Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 287/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša

a Libora Duľu (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom

JUDr. Milanom Cíbikom, Tomášikova 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. v čase

po doručení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. -220

z 30. augusta 2018 pri rozhodovaní o náhrade trov dovolacieho konania a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

v čase po doručení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

220 z 30. augusta 2018 pri rozhodovaní o náhrade trov dovolacieho konania p o r u š e n é

b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom

päťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov) na účet

jeho právneho zástupcu JUDr. Milana Cíbika, Tomášikova 4, Bratislava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 zo 17. júna 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Cíbikom, Tomášikova 4,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“) v čase po doručení uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. -220

z 30. augusta 2018 pri rozhodovaní o náhrade trov dovolacieho konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že najvyšší súd uznesením

sp. zn. z 30. augusta 2018 odmietol sťažovateľom podané dovolanie

a zároveň zaviazal sťažovateľa ako žalobcu k náhrade trov dovolacieho konania, o výške

ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Uznesenie

najvyššieho súdu sp. zn. z 30. augusta 2018 bolo sťažovateľovi doručené

20. decembra 2018. Z argumentácie sťažovateľa v podanej ústavnej sťažnosti vyplýva,

že okresný súd v napadnutom konaní do podania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu vo veci

náhrady trov dovolacieho konania nerozhodol. V dôsledku tejto nečinnosti okresného súdu

podal 6. februára 2020 sťažovateľ „... sťažnosť na prieťahy v konaní,

o ktorej podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava III písomným podaním

pod č. zo dňa 06.03.2020, vyrozumela sťažovateľa, že podľa nej je konanie

právoplatne skončené niekoľko rokov, a teda nejde o sťažnosť proti porušovaniu práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a z tohto dôvodu je preto sťažnosť

neprípustná.“. Navyše „Pre nečinnosť porušovateľa namietal sťažovateľ prieťahy v konaní

aj v sťažnosti podanej dňa 06.02.2020 predsedovi Krajského súdu podľa zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

3. Sťažovateľ v petite podanej ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd po prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1/ Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa SR, a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn.: , porušené bolo.

2/ Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje okamžite konať a rozhodnúť v právnej

veci sp. zn.: .

3/ sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume výške

7.000 EUR...

4/ Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť trovy

konania...“

II.

Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľa

4. Ústavný súd listom z 3. júla 2020 vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie

k podanej ústavnej sťažnosti.

4.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 289/2020

z 21. júla 2020 odkázal v plnom znení na vyjadrenie zákonnej sudkyne,

z ktorého v podstatnom vyplynulo:

„... v porozsudkovej agende uvedeného spisu realizovala procesné úkony výlučne

súdna tajomníčka dňa 21.01.2019 vyhotovením štatistického listu, publikovaním uznesenia

NS SR, spisovo a poplatkovo preverila spis a uložila ho a/a. Ja ako zákonná sudkyňa

som v tomto štádiu konania so spisom už neprišla do kontaktu.

Žalobca podaním doručeným súdu d'a 13.02.2019 žiadal o priznanie mu oslobodenia

od súdnych poplatkov a nepriznanie žalovanému náhrady trov konania, k čomu sa súd

písomne vyjadril listom zo dňa 15.02.2020 a oznámil žalobcovi nedôvodnosť rozhodovania

o priznaní mu oslobodenia od súdnych poplatkov, ktoré mu už bolo právoplatne priznané

01.08.2016 a jeho žiadosť o nepriznanie žalovanému náhrady trov konania za bezdôvodné

vzhľadom už na právoplatné rozhodnutia odvolacieho i dovolacieho súdu o trovách

konania.

Vzhľadom na skutočnosť, že o výške trov dovolacieho konania rozhodujú vyšší súdni

úradníci a porozsudkovú agendu realizovala v predmetnej veci súdna tajomníčka, ktorá spis

bez predloženia ho VSU na rozhodnutie o výške trov dovolacieho konania odložila

a/a, ktoré úkony sú v jej kompetencii a na toto som nemala vplyv, som toho názoru,

že ja ako zákonný sudca som v predmetnej veci nespôsobila žiadne prieťahy v konaní.“

5. Ústavný súd zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľa vyjadrenie predsedu

okresného súdu sp. zn. Spr. 289/2020 z 21. júla 2020 na vedomie s možnosťou vyjadriť

sa. Právny zástupca v podanom vyjadrení z 19. augusta 2020 zotrval na dôvodoch podanej

ústavnej sťažnosti v celom rozsahu.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“)

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa ústavnú sťažnosť môže podať osoba,

ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené

jej základné práva a slobody.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia

proti nemu.

11. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obsahom

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (, ). Z tohto vyplýva, že právne

východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,

sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom

poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (, , ,

, , , , , , ,

, ). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna

neistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu,

na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv

(pozri napr. , , , , , ,

a ). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil,

že v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne

konania a ktorý vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho

predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti

().

13. Ústavný súd teda akcentuje, že pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich

porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej

neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ (, , ), pričom „tento účel možno zásadne

dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“ (). Základnou povinnosťou súdu

a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr

odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou

o jeho rozhodnutie.

14. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“)

účinného od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného

sporového konania v čl. 17, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento

základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní. Napríklad povinnosť súdu

konať bez prieťahov vyplýva z , podľa ktorého súd postupuje v konaní

tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania, z o sudcovskej koncentrácii konania,

ďalej z − o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti

strán, aj z , podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo

rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel

tohto zákona, alebo prvej vety , podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť

len z dôležitých dôvodov.

15. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru

nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov

je v konaní o sťažnosti podľa ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,

ak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené zaručené základné

práva a slobody sťažovateľa.

16. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom

hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový,

protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným

zaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje

významné ohrozenie právne exitujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom

(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov alebo ich riadneho postupu.

Z uvedenej fakticity musí preto následne vyplynúť, že dôsledkom popísaného zásahu

orgánu verejnej moci (jeho pasivity) nemožno čeliť inak než ústavnou sťažnosťou

a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.

17. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania

a postup súdu (, , , , ,

). Teda záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno

formulovať vždy s ohľadom na faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené,

pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (rovnako tak aj pri práve

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je nutné

ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu

ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu. Toto právo totiž nie je dotknuté,

ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka

konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu spravidla

nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná. V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa [Comingersoll

S.A. (Veľká komora), Sürmeli proti Nemecku (Veľká komora), Záborský a Šmáriková

proti Slovenskej republike, rovnako tak aj , , ,

]. Naostatok aj ESĽP vo svojich rozhodnutiach (rozsudok ESĽP

vo veci H. proti Francúzsku z 24. 10. 1989, rozsudok ESĽP vo veci Katte Klitsche

de la Grange proti Taliansku z 27. 10. 1994 a rozsudok ESĽP vo veci Scordino

proti Taliansku č. 1 z 29. 3. 2006) viackrát vyzdvihol dôležitosť správy súdnictva

bez prieťahov, ktoré môžu ohroziť jeho účinnosť a dôveryhodnosť.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

IV.1 Právna a faktická zložitosť veci

18. Pokiaľ ide o zložitosť prípadu, môžeme hovoriť o skutkovej alebo právnej

zložitosti. Môže ísť napríklad o vec, v ktorej vystupuje viacero strán (rozsudok vo veci H.

proti Spojenému kráľovstvu z 8. 7. 1987) alebo v ktorej je potrebné zabezpečiť rôzne

dôkazy [rozsudok ESĽP vo veci Humen proti Poľsku (Veľká komora) z 15. 10. 1999].

Zložitosť prípadu môže taktiež súvisieť s prítomnosťou medzinárodného prvku (rozsudok

ESĽP vo veci Neumeister proti Rakúsku z 27. 6. 1968).

18.1 Predmetom konania je povinnosť okresného súdu rozhodnúť o náhrade trov

dovolacieho konania v zmysle uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 30. augusta 2018, čo spadá pod bežnú/pravidelnú rozhodovaciu prax všeobecných súdov.

IV.2 Správanie účastníka konania

19. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva podľa a práva podľa dohovoru. V rámci posúdenia

druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných zbytočných prieťahov v súdnom

konaní ústavný súd konštatuje, že sa sťažovateľ nijakým spôsobom nepodieľal

na vzniknutých prieťahoch. Naopak, opätovná žiadosť sťažovateľa o priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov mala okresnému súdu len pripomenúť povinnosť rozhodnúť

o náhrade trov dovolacieho konania.

IV.3 Postup okresného súdu v napadnutom konaní

20. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je postup okresného súdu v napadnutom konaní.

21. Pri posúdení tohto kritéria musí ústavný súd skonštatovať, že okresný súd v čase

po doručení uznesenia najvyššieho súdu č. k. -220 z 30. augusta 2018

pri realizácii svojej povinnosti rozhodnúť o náhrade trov dovolacieho konania zlyhal

a nekonal. Dokonca je možné uzavrieť, že ak by sťažovateľ nepodal ústavnú sťažnosť

na postup okresného súdu ústavnému súdu, tak by o náhrade trov dovolacieho konania

okresný nerozhodol vôbec, keďže súdny spis bol založený ad acta. V tomto ohľade

je irelevantné, či sa tak stalo postupom súdnej tajomníčky, vyššej súdnej úradníčky

alebo zákonnej sudkyne. Pre posúdenie zodpovednosti okresného súdu pri splnení

jeho povinnosti rozhodnúť o náhrade trov dovolacieho konania je z hľadiska vyslovenia

porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podstatné, že sa tak nestalo do času podania ústavnej sťažnosti,

do 8. apríla 2020.

21.1 Z obsahu súdneho spisu sa ústavný súd presvedčil, že uznesenie najvyššieho

súdu č. k. -220 z 30. augusta 2018 bolo okresnému súdu spolu so spisovým

materiálom doručené 25. septembra 2018 a predmetné rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 20. decembra 2018. Okresnému súdu bola 13. februára 2019 doručená

opätovná žiadosť sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov a odpustenie trov

konania, na ktorú okresný súd písomne odpovedal 15. februára 2019. Okresný súd svojím

uznesením č. k. -237 z 21. júla 2020 rozhodol o náhrade trov dovolacieho

konania a sťažovateľovi uložil povinnosť uhradiť žalovanému sumu 239,68 € na účet jeho

advokáta v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia. Z uvedeného je zrejmé, že okresný

súd si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z uznesenia najvyššieho súdu

č. k. -220 z 30. augusta 2018 až 21. júla 2020, a to len v dôsledku podanej

ústavnej sťažnosti, keďže podľa samotného vyjadrenia okresného súdu bol súdny spis

založený ad acta.

21.2 Celkovo tak okresný súd v napadnutom konaní v čase po doručení uznesenia

najvyššieho súdu č. k. -220 z 30. augusta 2018 pri rozhodovaní o náhrade

trov dovolacieho konania konal 1 rok a 7 mesiacov, v dôsledku čoho tak porušil základné

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru.

21.3 V kontexte okolností veci ústavný súd dôrazne akcentuje, že otázka množstva

vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné

pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (, ,

, , , , , ).

Nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,

že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet

sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie

svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát

zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní

(, , rovnako tak aj rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky

sp. zn. , ).

21.4 Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že skutočnosť, že zbytočné prieťahy

v konaní boli spôsobené vyšším súdnym úradníkom, treba pokladať z ústavnoprávneho

hľadiska za bezvýznamnú, lebo ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, neposudzoval subjektívnu

zodpovednosť za prieťahy v danom spore, ale postup súdu, a teda nie to, či toto právo bolo

porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu alebo vyššieho

súdneho úradníka vybavujúceho danú vec (, ).

V.

Záver

V.1 K bodu 1 výroku nálezu

22. V zmysle a ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené,

ktoré ustanovenia , ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené

a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné

práva a slobody. Ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené

základné práva a slobody sťažovateľa.

22.1 Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (bod IV odôvodnenia) dospel

k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní v čase po doručení uznesenia

najvyššieho súdu č. k. -220 z 30. augusta 2018 pri rozhodovaní o náhrade

trov dovolacieho konania došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V.2 K bodu 2 výroku nálezu

23. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

23.1 Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(, , , , ,

IV. ÚS 132/2012,1. ).

23.2 Sťažovateľ požiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 7 000 €

z dôvodu prieťahov okresného súdu v napadnutom konaní pri rozhodovaní o náhrade trov

dovolacieho konania. Ústavný súd v napadnutom konaní okresného súdu v čase po doručení

uznesenia najvyššieho súdu č. k. -220 z 30. augusta 2018 pri rozhodovaní

o náhrade trov dovolacieho konania identifikoval obdobie nečinnosti v trvaní

od 20. decembra 2018 do 21. júla 2020, keď svojím uznesením č. k. -237

z 21. júla 2020 rozhodol o náhrade trov dovolacieho konania a sťažovateľovi uložil

povinnosť uhradiť žalovanému sumu 239,68 € na účet jeho advokáta v lehote troch dní

od právoplatnosti uznesenia. Celková doba konania je tak 1 rok a 7 mesiacov,

ktorá je vzhľadom na okolnosti prípadu neprimerane dlhá, a teda prieťahová. Vychádzajúc

zo svojej judikatúry (, , , ,

, , , , ,

, ), priznal ústavný súd v popísanej situácii sťažovateľovi

sumu 500 €, ktorú považoval vzhľadom na okolnosti prípadu za primeranú.

23.3 Pri posudzovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia tak ústavný súd

vychádzal z judikatúry ESĽP, v zmysle ktorej by výška priznaného finančného

zadosťučinenia na vnútroštátnej úrovni mala byť v rozumnom pomere k sume,

ktorú by v podobných prípadoch sťažovateľovi priznal ESĽP (rozsudky ESĽP vo veci

Scordino a ďalší proti Taliansku z 27. 3. 2003, sťažnosť č. 36813/97 oddiel I, Horváthová

proti Slovenskej republike zo 17. 5. 2005, sťažnosť č. 74456/01, Palgutová proti Slovenskej

republike zo 17. 5. 2005, sťažnosť č. 9818/02, Švalík proti Slovenskej republike

z 15. 2. 2005, sťažnosť č. 51545/99). Ústavný súd však zohľadnil aj okolnosť, že namietaná

právna neistota sťažovateľa sa týkala len výšky trov konania, a to len v rozsahu

už skončeného dovolacieho konania, keď o základe tohto nároku procesnej protistrany

proti sťažovateľovi bolo už skôr rozhodnuté najvyšším súdom.

V.3 K bodu 3 výroku nálezu

24. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

24.1 Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku

2020, a to za prevzatie a prípravu zastupovania a písomné podanie ústavnej sťažnosti

ústavnému súdu. Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení

s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom

za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 šestina z výpočtového základu zo sumy

1 062 €, čo činí za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 177 € a režijný paušál v sume

10,62 €, v celkovej súhrnnej sume 375,24 €.

V.4 K bodu 4 výroku nálezu

25. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti požadoval zaplatenie finančného

zadosťučinenia vo výške 7 000 €. Vzhľadom na to, že ústavný súd priznal sťažovateľovi

sumu finančného zadosťučinenia vo výške 500 €, návrhu v ostávajúcej časti nevyhovel.

25.1 Ústavný súd taktiež nevyhovel návrhu sťažovateľa na postup podľa čl. 127

ods. 2 v spojení s , keďže okresný súd

svojím uznesením č. k. -237 z 21. júla 2020 rozhodol o náhrade trov

dovolacieho konania a sťažovateľovi uložil povinnosť uhradiť žalovanému sumu 239,68 €

na účet jeho advokáta v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.

26. S poukazom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu