Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 210 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (215)I. ÚS 611/2017
PDF · 111.46 KB
No categories available
I. ÚS 611/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. apríla 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíka a Petra Brňáka
prerokoval prijatú sťažnosť a , obaja
, zastúpených advokátkou JUDr. Editou Gavorovou, Lombardiniho 22/B,
Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva garantovaného čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom
pod sp. zn. 23 Cb 42/2006 a takto
rozhodol:
1. Základné právo a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom
pod sp. zn. 23 Cb 42/2006 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava V p r i k a z u j e v konaní vedenom pod
sp. zn. 23 Cb 42/2006 konať bez zbytočných prieťahov.
3. a p r i z n á v a primerané finančné
zadosťučinenie každému v sume po 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd
Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. a p r i z n á v a náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 550,63 € (slovom päťstopäťdesiat eur a šesťdesiattri centov), ktorú j e
Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právnej zástupkyne
JUDr. Edity Gavorovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
10. novembra 2017 doručená sťažnosť a (ďalej len
„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie v záhlaví označených práv postupom Okresného
súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 42/2006,
ktorý vo veci zaplatenia sumy 21 722,30 € s prísl. nerozhodol do podania sťažnosti.
2. Sťažovatelia žiadali vysloviť porušenie označených práv v konaní pred okresným
súdom, prikázať mu konať bez zbytočných prieťahov, priznať im primerané finančné
zadosťučinenie v sume 8 500 € a náhradu trov konania v sume 959,48 €.
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril predseda okresného
súdu, ktorý v liste zo 14. februára 2018 uviedol chronológiu procesných úkonov
od 22. marca 2006 až do 23. januára 2018 a dodal, že k predĺženiu konania došlo
z objektívnych dôvodov pre zložitosť veci (znalecké dokazovanie), ale aj tak ju uznal
za dôvodnú za obdobie od roku 2009 do roku 2015, keď už vo veci koná plynulo; netrval
na ústnom pojednávaní.
4. Sťažovatelia v replike z 19. januára 2018 zotrvali na sťažnosti a súhlasili
s upustením od ústneho pojednávania.
5. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) vychádza zo svojej ustálenej
judikatúry, v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom
a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možno
dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím vo veci (I. ÚS 543/2017).
6. Požiadavka rýchlosti súdneho konania sa stala ústavným princípom, pretože
časový horizont toho, kedy sa účastníkovi dostáva konečné rozhodnutie vo veci,
je neoddeliteľnou súčasťou práva na fair proces v jeho časovej dimenzii. Preto je vecou
štátu organizovať svoje súdnictvo tak, aby princípy vyslovené v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6
ods. 1 dohovoru boli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto smere (aj objektívneho
charakteru) nešli na ťarchu účastníka, ale súdu.
7. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru
nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov
je v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,
ak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené ústavou (dohovorom)
zaručené základné práva a slobody sťažovateľov.
8. Ústavný súd preskúmal konanie na okresnom súde z pohľadu dôvodov
namietaných v podanej sťažnosti a dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľov je dôvodná.
9. Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril, že medzi
základné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré je
nedeliteľnou súčasťou základného práva na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46
ods. 1 v spojení s čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 6/2017).
10. Prieťahy v konaní či neefektívna činnosť orgánu verejnej moci sú ústavným
súdom hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jednorazový či
viacrázový, protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným
ústavou zaručeným právam (slobodám), ktoré v čase rozhodovania ústavného súdu
predstavuje trvalé ohrozenie právne existujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je
výrazom (výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tej fakticity musí
preto následne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť
inak než ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.
11. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti)
sa tak opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená
objektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu
konania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to,
čo je pre sťažovateľov v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam (porovnaj rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko).
12. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda
formulovať vždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne
ovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať,
či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu,
a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.
Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka,
prípadne ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch
trvanie konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je
daná.
13. V posudzovanej veci však už nie je primárne prehliadnuteľné, že konanie
o zaplatenie finančnej náhrady sťažovateľov pred okresným súdom trvá už od roku 2006
doteraz, teda vyše 12 rokov a stále nie je právoplatne meritórne rozhodnuté. Prekážky
ďalšieho postupu v konaní nemožno uspokojivo odôvodniť ani zložitosťou veci či potrebou
nariadenia znaleckého dokazovania, pretože v uvedenej dobe musí byť každá vec
právoplatne skončená. Vzhľadom na túto extrémnu dĺžku konania ústavný súd nepovažoval
vôbec za významné podrobnejšie skúmať príčiny týchto prieťahov, pretože ani právne či
skutkovo náročnejší spor nesmie trvať v právnom štáte takú dlhú dobu; to naostatok uznal aj
predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k podanej sťažnosti.
14. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody uznal podmienky svojho
zásahu do prieťahov v doterajšom konaní okresného súdu, vyslovil porušenie vo výroku
uvedených základných práv a prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných
prieťahov (čl. 127 ods. 2 ústavy).
15. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné práva boli porušené, aj
primerané finančné zadosťučinenie [čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“)]. Ústavný súd uznal za odôvodnené priznať sťažovateľom primerané
finančné zadosťučinenie každému v sume po 3 000 €, ktorú považoval s prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu a predmet konania za primeranú k celkovej dĺžke konania.
16. Podľa čl. 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne alebo sčasti
uhradil druhému účastníkovu jeho trovy konania. Aj v tejto veci sa ústavný súd rozhodol
priznať sťažovateľom úhradu za dva úkony právnej služby v celkovej sume 550,63 €,
pričom sumu uložil zaplatiť okresnému súdu na účet ich právnej zástupkyne (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) do dvoch
mesiacov od právoplatnosti nálezu. Išlo o odmenu za dva úkony právnej služby v prospech
sťažovateľov po 147,33 € zvýšenú o 50 %, plus 2-krát 8,44 € režijný paušál, plus 20 % DPH
v sume 91,76 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. apríla 2018