Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 419/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša

a Libora Duľu (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom

Mgr. Marcelom Kandrikom, Grešova 7, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -17 z 8. septembra 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. Marcelom Kandrikom, Grešova 7,

Prešov, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“).

2.1 Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že predmetom konania vedeného

na okresnom súde pod sp. zn. bola určovacia žaloba o tom, že sa záložné

právo nevzťahuje na spoluvlastnícky podiel sťažovateľa na nehnuteľnosti zapísanej

na katastrálneho územia ,

a to z dôvodu porušenia tzv. blokačného ustanovenia

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení

neskorších predpisov. Žalobný návrh bol podaný spolu s návrhom na vydanie predbežného

opatrenia. Okresný súd uznesením č. k. -49 z 20. septembra 2012 návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a nariadil vo veci predbežné opatrenie,

ktorým zakázal pokračovať vo výkone záložného práva na spoluvlastnícky podiel

sťažovateľa a dražobnej spoločnosti Dražobná spoločnosť, a. s., Gunduličova 3, Bratislava,

IČO 35 849 703, zakázal vykonať dobrovoľnú dražbu na spoluvlastnícky podiel

sťažovateľa. Okresný súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. -190

z 24. mája 2018, ktorým určil, že záložné právo nezaťažuje spoluvlastnícky podiel

sťažovateľa na nehnuteľnosti zapísanej na v katastrálnom území

v mestskej časti Košice-Juh. V čase podania ústavnej sťažnosti prebieha vo veci odvolacie

konanie.

2.2 Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti v úvode konštatoval: «Dotknuté konanie

sa týka reštitučného nároku (vydanie pozemku; v ďalšom texte aj (,,predmetný pozemok“)

podľa zákona o pôde ( ,,o pôde“; v ďalšom texte aj ako ,,prvý zákon

o pôde“). Od uplatnenia predmetnej reštitúcie (rok 1992) doposiaľ, teda 28 rokov štát

nezabezpečil nápravu historickej krivdy. Najprv administratívnej zložke štátu trvalo viac

ako desať rokov, kým rozhodla o vydaní pozemku (rok 2003). Hospodárska zložka štátu

(Drevona štátny podnik, neskôr transformovaná na akciovú spoločnosť), ktorá mala

pozemok so starostlivosťou spravovať, ho naopak počas priebehu reštitúcie v rozpore

so zákonným príkazom (§5 ods.3 prvého zákona o pôde) zabremenila (zobrala úver

a reštituovaný pozemok poskytla banke ako zálohu). Takže štát vydal založený pozemok.

Pozemok sa síce vydal, no krátko na to bol daný do dražby. Takýto výsledok reštitúcie

by sa prakticky rovnal nule.» V ďalšom uviedol, že „Vec pred všeobecným súdom sa týka

porušenia tzv. blokačného ustanovenia prvého zákona o pôde (§5 ods. 3). K tomuto

ustanoveniu existujú početné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ktoré sa predložili v napadnutom konaní. K založeniu reštituovanej veci zo strany povinnej

osoby existuje judikatúra najvyššieho či ústavného súdnictva v Českej republike,

ktorá vychádza z identického ustanovenia blokačného paragrafu vzhľadom

na jeho zakotvenie v zákone ešte počas spoločného štátu a ktorá považuje rozhodovanie

o dotknutej problematike za ustálenú rozhodovaciu prax.“. Napokon akcentoval

„To, že došlo k založeniu reštituovanej veci nebolo sporné. Preto... zastáva názor,

že vec nebola náročná v skutkovej zložke procesu. Vzhľadom na jasné skutkové okolnosti

je čas rozhodovania od roku 2012 pridlhý a ústavne neudržateľný. Sťažovateľ bol vždy

pripravený reagovať na výzvy súdu, predložil rozsiahle dôkazy a nie je mu dôvodné vytknúť

žiadne obštrukcie.“.

3. Sťažovateľ v petite podanej ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp.zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

v sume 7.000-€ (slovom: sedemtisíc euro), ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť

sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

v sume 325,42-€ na účet právneho zástupcu advokáta...“

II.

Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľa

4. Ústavný súd listom z 25. septembra 2020 vyzval predsedu okresného súdu

na vyjadrenie k podanej ústavnej sťažnosti.

4.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn.

z 1. októbra 2020 k meritu veci konštatoval:

«Je pravdou, že v priebehu rokov 2013 až 2017 došlo v konaní k prieťahom,

ktoré možno pripísať na ťarchu tunajšieho súdu. V uvedenom období mal sťažovateľ

možnosť podať sťažnosť na prieťahy v danom konaní predsedovi súdu v súlade

s ustanovením V prípade uznania dôvodnosti takejto

sťažnosti (čo je vzhľadom na vyššie uvedené nepochybné) by bolo predmetné konanie

zaradené do osobitného režimu sledovania a stav nečinnosti v danej veci by bol odstránený.

Takúto možnosť však sťažovateľ nevyužil. Ani do rozhodnutia odvolacieho súdu sťažnosť

na prieťahy v tomto konaní nepodal.

Paradoxne sťažnosť na prieťahy podal až ústavnému súdu, a to rok po rozhodnutí

prvoinštančného súdu (5.5.2020), pričom mu bolo zrejmé, že tunajší súd vo veci

už rozhodol, a to dňa 24.5.2018. Sám sťažovateľ sa tohto pojednávania nezúčastnil,

ale bol prítomný jeho právny zástupca, ktorý ho o rozhodnutí na uvedenom pojednávaní

nepochybne informoval. Ústavná sťažnosť bola navyše podaná v čase, keď Krajský súd

v Košiciach oznámil, že sa v danej veci uskutoční verejné vyhlásenie rozhodnutia,

a to postupom podľa ustanovenia Verejné vyhlásenie rozhodnutia bolo

stanovené na deň 5.5.2020, teda zarážajúco vyznieva konštatovanie sťažovateľa, že „v Čase

podávania ústavnej sťažnosti nebolo sťažovateľovi doručené druhostupňové rozhodnutie.“

Keďže sťažovateľ bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, možno dôvodne

predpokladať, že o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bol sťažovateľ informovaný

a mal možnosť sa s takto vyhláseným rozhodnutím oboznámiť osobne, resp. cestou svojho

právneho zástupcu.

Podanie ústavnej sťažnosti v deň vyhlásenia potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacím

súdom sa javí byť zo strany sťažovateľa mimoriadne neštandardným postupom.

Napriek uvedeným konštatovaniam o určitom období nečinnosti prvoinštančného

súdu je potrebné konštatovať, že konanie je právoplatne ukončené, keďže rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 8.6.2020.

Obdobia, keď sa spis nachádzal na Krajskom súde v Košiciach (28.11.2012 -

31.12.2012 a 15.7.2019 - 27.5.2020) nie som oprávnený žiadnym spôsobom hodnotiť

či posudzovať, tieto by však nemali byť pripísané na ťarchu súdu prvej inštancie,

a to i s ohľadom na skutočnosť, že v oboch prípadoch bolo rozhodnutie tunajšieho súdu

potvrdené.»

4.2 V závere predseda okresného súdu navrhol „zohľadniť mnou a zákonným sudcom

uvádzané skutočnosti s prihliadnutím na môj názor o neprimeranosti požadovaného

finančného zadosťučinenia sťažovateľom.“.

5. Ústavný súd zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľa vyjadrenie predsedu

okresného súdu sp. zn. z 1. októbra 2020 na vedomie s možnosťou

vyjadriť sa. Právny zástupca v podanom vyjadrení z 15. októbra 2020 v podstatnom uviedol:

„Tak ako predseda Okresného súdu Košice II... tak aj sudca Okresného súdu Košice

II... vo svojich vyjadreniach konštatujú existenciu prieťahov v súdnom konaní v rokoch 2013

až 2017. Podľa sťažovateľa až do 24.05.2018, kedy došlo vyhláseniu prvostupňového

rozhodnutia vo veci samej po dvoch po sebe nasledujúcich predchádzajúcich odročeniach

dňa 16.10.2017 a dňa 24.05.2018. Je preto podľa sťažovateľa bez akejkoľvek pochybnosti,

že prieťahy v namietanom súdnom konaní boli prítomné a zároveň nezavinené procesným

postojom sťažovateľa alebo jeho právneho zástupcu.

Význam uvedených prieťahov v súdnom konaní nijak neoslabuje ani námietka

predsedu Okresného súdu Košice II o mimoriadne neštandardnom postupe sťažovateľa

v podobe podávania sťažnosti v deň vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Rovnako

tak námietka sudcu... o objektívnej zaťaženosti súdov, charakteru a náročnosti vybavenosti

agendy, nemôže byť posudzovaná k oslabeniu dôvodnosti ústavnej sťažnosti sťažovateľa...

Sťažovateľ je presvedčený, že celé konanie pred súdom prvého stupňa bolo

sprevádzané prieťahmi v súdnom konaní pri skutkovo aj právne nie zložitej veci.

Podľa sťažovateľa nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť

všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Konaniu bez zbytočných

prieťahov nezodpovedá akýkoľvek (hoci aktívny) postup súdu, ale len ten,

do ktorého sa premieta procesná zásada hospodárnosti súdneho konania, rešpektovanie

ktorej je nevyhnutným predpokladom rýchleho a účinného poskytnutia právnej ochrany

().“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“)

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa ústavnú sťažnosť môže podať osoba,

ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené

jej základné práva a slobody.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia

proti nemu.

10.1 Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obsahom

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (, ). Z tohto vyplýva, že právne

východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,

sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , rovnako tak aj práva podľa dohovoru vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

v ich všeobecnom poňatí je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (, ,

, , , , , , ,

, , ). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane

zdôraznil, že , obdobne tak aj dohovoru, v relevantnej časti

ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý vyjadruje predovšetkým

záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku

prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti ().

12. Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj názor (,

, , , , , ,

, , , , , ),

v zmysle ktorého sa ochrana základnému právu podľa poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie

základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecnými súdmi)

ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nemôže dochádzať

k porušovaniu označeného základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne, vychádzajúc pritom z účelu týchto práv,

ktorých spoločným menovateľom je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (, ,

, ). Inými slovami, ústavný súd poskytuje ochranu práv podľa čl. 48

ods. 2 a podľa dohovoru len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

porušenie základného práva ešte trvalo alebo k jeho porušeniu dochádza (,

, , , ). Uvedený právny názor ústavného

súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok vo veci

proti Slovenskej republike z 3. 3. 2009, sťažnosť č. 16970/05).

12.1 Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru

nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov

je v konaní o sťažnosti podľa ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,

ak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené zaručené základné

práva a slobody sťažovateľa.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

13. V predmetnej právnej veci je východiskovou skutočnosťou, že sťažovateľ podal

ústavnú sťažnosť na ústavnom súde, namietajúc porušenie svojich práv podľa čl. 48

ods. 2 a podľa dohovoru, 5. mája 2020, teda v čase, keď už vedel

o termíne vyhlásenia rozhodnutia Krajského súdu V Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

o odvolaní, namietajúc porušenie označených práv postupom okresného súdu v napadnutom

konaní. V tomto ohľade je potrebné pripomenúť aj vyjadrenie predsedu okresného súdu,

ktorý taktiež zdôraznil okolnosť, že „Podanie ústavnej sťažnosti v deň vyhlásenia

potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacím súdom sa javí byť zo strany sťažovateľa mimoriadne

neštandardným postupom.“. Tomuto záveru nasvedčuje skutočnosť, že meritórnym

dôvodom podania ústavnej sťažnosti sťažovateľom bolo jeho presvedčenie

o tom, že „v čase podávania ústavnej sťažnosti nebolo sťažovateľovi doručené

druhostupňové rozhodnutie“ za situácie, že okresný súd vo veci samej rozhodol rozsudkom

č. k. -190 z 24. mája 2018, ktorým určil, že záložné právo nezaťažuje

spoluvlastnícky podiel sťažovateľa na nehnuteľnosti zapísanej na

v katastrálnom území , čím teda sťažovateľovi

v plnom rozsahu vyhovel. Ak teda sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť v deň vyhlásenia

rozhodnutia o odvolaní, namietajúc skutočnosť, že mu nebolo rozhodnutie o odvolaní

doručené, musí ústavný súd skonštatovať, že sťažovateľ tak nekonal v záujme efektívnej

ochrany svojich práv podľa a podľa dohovoru, obsahom

ktorých je primárne a materiálne odstránenie stavu právnej neistoty, ktorá nastane

právoplatnosťou rozhodnutia súdu.

14. Ak sa teda sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom domáha ochrany svojich

označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní po viac ako 10 mesiacov

trvajúcom odvolacom konaní, po tom, čo okresný súd rozsudkom č. k. -190

z 24. mája 2018 v merite veci rozhodol, domáha sa ochrany svojich práv vo vzťahu

k orgánu verejnej moci, ktorý už porušenie označených práv sťažovateľa spôsobiť nemôže.

Za danej situácie, pokiaľ sa sťažovateľ zastúpený právnym zástupcom nemienil domáhať

v podanej ústavnej sťažnosti ochrany svojich práv postupom krajského súdu,

ktorý v odvolacom konaní konal v čase pretrvávajúcej právnej neistoty sťažovateľa,

neostáva iné, než konštatovať, že vo vzťahu k ním označenému porušovateľovi

mal jeho postup sťažovateľ napadnúť skôr, teda ešte v čase konania pred okresným súdom.

Ústavný súd je podľa viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu

na začatie konania. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu návrh rozhodnutia (petit)

musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť

východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu vo veci (, ,

, , , , ,

).

15. V dôsledku už uvedených skutočností ústavný súd konštatuje nemožnosť

vyhovieť sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti smerujúcej k porušeniu práv podľa čl. 48

ods. 2 a dohovoru v napadnutom konaní okresného súdu, preto rozhodol

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

16. S poukazom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu