Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 33/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2003

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., bytom P., ktorou namietal porušenie svojho

základného práva zaručeného v a 3 postupom

Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. a neskôr pod

sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. októbra

2002 doručená sťažnosť J. Š., bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva zaručeného v a 3 (ďalej

len „ústava“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (v súčasnom období ide o konanie vedené pod sp. zn.

).

Sťažovateľ uviedol, že sa návrhom na začatie konania podaným na okresnom súde

27. februára 2001 a doplneným 28. mája 2001 domáhal vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov po rozvode. Okresný súd vo veci nekonal a sťažovateľ nemohol

užívať veci patriace pôvodne do bezpodielového spoluvlastníctva sťažovateľa a jeho bývalej

manželky M. Š. (ďalej len „odporkyňa“), najmä ich spoločný rodinný dom, pretože mu

v tom odporkyňa a syn J. Š. bránili. Z tohto dôvodu podal na okresnom súde 26. októbra

2001 návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by okresný súd uložil odporkyni

povinnosť umožniť sťažovateľovi nerušené užívanie hnuteľného a nehnuteľného majetku,

ktorý je predmetom konania, zakázal jej samostatne nakladať s týmto majetkom a J. Š.

zakázal rušiť sťažovateľa v užívaní tohto majetku. Okresný súd v zákonom stanovenej

lehote o návrhu na vydanie predbežného opatrenia nerozhodol. Sťažovateľ sa preto listom

z 21. februára 2002 obrátil na predsedu okresného súdu a súčasne podal sťažnosť

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Ďalšie podanie týkajúce sa žiadosti

o urýchlenie konania v uvedenej veci bolo okresnému súdu podľa vyjadrenia sťažovateľa

zaslané 2. mája 2002. Okresný súd rozhodol o predbežnom opatrení 31. mája 2002.

Odporkyňa sa proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení odvolala. Okresný súd preto

predložil predmetný spis Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o odvolaní. Urobil tak

však až po takmer troch mesiacoch od doručenia opravného prostriedku, čím opäť spôsobil

prieťahy v konaní.

Sťažovateľ namietal, že od podania návrhu na vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov po rozvode (18 mesiacov) nebolo vo veci vytýčené žiadne

pojednávanie aj napriek jeho „sústavným urgenciám“. Poukazoval na to, že je nútený žiť

v domove dôchodcov a nemôže užívať svoj rodinný dom, čím je porušované aj jeho

základné právo podľa . Nápravy uvedeného stavu sa nedomohol ani

prostredníctvom orgánov Policajného zboru, a to ani po vydaní predbežného opatrenia.

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vyhovel

jeho sťažnosti a nálezom takto rozhodol: „Ústavný súd konštatuje, že došlo k prieťahom

v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Poprade pod č. k.

navrhovateľa J. Š. bytom v P. proti M. Š., bytom v P. o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov a že boli porušené jeho základné ľudské práva na ochranu

vlastníckeho práva podľa , ods. 1 a 3 . Ústavný súd SR

priznáva sťažovateľovi majetkovú ujmu vo výške 20.000.-Sk.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie svojho základného

práva zaručeného v a 3 v dôsledku zbytočných prieťahov v konaní

vedenom na okresnom súde pod sp. zn. (v súčasnosti pod sp. zn. ).

Vo svojej sťažnosti poukázal aj na porušenie jeho základného práva podľa čl. 21

ods. 1 . Ústavný súd sa však sťažnosťou zaoberal (v zmysle zákona

o ústavnom súde) len v rozsahu, v akom sťažovateľ vymedzil predmet konania pred

ústavným súdom v petite svojej sťažnosti, teda iba pokiaľ ide o namietané porušenie jeho

základného práva zaručeného v a 3 v dôsledku zbytočných prieťahov

v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. , resp. (obdobne

napr. , ).

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv

iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon

vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky

a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

Ústavný súd vyzval listom z 25. novembra 2002 okresný súd, aby sa k sťažnosti

sťažovateľa vyjadril. Okresný súd vo svojej odpovedi zo 4. decembra 2002 poprel

sťažovateľovo tvrdenie o existencii zbytočných prieťahov v uvedenom konaní a v stručnosti

popísal jeho priebeh, pričom okrem iného uviedol: „(...) Dňa 10. 9. 2002 navrhovateľ

(sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom) zobral späť návrh na vydanie predbežného

opatrenia (...)“

Skutkové tvrdenia okresného súdu potvrdzuje obsah súdneho spisu okresného súdu

týkajúceho sa predmetnej právnej veci, ktorý si ústavný súd nechal predložiť. Z uvedeného

spisu jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ sa 27. februára 2001 domáhal návrhom na začatie

konania na okresnom súde vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po

rozvode. Zákonná sudkyňa previedla spis do registra Nc, pretože išlo o neúplné podanie

(5. marca 2001) a 19. marca 2001 vyzval okresný súd sťažovateľa, aby nedostatky návrhu

odstránil v lehote 15 dní od doručenia výzvy.

Sťažovateľ požiadal 23. apríla 2001 o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov

podania. Svoj návrh doplnil podaním doručeným okresnému súdu 9. mája 2001. Výzvami

zo 17. mája 2001 žiadal okresný súd sťažovateľa a zariadenie, v ktorom dočasne býval,

o poskytnutie podkladov preukazujúcich majetkové pomery sťažovateľa (výška dôchodku,

náklady na bývanie), pretože tento požiadal zároveň s doplnením svojho návrhu

o oslobodenie od súdnych poplatkov. Podaním doručeným okresnému súdu 30. mája 2001

doplnil sťažovateľ svoj návrh na začatie konania (rozšíril ho o ďalšie hnuteľné veci patriace

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Odpoveď na výzvu zo 17. mája 2001 bola

okresnému súdu doručená 1. júna 2001. Opatrením predsedu okresného súdu bola 2. júla

2001 predmetná vec pridelená do iného senátu.

Sťažovateľ podal 26. októbra 2001 na okresnom súde návrh na vydanie predbežného

opatrenia. Okresný súd vyzval 20. novembra 2001 odporkyňu na vyjadrenie sa k návrhu

sťažovateľa, ako aj k jeho návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Vyzval aj sťažovateľa

a jeho právnu zástupkyňu na zdokladovanie majetkových pomerov pre účely rozhodovania

o oslobodení od súdnych poplatkov. Podaním doručeným okresnému súdu 6. decembra

2001 sa k návrhu sťažovateľa vyjadrila odporkyňa a v ten istý deň predložila súdom

požadované podklady aj právna zástupkyňa sťažovateľa. Tá sa v mene sťažovateľa podaním

doručeným súdu 9. januára 2002 domáhala urýchlenia postupu v konaní a predložila ďalšie

listinné dôkazy vo veci. Uznesením č. k. -84 z 31. januára 2002 okresný súd

rozhodol, že sťažovateľovi nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podaním doručeným okresnému súdu 28. februára 2002 žiadala právna zástupkyňa

sťažovateľa urýchliť postup v konaní a zároveň uhradila súdny poplatok za návrh. Zákonná

sudkyňa uložila súdnej kancelárii 4. marca 2002 vyzvať sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia. Sťažovateľ poplatok zaplatil 6. marca

2002.

Podaniami doručenými okresnému súdu 3. mája 2002 a 13. mája 2002 právna

zástupkyňa sťažovateľa opätovne urgovala urýchlenie postupu v konaní vrátane vydania

predbežného opatrenia okresným súdom.

Uznesením č. k. -113 z 31. mája 2002 vydal okresný súd vo veci

predbežné opatrenie, ktorým uložil odporkyni umožniť sťažovateľovi užívanie

nehnuteľného majetku s príslušenstvom až do právoplatného rozhodnutia o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov v uvedenej veci. Odporkyňa sa 4. júla 2002 proti

tomuto rozhodnutiu odvolala.

Zákonná sudkyňa uložila 6. septembra 2002 vyzvať odporkyňu na zaplatenie

súdneho poplatku za odvolanie, ale vzhľadom na späťvzatie návrhu na vydanie predbežného

opatrenia sťažovateľom, ktoré bolo okresnému súdu doručené 10. septembra 2002, už výzva

nebola vypravená. Sudkyňa dala 2. októbra 2002 pokyn predložiť spis Krajskému súdu

v Prešove na rozhodnutie o späťvzatí návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Krajský

súd v Prešove uznesením č. k. -126 z 31. októbra 2002 pripustil späťvzatie

návrhu na vydanie predbežného opatrenia, zrušil uznesenie č. k. -113 z 31. mája

2002 a konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia zastavil. Spis bol okresnému

súdu vrátený 18. novembra 2002. Zákonná sudkyňa uložila 21. novembra 2002 doručiť

uznesenie Krajského súdu v Prešove účastníkom konania.

III.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti návrhu

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej

moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov (). Inými slovami, ak sťažovateľ namietne také porušenie

základného práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu očividne nemohlo nastať,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (primerane ).

Ochranu základnému právu sťažovateľa, aby bola jeho vec prerokovaná súdom bez

zbytočných prieťahov, poskytuje prostredníctvom ustanovenia .

Sťažovateľ však namietal porušenie svojho základného práva na ochranu vlastníctva.

K porušeniu tohto základného práva zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní by mohlo

dôjsť v prípade, ak by postup všeobecného súdu v takomto konaní v dôsledku zbytočných

prieťahov viedol v konečnom dôsledku k zmareniu možnosti poskytnúť efektívnu a účinnú

ochranu vlastníckemu právu účastníka konania.

Zo skutočností obsiahnutých v sťažnosti a vo vyjadrení okresného súdu, ako aj

z listinných dôkazov obsiahnutých v spise okresného súdu vzťahujúcom sa na uvedenú

právnu vec vyplýva, že postup okresného súdu v danej právnej veci nemohol viesť

k takémuto následku.

Tento záver možno jednoznačne vyvodiť z okolností uvedeného prípadu,

predovšetkým z doterajšej dĺžky konania (necelé dva roky), ale aj zo spôsobu, akým sa

ochrany svojich práv domáhal samotný sťažovateľ, ktorého musel okresný súd vyzývať na

odstránenie nedostatkov návrhu, neskôr na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na vydanie

predbežného opatrenia a ktorý po rozhodnutí okresného súdu o predbežnom opatrení

z 31. mája 2002 a jeho napadnutí odvolaním odporkyne vzal svoj návrh na vydanie

predbežného opatrenia 10. septembra 2002 späť.

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2003