Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)I. ÚS 543/2017
PDF · 103.03 KB
No categories available
I. ÚS 543/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíka a Petra Brňáka
prerokoval prijatú sťažnosť , ,
zastúpenej advokátkou JUDr. Dr.ssa Dašou Kopernickou, Chabenecká 3, Banská Bystrica,
vo veci namietaného porušenia základného práva garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom
pod sp. zn. 18 C 127/2000 a takto
rozhodol:
1. Základné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom
pod sp. zn. 18 C 127/2000 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Banská Bystrica p r i k a z u j e v konaní vedenom pod
sp. zn. 18 C 127/2000 konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie
v sume 8 000 € (slovom osemtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Banská Bystrica p o v i n n ý
vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd Banská
Bystrica p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Dr.ssa Dáše Kopernickej
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
19. októbra 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namietala porušenie v záhlaví označených práv postupom Okresného súdu Banská
Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 127/2000, ktorý
vo veci odškodnenia ujmy na zdraví nerozhodol do podania sťažnosti.
2. Sťažovateľka žiadala vysloviť porušenie označených práv v konaní pred okresným
súdom, prikázať mu konať bez zbytočných prieťahov, priznať jej primerané finančné
zadosťučinenie v sume 50 000 € a náhradu trov konania v sume 312,34 €.
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril predseda okresného súdu,
ktorý v liste zo 16. februára 2018 uviedol, že k predĺženiu konania došlo z objektívnych
dôvodov (zmena sudcov, znalecké dokazovanie a pod.), ale aj tak ju uznal za dôvodnú.
4. Sťažovateľka v replike žiadala zohľadniť najmä svoj zlý zdravotný stav a neistotu
v dôsledku zdĺhavého odškodňovacieho konania.
5. Požiadavka rýchlosti súdneho konania sa stala ústavným princípom, pretože
časový horizont toho, kedy sa účastníkovi dostáva konečné rozhodnutie vo veci,
je neoddeliteľnou súčasťou práva na fair proces v jeho časovej dimenzii. Preto je vecou
štátu organizovať svoje súdnictvo tak, aby princípy vyslovené v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6
ods. 1 dohovoru boli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto smere (aj objektívneho
charakteru) nešli na ťarchu účastníka, ale súdu.
6. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru
nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov
je v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,
ak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené ústavou (dohovorom)
zaručené základné práva a slobody sťažovateľa.
7. Ústavný súd preskúmal konanie na okresnom súde z pohľadu dôvodov
namietaných v podanej sťažnosti a dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je dôvodná.
8. Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril, že medzi
základné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré je
nedeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46 ods. 1 v spojení
s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 6/2017).
9. Prieťahy v konaní či neefektívna činnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom
hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jednorazový či viacrázový,
protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavou
zaručeným právam (slobodám), ktoré v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje
trvalé ohrozenie právne existujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom
(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tej fakticity musí preto
následne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak
než ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.
10. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti)
sa tak opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená
objektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu
konania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to,
čo je pre sťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam (porovnaj rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko).
11. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda
formulovať vždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne
ovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať,
či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu,
a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.
Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka,
prípadne ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch
trvanie konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je
daná.
12. V posudzovanej veci však už nie je primárne prehliadnuteľné, že konanie
o náhradu škody na zdraví sťažovateľke pred okresným súdom trvá už od roku 2000
doteraz, teda takmer 18 rokov a stále nie je právoplatne meritórne rozhodnuté. Prekážky
ďalšieho postupu v konaní nemožno uspokojivo odôvodniť ani viacnásobnou zmenou
zákonného sudcu či potrebou znaleckého dokazovania, pretože v uvedenej dobe musí byť
každá vec právoplatne skončená. Vzhľadom na túto extrémnu dĺžku konania ústavný súd
nepovažoval vôbec za významné podrobnejšie skúmať príčiny týchto prieťahov, pretože ani
právne či skutkovo sebanáročnejší spor nesmie trvať v právnom štáte takú dlhú dobu.
13. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody uznal podmienky svojho
zásahu do prieťahov v doterajšom konaní okresného súdu, vyslovil porušenie vo výroku
uvedených základných práv a prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných
prieťahov (čl. 127 ods. 2 ústavy).
14. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné práva boli porušené, aj
primerané finančné zadosťučinenie [čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“)]. Ústavný súd uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke primerané
finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €, ktorú považoval s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu a predmet konania za primeranú.
15. Podľa čl. 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne alebo sčasti
uhradil druhému účastníkovu jeho trovy konania. Aj v tejto veci sa ústavný súd rozhodol
priznať sťažovateľke úhradu za dva úkony právnej služby v celkovej sume 312,34 €, pričom
sumu uložil zaplatiť okresnému súdu na účet jej právnej zástupkyne (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) do dvoch
mesiacov od právoplatnosti nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 2018