Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 535/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. decembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza o sťažnosti E. P., K., zastúpenej advokátkou JUDr. A. Z., K., ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky, práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti

Okresného súdu Košice II, takto

rozhodol:

1. Základné právo E. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. E. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € (slovom sedemtisíc

eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť E. P. trovy konania v sume

327,31 € (slovom tristodvadsaťsedem eur a tridsaťjeden centov) na účet advokátky

JUDr. A. Z., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára

2013 doručená sťažnosť E. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a a 2 (ďalej

len „ústava“), práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je navrhovateľkou v konaní

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. . Návrh na vyporiadanie BSM podala 26. apríla

2001. Vo svojej sťažnosti sťažovateľka popisuje doterajší priebeh predmetného konania

a ďalej uvádza:

„Ku dňu podania mojej sťažnosti, t. j. viac ako po 12 rokoch prejednávania vyššie

uvedenej veci je možné ustáliť, že všetky predmetné hnuteľné veci užívané prevažne

odporcom, stratili hodnotu.

Z vyporiadania BSM som radšej na pojednávaní konanom dňa 30. 1. 2012 vylúčila

niektoré hnuteľné veci, ktorých existenciu a najmä hodnotu už po tak dlhej dobe nie je

možné preukázať.

Z dôvodu neprimerane dlhého prejednávania tejto veci som vyslovila tiež návrh,

aby konajúci súd vykonal dôkaz − znalecký posudok na nehnuteľnosť zapísanú na LV... pre

k. ú..., nakoľko po ustálení tejto ceny by som už netrvala na zaradení sporných hnuteľných

vecí do masy BSM. Do dnešného dňa môjmu návrhu, ktorý som podávala opakovane

podaniami zo dňa 11. 2. 2005, ktorým som konajúcemu súdu navrhla, aby vykonal znalecké

dokazovanie na ustálenie hodnoty obchodného imania odporcu ku dňu zániku BSM,

podaním zo dňa 21. 3. 2007 som opakovane vyzvala konajúci súd na vykonanie

dokazovania formou znaleckých posudkov na veci, ktorých hodnota bola sporná, podaním

zo dňa 7. 8. 2007 som konajúci súd žiadala o vykonanie navrhovaného dokazovania tak,

aby v konaní, t. č. šesťročnom, nedochádzalo k prieťahom v konaní a podaním zo dňa 26. 1.

2011 som po piaty krát vyzvala konajúci súd na nariadenie znaleckého odkazovania

na ustálenie ceny nehnuteľnosti.

Som si vedomá tej skutočnosti, že konanie, ktorého predmetom je vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je fakticky zložitá vec, nakoľko konajúci súd

sa musí vysporiadať s množstvom vecí, ktoré sú, resp. nie sú predmetom vysporiadania,

ako aj s rozpornými tvrdeniami účastníkov.

Aj napriek tomu si myslím, že prejednávanie jednej veci počas 12 tich rokov je dosť

dlhá doba, aby bola znaleckými posudkami ustálená cena hnuteľných ako aj nehnuteľných

vecí, na základe ktorých by bolo možné rozhodnúť vo veci samej.

Ako vyplýva z prednesov môjho bývalého manžela, ku dnešnému dňu už nevie

predložiť obchodné knihy, nakoľko ich po desiatich rokoch skartoval v súlade so zákonom

o účtovníctve a teda z dôvodu nevykonania tohto dôkazu po začatí pojednávania

sa už vykonať ani nedá.

Domnievam sa, že prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je organizovať procesný

postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa osoba obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Chcela by som zdôrazniť, že všetky veci, ktoré sú predmetom vyporiadania

v prevažnej miere užíva môj bývalý manžel, navyše v spoločnej nehnuteľnosti až ku

dnešnému dnu podniká a má svoju prevádzku predajne kvetín a teda neprimerane dlhým

súdnym konaním dochádza k porušeniu môjho základného práva vlastniť majetok podľa

... a... podľa Dodatkového protokolu...“

Sťažovateľka v sťažnosti tiež poukazuje na relevantnú judikatúru ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“).

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd

po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„... Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu zaručené v čl. 48 ods. 2 ods. 1

, ako aj právo zaručené v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené bolo.

... Základné právo sťažovateľky vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky, ako aj právo pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

... Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. sa prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

... Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 12 000 €, ktoré je jej

Okresný súd Košice II povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky... do 15 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.

... Okresný súd Košice II je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia

v sume 327,31 € na účet právneho zástupcu sťažovateľky... do 15 dní odo dňa

právoplatnosti tohto nálezu.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje

sťažovateľka takto:

«Touto sťažnosťou zároveň žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky, aby mi priznal

finančné zadosťučinenie v sume 12 000 €, pričom pri určení výšky finančného

zadosťučinenia je nutné prihliadať k celkovej dobe, po ktorú konanie trvá a nie len k dobe,

po ktorú dochádza k prieťahom v konaní.

Európsky súd vychádza zo „silnej ale vyvrátiteľnej domnienky“, že neprimeraná

dĺžka súdneho konania znamená pre sťažovateľa morálnu ujmu a žiadne dôkazy v tomto

ohľade nevyžaduje .

Náhrada nemateriálnej ujmy má slúžiť ku kompenzácii stavu neistoty, do ktorej bol

sťažovateľ v dôsledku neprimerane dlho vedeného konania uvedený a bol v nej udržovaný.

Ako vyplýva z judikatúry Európskeho súdu, poskytuje sa primerané zadosťučinenie

v zásade za rok trvania neprimerane dlhého konania, nie za rok trvania prieťahov v konaní

(rozsudok ESĽP vo veci Apicella proti Taliansku, odst. 111). Pre výšku zadosťučinenia

má význam len to, aká bola celková doba konania.»

Ústavný súd 1. júla 2013 vyzval okresný súd, aby sa vyjadril k sťažnosti

sťažovateľky. K predmetnej sťažnosti sa vyjadril prípisom sp. zn. z 9. júla

2013 doručený ústavnému súdu 10. júla 2013. V prípise uviedol prehľad úkonov, ktoré

v namietanom konaní okresný súd doteraz vykonal, a následne uvádza:

„Vzhľadom na predmet sporu je zrejmé, že sa jedná o skutkovo zložitú vec

už i s ohľadom na fakt, že v konaní boli nariadené až štyri znalecké dokazovania

(tiež samotná sťažovateľka na strane 4. sťažnosti uvádza, že sa jedná vzhľadom na predmet

konania o fakticky zložitú vec), bolo vypočutých viacero svedkov a žiadané ďalšie správy

predovšetkým z peňažných ústavov.

Dĺžka predmetného konania bola ovplyvnená i skutočnosťou zmeny zákonných

sudcov, ktorý sa so spisom museli oboznámiť, čo si vyžiadalo značný časový priestor.

K dĺžke konania prispel i nepriaznivý zdravotný stav žalovaného, ktorý bol preukázaný

potvrdením ošetrujúcej lekárky, pričom podľa vyjadrení jeho právnej zástupkyne

s pojednávaním bez jeho prítomnosti nesúhlasil.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -21 z 22. augusta 2013 ju prijal na ďalšie konanie. V nadväznosti

na to ústavný súd vyzval sťažovateľku a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú

na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Sťažovateľka a predseda okresného súdu

ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia sťažovateľky a predsedu okresného súdu, že netrvajú

na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania, pretože

dospel k záveru, že od neho nie je možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. zo 4. októbra 2013

poukázal v celom rozsahu na svoje vyjadrenie sp. zn. z 9. júla 2013

a na argumentáciu v ňom obsiahnutú.

Sťažovateľka po predchádzajúcej výzve ústavného súdu poskytla svoje stanovisko

k vyjadreniam predsedu okresného súdu z 9. júla 2013 a zo 4. októbra 2013 podaním

z 10. októbra 2013. V tomto podaní sťažovateľka poukázala na svoju argumentáciu, ktorú

uviedla v sťažnosti; v reakcii na vyjadrenie predsedu okresného súdu ďalej uviedla:

„Ja nepopieram, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

je fakticky zložitou vecou, ale som toho názoru, že prejednávanie veci, aj fakticky zložitej

počas 12-tich rokov je neprimerane dlhá doba, keď zoberieme do úvahy tú skutočnosť,

že nebolo zatiaľ vo veci samej rozhodnuté ani prvostupňovým súdom.

Pri zvažovaní primeranosti dĺžky konania je nutné zobrať na zreteľ hlavne:

> Zložitosť prípadu

> Chovanie účastníkov konania

> Postup príslušných súdov

> Význam predmetu konania pre účastníka

> Počet inštancií, ktoré sa riešením daného sporu zaoberali.

Zdôrazňujem, že konanie o vyporiadanie BSM má pre mňa doslova existenčný

charakter, nakoľko ja až do právoplatného skončenia tohto konania som nútená žiť

z dôchodku vo výške cca. 400 €, zatiaľ čo môj bývalý manžel užíva celý náš majetok sám

a berie z neho úžitky.

Ďalším typovým hľadiskom je tiež vek a stav účastníka konania. Európsky súd

konštatoval, že súdy a iné orgány verejnej moci by pri vykonávaní im pridelených prípadov

mali s väčšou starostlivosťou pristupovať ku konaniu, kde účastníci konania sú vážne choré

osoby a osoby vyššieho veku. (Rozsudok senátu druhej sekcie ESLP zo dňa 10. 7. 2003,

Hartman proti ČR, sťažnosť 53341/99).

Som starobná dôchodkyňa, onkologická pacientka, finančne odkázaná len na seba,

nakoľko sa mi stalo to, s čím sa len ťažko vyrovnávam, a to, že som prežila obe svoje deti.

Navyše sa starám aj o vnuka, syna môjho zomrelého syna, ktorý je umiestnený v ústave

telesne a mentálne postihnutých a ktorého matka býva trvale vo Š...

Aj na základe týchto skutočností vnímam neprimerane dlhú dĺžku konania oveľa

intenzívnejšie a jedná sa tak objektívne o výraznejší zásah do mojich práv, navyše

sa s ohľadom na prognózu môjho zdravotného stavu obávam, že môj podiel z vyporiadania

BSM už nebudem môcť pokojne užívať.“

II.

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľka podala okresnému

súdu 26. apríla 2001 návrh na vyporiadanie BSM. V súvislosti s podaním návrhu 4. júna

2001 požiadala o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku. Okresný súd uznesením

č. k. -17 rozhodol o oslobodení sťažovateľky od súdnych poplatkov.

Žalovaný na výzvu okresného súdu predložil 3. mája 2002 svoje vyjadrenie k návrhu.

Okresný súd doručoval toto vyjadrenie sťažovateľke 20. júna 2002, pričom k úspešnému

doručeniu došlo 18. septembra 2002.

Okresný súd nariadil 5. augusta 2002 pojednávanie na 4. november 2002. Z dôvodu

ospravedlnenia právneho zástupcu žalovaného bolo pojednávanie odročené na 23. január

2003. Následne okresný súd uskutočnil pojednávanie 13. marca 2003 (v rámci prípravy

na pojednávanie vyzval účastníkov konania, aby podali návrhy na vykonanie dokazovania,

predložili listinné dôkazy a pod.).

V rámci zaobstarania podkladov pre rozhodnutie okresný súd 19. mája 2003 žiadal

o pripojenie relevantného vyšetrovacieho spisu z Okresného úradu vyšetrovania Košice II

a odoslal výzvy pre banky. Okresný súd následne urgenciami z 28. novembra 2003

a z 22. marca 2004 žiadal o predloženie vyšetrovacieho spisu. Správy z bánk boli

okresnému súdu doručené v mesiacoch september až november 2003.

Dňa 4. augusta 2004 okresný súd nariadil pojednávanie na 23. september 2004, ktoré

bolo na základe žiadosti žalovaného odročené na 13. december 2004. Okresný súd

uskutočnil pojednávanie 13. decembra 2004, pojednávanie nariadené na 14. apríla 2005

zrušil z dôvodu účasti zákonného sudcu na zasadnutí Združenia sudcov Slovenska.

Následne okresný súd 26. mája 2005 nariadil pojednávanie na 17. október 2005 a 26. január

2006. Na pojednávaní 26. januára 2006 sa nezúčastnil žalovaný z dôvodu svojej

práceneschopnosti, rovnako tak sa ho nezúčastnili ani predvolaný svedok a sťažovateľka.

Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 6. apríla 2006. Pojednávanie nariadené na 22. jún 2006

bolo odročené pre práceneschopnosť sudcu. Dňa 7. septembra 2006 okresný súd nariadil

pojednávanie na 12. október 2006, pričom ho následne odročil na neurčito. Sťažovateľka

doručila okresnému súdu 8. novembra 2006 podanie, v ktorom navrhla, aby sa nariadilo

znalecké dokazovanie. Okresný súd 21. decembra 2006 nariadil pojednávanie na 7. február

2007. Na tomto pojednávaní právni zástupcovia účastníkov konania predložili návrh

na odročenie pojednávania so žiadosťou o poskytnutie lehoty na rokovania o mimosúdnom

urovnaní predmetného sporu. Sťažovateľka následne 7. marca 2007 doručila podanie,

v ktorom oznámila okresnému súdu výsledky rokovania.

Dňa 2. apríla 2007 došlo k zmene zákonného sudcu v predmetnej veci.

Okresný súd uzneseniami z 28. septembra 2007 ustanovil znalca na určenie

zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí (ďalej len „znalec č. 1“), znalca na určenie hodnoty

vybranej elektroniky (ďalej len „znalec č. 2“) a znalca na určenie hodnoty plynového kotla

a naftovej pece (ďalej len „znalec č. 3“). Podaním doručeným 11. decembra 2007 znalec

č. 1 oznámil, že nie je oprávnený ohodnotiť obrazy a digestor. Znalec č. 1 doručil

vypracovaný znalecký posudok 14. januára 2008.

Dňa 22. januára 2008 došlo k zmene zákonného sudcu v predmetnej veci.

Dňa 23. septembra 2008 znalec č. 1 doručil nový znalecký posudok, ktorý žiadal

vymeniť za znalecký posudok doručený 14. januára 2008 z dôvodu vykonania v ňom

administratívnych úprav. Okresný súd uznesením z 23. septembra 2008 rozhodol

o znalečnom pre znalca č. 1. Následne okresný súd doručoval 25. septembra 2008 znalecký

posudok na vyjadrenie účastníkom konania.

Dňa 12. novembra 2008 prevzal znalec č. 2 súdny spis. Podaním doručeným

28. novembra 2008 požiadal znalec č. 2 o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého

posudku do 22. decembra 2008. Okresný súd následne 5. februára 2009 urgoval znalca č. 2,

aby predložil znalecký posudok. Znalec č. 2 predložil znalecký posudok 16. februára 2009.

Okresný súd 19. februára 2009 rozhodol o znalečnom pre znalca č. 2 a 4. marca 2009 tento

znalecký posudok doručoval účastníkom konania na vyjadrenie.

Dňa 24. apríla 2009 bol súdny spis odoslaný znalcovi č. 3, ktorý následne predložil

znalecký posudok 14. mája 2009. Okresný súd doručoval tento znalecký posudok 20. mája

2009 účastníkom konania, o znalečnom pre znalca č. 3 rozhodol uznesením z 29. októbra

2009.

Okresný súd uznesením zo 6. októbra 2010 ustanovil znalca z odboru výtvarného

umenia (ďalej len „znalec č. 4“). Dňa 22. novembra 2010 bol súdny spis odoslaný znalcovi

č. 4, ktorý doručil znalecký posudok 8. marca 2011. Okresný súd rozhodol o znalečnom

pre znalca č. 4 10. marca 2011 a 11. marca 2011 doručoval znalecký posudok účastníkom

konania.

Okresný súd nariadil 4. júla 2011 pojednávanie na 3. október 2011. Na tomto

pojednávaní právny zástupca sťažovateľky navrhol odročiť ho na účely určenia, ktoré

hnuteľné veci patria do BSM. Na tomto základe okresný súd odročil pojednávanie

na 21. november 2011. V priebehu októbra 2011 a novembra 2011 okresný súd vyzval

Daňový úrad K. na predloženie daňových priznaní za obdobie od 1990 do 2000 daňového

subjektu – J. P. – F... Na pojednávaní 21. novembra 2011 nebol prítomný žalovaný, pretože

právni zástupcovia účastníkov konania žiadali odročiť pojednávanie, keďže ešte nedospeli

k dohode o hnuteľných veciach patriacich do BSM. Okresný súd vykonal následne

pojednávania 30. januára 2012 a 5. marca 2012. V priebehu marca 2012 si účastníci splnili

svoje povinnosti uložené im uznesením okresného súdu. Žalovaný podaním doručeným

3. apríla 2012 ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a žiadal o jeho

odročenie z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu. Okresný súd pojednávanie

nariadené na 5. apríl 2012 z tohto dôvodu odročil.

Okresný súd v priebehu apríla 2012 až septembra 2012 zisťoval zdravotný stav

žalovaného výzvami zo 17. apríla 2012, 23. mája 2012, 20. júna 2012 a 30. augusta 2012.

Zisťoval tiež, či žalovaný trvá na osobnej účasti na pojednávaní vzhľadom na to,

že je zastúpený advokátom. Žalovaný v podaní z 26. apríla 2012 oznámil, že na kontrolnom

vyšetrení sa zúčastní 30. apríla 2012, po ktorom bude zrejmý výsledok. Podaním z 5. júna

2012 žalovaný oznámil, že je stále práceneschopný a že trvá na svojej osobnej účasti

na pojednávaní. Ďalším podaním z 13. júla 2012 oznámil, že je stále práceneschopný, o čom

predložil aj potvrdenie od lekára, s tým, že opakovane trvá na svojej osobnej účasti

na pojednávaní. Ošetrujúca lekárka žalovaného predložila na základe výzvy okresného súdu

správu z 24. septembra 2012, z ktorej vyplýva, že žalovaný bol práceneschopný a bol

hospitalizovaný na geriatrickej klinike v K.

Okresný súd následne v roku 2013 uskutočnil pojednávania 25. marca 2013

a 29. apríla 2013, na ktorých zisťoval skutočnosti týkajúce sa vecí patriacich do BSM

(informácie o motorových vozidlách, stave účtov a pod.).

V čase rozhodovania ústavného v namietanom konaní okresný súd meritórne

nerozhodol.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená

nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6

(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný urobiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa ak súd zistí, že existuje

dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí

boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové

pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci. Podľa týchto kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základných práv, ústavný súd konštatuje,

že predmetom namietaného konania je vyporiadanie BSM. Z hľadiska predmetu konania

ide o bežnú agendu všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych veciach.

Z právneho hľadiska nejde o zložitú vec. Podľa názoru ústavného súdu je však predmetná

vec skutkovo zložitá. V prerokúvanom prípade účastníci uplatnili pomerne rozsiahly počet

vecí a iných majetkových hodnôt, vo vzťahu ku ktorým má okresný súd rozhodnúť, či patria

do masy BSM, a následne uskutočniť vyporiadanie týchto hodnôt. Relevantnou skutkovou

okolnosťou je aj relatívne malý konsenzus medzi účastníkmi konania o tom, ktorý majetok

patrí do BSM, a tiež aká je hodnota jednotlivých majetkových zložiek. Na tomto základe

bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie – ustanovením štyroch znalcov, a tiež vykonať

dokazovanie výzvami na štátne orgány (dopravný inšpektorát, daňový úrad) a iné inštitúcie

(banky). Túto skutkovú zložitosť veci ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia.

2. Správanie sťažovateľky a žalovaného ústavný súd hodnotí v zásade

ako súčinnostné. Napriek tomu sa v konaní vyskytli také okolnosti spočívajúce v správaní

účastníkov konania, ktoré prispeli k doterajšej dĺžke konania. Je potrebné prihliadnuť

napr. na to, že právni zástupcovia účastníkov zhodne navrhli odročiť pojednávania na účely

mimosúdneho rokovania, prípadne rokovania o hnuteľných veciach (napr. na pojednávaní

7. februára 2007, 3. októbra 2011, 21. novembra 2011). Viacero pojednávaní bolo

potrebné odročiť z dôvodu neprítomnosti žalovaného alebo jeho právneho zástupcu

(napr. 4. novembra 2002, 23. septembra 2004, 26. januára 2006). V období od 5. apríla 2012

do septembra 2012 okresný súd zisťoval zdravotný stav žalovaného. Žalovaný

argumentoval, že sa nemôže zo zdravotných dôvodov zúčastniť pojednávania, napriek tomu

trval na osobnej účasti na pojednávaní, hoci bol zastúpený kvalifikovaným právnym

zástupcom. Správanie žalovaného nemožno vyhodnotiť na ťarchu sťažovateľky, rovnako

tak ani na ťarchu okresného súdu. Uvedené okolnosti prispeli k doterajšej dĺžke konania,

preto ich ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení.

3. V postupe okresného súdu sa vyskytli opakované obdobia nečinnosti

(napr. od mája 2003 do augusta 2004, od mája 2005 do októbra 2005). Odhliadnuc

od týchto období, okresný súd vyvíjal priebežne úsilie zaobstarať podklady pre rozhodnutie

vo veci, zabezpečoval súčinnosť účastníkov konania a pod., avšak jeho postup, najmä

pri zabezpečovaní súčinnosti znalcov, vykazuje určité nedostatky. K doterajšej dĺžke

konania nepochybne prispela aj opakovaná výmena zákonného sudcu (dvakrát).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že preskúmavané konanie okresného

súdu je takmer v celom jeho priebehu poznačené predovšetkým nesústredenosťou

a neefektívnosťou.

O neefektívnosti postupu okresného súdu svedčí predovšetkým skutočnosť,

že napadnuté konanie nebolo ani po viac ako 12 rokoch od jeho začiatku právoplatne

skončené, čo ústavný súd považuje samo osebe za ústavne neakceptovateľné

(napr. m. m. , , ).

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť

porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých

práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne

napr. , , , ).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že namietaným postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu

Sťažovateľka tiež namieta porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu.

Sťažovateľka odôvodňuje porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu na tom základe, že vzhľadom na dĺžku

konania nemožno ustáliť „existenciu a najmä hodnotu“ hnuteľných vecí, ktoré vylúčila

z vyporiadania BSM na pojednávaní 30. januára 2012, a tiež v súvislosti s prieťahmi

okresného súdu pri zisťovaní hodnoty prevádzky predajne kvetov, ktorú žalovaný stále

prevádzkuje.

Pokiaľ ide o túto časť sťažnosti, ústavný súd tiež konštatuje, že k porušeniu

základného práva vlastniť majetok podľa , prípadne práva pokojne

užívať svoj majetok podľa čl. l ods. 1 dodatkového protokolu zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní by mohlo dôjsť v prípade, ak by postup všeobecného súdu v dôsledku

zbytočných prieťahov viedol v konečnom dôsledku k zmareniu možnosti poskytnúť súdnu

ochranu vlastníckemu právu účastníkov konania (m. m. ).

Podľa názoru ústavného súdu v danom prípade takáto situácia aj napriek relatívne

značnej dĺžke konania dosiaľ nenastala. Vo vzťahu k určeniu hodnoty obchodného imania

− prevádzky predajne kvetov – je ochranu vlastníckemu právu sťažovateľky povinný

poskytnúť okresný súd v namietanom konaní. Ústavný súd takto uprednostňuje právomoc

všeobecného súdu na ochranu subjektívnych hmotných práv účastníkov konania

pred ochranou v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd v tejto súvislosti prihliadol

aj na zásadu minimalizovania zásahov do právomoci iných orgánov verejnej moci, keďže

nálezom, ktorým sa všeobecnému súdu prikáže konať v namietanom konaní bez zbytočných

prieťahov, sa vytvára tiež priestor na ochranu namietaného porušenia týchto práv

v rámci sústavy všeobecných súdov (obdobne pozri napr. , ,

, ), a preto sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 5 výroku

tohto nálezu).

IV.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca

sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 12 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keď poukázala predovšetkým na dlhodobý stav

právnej neistoty v dôsledku neefektívnej činnosti okresného súdu, ktorý doteraz nerozhodol

vo veci, a tiež na svoj zdravotný stav a vek.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu (skutočnosť,

že k doterajšej dĺžke konania prispeli aj účastníci konania, predovšetkým žalovaný,

relatívnu skutkovú zložitosť veci a to, že konanie nebolo do rozhodnutia ústavného súdu

právoplatne skončené), ústavný súd považuje priznanie sumy 7 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa . Ústavný súd preto rozhodol

tak, ako to je uvedené v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym

zastupovaním advokátkou JUDr. A. Z.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka žiada, aby jej bola priznaná úhrada trov konania za tri úkony právnej

služby v sume 494,87 €.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2011, ktorá

bola 763 €, a za I. polrok 2012, ktorá bola 781 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to za úkon vykonaný 14. decembra 2012 − prevzatie a príprava zastúpenia

127,16 € a režijný paušál 7,63 €, za podanie sťažnosti 30. januára 2013 − 130,16 € a režijný

paušál 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 272,76 €. Keďže advokátka

je platkyňou dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie

osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 %

podľa vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov. Úhrada trov právneho zastúpenia vrátane DPH a režijného

paušálu bola priznaná v celkovej sume 327,31 €. Ústavný súd nepriznal úhradu za úkon –

spísanie podania z 10. októbra 2013 označeného ako „Vec: − stanovisko

k vyjadreniu z 9. júla 2013 a 4. 10. 2013“, vzhľadom na to, že advokátka v predmetnom

podaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013