Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 67/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí senátu

8. novembra 2001 prerokoval podnet A. G., bytom K., D. G., bytom B., A. M., bytom K., Ľ.

N., bytom K., a V. S., bytom K., zastúpených advokátom JUDr. J. V., K., na začatie konania

vo veci porušenia ich základného práva podľa

postupom Okresného súdu Košice – okolie vo veci sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Základné právo A. G., D. G., A. M., Ľ. N. a V. S. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v konaní pred

Okresným súdom Košice – okolie vo veci sp. zn. o vyrovnanie dedičských

podielov p o r u š e n é b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. júna 2001

doručené podanie A. G., bytom K., D. G., bytom B., A. M., bytom K., Ľ. N., bytom K., a V.

S., bytom K. (ďalej len „navrhovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. V., K., označené

ako „Podnet podľa SR“. Navrhovatelia v ňom žiadali, aby ústavný súd

v konaní podľa (ďalej len „“) nálezom

rozhodol, že postupom Okresného súdu Košice – okolie (ďalej len „okresný súd“) vo veci

sp. zn. došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa . Svojím podnetom sa navrhovatelia tiež

domáhali, aby ústavný súd rozhodol aj o povinnosti Slovenskej republiky zaplatiť každému

z nich spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške Sk 100 000,-- od právoplatnosti jeho

nálezu.

Ústavný súd podnet navrhovateľov predbežne prerokoval na svojom neverejnom

zasadnutí 20. septembra 2001 a rozhodol o jeho prijatí na ďalšie konanie v časti

namietajúcej porušenie ich základného práva podľa a odmietnutí

(z dôvodu svojej nepríslušnosti) v časti požadujúcej priznanie spravodlivého finančného

zadosťučinenia.

Navrhovatelia vo svojom podnete konkrétne uviedli: „Pred Okresným súdom Košice

– vidiek v r. 1993 bola proti nášmu neb. otcovi a manželovi J. G. podaná žaloba

o vyrovnanie dedičských podielov, ktorá bola vedená a je aj t. č. vedená pod

sp. zn. . Žaloba sa nám nezachovala a zachovalo sa nám iba vyjadrenie k žalobe

zo 7. 12. 1993. ...

Po smrti nášho otca a manžela (1. 10. 1994) sme do konania vstúpili my deti

a manželka, pričom súd žalobu žalobcov Dr. V. M. a A. M. zamietol.

Po odvolaní sa žalobcov ďalším rozsudkom z 22. 4. 1999 Okresný súd Košice –

okolie žalobe žalobcov vyhovel. Proti rozsudku sme podali odvolanie. ...

Pretože ja žalovaný v 2 rade ako splnomocnený zástupca ostatných žalovaných som

od podania odvolania neobdržal zo súdu odpoveď na naše odvolanie podal som sťažnosť

listom z 12. 2. 2001 adresovaným predsedovi Okresného súdu Košice – okolie. Odpoveď

som obdržal listom podpredsedu OS Košice – okolie z 26. 3. 2001, ktorým bola uznaná

sťažnosť ako dôvodná. ...

V dôsledku toho, že pôdu o výmere vyše 16 hektárov nemáme doposiaľ prevedenú

na nás, lebo v dôsledku dlhodobého súdneho konania nemôžeme túto prejednať

v dedičskom konaní po neb. J. G. máme obmedzené možnosti dispozície s pôdou, ktorá je

predmetom súdneho konania a napr. nemôžeme ju nikomu prenajať a pod. keďže nemáme

LV.

Vzhľadom na vyššie uvedené domnievame sa, že sú porušované naše čl. 48 ods. 2

SR zaručené práva na prerokovanie našej veci bez zbytočných prieťahov a to od

1. 10. 1994 do dnes.

Preto navrhujeme aby bolo vydané toto uznesenie

Podnet A. G., D. G., V. S., A. M. a Ľ. N. zakotvené v Slovenskej

republiky postupom Slovenskej republiky v zastúpení všeobecnými súdmi Slovenskej

republiky v konaní Okresného súdu Košice – okolie porušené bolo.“

Po prijatí podnetu navrhovateľov na ďalšie konanie sa ústavný súd podľa § 29 ods. 5

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) 21. septembra 2001 obrátil na predsedu

okresného súdu so žiadosťou o písomné vyjadrenie k prijatému podnetu. Podpredseda

okresného súdu vo svojom vyjadrení z 11. októbra 2001 (Spr. 719/01) uviedol: „Je

nepochybné, že konanie o vyrovnanie dedičských podielov evidované pod

sp. zn. sa vedie od 29. 6. 1993 doposiaľ. (pôvodná žiadosť zo dňa 2. 12. 1992).

Vec bola prvotne pridelená na prejednanie JUDr. P. Po jej odchode zo súdu bola

pridelená JUDr. H. a následne JUDr. P., ktorá ju prejednáva doposiaľ.

I tento objektívny faktor spôsobil to, že došlo k predĺženiu súdneho konania.

Ďalšou okolnosťou, ktorá ovplyvnila dĺžku konania bola tá skutočnosť, že nebolo

včas ukončené dedičské konanie po neb. J. G. a bez dedičského spisu nebolo možné

pokračovať v prejednávaní veci .

Dávam do pozornosti Ústavnému súdu, že prieťahy v konaní spôsobili i samotní

účastníci konania svojou nečinnosťou. V priebehu konania totiž pôvodne označení účastníci

– tak navrhovateľ ako i odporca zomreli a na pojednávanie dňa 23. 9. 1996 sa dostavil len

syn pôvodne označenej navrhovateľky, ktorému bola uložená lehota na zistenie okruhu

účastníkov konania. Dňa 10. 1. 1997 bol opätovne súdom vyzvaný V. M. na oznámenie

potrebných skutočností informácií (V. M.).

Na základe vyššie uvedených skutočností sme toho názoru, že včasnejšiemu

prejednaniu veci bránili objektívne skutočnosti a prieťahy v konaní neboli spôsobené

subjektívnou nečinnosťou pracovníkov súdu.“

Keďže žiaden z účastníkov konania netrval na ústnom pojednávaní ústavného súdu,

ústavný súd o podnete navrhovateľov 8. novembra 2001 rozhodol bez jeho nariadenia podľa

.

II.

Pokiaľ ide o fakty prípadu, zo zadováženého súdneho spisu vo veci

sp. zn. vyplynuli pre ústavný súd nasledovné skutočnosti. Predmetom konania

pred okresným súdom je vyrovnanie dedičských podielov, pričom pôvodnými účastníkmi

tohto konania boli A. M., rod. G. (bytom P.), ktorá 29. júna 1993 podala na Okresný súd

Košice – vidiek žalobu na vyrovnanie dedičských podielov voči odporcovi J. G., bytom K.

Podanie tejto žaloby možno označiť za začatie konania vo veci sp. zn.

o vyrovnanie dedičských podielov, ktoré nie je doposiaľ ukončené a v ktorom navrhovatelia

namietajú prieťahy podľa . Keďže navrhovatelia sa účastníkmi tohto

súdneho konania stali až po tom, čo 1. októbra 1994 zomrel J. G., porušenie ich základného

práva možno vysloviť iba v období, v ktorom už v uvedenom konaní mali postavenie

účastníkov konania.

Dňa 23. septembra 1996 (celkovo na 3. pojednávaní vo veci) oznámil syn žalobkyne

V. M., že v čase tohto pojednávania sú už nebohí ako žalobkyňa A. M., tak aj žalovaný J. G.

Bol preto súdom poučený, aby oznámil mená a adresy právnych nástupcov, či vstupujú do

konania, na čo si vyžiadal lehotu 20 dní. Následne bolo pojednávanie odročené na neurčito

s tým, že súd vyzve účastníkov na doplnenie potrebných skutočností.

Dňa 1. októbra 1996 predložil syn nebohej žalobkyne V. M. úmrtný list A. M.

a oznámil súdu, kto sú zákonní dedičia po odporcovi J. G., a navrhol, aby do konania na

strane odporcov vstúpili:

1. A. G., K.,

2. D. G., B.,

3. A. M., K.,

4. Ľ. N., K.,

5. V. S., K.

Začiatkom októbra 1996 došlo opätovne k zmene konajúcej sudkyne, ktorou sa stala

JUDr. I. P. (ktorá vo veci koná doposiaľ). Dňa 7. novembra 1996 dala pokyn kancelárii na

zistenie dátumov úmrtí žalobkyne a žalovaného a na zistenie dedičov po nich. Požiadaný

Obecný úrad K. však 15. novembra 1996 vrátil túto požiadavku súdu späť so žiadosťou o jej

spresnenie. Okresný úrad P. 18. novembra 1996 oznámil súdu úmrtie A. M., ale uviedol, že

evidenciu dedičov nevedie.

Dňa 10. januára 1997 sa bez predvolania dostavil na okresný súd V. M. (na úradnom

zázname sa neuvádza, za akým účelom) a súd mu uložil doložiť do spisu, resp. oznámiť

súdu dátum a rok úmrtia odporcu J. G. Ide o skutočnosti, ktoré už okresný súd sám zisťoval

na Obecnom úrade K., ale pre nepresnosť dožiadania mu neboli oznámené.

Po preukázaní úmrtia pôvodnej žalobkyne A. M. a odporcu J. G. súd vytýčil

pojednávanie na termín 28. október 1997.

Išlo vôbec o prvé pojednávanie, na ktorom ako účastníci konania vystupovali

navrhovatelia (na strane odporcov). Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom z 28. októbra

1997 tak, že návrh žalobcov na vyrovnanie dedičských podielov zamietol. Proti tomuto

rozsudku () sa 1. decembra 1997 odvolali právni nástupcovia žalobcov s tým, že

svoje odvolanie podrobnejšie odôvodnia v lehote 15 dní.

Na konanie na odvolacom súde žalobcovia splnomocnili advokáta JUDr. F. K.

a zároveň predložili 15. decembra 1997 podrobne odôvodnené odvolanie. Súdny spis bol

20. marca 1998 doručený na rozhodnutie Krajskému súdu Košice (ďalej len „krajský súd“)

ako súdu odvolaciemu.

Krajský súd svojím uznesením č. k. -49 z 30. apríla 1998 rozhodol, že

rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. V odôvodnení

svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že k zrušeniu rozsudku súdu prvého stupňa

pristúpil preto, že „súd prvého stupňa neskúmal, či v prejednávanej veci sú splnené

podmienky pre vyrovnanie dedičských podielov“. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd

uložil súdu prvého stupňa, „aby v zmysle vyzval žalobcov na odstránenie

nedostatku žaloby, a to aby žalobný petit upresnili tak, aby obsahoval náležitosti ustanovené

v § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona a potom skúmal, či sú splnené podmienky pre

vyrovnanie dedičských podielov ( )“. Uznesenie bolo

okresnému súdu doručené 10. júna 1998. Následne 4. septembra 1998 vydal okresný súd

uznesenie, ktorým uložil žalobcom v lehote 10 dní od jeho doručenia (a pod následkom

zastavenia konania) doplniť návrh o výrok rozhodnutia s uvedením katastrálneho územia,

čísla pozemnoknižných vložiek, resp. listov vlastníctva, vypísaním všetkých čísel parciel,

ich výmery, ako aj výšky podielu poručiteľa a určením podielu, ktorý žiadajú určiť pre

navrhovateľov, pretože ich návrh neobsahuje úplný výrok, a teda „nemá náležitosti

ustanovené v katastrálneho zákona, ako aj náležitosti

a “ Právny zástupca žalobcov spresnil žalobný petit 26. októbra 1998.

Tento bol zaslaný odporcom s tým, že sa k nemu budú môcť vyjadriť na pojednávaní, ktoré

sudkyňa vytýčila na 19. január 1999.

Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 19. januára 1999 a bolo odročené na

2. február 1999 s tým, že právny zástupca žalobcov doloží v lehote 10 dní rozhodnutie súdu

o vyporiadaní vlastníctva k rodinnému domu a žalobcovia tiež doložia listy vlastníctva na

pozemnoknižnej vložke, resp. identifikácie.

Pojednávanie súdu vytýčené na 2. február 1999 bolo odročené na 18. február 1999

a súd uznesením sp. zn. z 2. februára 1999 uložil žalobcom, aby v lehote 5 dní

od doručenia uznesenia pod následkom zastavenia konania doplnili svoj návrh nasledovne:

1. špecifikovali výrok v súlade s katastrálnym územím, pozemnoknižnými vložkami,

číslami parciel, ich výmerou, zápisom, ak je založený na liste vlastníctva v podieloch

poručiteľa, ako aj prepočítané podiely navrhovateľov, ktoré žiadajú určiť tak, aby boli

vykonateľné na zápis do katastra nehnuteľností,

2. doložili list vlastníctva na pozemnoknižnej vložke č. 48 (resp. vložku +

identifikáciu).

Okresný súd svoju požiadavku zdôvodnil tým, že „Podaný návrh na začatie konania

má... vady, ktoré bránia riadnemu pokračovaniu v konaní, nakoľko nemá náležitosti

uvedené v a “

D. G. v mene odporcov spresnil svoje vyjadrenie zo 16. januára 1999.

Pojednávanie stanovené na 18. február 1999 bolo odročené na neurčito pre

práceneschopnosť konajúcej sudkyne. Toho dňa bol súdu doručený spresnený žalobný petit.

Na ďalšom pojednávaní 22. apríla 1999 (v neprítomnosti odporcov) okresný súd vo

veci rozhodol a vyhlásil rozsudok o vyrovnaní dedičských podielov po poručiteľovi J. G.

a potvrdil vlastnícke právo žalobcov. Proti tomuto rozsudku sa 8. júna 1999 odvolali

odporcovia a ich odvolanie bolo 17. júna 1999 zaslané žalobcom.

Okresný súd predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu ako súdu odvolaciemu

23. septembra 1999. Pretože tento vo veci hneď nekonal, právny zástupca žalobcov požiadal

23. októbra 2000 o vytýčenie termínu pojednávania. Krajský súd svojím uznesením

z 29. decembra 2000 () však najskôr rozhodol, aby súd prvého stupňa rozhodol

o celom predmete konania a opravil v rozsudku zrejmú nesprávnosť spočívajúcu v označení

k. ú. K. n. T.

Po tomto rozhodnutí krajského súdu okresný súd uznesením zo 7. februára 2001

opravil výrok svojho rozsudku č. k. -89 z 22. apríla 1999 a toho istého dňa vydal

doplňujúci rozsudok č. k. -111 o doplnení výroku tohto rozsudku. Zároveň

7. februára 2001 vyzval právneho zástupcu žalobcov na špecifikáciu výroku, na čo tento

súdu oznámil, aby si doklady pre dlhodobú neprítomnosť žalobcu vyžiadal sám od

katastrálneho úradu. Tieto ale následne predložil druhý zo žalobcov 2. marca 2001.

Všetci odporcovia spoločne (navrhovatelia v konaní pred ústavným súdom) podali

17. apríla 2001 odvolanie proti doplňujúcemu rozsudku okresného súdu č. k. 15 C 45/93-

111 zo 7. februára 2001, a to z rovnakých dôvodov, ktoré už uviedli vo svojom odvolaní

proti rozsudku z 8. júna 1999. Celý spis bol 20. apríla 2001 predložený krajskému súdu.

Tento ho 11. júna 2001 ale opätovne vrátil okresnému súdu na doplnenie rozsudku (o časti

pozemkov nebolo rozhodnuté, treba si vyžiadať aktuálne výpisy listov vlastníctva,

rozhodnutia doručiť všetkým odporcom) a obratom uložil povinnosť spis predložiť

krajskému súdu na ďalší procesný postup. Okresný súd 26. júna 2001 dožiadal Okresný

úrad Košice – okolie. Následne bol spis 12. júla 2001 predložený ústavnému súdu pre

potreby konania o podnete navrhovateľov.

III.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdneho orgánu, v dôsledku čoho je jej odstránenie „podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (). Samotným prerokovaním veci

na súde sa však právna neistota osoby neodstráni, pretože právna istota sa vytvára až

právoplatným rozhodnutím súdu. Pre splnenie základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2

preto nepostačuje, aby súd vec prerokoval ().

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov. Ústavný súd poskytuje ochranu označeného práva každému, kto sa

o ňu uchádza predpísaným spôsobom bez ohľadu na to, či má v konaní pred všeobecným

súdom postavenie navrhovateľa (žalobcu) alebo odporcu.

Pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v súdnom konaní, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa , ústavný súd zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2)

a napokon spôsob, akým súd v konaní postupoval (3) – , .

1. Predmetom prebiehajúceho konania sp. zn. pred okresným súdom je

vyrovnanie dedičských podielov k poľnohospodárskej pôde, ktorá bola predmetom konania

o dedičstve po nebohom otcovi J. G. (zomr. 8. februára 1968). Podľa názoru ústavného súdu

po právnej stránke nejde o komplikovanú vec, keďže úlohou súdu bolo zistenie, či sú

splnené podmienky pre vyrovnanie dedičských podielov [v zmysle § 13 a nasl. zákona

Slovenskej národnej rady č. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov

k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)]

a v prípade, že tieto splnené boli, rozhodnúť o vyrovnaní dedičských podielov potvrdením

vlastníctva oprávnenej osoby (osôb) - Hoci faktickú

zložitosť veci je rozumné predpokladať (vzhľadom na počet a druh nehnuteľností, o ktoré

pri vyrovnaní dedičských podielov ide), zodpovedajúcou prípravou samotného

pojednávania, ako aj uplatnením (ďalej len „OSP“)

táto nemusela predstavovať výraznejšie predĺženie konania. Pre úplnosť je možné dodať, že

takéto konania neboli začiatkom 90. rokov ničím neobvyklým v rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, keďže súviseli s praktickým uplatňovaním ako

jedného z reštitučných zákonov.

2. Pokiaľ ide o správanie navrhovateľov ako účastníkov označeného súdneho

konania (na strane odporcov), z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd nezistil, že by

k prieťahom v tomto konaní bolo dochádzalo ich postupom. Ich postoj možno (a práve

naopak) hodnotiť ako aktívny a súčinnostný, pretože požadované úkony (napríklad ich

účasť na pojednávaniach, vyjadrenie k návrhu žalobcov) vykonávali načas a bez zbytočných

odkladov.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva navrhovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , bol samotný postup okresného súdu. Pri uplatňovaní

tohto kritéria bral ústavný súd do úvahy svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej

k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním príslušného

súdu (napríklad nevytyčovaním pojednávania), ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje

k odstráneniu právnej neistoty účastníkov súdneho konania. Takto vo veci

sp. zn. ústavný súd uviedol: „Aj nesprávna činnosť štátneho orgánu môže

zapríčiniť porušenie práva zaručeného podľa , ak

činnosť štátneho orgánu nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty ohľadne tých práv, kvôli

ktorým sa osoba obrátila na štátny orgán, aby o jej veci rozhodol.“ Aj v ďalšej veci

sp. zn. ústavný súd uviedol: „Právo zaručené občanovi podľa čl. 48 ods. 2

sa môže realizovať len prostredníctvom takého konania súdov,

ktoré smeruje k odstráneniu právnej neistoty, kvôli ktorej sa občan obrátil na orgán súdnej

moci.“

Pri hodnotení postupu okresného súdu bral preto ústavný súd do úvahy oba

spomenuté spôsoby. Pokiaľ ide o zbytočné prieťahy spôsobené nekonaním okresného súdu

(a bez zákonnej prekážky takéhoto postupu), ústavný súd zistil, že v období od októbra 1994

(odkedy prichádzala do úvahy účasť odporcov – navrhovateľov v konaní pred ústavným

súdom, keďže 1. októbra 1994 J. G. zomrel) až do apríla 1996 okresný súd nekonal vôbec

(od 24. augusta 1994 do 26. apríla 1996). Z písomného vyjadrenia podpredsedu okresného

súdu z 11. októbra 2001 vyplynulo, že dôvodom tejto jeho nečinnosti mala byť zmena

v osobe konajúcej sudkyne, ktorú označil ako „objektívny faktor“ nečinnosti súdu. Podľa

názoru ústavného súdu však zmena v osobe konajúceho sudcu (tak ako iné organizačné či

technické problémy súdnictva) nesmie ísť na ťarchu účastníkom súdneho konania.

Pokiaľ ide o konanie od uvedeného termínu až do súčasnosti, okresný súd

(s výnimkou, keď sa spis nachádzal na krajskom súde ako na súde odvolacom) vo veci

konal. Ako však už ústavný súd uviedol, samotné konanie súdu ešte nemusí znamenať, že

ide o konanie bez zbytočných prieťahov. Základnému právu na konanie bez zbytočných

prieťahov totiž nezodpovedá akýkoľvek (hoci aktívny) postup súdu, ale len ten, do ktorého

sa premieta procesná zásada hospodárnosti súdneho konania, rešpektovanie ktorej je

nevyhnutným predpokladom rýchleho a účinného poskytnutia právnej ochrany. Jej obsahom

je nielen to, aby súd viedol konanie hospodárne a aby bez zbytočných prieťahov zistil

rozhodujúce skutočnosti a aby hneď rozhodol ( ), ale tiež aby v rámci prípravy

pojednávania toto predseda senátu pripravil tak, aby bolo možné rozhodnúť na jednom

pojednávaní ( ), aby predseda senátu podľa vyzval účastníkov na

opravenie alebo doplnenie nesprávneho alebo neúplného podania, aby súd, ktorý je podľa

príslušný na konanie o určitej veci, bol príslušný aj na konanie vo veciach s ňou

spojených a pod. Nerešpektovanie zásady hospodárnosti v konaní všeobecného súdu (jej

jednotlivých zložiek buď samostatne, alebo v ich vzájomnej spätosti) je spôsobilé (vo väčšej

či menšej intenzite či miere) porušiť základné právo účastníka súdneho konania na konanie

bez zbytočných prieťahov podľa .

Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal postup okresného súdu vo veci

sp. zn. a zistil, že ním došlo k porušeniu zásady hospodárnosti súdneho konania

jednak tým, že si vec dôsledne nepripravil na rozhodnutie (adekvátnym využitím ),

a takisto tým, že doteraz nerozhodol o celej veci, ktorá mu bola predložená na rozhodnutie.

Pokiaľ ide o nedôslednosť prípravy samotnej veci na konanie a rozhodnutie po

rozhodnutí okresného súdu z 28. októbra 1997, ktorým tento zamietol návrh žalobcov na

vyrovnanie dedičských podielov, mu krajský súd vo svojom uznesení z 30. apríla 1998

() vytkol, že vôbec „neskúmal, či v prejednávanej veci sú splnené podmienky

pre vyrovnanie dedičských podielov“. Súčasne mu uložil, aby vyzval žalobcov na

odstránenie nedostatkov žaloby, čo okresný súd urobil svojimi uzneseniami zo 4. septembra

1998 a 18. februára 1999.

K vzniku prieťahov došlo pri odstraňovaní vád podania žalobcov, pretože okresný

súd vo veci sp. zn. nepostupoval v súlade s (a preto ho krajský súd musel

vyzvať na odstránenie tohto nedostatku) tým, že nezabezpečil splnenie podmienok na

rozhodnutie vo veci prostredníctvom doplnenia a spresnenia žaloby.

Ďalšie rozhodnutie vo veci sp. zn. vydal okresný súd 22. apríla 1999,

pričom odvolanie proti nemu podali odporcovia (navrhovatelia v konaní pred ústavným

súdom) na krajský súd. V rozhodnutí krajského súdu sp. zn. z 29. decembra

2000, ako aj v jeho ďalšej žiadosti z 11. júna 2001 tento ukladá okresnému súdu, aby podľa

prvej vety rozsudkom rozhodol o celej prejednávanej veci na základe

podania navrhovateľov a nimi predloženej špecifikácie nehnuteľností.

V tomto prípade došlo k vzniku zbytočných prieťahov pri rozhodovaní o celom

predmete konania, keď okresný súd nepostupoval v súlade s , a preto musel byť

(podobne ako pri odstraňovaní vád žaloby) vyzvaný krajským súdom k náprave tohto

nedostatku.

Keďže takýmto postupom okresného súdu došlo k porušeniu zásady hospodárnosti

súdneho konania vo veci sp. zn. , ústavný súd aj s prihliadnutím na jeho

nekonanie v období rokov 1994 – 1996 tento jeho postup posúdil ako zbytočné prieťahy

v súdnom konaní narušujúce základné právo navrhovateľov podľa .

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.