Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 611/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. apríla 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíka a Petra Brňáka

prerokoval prijatú sťažnosť a , obaja

, zastúpených advokátkou JUDr. Editou Gavorovou, Lombardiniho 22/B,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva garantovaného čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a podľa

Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava V p r i k a z u j e v konaní vedenom pod

sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a primerané finančné

zadosťučinenie každému v sume po 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd

Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. a p r i z n á v a náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 550,63 € (slovom päťstopäťdesiat eur a šesťdesiattri centov), ktorú j e

Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právnej zástupkyne

JUDr. Edity Gavorovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. novembra 2017 doručená sťažnosť a (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie v záhlaví označených práv postupom Okresného

súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ktorý vo veci zaplatenia sumy 21 722,30 € s prísl. nerozhodol do podania sťažnosti.

2. Sťažovatelia žiadali vysloviť porušenie označených práv v konaní pred okresným

súdom, prikázať mu konať bez zbytočných prieťahov, priznať im primerané finančné

zadosťučinenie v sume 8 500 € a náhradu trov konania v sume 959,48 €.

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril predseda okresného

súdu, ktorý v liste zo 14. februára 2018 uviedol chronológiu procesných úkonov

od 22. marca 2006 až do 23. januára 2018 a dodal, že k predĺženiu konania došlo

z objektívnych dôvodov pre zložitosť veci (znalecké dokazovanie), ale aj tak ju uznal

za dôvodnú za obdobie od roku 2009 do roku 2015, keď už vo veci koná plynulo; netrval

na ústnom pojednávaní.

4. Sťažovatelia v replike z 19. januára 2018 zotrvali na sťažnosti a súhlasili

s upustením od ústneho pojednávania.

5. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2

(ďalej len ,a“) a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom

a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možno

dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím vo veci ().

6. Požiadavka rýchlosti súdneho konania sa stala ústavným princípom, pretože

časový horizont toho, kedy sa účastníkovi dostáva konečné rozhodnutie vo veci,

je neoddeliteľnou súčasťou práva na fair proces v jeho časovej dimenzii. Preto je vecou

štátu organizovať svoje súdnictvo tak, aby princípy vyslovené v a

ods. 1 dohovoru boli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto smere (aj objektívneho

charakteru) nešli na ťarchu účastníka, ale súdu.

7. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru

nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov

je v konaní o sťažnosti podľa ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,

ak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené (dohovorom)

zaručené základné práva a slobody sťažovateľov.

8. Ústavný súd preskúmal konanie na okresnom súde z pohľadu dôvodov

namietaných v podanej sťažnosti a dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľov je dôvodná.

9. Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril, že medzi

základné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré je

nedeliteľnou súčasťou základného práva na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46

ods. 1 v spojení s a práva podľa dohovoru ().

10. Prieťahy v konaní či neefektívna činnosť orgánu verejnej moci sú ústavným

súdom hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jednorazový či

viacrázový, protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným

zaručeným právam (slobodám), ktoré v čase rozhodovania ústavného súdu

predstavuje trvalé ohrozenie právne existujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je

výrazom (výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tej fakticity musí

preto následne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť

inak než ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.

11. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti)

sa tak opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená

objektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne

okolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu

konania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to,

čo je pre sťažovateľov v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam (porovnaj rozsudok

Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko).

12. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda

formulovať vždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne

ovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať,

či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu,

a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka,

prípadne ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch

trvanie konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je

daná.

13. V posudzovanej veci však už nie je primárne prehliadnuteľné, že konanie

o zaplatenie finančnej náhrady sťažovateľov pred okresným súdom trvá už od roku 2006

doteraz, teda vyše 12 rokov a stále nie je právoplatne meritórne rozhodnuté. Prekážky

ďalšieho postupu v konaní nemožno uspokojivo odôvodniť ani zložitosťou veci či potrebou

nariadenia znaleckého dokazovania, pretože v uvedenej dobe musí byť každá vec

právoplatne skončená. Vzhľadom na túto extrémnu dĺžku konania ústavný súd nepovažoval

vôbec za významné podrobnejšie skúmať príčiny týchto prieťahov, pretože ani právne či

skutkovo náročnejší spor nesmie trvať v právnom štáte takú dlhú dobu; to naostatok uznal aj

predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k podanej sťažnosti.

14. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody uznal podmienky svojho

zásahu do prieťahov v doterajšom konaní okresného súdu, vyslovil porušenie vo výroku

uvedených základných práv a prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných

prieťahov ( ).

15. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné práva boli porušené, aj

primerané finančné zadosťučinenie [ , zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“)]. Ústavný súd uznal za odôvodnené priznať sťažovateľom primerané

finančné zadosťučinenie každému v sume po 3 000 €, ktorú považoval s prihliadnutím na

všetky okolnosti prípadu a predmet konania za primeranú k celkovej dĺžke konania.

16. Podľa môže ústavný súd v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne alebo sčasti

uhradil druhému účastníkovu jeho trovy konania. Aj v tejto veci sa ústavný súd rozhodol

priznať sťažovateľom úhradu za dva úkony právnej služby v celkovej sume 550,63 €,

pričom sumu uložil zaplatiť okresnému súdu na účet ich právnej zástupkyne (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ) do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu. Išlo o odmenu za dva úkony právnej služby v prospech

sťažovateľov po 147,33 € zvýšenú o 50 %, plus 2-krát 8,44 € režijný paušál, plus 20 % DPH

v sume 91,76 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2018