Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 203/09

Legal thesis Official

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. decembra 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť R. S., USA, zastúpeného advokátkou JUDr.

A. R., K., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48

ods. 2, ako aj v spojitosti s postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , EX 218/2008

a jeho uznesením z 30. januára 2009, a takto

rozhodol:

1. Základné práva R. S. na súdnu ochranu, na prerokovanie jeho veci v jeho

prítomnosti a na možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 46 ods.

1 a a v spojení s

Slovenskej republiky b o l i uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. ,

EX 218/2008 z 30. januára 2009 p o r u š e n é .

2. Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. , EX 218/2008

z 30. januára 2009 z r u š u j e .

3. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť R. S. trovy právneho zastúpenia

v sume 245,60 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a šesťdesiat centov) na účet jeho právnej

zástupkyne JUDr. A. R., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti R. S. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2009

doručená sťažnosť R. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 2, ako aj čl. 2 ods. 2 v spojitosti s čl. 144

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Košice II

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , EX 218/2008

a jeho uznesením z 30. januára 2009.

1. Z obsahu sťažnosti a príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom exekučného

konania vedeného okresným súdom, v ktorom sa oprávnená S., a. s., B., domáha od

sťažovateľa ako povinného zaplatenia sumy 209 908 Sk s príslušenstvom, pričom

sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne proti exekúcii podal 6. mája 2008

námietky a súčasne žiadal o zastavenie exekúcie „podľa § 57 ods. 1 EP“.

2. Podľa sťažovateľa okresný súd porušil už označené práva tým, že „sa vôbec

nezaoberal dôvodnosťou námietok sťažovateľa, nezobral do úvahy nemožnosť vykonávania

exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nie je právoplatný a vyslovil, že bolo

povinnosťou povinného brániť svoje práva v pôvodnom konaní a nie až pri exekúcii“.

Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol, že sa «... ako 14-ročný spolu s rodičmi vysťahoval do

USA. Posledná adresa menovaného na území Slovenskej republiky bola L. č. 8... K. Od

uvedeného času menovaný žije a pracuje v USA, štáte N., kde dňa 18. 04. 2001 získal aj

štátne občianstvo. Nakoľko menovaný získal štátne občianstvo USA naturalizáciou po

07. 07. 1997, kedy bola zrušená platnosť Dohovoru o naturalizácii medzi Československom

a Spojenými štátmi, uverejnenej v Zbierke zákonov pod č. 169/1929 Sb., nestratil

automaticky slovenské štátne občianstvo, ktoré mu zostalo tak aj naďalej zachované...

11. 04. 2008 vydal súdny exekútor JUDr. L. K. Upovedomenie o začatí exekúcie...,

predmetom ktorej bol výkon rozhodnutia podľa exekučného titulu na peňažné plnenie -

platobných výmerov V. č. 2722/1/2004 a č. 2722/2/2004, obidva zo dňa 21. 12. 2004, ktoré

údajne nadobudli právoplatnosť 31. 1. 2005. V. predala svoju pohľadávku S. a. s., ktorá

v cit. exekučnom konaní vystupovala na strane oprávneného...

V námietkach proti exekúcii sťažovateľ... poprel nadobudnutie právoplatnosti ako aj

samotnú vykonateľnosť exekučných titulov s poukazom na ustanovenie

Zb., podľa ktorého mu uvedené platobné výmery nikdy neboli doručené, nakoľko sa na

adrese, na ktorú mu zásielky boli doručované trvalo nezdržiaval a náhradné doručenie je

v tomto prípade zo zákona vylúčené. Exekúciu žiadal zastaviť podľa § 57 ods. 1 Exekučného

poriadku, podľa ktorého súd zastaví exekúciu ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo

právoplatným...

Okresný súd... Uznesením... zo dňa 30. 01. 2009 zamietol námietky povinného proti

exekúcii. V odôvodnení... sa konajúci súd vôbec nezaoberal dôvodnosťou námietok

sťažovateľa... a vyslovil, že bolo povinnosťou povinného brániť svoje práva v pôvodnom

konaní a nie až pri exekúcii. Skutočnosť, že sťažovateľ nikdy nemal vedomosti o tom, že V.

eviduje voči nemu akýsi nárok, z akého titulu, či tento nárok je alebo nie je oprávnený, že sa

nemal možnosť brániť voči uvedenému rozhodnutiu zákonným spôsobom – súdnou cestou,

nič z toho Okresný súd... nebral do úvahy... Citované uznesenie je konečným súdnym

rozhodnutím, odvolanie voči nemu nie je prípustné a nie je voči nemu prípustné ani

dovolanie...

O existencii pohľadávky vedenej voči sťažovateľovi zo strany V. sa sťažovateľ nemal

možnosť dozvedieť. Z dôvodu, že sa nezdržiaval na adrese „trvalého bydliska“ na území

Slovenskej republiky, zásielky, obsahujúce popis nároku V. nemohli byť sťažovateľovi nikdy

doručené a nemohli nadobudnúť právoplatnosť spôsobom tzv. náhradného doručenia.

Sťažovateľ sa tak nemohol brániť ani v pôvodnom správnom konaní, ani následne pri

eventuálnom preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu súdnou cestou.

Sťažovateľovi, tak bolo reálne odňaté právo domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde. Ďalej bolo porušené jeho právo, aby sa konanie konalo v jeho

prítomnosti, resp. v prítomnosti jeho ustanoveného zástupcu a bola mu odňatá možnosť

vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, ktoré napokon vôbec neboli vykonané.

V rámci skúmania okolností doručovania Upovedomenia o začatí exekúcie na adresu

sťažovateľa v K., L. 8, bolo zistené, že zásielka nebola doručená do vlastných rúk

sťažovateľa, ktorý v čase doručovania nebol na uvedenej adrese prítomný. Zásielku

prevzala príbuzná sťažovateľa - jeho teta, M. M... ktorá sa stará o byt na L. 8 v Košiciach

a ktorá preberá aj ojedinelé poštové zásielky, adresované niektorému z členov rodiny Š.,

v dôsledku čoho bol opätovne porušený zákon.

Podľa § 49 ods. 1 Exekučného poriadku sa upovedomenie o začatí exekúcie doručuje

povinnému do vlastných rúk, pričom náhradné doručenie povinnému, ktorý je fyzickou

osobou, je vylúčené...

Je diskutabilný aj samotný nárok V. vyčíslený voči neplnoletému (v čase

odsťahovania mal sťažovateľ 14 rokov), ktorý je voči nemu uplatňovaný až v roku 2004, t. j.

po 14-tich rokoch. Toto ale v tejto sťažnosti neriešime. Zákon bol porušený v momente, kedy

V. označila svoje rozhodnutia doložkou právoplatnosti napriek tomu, že adresátovi nikdy

neboli doručené a náhradné doručovanie tu bolo zo zákona vylúčené, zákon bol ďalej

porušený, keď sa začalo exekučné konanie na základe neprávoplatného exekučného titulu

a v neposlednom rade bol zákon porušený, keď Upovedomenie o začatí exekúcie nebolo

doručené do vlastných rúk sťažovateľa, ktorý je fyzickou osobou.

Máme za to, že „zjednodušenou“ formou rozhodovania súd porušil

garantované práva sťažovateľa, keď zlegalizoval neprávoplatný exekučný titul a umožnil

tak pokračovať v absolútne nelegálnom exekučnom konaní.»

3. K sťažnosti sťažovateľ okrem iného pripojil:

3.1 Písomnosť z 5. mája 2008 označenú ako „Námietky proti exekúcii“, v ktorých

výslovne uviedol: „... Podľa § 57 ods. 1 EP súd zastaví exekúciu ak sa začala a rozhodnutie

sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Na základe týchto odôvodnených námietok žiadam, aby súd

exekúciu, vedenú proti R. S. pre vymoženie 209.908.- Sk s prísl. v plnom rozsahu zastavil

a trovami exekučného konania zaťažil oprávneného...“

3.2 Uznesenie okresného súdu sp. zn. , EX 218/2008, ktorým boli

námietky sťažovateľa proti exekúcii zamietnuté. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný

súd po odcitovaní § 50 ods. 1 Exekučného poriadku uviedol:

„... Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej

exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie

a to z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je teda zrejmé, že námietky

proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul, ale sú

procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť

exekúcie. Relevantné námietky musia smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu,

konaniu vo veci samej, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu

na vykonanie exekúcie. Relevantným predmetom námietok proti exekúcii môžu byť

iba procesnoprávne a hmotnoprávne skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného

titulu, inak by totiž ich relevancia skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré

sa stalo podkladom pre exekúciu. Tvrdenia povinného v námietkach proti exekúcii smerujú

výlučne proti exekučnému titulu a konaniu vo veci samej a nie proti exekúcii. Súd ustálil,

že uvedené skutočnosti boli predmetom rozhodovania konania vo veci samej (pôvodného

konania) a nie exekučného konania a bolo povinnosťou povinného podľa zákona

č. ust. a zákona...“

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Košice II. v konaní o zamietnutí námietok

povinného proti exekúcii porušil základné práva R. S. zaručených v:

- Čl. 2 ods. 2 SR, právo na konanie štátnych orgánov iba na základe ,

v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon v spojitosti s SR

- Čl. 46 ods. 1 SR, právo domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde

- Čl. 46 ods. 2 SR, právo na preskúmanie zákonností rozhodnutia orgánu

verejnej správy súdom

- Čl. 48 ods. 2 právo prejednania veci v prítomnosti účastníka a právo vyjadriť

sa ku všetkým vykonávaným dôkazom

2. Ústavný súd ruší Uznesenie Okresného súdu Košice II. zo dňa 30. 01. 2009 č. k.

.

3. Okresný súd Košice II. je povinný zaplatiť R. S. finančné zadosťučinenie v sume

1000.- €, slovom Jedentisíc EUR.

4. Okresný súd Košice II. je povinný vyplatiť trovy právneho zastupovania

sťažovateľa v tomto konaní vo výške jednej šestiny výpočtového základu za jeden úkon

právnej pomoci, t. j. 2 x 115,90 € a 2 x režijný paušál á 6,90 €, spolu: 245,60 € na účet

právnej zástupkyne navrhovateľa...“

5. Sťažovateľ súčasne žiadal, aby ústavný súd „rozhodol o vydaní dočasného

opatrenia a odložil vykonateľnosť napadnutého Uznesenia č. k. ...“.

6. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí

senátu 17. augusta 2009 podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) a podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia ju prijal na ďalšie konanie.

Ústavný súd súčasne odložil vykonateľnosť uznesenia okresného súdu sp. zn.

, EX 218/2008 z 30. januára 2009 do právoplatnosti jeho rozhodnutia

o ústavnej sťažnosti podanej v tejto veci.

7. Predseda okresného súdu v odpovedi sp. zn. z 2. septembra 2009

na výzvu ústavného súdu opísal chronologický priebeh predmetného exekučného konania

a k predmetu sťažnosti sa vyjadril takto: „Vo vzťahu k uzneseniu č. k. ,

Ex 218/2008 zo dňa 30. januára 2009 uvádzam, že bolo vydané v súlade so zákonom

a v celom rozsahu poukazujem na jeho odôvodnenie.“ Právna zástupkyňa sťažovateľa

k vyjadreniu predsedu okresného súdu zaujala 8. septembra 2009 toto písomné stanovisko:

„... citované vyjadrenie neobsahuje žiadne nové skutočnosti, popisuje len procesný priebeh

konania a v celom rozsahu sa odvoláva na odôvodnenie napadnutého Uznesenia...“

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami k predmetu sťažnosti, v ktorých zotrvávali na svojich názoroch,

dospel k záveru, že má dostatok podkladov na meritórne rozhodnutie.

II.

9. Ústavný súd nahliadnutím do súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

, EX 218/2008 zistil, že:

a) Okresný súd 18. marca 2008 poveril (poverenie číslo: 5803 052799*) súdneho

exekútora JUDr. L. K., K. (ďalej len „súdny exekútor“), vykonaním exekúcie na základe

platobných výmerov V., pobočky v K. (ďalej len „V.“), sp. zn. z 20. decembra

2004, sp. zn. z 20. decembra 2004 oprávneného S., a. s., B., „proti povinnému

R. S., L. č. 8, K., na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 209.908,- Sk +

trovy...“ (číslo exekútorského spisu EX 218/2008).

b) Podľa na rozhodnutiach V. vyznačenej doložky právoplatnosti z 2. februára 2005

predmetné rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 24. januára 2005 a stali sa vykonateľnými

31. januára 2005.

c) V. listom zo 7. februára 2006 sp. zn. /OZP oznámila sťažovateľovi,

že pohľadávku voči nemu spolu v sume 209 908 Sk postúpila „dňom 9. 12. 2005 na základe

písomnej zmluvy... na spoločnosť V., a. s... B... z uvedených dôvodov ste povinný

pohľadávku uhradiť novému veriteľovi“. K oznámeniu nebol pripojený doklad preukazujúci

jeho doručenie adresátovi.

d) Na č. l. 23 súdneho spisu je upovedomenie o začatí exekúcie z 11. apríla 2008

adresované sťažovateľovi, ktoré malo byť podľa kópie doručenky „do vlastných rúk“

na č. l. 24 súdneho spisu doručené sťažovateľovi 24. apríla 2008. Príjem písomnosti

je potvrdený nečitateľným podpisom označeným „v. z.“.

e) Na č. l. 20-21 súdneho spisu je písomnosť právnej zástupkyne sťažovateľa

z 5. mája 2008 adresovaná súdnemu exekútorovi označená ako „Námietky proti exekúcii“,

v ktorej okrem iného uviedla: „... Môj klient sa v 09/1990 presťahoval spolu s rodičmi do

USA, kde ukončil školy, zamestnal sa a doposiaľ žije a kde v roku 2001 získal aj štátne

občianstvo USA...

Na adrese L. 8, K. sa povinný trvale nezdržiava od roku 1990, preto zásielka,

doručovaná na jeho meno a na túto adresu mu nemohla byť doručená do vlastných rúk,

a nemohla mu byť doručená ani tzv. náhradným spôsobom. Z uvedeného vplýva, že platobné

výmery do dnešného dňa nenadobudli právoplatnosť, a preto nemôžu byť považované za

právne relevantné exekučné tituly.

Podľa § 57 ods. 1 EP súd zastaví exekúciu ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ

nestalo vykonateľným.

Na základe týchto odôvodnených námietok žiadam, aby súd exekúciu, vedenú proti

R. S. pre vymoženie 209.908.- Sk s prísl. v plnom rozsahu zastavil a trovami exekučného

konania zaťažil oprávneného...“

f) Na č. l. 26-28 súdneho spisu je uznesenie okresného súdu sp. zn. ,

EX 218/2008 z 30. januára 2009 opatrené doložkou právoplatnosti z 18. marca 2009, podľa

ktorej uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24. februára 2009. Podľa pripojenej doručenky

uznesenie prevzala 24. februára 2009 právna zástupkyňa sťažovateľa. V poučení uznesenia

je uvedené: „Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie ( ).“

V odôvodnení uznesenia je ako exekučný titul uvedený „platobný rozkaz Okresného

súdu Košice II sp. zn. -20 zo dňa 9. 1. 2008. Upovedomenie o začatí

exekúcie bolo povinnému doručené dňa 29. 5. 2008.“.

Nahliadnutím do súdneho spisu sp. zn. ústavný súd zistil,

že účastníkmi konania o zaplatenie sumy 111 265 Sk s príslušenstvom sú:

- žalobca L., s. r. o., L.,

- žalovaný M., s. r. o., K.

Predmetom sporu je neuhradenie faktúry za prepravné služby v už uvedenej sume.

Platobný rozkaz z 9. januára 2008 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 31. januára

2008.

g) Uznesením z 9. februára 2009 uložil okresný súd sťažovateľovi povinnosť uhradiť

súdny poplatok za námietky v sume 418 €.

III.

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

11. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa

sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ,

ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou... a zákonom. Podľa

každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia... Podľa každý má právo, aby sa jeho vec...

prerokovala... v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom... Podľa domáhať sa práv uvedených v... ... sa

možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

12. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že podstata

základného práva priznaného spočíva v oprávnení každého reálne sa

domáhať ochrany svojich práv na súde, že tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu

nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu poskytnutá ochrana

v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú, a teda že základné

právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj

v určitej kvalite, t. j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať. Ďalej uviedol, že

postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom je vyjadrením práva na

súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z . Napokon zdôraznil,

že ochranu základným právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy,

pričom ústavný súd súdnu ochranu v konaní o sťažnosti poskytuje iba vtedy, ak porušenie

procesných práv účastníkov konania chránených zákonmi (napr. Exekučným poriadkom,

Správnym poriadkom, ) je súčasne aj porušením

základného práva alebo slobody upravených alebo medzinárodnou zmluvou podľa

(, ).

13. Podstatou sťažovateľových námietok prezentovaných jeho právnou zástupkyňou

v námietkach proti exekúcii (a súčasne aj žiadosti o zastavenie exekúcie), ako aj v ústavnej

sťažnosti je jeho tvrdenie o nenadobudnutí právoplatnosti a aj vykonateľnosti exekučného

titulu (v danom prípade rozhodnutí – platobných výmerov V. z 21. decembra 2004)

z dôvodu jeho nedoručenia zákonom predpísaným spôsobom sťažovateľovi. Namietal tiež

nedoručenie mu (ako povinnému) upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk [§ 49

ods. 1 o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)]. Podľa názoru sťažovateľa tým, že

sa okresný súd nezaoberal ním tvrdenými právne relevantnými skutočnosťami a nezastavil

exekúciu, porušil jeho v bode 1 petitu sťažnosti označené základné práva zaručené .

14. Podľa čl. 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné

rozhodnutie súdu... Podľa ods. 2 písm. f) a g) citovanej právnej normy možno podľa tohto

zákona vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí orgánu verejnej

správy... a platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov...

Podľa § 42 ods. 2 Exekučného poriadku potvrdením o vykonateľnosti opatrí

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 orgán na to oprávnený.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul... Ak súd zistí

rozpor... exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne.

Podľa § 47 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním

exekúcie upovedomí povinného... o začatí exekúcie,... povinného vyzve, aby uspokojil

pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí

exekúcie vzniesol námietky podľa § 50.

Podľa § 49 ods. 1 Exekučného poriadku upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí

oprávnenému a povinnému do vlastných rúk. Náhradné doručenie upovedomenia o začatí

exekúcie povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je vylúčené.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora...

námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré... bránia

jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Podľa § 51 Exekučného poriadku pred rozhodnutím o námietkach proti exekúcii

vykonávanej na podklade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2... môže si súd vyžiadať

vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, platobný výmer...

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad

exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie

zrušené alebo sa stalo neúčinným...

Podľa § 59 Exekučného poriadku pred zastavením exekúcie vykonávanej

na podklade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 súd si môže vyžiadať vyjadrenie orgánu,

ktorý vydal rozhodnutie, prípadne platobný výmer...

15. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a k nej pripojených už citovaných písomností

(body 1 až 5), ako aj obsahu súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ,

EX 218/08 (predovšetkým bod 9), s prihliadnutím na spôsob a rozsah aplikácie už

citovaných ustanovení Exekučného poriadku v predmetnej veci, ako aj svoju judikatúru

ústavný súd konštatuje, že postupom okresného súdu v posudzovanej exekučnej veci nebola

sťažovateľovi poskytnutá súdu ochrana v kvalite a rozsahu zaručenom ustanovením čl. 46

ods. 1 .

16. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s

ods. 1 ). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že

účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite,

pričom výklad a používanie zákonných ustanovení príslušných procesných predpisov musí

v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 . Všeobecný súd musí teda vykladať a používať ustanovenia všeobecne

záväzných právnych predpisov (v danom prípade aj Exekučného poriadku) v súlade

s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení

nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný

súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom

súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá

ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ).

17. Ústavný súd sa predovšetkým nestotožňuje s názorom okresného súdu

prezentovaným v odôvodnení namietaného rozhodnutia z 30. januára 2009 (ktorým

zamietol námietky povinného proti exekúcii), podľa ktorého „Tvrdenia povinného

v námietkach proti exekúcii smerujú výlučne proti exekučnému titulu a konaniu vo veci

samej a nie proti exekúcii. Súd ustálil, že uvedené skutočnosti boli predmetom rozhodovania

konania vo veci samej (pôvodného konania) a nie exekučného konania a bolo povinnosťou

povinného podľa ust. a zákona“ (tieto

ustanovenia o prihlasovacej a odhlasovacej povinnosti poistenca, resp. povinnosti oznámiť

skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik účasti na zdravotnom poistení alebo zániku

povinnosti štátu platiť za neho poistné, okresný súd citoval). V tejto súvislosti neušlo

pozornosti ústavného súdu, že sťažovateľ je aj cudzím štátnym príslušníkom s dlhodobým

miestom pobytu v cudzine. Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí už na prvý pohľad

nevysporiadal so sťažovateľovou argumentáciou odôvodňujúcou jeho tvrdenia (bod 9 písm.

e/), nerozhodoval ani o jeho návrhu na zastavenie exekúcie a vzhľadom na podstatu

námietok sťažovateľa, t. j. jeho tvrdenie o nevykonateľnosti exekučného titulu,

nepostupoval dôsledne pri realizácii možnosti overenia si sťažovateľom tvrdenej

skutočnosti na orgáne, ktorý vydal exekučné tituly, čím si nevytvoril dostatočný skutkový

(extrémny nedostatok relevantných skutkových zistení) a potom aj právny základ

oprávňujúci ho rozhodnúť súladne s naplnením základného práva sťažovateľa na súdnu

ochranu podľa .

18. Ústavný súd na rozdiel od tvrdenia okresného súdu zastáva názor, že exekútor ani

exekučný súd nie sú bezvýhradne viazaní doložkou vykonateľnosti, ktorou sú opatrené

rozhodnutia iných orgánov a posudzujú otázku vykonateľnosti takýchto rozhodnutí

samostatne, čo v neposlednom rade vyplýva tiež z už citovaného ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku. Pri rozhodovaní o ďalšom osude exekúcie, ktorá sa koná na základe

rozhodnutia uvedeného v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, má exekučný súd zákonom

ustanovenú možnosť (§ 51 a § 59 Exekučného poriadku) požiadať orgán, ktorý takéto

rozhodnutie vydal, o vyjadrenie, ktorého obsah bude môcť byť právne relevantný na ďalší

postup exekučného súdu. Takéto vyjadrenie môže objasniť porušenie procesných noriem

(napr. o doručovaní do vlastných rúk, o lehotách na vymáhanie vyrubeného poplatku alebo

inej platobnej povinnosti a k ním prislúchajúcim sankciám a pod.), ktoré sa použili pri

vydaní a správoplatňovaní rozhodnutia a mali vplyv na jeho vykonateľnosť (pozri tiež

komentár k § 57 až § 59, bod 6 na s. 220 a 221, In: J. Mazák: Exekučný poriadok, komentár.

Bratislava: IURA EDITION, spol. s r. o., ISBN 80-89047-81-5).

19. Arbitrárnosť a zjavnú neodôvodnenosť namietaného rozhodnutia okresného súdu

zvýrazňuje tiež skutočnosť, že okresný súd v odôvodnení zamietavého uznesenia ako na vec

sa vzťahujúci exekučný titul označil „platobný rozkaz Okresného súdu Košice II sp. zn.

-20 zo dňa 9. 1. 2008“, ktorý s prerokúvanou exekučnou vecou nijako

nesúvisí (pozri bod 9 písm. f/).

20. Keďže okresný súd v posudzovanom konaní nepostupoval dôsledne pri

poskytovaní právnej ochrany vyplývajúcej sťažovateľovi z , ústavný súd

vyhovel sťažovateľovej sťažnosti v časti namietajúcej porušenie tohto jeho základného

práva.

21. V súvislosti s porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

ústavný súd konštatuje, že postupom okresného súdu v posudzovanej veci došlo

súčasne aj k porušeniu základného práva sťažovateľa vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným

dôkazom zaručeného , pretože nezisťovaním podstatných skutočností

podmieňujúcich osvedčenie existencie exekučného titulu nebolo umožnené sťažovateľovi

aktívne ovplyvňovať proces preukazovania dôvodnosti (resp. pravdivosti) jeho tvrdení

a dôkazov, ktorými argumentoval vo svojich námietkach proti exekúcii z 5. mája 2008.

22. Keďže ústavný súd konštatoval porušenie základných práv zaručených v čl. 46

ods. 1 a , je potrebné vysloviť v nadväznosti na vzájomnú obsahovú

spojitosť aj porušenie a povinnosti vyplývajúcej z .

23. Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené v bode 1

výrokovej časti nálezu.

24. Vo zvyšnej časti (namietanie porušenia základného práva zaručeného čl. 46

ods. 2 ) ústavný súd návrhu sťažovateľa pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

namietaným postupom (resp. rozhodnutím) okresného súdu a tvrdeným porušením

označeného základného práva nevyhovel (bod 4 výrokovej časti nálezu).

25. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd zrušil predmetné uznesenie okresného súdu

(pozri bod 4). Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Podľa ak sa základné právo alebo sloboda

porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

26. Ústavný súd rozhodol o porušení základných práv sťažovateľa, a preto rozhodol

aj o zrušení uznesenia okresného súdu sp. zn. , EX 218/2008 z 30. januára

2009 (bod 2 výroku nálezu).

27. Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €. Svoj

návrh v sťažnosti neodôvodnil. Podľa ústavný súd môže svojím

rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom

zadosťučinení vychádza zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa

opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa

čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd aplikovaného na konkrétne

okolnosti prípadu.

28. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že jeho fakultatívna právomoc priznať

primerané finančné zadosťučinenie podľa v žiadnom rozsahu nijakým

spôsobom nemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje v konaní

o namietanom porušení sťažovateľom označených práv. V súvislosti s uvedeným považuje

ústavný súd za dôležité zdôrazniť aj to, že jeho právomoc priznať primerané finančné

zadosťučinenie podľa sťažovateľovi, ktorého sťažnosti vyhovie

v merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési odškodnenie za porušenie

základného práva, ale má len akcesorickú povahu. Satisfakčný potenciál rozhodnutia

ústavného súdu teda nie je autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany ani akýmsi

paralelným titulom pre domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto titulom je len a výlučne

potreba chrániť konkrétne základné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva

aj princíp právnej istoty ().

29. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Sťažovateľ nárok na primerané finančné zadosťučinenie neodôvodnil žiadnymi

skutočnosťami, hoci zákon mu to ukladá (podobne napr. , ).

Navyše pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd

vzal do úvahy všetky okolnosti v súvislosti s postupom a namietaným uznesením okresného

súdu a dospel k záveru, že vyslovenie porušenia označeného základného práva sťažovateľa

a zrušenie namietaného uznesenia okresného súdu je vzhľadom na reálne právne účinky

tohto uznesenia dostatočným uplatnením právomoci ústavného súdu. Preto žiadosti

o priznanie finančného zadosťučinenia nevyhovel, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku.

30. Podľa ustanovenia ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

V zásade úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátkou. Advokátka vykonala dva úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu

zastupovania a spísanie sťažnosti z 23. apríla 2009, pričom podanému stanovisku

z 8. septembra 2009 (k vyjadreniu okresného súdu) ústavný súd nepriznal ústavnoprávny

význam. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2009

patrí advokátke odmena z výpočtového základu 695,41 €, t. j. 115,90 €, a režijný paušál

6,95 €, teda spolu 122,85 €. Odmena advokátke za poskytnuté služby v konaní pred

ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú

sumu 245,70 €. Keďže sťažovateľ požadoval náhradu trov konania v sume 245,60 €,

ústavný súd jeho návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto

rozhodnutia.

31. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2009