Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 496/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny

Mochnáčovej v konaní o sťažnosti M. D., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. S., K.,

ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. ,

takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo M. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.

2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. M. D. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 413,91 € (slovom

štyristotrinásť eur a deväťdesiatjeden centov), ktorú j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý

vyplatiť na účet jeho právnemu zástupcovi JUDr. M. S., K., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 zo 7. augusta 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

vidí sťažovateľ v takto opísanom skutkovom stave: „Sťažovateľ je, ako

žalovaný, účastníkom konania vedeného na Okresnom súde... pod sp. zn. ...

Od podania návrhu dňa 13. 06. 2003, do podania tejto sťažnosti porušovateľ vo veci

meritórne nerozhodol. Sťažovateľ je už 10 rokov účastníkom konaniu a je po celý čas

udržiavaný v stave právnej neistoty.

Vzhľadom na vyššie uvedené, sťažovateľ namieta celkovú dĺžku sporu, ktorá

je 10 rokov. Podľa názoru sťažovateľa nie je prejednávaná vec ani skutkovo ani právne

náročná. Dĺžka trvania sporu je nepochybne spôsobená konaním porušovateľa.“

3. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal

tento nález:

„Základné právo M. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl.

48 ods. 2 ... a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené

ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu... v konaní vedenom pod sp. zn. 13

, porušené bolo.

Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

M. D., priznáva primerane finančné zadosťučinenie v sume 12.000 €... ktoré je

Okresný súd Košice I povinný zaplatiť M. D. do dvoch mesiacov od právoplatností nálezu.

M. D., priznáva náhradu trov právneho zastúpenia advokátom, ktorú je Okresný

súd... povinný zaplatiť, na účet právneho zástupcu M. D., do jedného mesiaca od

právoplatnosti nálezu.“

4. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ

bližšie neodôvodnil.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci podaním z 11. septembra 2013

písomne vyjadril okresný súd (sp. zn. ) a k jeho vyjadreniu zaujal

stanovisko právny zástupca sťažovateľa.

5.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov, ktoré

vykonal okresný súd vo veci. K prieťahom vo veci vedenej pod sp. zn.

sa vyjadril takto: „V prejednávanej veci súd ani po desiatich rokoch meritórne nerozhodol.

K neúmernému predĺženiu konania došlo v dôsledku okolností, ktoré boli spôsobené súdom

(práceneschopnosť sudkyne, účasť sudkyne na pracovnom stretnutí s ministrom) ale aj

v dôsledku okolností na strane účastníkov konania (ich ospravedlnené aj neospravedlnené

neúčasti na pojednávaniach, rozhodovanie o procesných návrhoch).“

5.2 Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného

súdu uviedol: „... Samotná informácia o tom, aké úkony boli v konaní uskutočnené a kedy,

nie je spôsobilí ozrejmiť prečo tak porušovateľ postupoval a následne posúdiť či jeho

postup bol zdĺhavý odôvodnene alebo neodôvodnene. Z dôvodu, že porušovateľ neuviedol

dôvody časových úsekov uplynutých medzi úkonmi, je sťažovateľ toho názoru, že jednotlivé

výrazné časové odstupy medzi úkonmi v konaní zostávajú neodôvodnené...“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práv podľa označených článkov

a dohovoru. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu

predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

pre meritórne rozhodnutie veci (napr. , ).

II.

7. Ústavný súd z obsahu sťažnosti, k nej pripojených písomností a zo spisu

okresného súdu sp. zn. zistil, že v predmetnej veci sa od 13. augusta 2003

vedie konanie proti sťažovateľovi o vypratanie nebytových priestorov.

Následne okresný súd vo veci vykonal tieto úkony:

- 17. júna 2003 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k žalobe, čo odporca

učinil 8. júla 2003,

- 2. februára 2005 sa uskutočnilo pojednávanie (odporca sa ho bez ospravedlnenia

nezúčastnil). Pojednávanie bolo odročené na neurčito na žiadosť navrhovateľa, aby bola

poskytnutá dvojmesačná lehota na mimosúdne ukončenie sporu,

- 9. mája 2005 navrhovateľ oznámil okresnému súdu, že na podanom návrhu trvá,

- 15. februára 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

na žiadosť odporcu, aby bola poskytnutá dvojmesačná lehota na mimosúdne ukončenie

sporu,

- 2. júna 2006 navrhovateľ okresnému súdu oznámil, že na podanom návrhu trvá,

- 9. októbra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, odporca vzniesol protinávrh,

pojednávanie bolo odročené na neurčito,

- 16. novembra 2006 okresný súd vyzval (i) odporcu na zaplatenie súdneho poplatku

za podaný protinávrh a (ii) navrhovateľa na predloženie bližšie označených dôkazov,

- 15. marca 2007 okresný súd priznal odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 3. apríla 2007 odporca požiadal okresný súd o ustanovenie právneho zástupcu,

- 5. apríla 2007 okresný súd ustanovil odporcovi právneho zástupcu,

- 11. októbra 2007 požiadala právna zástupkyňa odporcu o odročenie určeného

súdneho pojednávania z dôvodu práceneschopnosti odporcu,

- 15. októbra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito,

- 21. januára 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené,

- 14. apríla 2008 právna zástupkyňa odporcu predložila vzájomný návrh odporcu,

- 4. septembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

z vážnych rodinných dôvodov sudkyne,

- 10. decembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 18. marec

2009 z vážnych rodinných dôvodov sudkyne,

- 6. februára 2009 okresný súd dostal oznámenie, že došlo k prechodu práv

doterajšieho navrhovateľa na spoločnosť B., s. r. o.,

- 18. marca 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito,

- 5. mája 2009 okresný súd zmenil odporcovi právneho zástupcu na jeho žiadosť,

- 28. novembra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito,

- 26. marca 2010 okresný súd vyzval spoločnosť B., s. r. o., či súhlasí so svojím

vstupom do konania na strane navrhovateľa,

- 16. apríla 2010 spoločnosť B., s. r. o., okresnému súdu oznámila, že súhlasí so

svojím vstupom do konania na strane navrhovateľa,

- 27. apríla 2010 okresný súd pripustil, aby z konania vystúpil navrhovateľ mesto K.

a na jeho miesto vstúpil ako navrhovateľ B., s. r. o.,

- 28. septembra 2010 okresný súd zrušil ustanovenie zástupcu odporcovi,

- 11. októbra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré sa odročilo z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- 12. januára 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené,

- 24. marca 2011 okresný súd vyzval mesto K., či súhlasí so svojím vstupom

do konania na strane navrhovateľa,

- 14. apríla 2011 mesto K. okresnému súdu oznámilo, že súhlasí so svojím vstupom

do konania na strane navrhovateľa,

- 30. mája 2011 okresný súd pripustil, aby z konania vystúpil navrhovateľ B., s. r. o.,

a na jeho miesto vstúpil ako navrhovateľ mesto K.,

- 13. júla 2011 podal odporca proti tomuto uzneseniu odvolanie,

- 13. októbra 2011 krajský súd uznesením zmenil napadnuté uznesenie a nepripustil

zmenu návrhu, spis bol vrátený okresnému súdu 23. novembra 2011,

- 21. marca 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 18. jún 2012,

- 18. júna 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 29. jún 2012

z dôvodu pracovného stretnutia sudkyne s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky,

- 19. júna 2012 navrhovateľ navrhol, aby do konania pripustil ďalšieho účastníka

na jeho strane,

- 20. júna 2012 okresný súd zrušil nariadené súdne pojednávanie z dôvodu podania

návrhu na pripustenie ďalšieho účastníka do konania,

- 11. septembra 2012 okresný súd pripustil, aby do konania na strane navrhovateľa

pristúpil navrhovateľ v 2. rade mesto K.,

- 25. februára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- 26. júna 2013 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito pre účely vykonania ďalšieho dokazovania,

12. augusta 2013 dala sudkyňa kancelárii pokyn na nariadenie termínu súdneho

pojednávania na 30. október 2013.

III.

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo

slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto

práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu

právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto

povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej len „OSP“),

ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť

vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z až 4 , podľa

ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať

nové pojednávanie.

12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo zaručené v dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu ().

V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ,

, ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

13. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania bolo

posúdenie návrhu na vypratanie nebytových priestorov, v ktorom všeobecný súd má

povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná

a skončená ( a ) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. ,

, ).

14. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom

prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (, a iné)

relevantnú na rozhodnutie. Po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec

patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.

15. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil niektoré okolnosti, na základe ktorých osoba

sťažovateľa participovala čiastočne na zistených prieťahoch v konaní pred okresným súdom

tým, že 2. februára 2005 a 15. októbra 2007 sa bez ospravedlnenia nezúčastnil súdneho

pojednávania, 15. februára 2006 okresný súd na žiadosť sťažovateľa odročil súdne

pojednávanie, ďalej 9. októbra 2006 sťažovateľ vzniesol žalobný protinávrh na zaplatenie

finančnej čiastky, ktorý bol neujasnený, vykazoval vady, a preto okresný súd musel urgovať

26. marca 2008 právnu zástupkyňu sťažovateľa na ich odstránenie.

Navyše, sťažovateľ ani nepredložil ústavnému súdu dôkaz, že zákonným spôsobom

namietal nečinnosť v postupe okresného súdu, t. j. že podal predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa

o sídlach a obvodoch súdov

Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich

(zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (platného do 31. marca 2005)

a od 1. apríla 2005 podľa a a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“). Podľa doterajšej rozhodovacej praxe ústavného súdu sa podanie sťažnosti

na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany základných práv, ktoré súvisia so základným právom na konanie bez zbytočných

prieťahov (napr. , ). Účinnosť takého právneho prostriedku

ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona

č. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať

bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný

na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. Napokon podľa tretieho odseku

predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že

sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak

je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

16. Následne sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom to, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní, posudzoval ako celok s prihliadnutím

na všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal nielen z hľadiska sťažovateľom

namietaného obdobia zbytočných prieťahov, ale aj z hľadiska celkového priebehu

posudzovaného konania. V tomto ohľade zistil, že súdne konanie sa pred okresným súdom

začalo podaním žaloby 13. júna 2003 a doteraz nie je právoplatne skončené.

17. Ústavný súd sa priklonil k názoru sťažovateľa, že k zbytočným prieťahom

v konaní došlo, a to napriek tomu, že okresný súd vykonával úkony (rozhodoval

o oslobodení od platenia súdnych poplatkoch, ustanovení právneho zástupcu sťažovateľovi,

o zámene účastníkov konania, o pripustení ďalšieho účastníka do konania, nariaďoval súdne

pojednávania, vykonával úkony spojené s prerokovaním veci, zabezpečoval listinné

dôkazy...). Jeho konanie bolo nekoncentrované a neefektívne. Svedčí o tom skutočnosť, že

za 10 rokov trvania súdneho sporu ani raz v merite veci nerozhodol.

18. Z vykonaných úkonov súdu teda vyplýva, že okresný súd vo veci sťažovateľa

nekonal koncentrovane a bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na uvedené nepovažoval

ústavný súd za potrebné poukazovať na jednotlivé obdobia nečinnosti okresného súdu,

pretože celková doba viac ako 10 rokov, počas ktorej vec sťažovateľa nie je právoplatne

skončená, sama osebe osvedčuje dôvodnosť podanej sťažnosti.

19. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu)

môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, a to vtedy, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (obdobie napr. , ).

20. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

21. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a podľa konať bez

zbytočných prieťahov.

22. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde). Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

23. Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 12 000 €,

ktoré však bližšie nezdôvodnil (bod 4). Sťažovateľ si takto síce uplatnil nárok na primerané

finančné zadosťučinenie, ale výslovne neuviedol, z akých dôvodov ho žiada (pozri bod 22

in fine). Ústavný súd preto zadosťučinenie nepriznal (napr. ), tak ako to je

uvedené v bode 4 výroku. Ústavný súd v tomto ohľade nemohol prehliadnuť ani uvedené

v bode 15. Ústavný súd v neposlednom rade pripomína, že jeho fakultatívna právomoc

priznať primerané finančné zadosťučinenie podľa v žiadnom rozsahu

a nijakým spôsobom nemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd

poskytuje v konaní o namietanom porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

24. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi,

ktorý bol vo veci namietaných porušení svojich práv úspešný, vznikli trovy konania

z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal 3 úkony právnych služieb,

a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 25. júna 2013 a zaujatie

písomného stanoviska zo 18. októbra 2013 k vyjadreniu okresného súdu. Odmena za jeden

úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového

základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2013 patrí advokátovi odmena

z výpočtového základu 781 €, t. j. 130,16 €, a režijný paušál 7,81 € (130,16 € + 7,81 €), teda

spolu 137,97 €. Odmena za právne zastúpenie pred ústavným súdom (celkovo 3 úkony

právnych služieb a 3 x paušálna náhrada) predstavuje sumu 413,91 €, ktorú je okresný súd

povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (

v spojení s ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (

).

25. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013