Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 329/2026
PDF · 196.34 KB
No categories available
I. ÚS 329/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , zastúpeného Cíbik Legal s.r.o., Seberíniho 6C, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 21T/155/2013 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 21T/155/2013 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 21T/155/2013 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 500 eur, ktoré j e mu Okresný súd Nitra p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 1 014,41 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I. Obsah ústavnej sťažnosti a skutkový stav
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. mája 2026 domáhal vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),
a to postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21T/155/2013. Sťažovateľ zároveň navrhoval, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie 8 000 eur, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o ústavnej sťažnosti.
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že na sťažovateľa bola 18. decembra 2013 podaná na okresnom súde obžaloba. Hoci 10. decembra 2025 bolo dokazovanie vyhlásené za skončené, boli prednesené záverečné reči, ako aj prednesy obžalovaných v rámci záverečného slova, do podania ústavnej sťažnosti stále nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie.
3. Sťažovateľ zdôraznil, že napadnuté konanie na prvostupňovom súde trvá už viac ako 12 a pol roka. Poukázal pritom na to, že väčšina nariadených termínov pojednávaní sa neuskutočnila. V roku 2015 sa vykonali dve hlavné pojednávania bez toho, aby bola vec odročená, no v roku 2016 boli všetky nariadené hlavné pojednávania odročené alebo zrušené, v rokoch 2017 – 2021 boli takmer všetky nariadené hlavné pojednávania odročené alebo zrušené, od roku 2022 až po súčasnosť boli termíny hlavných pojednávaní väčšinou zrušené. Naposledy aj termíny 9. februára 2026 a 15. apríla 2026. Podľa sťažovateľa nebolo predmetné konanie zložité, hoci išlo o 5 obžalovaných pre 2 skutky, pretože rozsah dokazovania sa nevymykal rozsahu v obdobných trestných konaniach. Podiel na dĺžke napadnutého konania možno podľa sťažovateľa pripočítať iba okresnému súdu a jeho nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti.
4. Sťažovateľ si uplatnil aj finančné zadosťučinenie 8 000 eur, ktoré odôvodnil dĺžkou napadnutého konania a tým, že iba vyslovenie porušenia jeho práv nebude pre neho dostatočným zadosťučinením.
II. Procesný postup ústavného súdu
5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 329/2026-12 z 9. júna 2026 ju podľa § 56 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.
6. Následne výzvou z 12. júna 2026 ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti. Predseda okresného súdu v podaní doručenom ústavnému súdu 16. júla 2026 pripojil vyjadrenie zákonného sudcu, ako aj chronológiu napadnutého konania. Samotný predseda vo svojom vyjadrení zdôraznil, že ide o trestnú vec vedenú proti viacerým obžalovaným, ktorí sú stíhaní ako organizovaná skupina, čo sťažuje rýchlosť a plynulosť konania. Všeobecne tiež uviedol, že príčiny odročení hlavných pojednávaní bez pojednávania spočívali prevažne v prekážkach na strane obhajcov (kolízie, ospravedlnené neprítomnosti, nesúhlas s vykonaním hlavného pojednávania), ale aj v neprítomnosti obžalovaných na hlavnom pojednávaní. Okresný súd preto ustanovil obžalovaným náhradných obhajcov. Ďalšou prekážkou bola opakovaná neprítomnosť jedného zo spoluobžalovaných, na ktorého súd vydal príkaz na zatknutie a následne vydal opatrenie o konaní proti ušlému, a tiež neprítomnosť kľúčovej svedkyne, ktorá bola napokon vypočúvaná cez telemost zo zahraničia. Trestné konanie aj jeho dĺžka boli nepriaznivo ovplyvnené aj pandémiou COVID-19 v období rokov 2020/2021 a aj dlhodobou práceneschopnosťou zákonného sudcu v období rokov 2017/2018. Napriek už uvedenému predseda súdu uznal, že dĺžka napadnutého konania je neprimeraná, no vyzval ústavný súd, aby prihliadol aj
na právnu a faktickú zložitosť veci (skupinová trestná vec), ale aj správanie procesných strán (obštrukčné konanie) a postup súdu pri predchádzaní prieťahom (prijaté opatrenia, dostupné zákonné možnosti). Napokon dodal, že v prípade uznania viny je formou kompenzácie za prieťahy aj zmiernenie trestu, na čo by mal ústavný súd prihliadnuť pri potenciálnom priznaní finančného zadosťučinenia.
7. Zákonný sudca pripojil vyjadrenie, v ktorom uviedol súhrn všetkých nariadených pojednávaní v predmetnej veci, pričom posledným termínom mal byť 1. júl 2026, na ktorom malo byť vyhlásené rozhodnutie súdu. Podľa aktuálnejšej chronológie konania vo vyjadrení predsedu súdu bolo ale toto pojednávanie odročené pre nevykázanie doručenia predvolaným obžalovaným, pričom aktuálne sú nariadené termíny hlavného pojednávania na 7. a 30. september 2026. Zákonný sudca ešte poukázal na mieru svojej zaťaženosti a zdôraznil opatrenia, ktoré prijal, aby neboli marené nariadené hlavné pojednávania (osobitný dohľad pri doručovaní predvolaní, náhradní obhajcovia a kratšie intervaly pri nariaďovaní pojednávaní).
8. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s podaniami účastníkov, dospel k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno v tomto prípade očakávať ďalšie objasnenie veci. Zároveň ústavný súd nepovažoval za nevyhnutné zasielať vyjadrenie okresného súdu sťažovateľovi na repliku, keďže z obsahu vyjadrenia zaslaného okresným súdom je zrozumiteľný opis priebehu napadnutého konania, ktorý je aj objektívne overiteľný z obsahu príslušného súdneho spisu. Prípadná replika sťažovateľa preto nemala vecný potenciál ovplyvniť rozhodnutie ústavného súdu.
III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21T/155/2013 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
10. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
11. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom tohto základného práva je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba čakajúca na rozhodnutie všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Ústavný súd zároveň zdôraznil, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota
na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie (II. ÚS 32/03).
12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
13. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, v napadnutom konaní išlo celkom zjavne o skutkovo komplikovanú vec, pretože predmetom obžaloby bolo viacero trestných činov (obzvlášť závažný zločin podvodu, prečin ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva a prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky, pozn.), pre ktoré boli obžalovaní okrem sťažovateľa ďalšie štyri osoby a ktoré mali spáchať ako organizovaná skupina. Početnejší okruh obžalovaných a ich obhajcov taktiež prispel ku skutkovej obťažnosti veci, keďže v rámci pomerne častých absencií vyvstala potreba ustanovenia náhradných obhajcov, resp. príkaz na zatknutie jedného z obžalovaných a následné opatrenie o konaní proti ušlému. V každom prípade iba samotná skutková zložitosť veci nemohla byť výlučným dôvodom dĺžky napadnutého súdneho konania v trvaní 13 rokov.
14. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom. Predseda okresného súdu, ako aj zákonný sudca tvrdili, že dĺžka napadnutého konania bola čiastočne spôsobená aj obštrukciami obžalovaných a ich obhajcov. Toto ich tvrdenie bolo ale značne všeobecné, pričom z pripojenej chronológie konania vyplynulo, že týchto obštrukcií sa dopúšťali zväčša spoluobvinení sťažovateľa. Sťažovateľovi samotnému bolo možné pripočítať iba odročenie pojednávania z 15. februára 2017. Ústavný súd na túto okolnosť prihliadol v rámci predošlého bodu vo vzťahu ku skutkovej zložitosti veci. Vzhľadom na celkovú doterajšiu dĺžku napadnutého konania preto na strane sťažovateľa nebolo možné identifikovať okolnosti, ktoré mohli mať negatívny vplyv na túto dĺžku.
15. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní. Celková dĺžka napadnutého konania od podania obžaloby dosiahla už 13 rokov bez toho, aby bol vydaný čo aj neprávoplatný rozsudok. Takáto dĺžka je celkom zjavne problematická, a to aj s ohľadom na skutkovú zložitosť veci. Ústavný súd musel konštatovať aj nečinnosť na strane okresného súdu, najmä v období roku 2018 pre dlhodobú práceneschopnosť zákonného sudcu. Okrem toho v rokoch 2014 až 2019 sa nepodarilo otvoriť žiadne pojednávanie z dôvodov na strane obžalovaných a ich obhajcov. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo až v roku 2020 a až v roku 2021 ustanovil súd obžalovaným náhradných obhajcov, t. j. po šiestich rokoch odročených pojednávaní. Toto opatrenie okresného súdu na zamedzenie obštrukciám bolo teda prijaté pomerne neskoro. Taktiež aj osobitný dohľad pri doručovaní predvolaní sa nejavil ako efektívny, keďže posledné dve nariadené pojednávania (15. júna 2026 a 1. júla 2026) boli odročené pre nevykázania doručenia predvolania obžalovaným. Ústavný súd zároveň podotýka, že objektívne ťažkosti spojené so zabezpečovaním svedkov alebo týkajúce sa prítomnosti prísediacich sudcov, zákonného sudcu a jeho pracovného
vyťaženia takisto nemôžu ísť na ťarchu účastníkov súdneho konania a miery ochrany ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Tieto okolnosti spolu s celkovou dĺžkou napadnutého konania preto v tomto prípade indikujú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zo strany okresného súdu.
16. Ústavný súd preto konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov a práva na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21T/155/2013 (bod 1 výroku tohto nálezu).
IV. Príkaz konať a primerané finančné zadosťučinenie
17. Keďže konanie ešte stále nie je právoplatne skončené, v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
18. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
19. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
20. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Zároveň sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie ujmy pociťovanej z dôvodu porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou.
21. Sťažovateľ si proti okresnému súdu uplatnil finančné zadosťučinenie 8 000 eur, ústavný súd ale považoval túto sumu za celkom zjavne neprimeranú vzhľadom na náročnosť prejednávanej veci a správanie účastníkov konania a priznal mu finančné zadosťučinenie vo výške 4 500 eur (bod 3 výroku tohto nálezu). Pri určení výšky tohto zadosťučinenia ústavný súd zohľadnil svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 535/2013, I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016, I. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018, IV. ÚS 63/2020, IV. ÚS 109/2020, IV. ÚS 287/2020, IV. ÚS 313/2020) a prihliadol aj na satisfakčný charakter priznaných trov právneho zastúpenia. V prevyšujúcej časti ústavnej sťažnosti týkajúcej sa finančného zadosťučinenia teda ústavný súd nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).
V. Trovy konania
22. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v celkovej sume 1 014,41 eur (bod 4 výroku tohto nálezu).
23. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za dva úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2026 v sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2026 v sume 15,86 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Súčasťou výslednej sumy je aj daň z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca sťažovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
24. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. júla 2026
Miroslav Duriš predseda senátu