Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 249/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. októbra 2010

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny

Mochnáčovej prerokoval sťažnosť R. S., M., a L. L., B., zastúpených advokátom JUDr. D.

J., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného

súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo R. S. a L. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. R. S. a L. L. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie každému v sume

po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť im do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. R. S. a L. L. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia každému v sume po

310,17 € (slovom tristodesať eur a sedemnásť centov), ktorú j e Okresný súd Piešťany

p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právnemu zástupcovi JUDr. D. J., B., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 30. júna 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť R. S. (ďalej len „sťažovateľ“) a L. L. (ďalej

len „sťažovateľka“, spolu ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej

len „okresný súd I“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného

súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd II“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovatelia sú toho názoru, že postupom okresného súdu I a okresného súdu II

dochádza k porušovaniu ich základného práva garantovaného v ; jeho

porušenie vidia v takto opísanom skutkovom stave:

„Na Okresnom súde v Piešťanoch prebieha pod sp. zn. konanie na

základe žaloby... sťažovateľov... Predmetnou žalobou sa... domáhajú určenia neplatnosti

dražby... a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Od podania žaloby do dnešného dňa sa vo veci vystriedali štyria sudcovia.

Dňa 23. 06. 2006 bola na Okresnom súde Trnava podaná predmetná žaloba. Vec

bola pridelená sudkyni Mgr. I. Š.

Dňa 01. 04. 2008 bol predmetný spis pridelený novej zákonnej sudkyni Mgr. K. A. na

Okresnom súde v Piešťanoch.

Dňa 23. 06. 2008 bola vec opäť pridelená novému zákonnému sudcovi JUDr. O. K.

Dňa 08. 10. 2008 bola vec opäť pridelená novému zákonnému sudcovi JUDr. A. K.

Od júna 2006 do 04. 06. 2010 teda za 5 rokov nebolo vo veci vytýčené ani jedno

pojednávanie!!!

Dňa 15. 05. 2009 (pred vyše rokom) bola predsedovi Okresného súdu Piešťany

podaná sťažnosť podľa zákona o súdoch... z dôvodu porušenia

plynulosti súdneho konania.

... predsedníčka Okresného súdu v Piešťanoch, sa vo veci po vykonanom šetrení za

nečinnosť súdu ospravedlnila a prisľúbila neodkladné vytýčenie termínu pojednávania.

Od doručenia Upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažnosti Okresným súdom

v Piešťanoch uplynul ďalší rok a termín pojednávania nie je stály vytýčený.“

3. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú ústavnému súdu vydať

tento nález:

„1. Nekonaním Okresného súdu v Trnave v právnej veci, sp. zn. , bolo

porušené právo sťažovateľov na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

2. Nekonaním Okresného súdu v Piešťanoch v právnej veci, sp. zn. , bolo

porušené právo sťažovateľov na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Piešťanoch aby vo veci konal.

4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi č. 1 primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 5 000EUR, ktoré sú mu povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť Okresný súd v Trnave

a Okresný súd v Piešťanoch do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného

súdu.

5. Ústavný súd priznáva sťažovateľke č. 2 primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 5 000 EUR, ktoré sú jej povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť Okresný súd v Trnave

a Okresný súd v Piešťanoch do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného

súdu.

6. Okresný súd v Trnave a Okresný súd v Piešťanoch sú povinní spoločne

a nerozdielne nahradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa č. 1 náhradu trov právneho

zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom SR...

7. Okresný súd v Trnave a Okresný súd v Piešťanoch sú povinní spoločne

a nerozdielne nahradiť právnemu zástupcovi sťažovateľky č. 2 náhradu trov právneho

zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom SR...“

4. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia

odôvodnili tým, že „... vnímajú 5 ročnú nečinnosť súdov ako veľkú krivdu znemožňujúcu

a odďaľujúcu spravodlivé rozhodnutie vo veci.

Navrhovatelia sa domnievajú, že takýmto postupom súdov došlo v ich prípade

k negovaniu a odopieraniu spravodlivosti nakoľko aj spravodlivé rozhodnutie vo veci

vydané však v neprimeranom časovom horizonte stráca svoju funkciu.

Z tohto dôvodu si v konaní pred ústavným súdom navrhovateľ č. 1 uplatňuje nárok

na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 EUR a navrhovateľka č. 2 si

uplatňuje nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 EUR.“.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrili (i) podpredseda

okresného súdu I v liste sp. zn. , (ii) predsedníčka okresného súdu II v liste

sp. zn. Spr. 564/2010 z 22. júla 2010 a k obom vyjadreniam (iii) zaujal stanovisko tiež

právny zástupca sťažovateľov.

5.1 Podpredseda okresného súdu I v liste sp. zn. uviedol, že spis

bol po 1. januári 2008 postúpený po reorganizácii súdnej správy na okresný

súd II, a preto sa k predmetnému konaniu nebude vyjadrovať.

5.2 Predsedníčka okresného súdu II vo svojom vyjadrení opísala doterajší priebeh

konania a k dôvodnosti sťažnosti okrem iného uviedla:

„... - V rámci prechodu výkonu súdnictva bola daná právna vec postúpená dňom 1.

1. 2008 na Okresný súd Piešťany a pridelená sudkyni Mgr. I. Š.,

- Dňa 27. 3. 2008 bola vec pridelená sudkyni Mgr. K. A.,

- Dňa 16. 6. 2008 bola vec pridelenci sudcovi JUDr. O. K.,

- Dňa 8. 10. 2008 bola vec pridelená sudkyni JUDr. A. K...“.

5.3 Právny zástupca sťažovateľov na vyjadrenie okresného súdu I a okresného

súdu II reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 14. septembra 2010, v ktorom

uviedol:

«... Okresný súd v Piešťanoch v upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa

29. 05. 2009 konštatuje, že: „Vychádzajúc z uvedeného je nepochybne zrejmé, že

v predmetnej veci došlo tak na strane Okresného súdu Trnava ako aj na strane Okresného

súdu Piešťany ku zbytočným prieťahom v konaní...“, ktoré odôvodňuje nedostatočným

personálnym obsadením súdu a vysokým nápadom vecí.

Vo vyjadrení zo dňa 21. 07. 2010 Okresný súd v Piešťanoch opakovane zdôrazňuje

personálne zmeny v obsadení súdu, pričom alibisticky poukazuje aj na nedostatky v návrhu,

(označenie odporcu v treťom rade) ktoré však v čase podania návrhu nebolo možné

odstrániť, nakoľko navrhovateľ nedisponoval údajmi zo zápisnice o priebehu dražby.

Vzhľadom na skutočnosť, že vydraženie predmetnej nehnuteľnosti malo fatálne

dôsledky na manželstvo sťažovateľov, (stratili spoločný domov) ktorí neboli v kontakte...

Konajúci súd Uznesením zo dňa 21. 07. 2010 pripustil vstup sťažovateľky č. 2 do

konania. Termín pojednávania však doposiaľ nebol vytýčený.

Vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že nekonaním Okresného súdu v Trnave

a Okresného súdu v Piešťanoch bolo (a naďalej je) porušené právo sťažovateľov na

prejedanie veci bez zbytočných prieťahov...»

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených

článkov . Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu

posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za

vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na

meritórne rozhodnutie vo veci (napr. , ).

II.

7. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, z písomných vyjadrení

účastníkov konania a zo spisov okresného súdu I sp. zn. a okresného súdu II

sp. zn. ústavný súd zistil, že 23. júna 2006 sťažovateľ podal okresnému súdu I

žalobu proti odporcom 1. I., s. r. o., M., 2. S., a. s., B., 3. Vydražiteľ nehnuteľnosti...

(špecifikovaný neskoršie) o určenie neplatnosti dražby a o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti. Podanie okresný súd I zaevidoval pod sp. zn. .

Následne okresný súd I a okresný súd II vykonali vo veci tieto úkony:

- 13. júla 2006 okresný súd I vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za

podaný návrh,

- 11. augusta 2006 sťažovateľ podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu

žiadosť okresnému súdu I na odpustenie zaplatenia súdneho poplatku,

- 20. novembra 2006 sťažovateľ predložil okresnému súdu I na jeho výzvu (podanú

na poštu 16. októbra 2006) vyplnené tlačivo o osobných, majetkových a zárobkových

pomeroch na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,

- 14. decembra 2006 okresný súd I vydal uznesenie, ktorým vyzval sťažovateľa, aby

v lehote 15 dní opravil a doplnil žalobný návrh s riadnym označením účastníkov konania

pod následkom zastavenia konania,

- 23. januára 2007 sťažovateľ navrhol okresnému súdu I, aby do konania na strane

navrhovateľov pribral sťažovateľku,

- 3. apríla 2007 okresný súd I vyzval sťažovateľku, aby oznámila, či vstupuje do

konania na strane navrhovateľa,

- 24. apríla 2007 sťažovateľka oznámila okresnému súdu I, že pristupuje do konania,

- okresný súd I listom zo 7. mája 2007, ktorý bol predložený pošte na doručenie

6. júna 2007, vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku,

- sťažovateľka podaním z 12. júna 2007 požiadala okresný súd I o oslobodenie od

platenia súdneho poplatku,

- 21. júna 2007 dal sudca kancelárii pokyn, aby sťažovateľku vyzvala predložiť

priložené vyplnené tlačivo o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na

oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,

- 30. júla 2007 okresný súd I spísal úradný záznam so sťažovateľkou, v ktorom

požiadala o predĺženie lehoty na predloženie potvrdenia o osobných a majetkových

pomeroch z dôvodu neprítomnosti pracovníkov Obecného úradu v Ch. pre čerpanie

dovolenky,

- 28. augusta 2007 sťažovateľka predložila okresnému súdu I potvrdenie o osobných,

majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,

- 22. októbra 2007 okresný súd I vydal uznesenie, ktorým priznal oslobodenie

sťažovateľov od súdnych poplatkov,

- 1. apríla 2008 bol spis pridelený do občianskoprávneho oddelenia okresného súdu II

a bola mu pridelená sp. zn. ; vec na prerokovanie a rozhodnutie bola pridelená

zákonnej sudkyni Mgr. K. A.,

- 23. júna 2008 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie zákonnému sudcovi

JUDr. O. K.,

- 8. októbra 2008 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni

JUDr. A. K.,

- 20. mája 2009 dala sudkyňa kancelárii pokyn, aby zaslala žalobný návrh odporcom,

aby sa k nemu vyjadrili v lehote 20 dní,

- okresný súd II uznesením z 1. februára 2010 vyzval sťažovateľov, aby svoj žalobný

návrh doplnili a upresnili, riadne označili odporcu v 3. rade, pod následkom odmietnutia

podania,

- podaním z 2. marca 2010 sťažovatelia upresnili odporcu v treťom rade,

- okresný súd II uznesením z 21. júla 2010 pripustil, aby do konania vstúpil ďalší

účastník na strane navrhovateľa, a to sťažovateľka,

- 21. júla 2010 okresný súd II vyzval sťažovateľku, aby doručila doklady o svojich

aktuálnych osobných a majetkových pomeroch.

III.

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu

a sudcu vychádza z (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom

prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich

práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

11. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu I v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom okresného súdu

II v konaní vedenom pod sp. zn. o návrhu na určenie neplatnosti dražby a na

určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

.

12. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že posudzované konanie sa začalo

23. júna 2006, teda pred viac ako štyrmi rokmi. Ústavný súd sa zaoberal postupom

okresného súdu I, ako aj okresného súdu II v predmetnej veci, pričom zbytočné prieťahy

v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

13. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a ústavného

súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov konania

a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom

prípade.

13.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že predmetom konania je návrh na určenie neplatnosti dražby a na určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti, teda po právnej stránke štandardná občianskoprávna vec patriaca do

rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre

zastáva názor, že takéto konanie vedené proti osobám zúčastnených na dražbe nepatrí ku

skutkovo zložitým veciam.

13.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov,

v preskúmavanej veci ústavný súd zistil okolnosť neúplného a nepresného označenia

účastníkov konania v žalobnom návrhu, ktorá môže byť osobitne zohľadnená pri

posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

V rámci hodnotenia správania sťažovateľov v posudzovanej veci nemohol ale ústavný súd

prehliadnuť, že sťažovatelia na výzvy okresného súdu I a II reagovali v primeranom čase.

13.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu I a okresného

súdu II. Sťažovatelia v sťažnosti nekonkretizovali obdobia, počas ktorých malo dôjsť

k zbytočným prieťahom/nečinnosti v napadnutom konaní, ale poukázali na celkovú dĺžku

konania v trvaní viac ako 4 roky. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených

dokumentov, ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho

spisu ústavný súd konštatoval (pozri ďalej) v danej veci zbytočné prieťahy v konaní.

III.A

K namietanému postupu proti okresnému súdu I v konaní vedenom pod

sp. zn.

14. Sťažovatelia namietali prieťahy v konaní okresného súdu I vedenom pod sp. zn.

, kde posudzované súdne konanie začalo 23. júna 2006 (pozri bod 7).

V dôsledku reorganizácie súdnej sústavy (vznik nových okresných súdov) sa dňom

1. januára 2008 ex lege zmenila podľa a) a b) o sídlach

a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov miestna príslušnosť okresného súdu v posudzovanej

veci a vec bola prenesená na prerokovanie a rozhodnutie z okresného súdu I na okresný

súd II.

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o porušení práva podľa

postupom okresného súdu I vychádzal zo svojej stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej

podstatou, účelom a cieľom práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa (, ). Zároveň zo

stabilizovanej judikatúry ústavného súdu v nadväznosti na takto vymedzený účel

označeného práva vyplýva, že ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola

sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo

dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. m. m.

, , , ). Uvedený názor ústavného súdu

je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ako to vyplýva z jeho

rozhodnutia o sťažnosti č. 16970/05 vo veci sťažovateľa M. M. proti Slovenskej republike.

16. Sťažnosť sťažovateľov, v ktorej namietajú porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného

súdu I, bola ústavnému súdu doručená až 9. júna 2010, teda v čase, keď k porušovaniu

označeného práva postupom okresného súdu I už nemohlo dochádzať (vec bola od

1. januára 2008 ex lege v miestnej príslušnosti okresného súdu II – pozri bod 14). Okresný

súd I postúpením veci okresnému súdu II vykonal všetky zákonom predpokladané

a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľov. Ďalšie úkony alebo

postupy už okresný súd I nemohol vykonávať, a preto záležitosť možno posudzovať ako

vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu I pri odstraňovaní stavu právnej neistoty

sťažovateľov skončila jej postúpením okresnému súdu II. Vo veci samej už okresný súd I po

doručení sťažnosti ústavnému súdu nemohol konať, pretože spis sa v tom čase nachádzal

už na okresnom súde II.

17. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd I v čase podania sťažnosti ústavnému súdu

(9. júna 2010) už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh

konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať sťažovateľmi označené

právo. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosti sťažovateľov v tejto časti nevyhovel

(výrok 5).

III.B

K namietanému postupu proti okresného súdu II v konaní vedenom pod

sp. zn.

18. Konanie na okresnom súde II je poznačené ako celok formálnosťou,

neefektívnosťou a nesústredenosťou, keď nenariadil ani jedno pojednávanie vo veci samej

a vec meritórne neposudzoval, a to v období od 1. januára 2008 až do času doručenia

sťažnosti ústavnému súdu (9. júna 2010), resp. do času rozhodovania ústavným súdom.

V tejto súvislosti ústavný súd napr. poukazuje na skutočnosť, že okresnému súdu I bol

23. januára 2007 doručený návrh na pribratie sťažovateľky do konania, o ktorom okresný

súd II rozhodol až 21. júla 2010 (pozri bod 7), resp. v priebehu krátkeho času bola vec

postupne prideľovaná štyrom sudcom (pozri bod 5.2).

19. Obranu okresného súdu II spočívajúcu v personálnych problémoch ako dôvodu,

ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd

neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj

skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

20. Aj vzhľadom na uvedené (pozri bod 7 a 10) ústavný súd z hľadiska prieťahov

v konaní hodnotil postup okresného súdu II ako celok. Napriek tomu, že okresný súd II

vykonal niektoré procesné úkony spojené s prípravou pojednávania, odstraňoval nedostatky

podania, pribral do konania sťažovateľku a doručoval písomnosti v posudzovanej veci, ani

raz nevykonal pojednávanie a vecne nerozhodol, a to ani do času podania sťažnosti na

ústavnom súde, a navyše konal nekoncentrovane a neefektívne. Napriek tomu, že vo vzťahu

k postupu okresného súdu I ústavný súd sťažnosti sťažovateľov nevyhovel z dôvodov

uvedených v časti III.A tohoto odôvodnenia, nemohol nezohľadniť do celkovej doby

konania vo veci sťažovateľov tiež dobu ne/konania pred okresným súdom I, a to rešpektujúc

materiálnu ochranu sťažovateľmi označeného základného práva podľa ,

ktorého porušenie namietajú. Z pohľadu záujmu sťažovateľov na právoplatnom skončení

ich veci, s ktorou sa obrátili na súd, totiž nie je právne významná zmena miestnej

príslušnosti okresného súdu ex lege (pozri bod 14).

21. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľov okresným súdom II na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v tak, ako to je uvedené vo výroku 1 tohto

rozhodnutia.

22. Ústavný súd prikázal miestne príslušnému okresnému súdu II podľa čl. 127

ods. 2 a podľa konať vo veci bez

zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené. Z uvedených

dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku 2 tohto rozhodnutia.

23. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde). Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

z dôvodov uvedených v bode 4 v I. časti odôvodnenia nálezu. Vzhľadom na okolnosti danej

veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa nie je dostatočným

zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj

finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré

podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv

sťažovateľov (pozri najmä bod 12 a 13) považuje za primerané v sume po 1 000 €.

V súvislosti so sťažovateľkou, ktorá nebola účastníčkou posudzovaného súdneho konania

od začiatku, ústavný súd zobral na zreteľ okolnosť, že sťažovateľ požiadal o jej vstup do

konania už 23. januára 2007 (pozri bod 7). Podľa ak

ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý

základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku 3 tohto rozhodnutia.

IV.

24. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešným sťažovateľom

vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal tri úkony

právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti

4. júna 2010, zaujatie stanoviska 10. septembra 2010 k vyjadreniu okresného

súdu I a okresného súdu II. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu 721,40 €. Odmena za jeden právny

úkon je teda 120,23 € znížená o 20 % tarifnej odmeny (§ 13 ods. 3 vyhlášky), t. j. o 24,5 €,

čo predstavuje sumu 96,18 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 7,21 €

predstavuje sumu 103,39 €. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred

ústavným súdom (za 3 úkony právnych služieb a 3 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú

sumu 310,17 € za jedného účastníka konania, t. j. za dvoch účastníkov konania sumu 620,34

€, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnemu zástupcovi sťažovateľov (§ 31a

v spojení s ). Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto

časti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku 4 tohto rozhodnutia.

25. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2010