené žiadne

pojednávanie.

3./ Spôsob, akým všeobecný súd v konaní postupoval.

Podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach /sp.zn. ,

sp.zn. , sp.zn. na realizáciu základného práva podľa článku 48

ods. 2 nepostačuje iba konanie a prejednanie veci pred súdom

bez meritórneho rozhodnutia. Zdĺhavosť postupu v konaní súd nezbavuje zodpovednosti

za prieťahy v konaní, ak nesprávnou organizáciou práce alebo inými nedostatkami vo svojej

činnosti spôsobuje predlžovanie konania.

Z článku 48 ods. 2 a aj z (...) ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku a vyplýva pre súd povinnosť postupovať

v konaní rýchlo a bez zbytočných prieťahov. Z obsahu spisu Okresného súdu Žiar

nad Hronom sp.zn. je zrejmé, že odporcovia v 1. a 2. rade tieto zákonné

ustanovenia v tomto konaní nerešpektujú, čím sa toto konanie zbytočne predlžuje.

Samotná skutočnosť, že toto konanie trvá viac ako 18 mesiacov preukazuje porušenie

môjho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takáto dĺžka konania

predlžuje stav mojej právnej neistoty do tej miery, že moje právo na súdnu ochranu sa stáva

iba iluzórnym právom.

Žalovaná do dnešného dňa nezaplatila súdny poplatok za podaný

odpor zo dňa 11.10.2015 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Námestovo sp.zn.

-29 zo dňa 16.9.2015 a odporcovia v 1. a 2. rade nedali tento súdny poplatok

vymáhať Justičnej pokladnici.

Odporca v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 15.8.2016 neschválil súdny zmier

ohľadom sumy 200,- EUR, hoci v jeho schválení nič nebránilo, keďže je v súlade

so zákonom. Odporca v 1. rade sa na tomto pojednávaní nesnažil o zmierlivé vyriešenie

predmetu sporu medzi stranami konania, hoci je to zákonná povinnosť všeobecného súdu.

Dňa 17.8.2016 žalovaná emailom oznámila môjmu

advokátovi JUDr. Jánovi Vajdovi, že je ochotná zaplatiť mi sumu 1.000,-EUR, ale

v splátkach po 10 - 15,- EUR mesačne. Z tohto emailu je zrejmé, že na pojednávaní

konanom dňa 15.8.2016 bolo možné uzavretie zmieru medzi stranami konania, čím by sa

znížila výška trov tohto konania. (...)

Žalovaná sa nesprávne domnieva, že ak jej odporca v 1. rade

prizná oslobodenie od súdnych poplatkov tak mi nebude musieť zaplatiť trovy tohto

konania. Odporca v 1. rade nepoučil žalovanú že oslobodenie od súdnych

poplatkov a náhrada trov súdneho konania sú odlišné inštitúty a že nie sú vzájomne

podmienené.

Výsluch svedkov v tomto konaní je zbytočný, spôsobí iba predĺženie tohto konania

a navýšenie trov tohto konania. Títo svedkovia majú preukázať pravdivosť tvrdení žalovanej

, ktorá ich v priebehu tohto konania mení.

Odporca v 1. rade koná vo veci iba na moje urgencie, dôkazom čoho je skutočnosť

že až potom čo mu dňa 15.6.2016 bola doručená moja sťažnosť zo dňa 10.6.2016

na prieťahy v tomto konaní bol dňa 20.6.2016 /a nie dňa 2.6.2016/ nariadený termín

pojednávania na deň 15.8.2016 t.j. o 2 mesiace.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach sp.zn.

, doba konania pred súdom odporcu v 2. rade sa zohľadňuje do celkovej

dĺžky tohto konania a z pohľadu môjho záujmu na právoplatnom skončení veci nie je právne

významné že došlo k zmene miestnej príslušnosti súdu z odporcu v 2. rade na odporcu

v 1. rade.

Konanie odporcov v 1. a 2. rade v tejto veci je možné pokladať za konanie spôsobom,

ktorému chýbala účelnosť a efektívnosť, čo má výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku tohto

občianskeho súdneho konania. Podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky

v Košiciach /sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. I. ÚS 7/2011/, nielen

nečinnosť ale aj neefektívna činnosť súdu alebo iného štátneho orgánu môže zapríčiniť

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť

súdu alebo iného štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej

sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol.

Odôvodnene predpokladám, že na budúce pojednávanie nariadené na termín 5.10.2016

o 10.00 hod. sa nedostavia všetci predvolaní svedkovia a pojednávanie bude opätovne

odročené alebo žalovaná urobí nejaký úkon, aby zmarila toto

pojednávanie napr. účelovou práceneschopnosťou. Žalovaná koná tak,

aby sa toto konanie maximálne predĺžilo a odporca v 1. rade toto jej správanie toleruje.

Predlžovaním tohto konania dochádza k navyšovaniu trov konania. Žalovaná

tvrdí že je v zlej ekonomickej situácii, čo znamená že exekučné konanie

na vymoženie pohľadávky, ktorú mi odporca v 1. rade v tomto konaní prizná bude trvať

niekoľko rokov. Ja, sťažovateľ som tiež v zlej ekonomickej situácii a sumu 1.000,-EUR

s prísl., ktorá je predmetom tohto konania súrne potrebujem.

Táto vec sa stala reštančnou vecou a napriek tomu sa vo veci riadne nekoná.

Na základe týchto skutočností navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky

v Košiciach po predbežnom prerokovaní tejto mojej sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona SNR

č. prijal moju sťažnosť na ďalšie konanie podľa tohto zákona

a aby v konaní vo veci samej vyhovel tejto mojej sťažnosti a svojím nálezom potvrdil

porušenie môjho základného práva podľa článku 48 ods. 2

a podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

odporcov v 1. a 2. rade v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn.

, ktoré sa predtým viedlo na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn.

.

Navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach prikázal Okresnému

súdu Žiar nad Hronom, aby v konaní vedenom pod sp.zn. konal

bez zbytočných prieťahov.

Navrhujem, aby mi Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach priznal primerané

finančné zadosťučinenie v sume 1.000,-EUR ako náhradu nemateriálnej ujmy, ktorá mi bola

spôsobená nekonaním odporcov v 1. a 2. rade. Porušenie môjho základného práva

v súčasnosti už nie je možné napraviť inak ako priznaním primeraného finančného

zadosťučinenia/sp.zn. , sp.zn. I. ÚS 27/03/. Cieľom finančného zadosťučinenia

je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo

že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia základného

práva prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva

/sp.zn. ,

Zároveň navrhujem, aby mi Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach priznal

právo na náhradu trov tohto konania v sume 303,16 EUR, ktoré žiadam zaplatiť na účet

môjho advokáta JUDr. Jána Vajdu(...).

Navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach vydal tento nález:

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Námestovo a Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní

vedenom pod sp.zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Žiar nad Hronom prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp.zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.000,-EUR, ktoré

mu je Okresný súd Žiar nad Hronom povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

Okresný súd Žiar nad Hronom je povinný zaplatiť trovy

konania v sume 303,16 EUR na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu (...) do 2 mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad

a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Žiar

nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým postupom Okresného

súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Podľa jednou z podmienok prijatia sťažnosti

fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa

sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. ,

). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty

odpustiť (napr. ).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti

(, ).

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala v okolnostiach danej veci

plynúť dňom, keď sa sťažovateľ „dozvedel“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom zásahu“

Okresného súdu Námestovo, ktorého tiež označil za účastníka tohto konania. Keďže „táto

vec“ – ako to sám sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol – „bola upovedomením odporcu

v 2. rade zo dňa 20.10.2015 postúpená na Okresný súd Žiar nad Hronom“, sťažovateľ

sa o namietaných zbytočných prieťahoch mohol dozvedieť už v roku 2015. Pretože

predmetná sťažnosť z 28. septembra 2016 bola podaná na ústavnom súde v čase (3. októbra

2006), keď už uplynula lehota ustanovená v , ústavný

súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť v tejto časti ako podanú oneskorene.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Vychádzajúc zo sťažnosti, ako aj z prípisu Okresného súdu Žiar nad Hronom,

ústavný súd zistil, že napadnuté konanie sa začalo na uvedenom Okresnom súde Žiar nad

Hronom 20. októbra 2015 a Okresný súd Žiar nad Hronom 13. júna 2017 rozsudkom

vo veci rozhodol, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 10. júla 2017. Napadnuté

konanie pred Okresným súdom Žiar nad Hronom trvalo jeden rok a deväť mesiacov.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti poukazuje na svoju doterajšiu

judikatúru (napr. , , ), podľa ktorej nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Pojem

zbytočné prieťahy obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno

vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci

sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. ). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval,

že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. ).

Postup Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn.

sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle . Obdobie od 20. októbra

2015 do 13. júna 2017, ktoré tento súd potreboval na meritórne rozhodnutie v danej veci,

hoci nebolo krátke, vzhľadom aj na právoplatné ukončenie veci nemožno považovať

za porušenie práva sťažovateľa garantovaného v citovanom článku a dohovoru.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup Okresného súdu Žiar

nad Hronom v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v

a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2017