Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)I. ÚS 249/2010
PDF · 254.36 KB
No categories available
I. ÚS 249/2010
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. októbra 2010
v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny
Mochnáčovej prerokoval sťažnosť R. S., M., a L. L., B., zastúpených advokátom JUDr. D.
J., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C/66/2006 a postupom Okresného
súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/70/2008 a takto
rozhodol:
1. Základné právo R. S. a L. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C/70/2008 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C/70/2008 konať bez zbytočných prieťahov.
3. R. S. a L. L. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie každému v sume
po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť im do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. R. S. a L. L. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia každému v sume po
310,17 € (slovom tristodesať eur a sedemnásť centov), ktorú j e Okresný súd Piešťany
p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právnemu zástupcovi JUDr. D. J., B., do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
I. ÚS 249/2010-10 z 30. júna 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť R. S. (ďalej len „sťažovateľ“) a L. L. (ďalej
len „sťažovateľka“, spolu ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej
len „okresný súd I“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C/66/2006 a postupom Okresného
súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd II“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/70/2008.
2. Sťažovatelia sú toho názoru, že postupom okresného súdu I a okresného súdu II
dochádza k porušovaniu ich základného práva garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy; jeho
porušenie vidia v takto opísanom skutkovom stave:
„Na Okresnom súde v Piešťanoch prebieha pod sp. zn. 6 C 70/2008 konanie na
základe žaloby... sťažovateľov... Predmetnou žalobou sa... domáhajú určenia neplatnosti
dražby... a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
Od podania žaloby do dnešného dňa sa vo veci vystriedali štyria sudcovia.
Dňa 23. 06. 2006 bola na Okresnom súde Trnava podaná predmetná žaloba. Vec
bola pridelená sudkyni Mgr. I. Š.
Dňa 01. 04. 2008 bol predmetný spis pridelený novej zákonnej sudkyni Mgr. K. A. na
Okresnom súde v Piešťanoch.
Dňa 23. 06. 2008 bola vec opäť pridelená novému zákonnému sudcovi JUDr. O. K.
Dňa 08. 10. 2008 bola vec opäť pridelená novému zákonnému sudcovi JUDr. A. K.
Od júna 2006 do 04. 06. 2010 teda za 5 rokov nebolo vo veci vytýčené ani jedno
pojednávanie!!!
Dňa 15. 05. 2009 (pred vyše rokom) bola predsedovi Okresného súdu Piešťany
podaná sťažnosť podľa § 53 ods. 3 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch... z dôvodu porušenia
plynulosti súdneho konania.
... predsedníčka Okresného súdu v Piešťanoch, sa vo veci po vykonanom šetrení za
nečinnosť súdu ospravedlnila a prisľúbila neodkladné vytýčenie termínu pojednávania.
Od doručenia Upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažnosti Okresným súdom
v Piešťanoch uplynul ďalší rok a termín pojednávania nie je stály vytýčený.“
3. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú ústavnému súdu vydať
tento nález:
„1. Nekonaním Okresného súdu v Trnave v právnej veci, sp. zn. 28 C/66/2006, bolo
porušené právo sťažovateľov na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.
2. Nekonaním Okresného súdu v Piešťanoch v právnej veci, sp. zn. 6 C/70/2008, bolo
porušené právo sťažovateľov na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.
3. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Piešťanoch aby vo veci konal.
4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi č. 1 primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 5 000EUR, ktoré sú mu povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť Okresný súd v Trnave
a Okresný súd v Piešťanoch do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného
súdu.
5. Ústavný súd priznáva sťažovateľke č. 2 primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 5 000 EUR, ktoré sú jej povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť Okresný súd v Trnave
a Okresný súd v Piešťanoch do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného
súdu.
6. Okresný súd v Trnave a Okresný súd v Piešťanoch sú povinní spoločne
a nerozdielne nahradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa č. 1 náhradu trov právneho
zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom SR...
7. Okresný súd v Trnave a Okresný súd v Piešťanoch sú povinní spoločne
a nerozdielne nahradiť právnemu zástupcovi sťažovateľky č. 2 náhradu trov právneho
zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom SR...“
4. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia
odôvodnili tým, že „... vnímajú 5 ročnú nečinnosť súdov ako veľkú krivdu znemožňujúcu
a odďaľujúcu spravodlivé rozhodnutie vo veci.
Navrhovatelia sa domnievajú, že takýmto postupom súdov došlo v ich prípade
k negovaniu a odopieraniu spravodlivosti nakoľko aj spravodlivé rozhodnutie vo veci
vydané však v neprimeranom časovom horizonte stráca svoju funkciu.
Z tohto dôvodu si v konaní pred ústavným súdom navrhovateľ č. 1 uplatňuje nárok
na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 EUR a navrhovateľka č. 2 si
uplatňuje nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 EUR.“.
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrili (i) podpredseda
okresného súdu I v liste sp. zn. 1 SprV/377/2010, (ii) predsedníčka okresného súdu II v liste
sp. zn. Spr. 564/2010 z 22. júla 2010 a k obom vyjadreniam (iii) zaujal stanovisko tiež
právny zástupca sťažovateľov.
5.1 Podpredseda okresného súdu I v liste sp. zn. 1 SprV/377/2010 uviedol, že spis
28 C/66/2006 bol po 1. januári 2008 postúpený po reorganizácii súdnej správy na okresný
súd II, a preto sa k predmetnému konaniu nebude vyjadrovať.
5.2 Predsedníčka okresného súdu II vo svojom vyjadrení opísala doterajší priebeh
konania a k dôvodnosti sťažnosti okrem iného uviedla:
„... - V rámci prechodu výkonu súdnictva bola daná právna vec postúpená dňom 1.
1. 2008 na Okresný súd Piešťany a pridelená sudkyni Mgr. I. Š.,
- Dňa 27. 3. 2008 bola vec pridelená sudkyni Mgr. K. A.,
- Dňa 16. 6. 2008 bola vec pridelenci sudcovi JUDr. O. K.,
- Dňa 8. 10. 2008 bola vec pridelená sudkyni JUDr. A. K...“.
5.3 Právny zástupca sťažovateľov na vyjadrenie okresného súdu I a okresného
súdu II reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 14. septembra 2010, v ktorom
uviedol:
«... Okresný súd v Piešťanoch v upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa
29. 05. 2009 konštatuje, že: „Vychádzajúc z uvedeného je nepochybne zrejmé, že
v predmetnej veci došlo tak na strane Okresného súdu Trnava ako aj na strane Okresného
súdu Piešťany ku zbytočným prieťahom v konaní...“, ktoré odôvodňuje nedostatočným
personálnym obsadením súdu a vysokým nápadom vecí.
Vo vyjadrení zo dňa 21. 07. 2010 Okresný súd v Piešťanoch opakovane zdôrazňuje
personálne zmeny v obsadení súdu, pričom alibisticky poukazuje aj na nedostatky v návrhu,
(označenie odporcu v treťom rade) ktoré však v čase podania návrhu nebolo možné
odstrániť, nakoľko navrhovateľ nedisponoval údajmi zo zápisnice o priebehu dražby.
Vzhľadom na skutočnosť, že vydraženie predmetnej nehnuteľnosti malo fatálne
dôsledky na manželstvo sťažovateľov, (stratili spoločný domov) ktorí neboli v kontakte...
Konajúci súd Uznesením zo dňa 21. 07. 2010 pripustil vstup sťažovateľky č. 2 do
konania. Termín pojednávania však doposiaľ nebol vytýčený.
Vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že nekonaním Okresného súdu v Trnave
a Okresného súdu v Piešťanoch bolo (a naďalej je) porušené právo sťažovateľov na
prejedanie veci bez zbytočných prieťahov...»
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených
článkov ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu
posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za
vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na
meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).
II.
7. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, z písomných vyjadrení
účastníkov konania a zo spisov okresného súdu I sp. zn. 28 C/66/2006 a okresného súdu II
sp. zn. 6 C/70/2008 ústavný súd zistil, že 23. júna 2006 sťažovateľ podal okresnému súdu I
žalobu proti odporcom 1. I., s. r. o., M., 2. S., a. s., B., 3. Vydražiteľ nehnuteľnosti...
(špecifikovaný neskoršie) o určenie neplatnosti dražby a o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti. Podanie okresný súd I zaevidoval pod sp. zn. 28 C 66/06.
Následne okresný súd I a okresný súd II vykonali vo veci tieto úkony:
- 13. júla 2006 okresný súd I vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za
podaný návrh,
- 11. augusta 2006 sťažovateľ podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žiadosť okresnému súdu I na odpustenie zaplatenia súdneho poplatku,
- 20. novembra 2006 sťažovateľ predložil okresnému súdu I na jeho výzvu (podanú
na poštu 16. októbra 2006) vyplnené tlačivo o osobných, majetkových a zárobkových
pomeroch na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,
- 14. decembra 2006 okresný súd I vydal uznesenie, ktorým vyzval sťažovateľa, aby
v lehote 15 dní opravil a doplnil žalobný návrh s riadnym označením účastníkov konania
pod následkom zastavenia konania,
- 23. januára 2007 sťažovateľ navrhol okresnému súdu I, aby do konania na strane
navrhovateľov pribral sťažovateľku,
- 3. apríla 2007 okresný súd I vyzval sťažovateľku, aby oznámila, či vstupuje do
konania na strane navrhovateľa,
- 24. apríla 2007 sťažovateľka oznámila okresnému súdu I, že pristupuje do konania,
- okresný súd I listom zo 7. mája 2007, ktorý bol predložený pošte na doručenie
6. júna 2007, vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku,
- sťažovateľka podaním z 12. júna 2007 požiadala okresný súd I o oslobodenie od
platenia súdneho poplatku,
- 21. júna 2007 dal sudca kancelárii pokyn, aby sťažovateľku vyzvala predložiť
priložené vyplnené tlačivo o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,
- 30. júla 2007 okresný súd I spísal úradný záznam so sťažovateľkou, v ktorom
požiadala o predĺženie lehoty na predloženie potvrdenia o osobných a majetkových
pomeroch z dôvodu neprítomnosti pracovníkov Obecného úradu v Ch. pre čerpanie
dovolenky,
- 28. augusta 2007 sťažovateľka predložila okresnému súdu I potvrdenie o osobných,
majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,
- 22. októbra 2007 okresný súd I vydal uznesenie, ktorým priznal oslobodenie
sťažovateľov od súdnych poplatkov,
- 1. apríla 2008 bol spis pridelený do občianskoprávneho oddelenia okresného súdu II
a bola mu pridelená sp. zn. 6 C/70/2008; vec na prerokovanie a rozhodnutie bola pridelená
zákonnej sudkyni Mgr. K. A.,
- 23. júna 2008 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie zákonnému sudcovi
JUDr. O. K.,
- 8. októbra 2008 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni
JUDr. A. K.,
- 20. mája 2009 dala sudkyňa kancelárii pokyn, aby zaslala žalobný návrh odporcom,
aby sa k nemu vyjadrili v lehote 20 dní,
- okresný súd II uznesením z 1. februára 2010 vyzval sťažovateľov, aby svoj žalobný
návrh doplnili a upresnili, riadne označili odporcu v 3. rade, pod následkom odmietnutia
podania,
- podaním z 2. marca 2010 sťažovatelia upresnili odporcu v treťom rade,
- okresný súd II uznesením z 21. júla 2010 pripustil, aby do konania vstúpil ďalší
účastník na strane navrhovateľa, a to sťažovateľka,
- 21. júla 2010 okresný súd II vyzval sťažovateľku, aby doručila doklady o svojich
aktuálnych osobných a majetkových pomeroch.
III.
8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho
orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť
súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo
(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký
procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu
a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom
prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich
práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia,
aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.
11. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
okresného súdu I v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C/66/2006 a postupom okresného súdu
II v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/70/2008 o návrhu na určenie neplatnosti dražby a na
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
12. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že posudzované konanie sa začalo
23. júna 2006, teda pred viac ako štyrmi rokmi. Ústavný súd sa zaoberal postupom
okresného súdu I, ako aj okresného súdu II v predmetnej veci, pričom zbytočné prieťahy
v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.
13. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a ústavného
súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä
podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov konania
a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom
prípade.
13.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,
že predmetom konania je návrh na určenie neplatnosti dražby a na určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, teda po právnej stránke štandardná občianskoprávna vec patriaca do
rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre
zastáva názor, že takéto konanie vedené proti osobám zúčastnených na dražbe nepatrí ku
skutkovo zložitým veciam.
13.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov,
v preskúmavanej veci ústavný súd zistil okolnosť neúplného a nepresného označenia
účastníkov konania v žalobnom návrhu, ktorá môže byť osobitne zohľadnená pri
posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.
V rámci hodnotenia správania sťažovateľov v posudzovanej veci nemohol ale ústavný súd
prehliadnuť, že sťažovatelia na výzvy okresného súdu I a II reagovali v primeranom čase.
13.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu I a okresného
súdu II. Sťažovatelia v sťažnosti nekonkretizovali obdobia, počas ktorých malo dôjsť
k zbytočným prieťahom/nečinnosti v napadnutom konaní, ale poukázali na celkovú dĺžku
konania v trvaní viac ako 4 roky. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených
dokumentov, ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho
spisu ústavný súd konštatoval (pozri ďalej) v danej veci zbytočné prieťahy v konaní.
III.A
K namietanému postupu proti okresnému súdu I v konaní vedenom pod
sp. zn. 28 C/66/2006
14. Sťažovatelia namietali prieťahy v konaní okresného súdu I vedenom pod sp. zn.
28 C/66/2006, kde posudzované súdne konanie začalo 23. júna 2006 (pozri bod 7).
V dôsledku reorganizácie súdnej sústavy (vznik nových okresných súdov) sa dňom
1. januára 2008 ex lege zmenila podľa § 18 a) a b) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach
a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov miestna príslušnosť okresného súdu v posudzovanej
veci a vec bola prenesená na prerokovanie a rozhodnutie z okresného súdu I na okresný
súd II.
15. Ústavný súd pri rozhodovaní o porušení práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu I vychádzal zo svojej stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej
podstatou, účelom a cieľom práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Zároveň zo
stabilizovanej judikatúry ústavného súdu v nadväznosti na takto vymedzený účel
označeného práva vyplýva, že ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola
sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo
dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. m. m.
II. ÚS 387/06, IV. ÚS 46/07, IV. ÚS 263/08, I. ÚS 28/08). Uvedený názor ústavného súdu
je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ako to vyplýva z jeho
rozhodnutia o sťažnosti č. 16970/05 vo veci sťažovateľa M. M. proti Slovenskej republike.
16. Sťažnosť sťažovateľov, v ktorej namietajú porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného
súdu I, bola ústavnému súdu doručená až 9. júna 2010, teda v čase, keď k porušovaniu
označeného práva postupom okresného súdu I už nemohlo dochádzať (vec bola od
1. januára 2008 ex lege v miestnej príslušnosti okresného súdu II – pozri bod 14). Okresný
súd I postúpením veci okresnému súdu II vykonal všetky zákonom predpokladané
a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľov. Ďalšie úkony alebo
postupy už okresný súd I nemohol vykonávať, a preto záležitosť možno posudzovať ako
vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu I pri odstraňovaní stavu právnej neistoty
sťažovateľov skončila jej postúpením okresnému súdu II. Vo veci samej už okresný súd I po
doručení sťažnosti ústavnému súdu nemohol konať, pretože spis sa v tom čase nachádzal
už na okresnom súde II.
17. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd I v čase podania sťažnosti ústavnému súdu
(9. júna 2010) už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh
konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať sťažovateľmi označené
právo. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosti sťažovateľov v tejto časti nevyhovel
(výrok 5).
III.B
K namietanému postupu proti okresného súdu II v konaní vedenom pod
sp. zn. 6 C/70/2008
18. Konanie na okresnom súde II je poznačené ako celok formálnosťou,
neefektívnosťou a nesústredenosťou, keď nenariadil ani jedno pojednávanie vo veci samej
a vec meritórne neposudzoval, a to v období od 1. januára 2008 až do času doručenia
sťažnosti ústavnému súdu (9. júna 2010), resp. do času rozhodovania ústavným súdom.
V tejto súvislosti ústavný súd napr. poukazuje na skutočnosť, že okresnému súdu I bol
23. januára 2007 doručený návrh na pribratie sťažovateľky do konania, o ktorom okresný
súd II rozhodol až 21. júla 2010 (pozri bod 7), resp. v priebehu krátkeho času bola vec
postupne prideľovaná štyrom sudcom (pozri bod 5.2).
19. Obranu okresného súdu II spočívajúcu v personálnych problémoch ako dôvodu,
ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd
neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99,
III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj
skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť
primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt
požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom
konaní.
20. Aj vzhľadom na uvedené (pozri bod 7 a 10) ústavný súd z hľadiska prieťahov
v konaní hodnotil postup okresného súdu II ako celok. Napriek tomu, že okresný súd II
vykonal niektoré procesné úkony spojené s prípravou pojednávania, odstraňoval nedostatky
podania, pribral do konania sťažovateľku a doručoval písomnosti v posudzovanej veci, ani
raz nevykonal pojednávanie a vecne nerozhodol, a to ani do času podania sťažnosti na
ústavnom súde, a navyše konal nekoncentrovane a neefektívne. Napriek tomu, že vo vzťahu
k postupu okresného súdu I ústavný súd sťažnosti sťažovateľov nevyhovel z dôvodov
uvedených v časti III.A tohoto odôvodnenia, nemohol nezohľadniť do celkovej doby
konania vo veci sťažovateľov tiež dobu ne/konania pred okresným súdom I, a to rešpektujúc
materiálnu ochranu sťažovateľmi označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
ktorého porušenie namietajú. Z pohľadu záujmu sťažovateľov na právoplatnom skončení
ich veci, s ktorou sa obrátili na súd, totiž nie je právne významná zmena miestnej
príslušnosti okresného súdu ex lege (pozri bod 14).
21. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľov okresným súdom II na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku 1 tohto
rozhodnutia.
22. Ústavný súd prikázal miestne príslušnému okresnému súdu II podľa čl. 127
ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez
zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené. Z uvedených
dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku 2 tohto rozhodnutia.
23. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,
aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde). Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €
z dôvodov uvedených v bode 4 v I. časti odôvodnenia nálezu. Vzhľadom na okolnosti danej
veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným
zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj
finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré
podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv
sťažovateľov (pozri najmä bod 12 a 13) považuje za primerané v sume po 1 000 €.
V súvislosti so sťažovateľkou, ktorá nebola účastníčkou posudzovaného súdneho konania
od začiatku, ústavný súd zobral na zreteľ okolnosť, že sťažovateľ požiadal o jej vstup do
konania už 23. januára 2007 (pozri bod 7). Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak
ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý
základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku 3 tohto rozhodnutia.
IV.
24. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešným sťažovateľom
vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal tri úkony
právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti
4. júna 2010, zaujatie stanoviska 10. septembra 2010 k vyjadreniu okresného
súdu I a okresného súdu II. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu 721,40 €. Odmena za jeden právny
úkon je teda 120,23 € znížená o 20 % tarifnej odmeny (§ 13 ods. 3 vyhlášky), t. j. o 24,5 €,
čo predstavuje sumu 96,18 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 7,21 €
predstavuje sumu 103,39 €. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred
ústavným súdom (za 3 úkony právnych služieb a 3 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú
sumu 310,17 € za jedného účastníka konania, t. j. za dvoch účastníkov konania sumu 620,34
€, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnemu zástupcovi sťažovateľov (§ 31a
zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP). Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto
časti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku 4 tohto rozhodnutia.
25. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo
výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. októbra 2010