Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 39 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (44)I. ÚS 345/2014
PDF · 112.55 KB
No categories available
I. ÚS 345/2014
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. septembra 2014
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu
Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť Ľ. H., zastúpenej advokátom JUDr. Tiborom Šafárikom,
Štúrova 20, Košice, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 10/2011 (pôvodne vedenom
pod sp. zn. 19 C 582/97), a takto
rozhodol:
1. Základné právo Ľ. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom
pod sp. zn. 19 C 10/2011 v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. II. ÚS 135/06-33 z 15. mája 2007 p o r u š e n é b o l o .
2. Ľ. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré
j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
4. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2014
doručená sťažnosť Ľ. H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom Okresného
súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 10/2011, ktoré
nie je právoplatne skončené, a to aj napriek príkazu ústavného súdu konať bez zbytočných
prieťahov vysloveného v náleze č. k. II. ÚS 135/06-33 z 15. mája 2007.
5. Sťažovateľka žiadala vysloviť porušenie označeného základného práva, opätovne
prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať jej primerané finančné
zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov v konaní pred ústavným súdom.
6. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania; za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV 543/2014 z 21. augusta 2014,
v ktorom urobil iba chronológiu vykonaných procesných úkonov súdu i účastníkov konania
po 15. máji 2007 so záverom, že netrvá na ústnom pojednávaní, a tak sa vyjadrila aj
sťažovateľka.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
9. Účelom základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho
orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť
súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo
10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05).
11. Vzhľadom však na extrémnu dĺžku konania v existenčnom pracovno-právnom
spore (neplatnosť odvolania z funkcie, neplatnosť výpovede z pracovného pomeru
a náhrady mzdy) a na nerešpektovanie akceleračného a kompenzačného nálezu ústavného
súdu z 15. mája 2007 zo strany okresného súdu ústavný súd nepovažoval vôbec
za významné opätovne už uvedené kritériá podrobne skúmať, pretože ani právne či
skutkovo sebanáročnejší spor nesmie trvať v právnom štáte dobu vyše 17 rokov;
dôveryhodnosť štátnej moci a špecificky moci súdnej v očiach priamych účastníkov
konania, ale aj vo všeobecnom vnímaní verejnosti tým veľmi utrpela a podkopala si ich
dôveru v štát, v jeho inštitúcie a v právo, čo je základnou podmienkou fungovania
legitímneho demokratického a právneho štátu.
12. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len
konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nemôže byť pre sťažovateľku dostatočným
zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za celkom odôvodnené priznať jej finančné
zadosťučinenie podľa ustanovenia § 56 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“), ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä
vzhľadom na existenčný charakter pracovno-právneho sporu, ako aj na zistenú ďalšiu
neefektívnu činnosť okresného súdu považoval za primerané v žiadanej sume 5 000 €, tak
ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil
(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.
13. Vzhľadom na to, že príkaz konať bez zbytočných prieťahov vyslovený
pre okresný súd nálezom z 15. mája 2007 naďalej trvá, opätovné vyslovenie tejto povinnosti
preto nepripadá do úvahy, takže sťažnosti sťažovateľky v tomto smere nebolo vyhovené
(výrok v bode 3 tohto nálezu).
14. Sťažovateľke nebola priznaná náhrada trov v konaní pred ústavným súdom, lebo
ich do meritórneho vyhlásenia rozhodnutia ústavnému súdu vôbec nešpecifikovala
(§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. septembra 2014