Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 629/2026
PDF · 236.32 KB
No categories available
IV. ÚS 629/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky BMX klub Rača, občianske združenie, Hečkova 3, Bratislava, IČO 30 808 774, zastúpenej advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 25Cb/19/2022 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľky
1. Ústavnému súdu bola 14. októbra 2026 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25Cb/19/2022. V petite podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom mestského súdu v napadnutom konaní, ktorému prikáže konať bez zbytočných prieťahov, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 eur a náhradu trov konania.
2. Z obsahu sťažovateľkou podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľke bol 20. decembra 2021 na Okresnom súde Banská Bystrica podaný návrh na vydanie platobného rozkazu. Okresný súd Banská Bystrica o návrhu rozhodol vydaním platobného rozkazu sp. zn. 1Up/1/2022 z 11. januára 2022, proti ktorému sťažovateľka podala 3. februára 2022 odpor, na podklade čoho Okresný súd Banská Bystrica 22. februára 2022 postúpil vec Okresnému súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“), kde bola vec vedená pod sp. zn. 25Cb/19/2022. Sťažovateľka je toho názoru, že vec nemala byť pridelená na vybavenie do obchodnoprávneho registra Cb, ale do civilnoprávneho registra, keďže sťažovateľka nie je podnikateľským subjektom, ale občianskym združením. Sťažovateľka je zároveň toho názoru, že vec bola aj nesprávne
pridelená zákonnej sudkyni. Okresný súd v napadnutom konaní 11. marca 2022 zaslal sťažovateľke vyjadrenie žalobcu, ku ktorému sa vyjadrila 25. septembra 2022 a jej vyjadrenie následne okresný súd zaslal 28. septembra 2022 žalobcovi. Okresný súd uskutočnil prvé pojednávanie vo veci 14. novembra 2022 a uznesením č. k. 25Cb/19/2022-146 zo 16. februára 2023 bol do konania pribratý znalec, keď jeho pribratiu predchádzali vyjadrenia sťažovateľky a žalobcu k znaleckému dokazovaniu a predloženie otázok znalcovi zo strany strán konania. Proti uzneseniu okresného súdu č. k. 25Cb/19/2022-146 zo 16. februára 2023 o pribratí znalca podal žalobca 21. marca 2023 sťažnosť a podaním z 24. marca 2023 žalobca požiadal o predĺženie lehoty na zloženie preddavku na trovy znaleckého dokazovania, ktorý napriek predĺženiu lehoty neuhradil ani v náhradnej lehote, čo malo podľa sťažovateľky viesť k postupu okresného súdu podľa § 253 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Okresný súd uznesením č. k. 25Cb/19/2022-164 z 2. mája 2023 čiastočne vyhovel sťažnosti žalobcu tak, že namiesto pôvodného znalca pribral do konania znaleckú organizáciu Corpora. Okresný súd vykonal ďalšie pojednávanie vo veci 4. mája 2023 a 5. mája 2023 žalobca zložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Z dôvodu reorganizácie súdov mala byť podľa sťažovateľky predmetná vec preradená na Mestský súd Bratislava IV, keďže nešlo o obchodnoprávnu, rodinnoprávnu ani trestnú vec [§ 12 ods. 2, § 471c CSP, § 2 ods. 4, § 18n ods. 2 písm. d) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov], no napriek tomu ostal vo veci naďalej konať už mestský súd a podľa sťažovateľky aj nesprávne určená sudkyňa Dufalová. Mestský súd zaslal 1. augusta 2023 znaleckej organizácii súdny spis, ktorá 9. augusta 2023 požiadala o doplnenie uznesenia o pribratí znalca o otázky, na ktoré má byť v znaleckom posudku daná odpoveď, ktoré ale mali byť podľa sťažovateľky už obsiahnuté v uznesení o pribratí znalca. Mestský súd 14. septembra 2023 oznámil znaleckej organizácii, že požadované otázky sú súčasťou uznesenia o pribratí znalca. Mestský súd dopytom z 10. apríla 2024, 12. júla 2024 a 3. októbra 2024 vyzval znaleckú organizáciu k oznámeniu štádia spracovania znaleckého posudku a uznesením sp. zn. 25Cb/19/2022 z 15. januára 2025 jej uložil poriadkovú pokutu 300 eur, na čo znalecká organizácia 20. marca 2025 vrátila mestskému súdu súdny spis, ktorý jej ten vrátil 16. júna 2025. Mestský súd 24. septembra 2025 vyzval znaleckú organizáciu na oznámenie štádia spracovania znaleckého posudku pod hrozbou uloženia ďalšej poriadkovej pokuty. Mestskému súd bol 10. februára 2026 predložený znaleckou organizáciou znalecký posudok, ku ktorému sa 25. marca 2026 vyjadrila sťažovateľka a 2. apríla 2026 žalobca. Mestský súd uznesením č. k. 25Cb/19/2022- 322 zo 14. apríla 2026 rozhodol o odmene znaleckej organizácie a 2. júla 2026 vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a proti ktorému sťažovateľka podala 7. októbra 2026 odvolanie.
3. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti napáda celkovú dobu napadnutého konania, ktoré od 20. decembra 2021 do času podania ústavnej sťažnosti 14. októbra 2026 trvá už 4 roky a 10 mesiacov, pričom podľa názoru sťažovateľky vo veci koná nepríslušný súd, keďže „nejde o obchodnoprávnu vec a je doslova záhadou prečo bola už na Okresnom súde Bratislava III zaradená do registra Cb. Takéto zaradenie však nebolo pri súdnej reorganizácii záväzné a konanie malo preto pokračovať na kauzálne príslušnom Mestskom súde Bratislava IV.“. Sťažovateľka vo vzťahu k dĺžke trvania napadnutého konania napáda predovšetkým dobu výkonu znaleckého skúmania, ktoré prebiehalo od 16. februára 2023 do 10. februára 2026, teda „skutočné absurdné
3 roky a ďalšie 2 mesiace ešte súd venoval agende odmeny znalca. Všetky tieto peripetie nemuseli nastať, ak by súd nenahrádzal chýbajúcu procesnú aktivitu žalobcu, ktorému v zaobstaraní súkromného znaleckého posudku nič nebránilo.“. V súhrne je sťažovateľka toho názoru, že „Predmetom konania je žaloba nijako sa nevymykajúca z bežnej súdnej agendy, ale ide o vec nielen z hľadiska hodnoty predmetu sporu, ale aj skutkovej a správnej zložitosti až banálnu, ktorá nevyžaduje mnohoročné súdne konanie. Takýto záver potvrdil aj priebeh konania, keď po predložení znaleckého posudku súd na prvom pojednávaní vyniesol rozsudok. Ak by žalobca predložil so žalobou alebo v priebehu konania súkromný znalecký posudok, mohla byť vec už dávno právoplatne skončená. Ešte rýchlejší priebeh by konanie malo, ak by súd žalobu (správne) zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom a to najneskôr po tom, ako žalobca včas nezložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania.“.
4. Sťažovateľka v doplnení podanej ústavnej sťažnosti doručenom ústavnému súdu 15. októbra 2026 posilňuje svoju argumentáciu o prieťahovom postupe mestského súdu v napadnutom konaní aj poukazom na postup sudkyne v napadnutom konaní, ktorá nespojila viaceré veci sťažovateľky na spoločné konanie, ale vo veci vedenej pod sp. zn. 25Cb/19/2022 rozhodla samostatne. Sťažovateľka v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca si proti nej „sériou 11 zlomyseľne a šikanózne rozdelených žalôb uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.07.2019 do 30.11.2021, ktoré však rozdelil do jednotlivých žalôb, vždy za obdobie 2 (4x) alebo 3 (7x) mesiacov“, v nadväznosti na čo potom mal už okresný súd postupom podľa § 166 CSP spojiť všetky proti nej podané žaloby na spoločné konanie. Zo všetkých 11 žalôb spojil na spoločné konanie iba 9, avšak dvom sudcom, teda do dvoch konaní, a zvyšné 2 nespojil vôbec, a to ani po jej návrhu zo 16. júla 2022, napriek tomu, že tieto spolu nielen skutkovo súvisia, ale sú doslova identické, len sa líšia obdobím.
II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
5. Ústavný súd v súlade s § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť, pričom posudzoval, či jej prijatiu na ďalšie konanie nebránia dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
6. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v jeho všeobecnom poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016, I. ÚS 760/2016, I. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018, IV. ÚS 64/2020). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že čl. 48 ods. 2 ústavy v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti (PL. ÚS 25/01).
7. Z príloh k podanej ústavnej sťažnosti a zo zistení ústavného súdu vyplýva, že napadnuté konanie začalo 20. decembra 2021 podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu proti sťažovateľke a bolo konajúcim súdom ukončené 2. júla 2026, teda po 4 rokoch a 6 mesiacoch. Napriek nie
primeranej dobe napadnutého konania je určujúce, že sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť ústavnému súdu v čase po rozhodnutí vo veci samej, keď sa na mestskom súde vykonávajú úkony smerujúce k predloženiu veci odvolaciemu súdu. Sťažovateľka v petite podanej ústavnej sťažnosti žiada od ústavného súdu, aby prikázal mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, ktorý ale v merite veci už 2. júla 2026 rozhodol, sťažovateľka podala odvolanie 4. septembra 2026 a 7. októbra 2026 zaslal mestský súd žalobcovi jej odvolanie na vyjadrenie, teda z tohto procesného postupu mestského súdu je už prima facie zrejmé, že aktuálne nepostupuje prieťahovo.
8. V tomto kontexte teda sťažovateľka pri podaní ústavnej sťažnosti nekonala v súlade s účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorý spočíva v odstránení právnej neistoty (bod 6). Ústavný súd pozorne vníma časový moment, keď sa sťažovateľ domáha ochrany mu plynúcej z čl. 48 ods. 2 ústavy v súvislosti s prieťahmi v konaní, keďže za sporné považuje situáciu, keď sa sťažovateľ prieťahom v konaní aktívne nebráni podaním ústavnej sťažnosti v čase, keď k nim dochádza, ale využíva ich vo svoj prospech až v neskorších štádiách konania, a to podaním ústavnej sťažnosti v snahe čo najviac naplniť ich možný satisfakčný potenciál. K takejto situácii došlo aj v sťažovateľkinej veci, ktorá predovšetkým prieťahovému postupu mestského súdu pri znaleckom skúmaní, poprípade vo vzťahu k ďalším prezentovaným námietkam nevzdorovala podaním ústavnej sťažnosti, teda neurobila to v čase, keď k ňou tvrdeným nedostatkom relatívne dlhodobo dochádzalo, čo nesvedčí o jej snahe o efektívne naplnenie ochrany plynúcej z čl. 48 ods. 2 ústavy (spočívajúcej v čo najskoršom odstránení stavu právnej neistoty). Taký postup sťažovateľov ústavný súd posudzuje optikou svojej rozhodovacej praxe (IV. ÚS 419/2020, IV. ÚS 248/2021, IV. ÚS 451/2024, IV. ÚS 593/2024), k čomu pripomína, že satisfakčný potenciál rozhodnutia ústavného súdu nie je autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany a ani akýmsi paralelným titulom na domáhanie sa tejto ochrany, ba dokonca až náhrady za neúspech v konaní, ale má akcesorickú povahu. Takýmto titulom je len a výlučne potreba chrániť konkrétne základné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva aj princíp právnej istoty (I. ÚS 235/03, I. ÚS 112/07, I. ÚS 203/09, I. ÚS 496/2013, I. ÚS 287/2020).
9. Inými slovami, prieťah v konaní začal sťažovateľke prekážať až v čase, keď sa proti rozhodnutiu v dotknutej veci rozhodla podať odvolanie, pričom nespokojnosť s vecnou stránkou rozhodnutia je inou kategóriou než sťažnosť na zdĺhavý priebeh konania.
10. Uvedené platí napriek tomu, že sporným časovým úsekom v rámci napadnutého konania je dĺžka znaleckého skúmania v trvaní 3 rokov. To prebiehalo od 16. februára 2023, keď okresný súd uznesením sp. zn. 25Cb/19/2022 zo 16. februára 2023 pribral do konania znalca, ďalším uznesením č. k. 25Cb/19/2022-164 z 2. mája 2023 čiastočne vyhovel sťažnosti žalobcu a do konania pribral znaleckú organizáciu, až do 10. februára 2026, keď došlo k predloženiu znaleckého posudku znaleckou organizáciou. Znalecké skúmanie znaleckou organizáciou tak prebiehalo 3 roky, táto doba však bola podmienená neefektívnym postupom znaleckej organizácie pri spracovaní znaleckého posudku, keď k jeho podaniu pristúpila až po niekoľkonásobných urgenciách, uložení poriadkovej pokuty a hrozbe uloženia ďalšej poriadkovej pokuty. Z hľadiska posúdenia zodpovednosti mestského súdu za postup znaleckej organizácie pri vykonávaní znaleckého skúmania je určujúci spôsob reakcie mestského súdu na nedodržanie časového rámca spracovania posudku znaleckou organizáciou. Ústavný súd vo svojom náleze č. k. IV. ÚS 109/2026-48 z 23. apríla 2026 (bod 28) riešil podobnú situáciu s nedodržaním lehôt na spracovanie znaleckého posudku znaleckou organizáciou (aj keď v inom type súdneho konania) a vyslovil záver, podľa
ktorého „Je vecou orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v súdnom konaní zvážiť pri prekročení lehoty na podanie znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia znalcom taký legislatívne ponúkaný spôsob reakcie, ktorý, vychádzajúc zo skutkových a právnych okolností determinujúcich potrebu pribratia znalca v konfrontácii s povinnosťami ustanoveného znalca, výsledkovo neohrozí (ale zabezpečí) verejný záujem spočívajúci v nutnosti overenia kritických otázok potrebných pre meritórne posúdenie veci týmito orgánmi verejnej moci ustanovenými odbornými znaleckými kapacitami.“. Vychádzajúc z uvedenej premisy, bol podľa ústavného súdu postup mestského súdu adekvátny identifikovanej nečinnosti znaleckej organizácie pri výkone znaleckej činnosti, pričom efektivitu predmetných opatrení je potrebné posudzovať oproti alternatíve opätovne zahájiť znalecké dokazovanie s inou znaleckou organizáciou.
11. S ohľadom na sťažovateľkou predostretú argumentáciu o zintenzívnení prieťahového postupu mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25Cb/19/2022 v dôsledku nespojenia tejto veci na spoločné konanie s inými konaniami smerujúcimi proti nej táto neposkytla základnú informáciu o tom, ako by tento postup prispel k rýchlejšiemu odstráneniu prieťahov v konaní vedenom pod sp. zn. 25Cb/19/2022.
12. Namietaná otázka zákonného sudcu a príslušnosti súdu je predmetom námietok, ktoré je potrebné uplatniť v odvolacom, poprípade dovolacom konaní a ústavný súd nemôže v tomto smere predstihnúť právomoc príslušných súdov vyššej inštancie, ako to vo svojej judikatúre chronicky zdôrazňuje.
13. Vzhľadom na prezentované závery ústavný súd odmieta sťažovateľkou podanú ústavnú sťažnosť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde. Samozrejme, ústavná udržateľnosť aktuálneho stavu konania môže byť prekročená, čo nebráni sťažovateľke domáhať sa ochrany plynúcej z čl. 48 ods. 2 ústavy opätovne podaním ústavnej sťažnosti, keď predmetné rozhodnutie netvorí prekážku rozhodnutej veci, čo bude závisieť od ďalšieho priebehu (odvolacieho) konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. októbra 2026
Libor Duľa
predseda senátu