Details
The publication number is not recorded.
Open legal thesis sourceSource
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 79 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (88)I. ÚS 203/09
PDF · 304.47 KB
No categories available
I. ÚS 203/09
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 203/09-27
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. decembra 2009
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka
a Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť R. S., USA, zastúpeného advokátkou JUDr.
A. R., K., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48
ods. 2, ako aj čl. 2 ods. 2 v spojitosti s čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er 165/2008, EX 218/2008
a jeho uznesením z 30. januára 2009, a takto
rozhodol:
1. Základné práva R. S. na súdnu ochranu, na prerokovanie jeho veci v jeho
prítomnosti a na možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 46 ods.
1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky b o l i uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 49 Er 165/2008,
EX 218/2008 z 30. januára 2009 p o r u š e n é .
2. Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 49 Er 165/2008, EX 218/2008
z 30. januára 2009 z r u š u j e .
3. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť R. S. trovy právneho zastúpenia
v sume 245,60 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a šesťdesiat centov) na účet jeho právnej
zástupkyne JUDr. A. R., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Sťažnosti R. S. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2009
doručená sťažnosť R. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 2, ako aj čl. 2 ods. 2 v spojitosti s čl. 144
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er 165/2008, EX 218/2008
a jeho uznesením z 30. januára 2009.
1. Z obsahu sťažnosti a príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom exekučného
konania vedeného okresným súdom, v ktorom sa oprávnená S., a. s., B., domáha od
sťažovateľa ako povinného zaplatenia sumy 209 908 Sk s príslušenstvom, pričom
sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne proti exekúcii podal 6. mája 2008
námietky a súčasne žiadal o zastavenie exekúcie „podľa § 57 ods. 1 EP“.
2. Podľa sťažovateľa okresný súd porušil už označené práva tým, že „sa vôbec
nezaoberal dôvodnosťou námietok sťažovateľa, nezobral do úvahy nemožnosť vykonávania
exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nie je právoplatný a vyslovil, že bolo
povinnosťou povinného brániť svoje práva v pôvodnom konaní a nie až pri exekúcii“.
Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol, že sa «... ako 14-ročný spolu s rodičmi vysťahoval do
USA. Posledná adresa menovaného na území Slovenskej republiky bola L. č. 8... K. Od
uvedeného času menovaný žije a pracuje v USA, štáte N., kde dňa 18. 04. 2001 získal aj
štátne občianstvo. Nakoľko menovaný získal štátne občianstvo USA naturalizáciou po
07. 07. 1997, kedy bola zrušená platnosť Dohovoru o naturalizácii medzi Československom
a Spojenými štátmi, uverejnenej v Zbierke zákonov pod č. 169/1929 Sb., nestratil
automaticky slovenské štátne občianstvo, ktoré mu zostalo tak aj naďalej zachované...
11. 04. 2008 vydal súdny exekútor JUDr. L. K. Upovedomenie o začatí exekúcie...,
predmetom ktorej bol výkon rozhodnutia podľa exekučného titulu na peňažné plnenie -
platobných výmerov V. č. 2722/1/2004 a č. 2722/2/2004, obidva zo dňa 21. 12. 2004, ktoré
údajne nadobudli právoplatnosť 31. 1. 2005. V. predala svoju pohľadávku S. a. s., ktorá
v cit. exekučnom konaní vystupovala na strane oprávneného...
V námietkach proti exekúcii sťažovateľ... poprel nadobudnutie právoplatnosti ako aj
samotnú vykonateľnosť exekučných titulov s poukazom na ustanovenie § 24 zák. č. 71/1967
Zb., podľa ktorého mu uvedené platobné výmery nikdy neboli doručené, nakoľko sa na
adrese, na ktorú mu zásielky boli doručované trvalo nezdržiaval a náhradné doručenie je
v tomto prípade zo zákona vylúčené. Exekúciu žiadal zastaviť podľa § 57 ods. 1 Exekučného
poriadku, podľa ktorého súd zastaví exekúciu ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo
právoplatným...
Okresný súd... Uznesením... zo dňa 30. 01. 2009 zamietol námietky povinného proti
exekúcii. V odôvodnení... sa konajúci súd vôbec nezaoberal dôvodnosťou námietok
sťažovateľa... a vyslovil, že bolo povinnosťou povinného brániť svoje práva v pôvodnom
konaní a nie až pri exekúcii. Skutočnosť, že sťažovateľ nikdy nemal vedomosti o tom, že V.
eviduje voči nemu akýsi nárok, z akého titulu, či tento nárok je alebo nie je oprávnený, že sa
nemal možnosť brániť voči uvedenému rozhodnutiu zákonným spôsobom – súdnou cestou,
nič z toho Okresný súd... nebral do úvahy... Citované uznesenie je konečným súdnym
rozhodnutím, odvolanie voči nemu nie je prípustné a nie je voči nemu prípustné ani
dovolanie...
O existencii pohľadávky vedenej voči sťažovateľovi zo strany V. sa sťažovateľ nemal
možnosť dozvedieť. Z dôvodu, že sa nezdržiaval na adrese „trvalého bydliska“ na území
Slovenskej republiky, zásielky, obsahujúce popis nároku V. nemohli byť sťažovateľovi nikdy
doručené a nemohli nadobudnúť právoplatnosť spôsobom tzv. náhradného doručenia.
Sťažovateľ sa tak nemohol brániť ani v pôvodnom správnom konaní, ani následne pri
eventuálnom preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu súdnou cestou.
Sťažovateľovi, tak bolo reálne odňaté právo domáhať sa svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde. Ďalej bolo porušené jeho právo, aby sa konanie konalo v jeho
prítomnosti, resp. v prítomnosti jeho ustanoveného zástupcu a bola mu odňatá možnosť
vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, ktoré napokon vôbec neboli vykonané.
V rámci skúmania okolností doručovania Upovedomenia o začatí exekúcie na adresu
sťažovateľa v K., L. 8, bolo zistené, že zásielka nebola doručená do vlastných rúk
sťažovateľa, ktorý v čase doručovania nebol na uvedenej adrese prítomný. Zásielku
prevzala príbuzná sťažovateľa - jeho teta, M. M... ktorá sa stará o byt na L. 8 v Košiciach
a ktorá preberá aj ojedinelé poštové zásielky, adresované niektorému z členov rodiny Š.,
v dôsledku čoho bol opätovne porušený zákon.
Podľa § 49 ods. 1 Exekučného poriadku sa upovedomenie o začatí exekúcie doručuje
povinnému do vlastných rúk, pričom náhradné doručenie povinnému, ktorý je fyzickou
osobou, je vylúčené...
Je diskutabilný aj samotný nárok V. vyčíslený voči neplnoletému (v čase
odsťahovania mal sťažovateľ 14 rokov), ktorý je voči nemu uplatňovaný až v roku 2004, t. j.
po 14-tich rokoch. Toto ale v tejto sťažnosti neriešime. Zákon bol porušený v momente, kedy
V. označila svoje rozhodnutia doložkou právoplatnosti napriek tomu, že adresátovi nikdy
neboli doručené a náhradné doručovanie tu bolo zo zákona vylúčené, zákon bol ďalej
porušený, keď sa začalo exekučné konanie na základe neprávoplatného exekučného titulu
a v neposlednom rade bol zákon porušený, keď Upovedomenie o začatí exekúcie nebolo
doručené do vlastných rúk sťažovateľa, ktorý je fyzickou osobou.
Máme za to, že „zjednodušenou“ formou rozhodovania súd porušil ústavou
garantované práva sťažovateľa, keď zlegalizoval neprávoplatný exekučný titul a umožnil
tak pokračovať v absolútne nelegálnom exekučnom konaní.»
3. K sťažnosti sťažovateľ okrem iného pripojil:
3.1 Písomnosť z 5. mája 2008 označenú ako „Námietky proti exekúcii“, v ktorých
výslovne uviedol: „... Podľa § 57 ods. 1 EP súd zastaví exekúciu ak sa začala a rozhodnutie
sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Na základe týchto odôvodnených námietok žiadam, aby súd
exekúciu, vedenú proti R. S. pre vymoženie 209.908.- Sk s prísl. v plnom rozsahu zastavil
a trovami exekučného konania zaťažil oprávneného...“
3.2 Uznesenie okresného súdu sp. zn. 49 Er 165/2008, EX 218/2008, ktorým boli
námietky sťažovateľa proti exekúcii zamietnuté. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný
súd po odcitovaní § 50 ods. 1 Exekučného poriadku uviedol:
„... Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie
a to z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je teda zrejmé, že námietky
proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul, ale sú
procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť
exekúcie. Relevantné námietky musia smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu,
konaniu vo veci samej, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu
na vykonanie exekúcie. Relevantným predmetom námietok proti exekúcii môžu byť
iba procesnoprávne a hmotnoprávne skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného
titulu, inak by totiž ich relevancia skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré
sa stalo podkladom pre exekúciu. Tvrdenia povinného v námietkach proti exekúcii smerujú
výlučne proti exekučnému titulu a konaniu vo veci samej a nie proti exekúcii. Súd ustálil,
že uvedené skutočnosti boli predmetom rozhodovania konania vo veci samej (pôvodného
konania) a nie exekučného konania a bolo povinnosťou povinného podľa zákona
č. 273/1994 Z. z. ust. § 11 ods. 4 a ods. 5 zákona...“
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Okresný súd Košice II. v konaní 49 Er/165/2008 o zamietnutí námietok
povinného proti exekúcii porušil základné práva R. S. zaručených v:
- Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, právo na konanie štátnych orgánov iba na základe ústavy,
v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon v spojitosti s čl. 144 Ústavy SR
- Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo domáhať sa svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde
- Čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, právo na preskúmanie zákonností rozhodnutia orgánu
verejnej správy súdom
- Čl. 48 ods. 2 právo prejednania veci v prítomnosti účastníka a právo vyjadriť
sa ku všetkým vykonávaným dôkazom
2. Ústavný súd ruší Uznesenie Okresného súdu Košice II. zo dňa 30. 01. 2009 č. k.
3. Okresný súd Košice II. je povinný zaplatiť R. S. finančné zadosťučinenie v sume
1000.- €, slovom Jedentisíc EUR.
4. Okresný súd Košice II. je povinný vyplatiť trovy právneho zastupovania
sťažovateľa v tomto konaní vo výške jednej šestiny výpočtového základu za jeden úkon
právnej pomoci, t. j. 2 x 115,90 € a 2 x režijný paušál á 6,90 €, spolu: 245,60 € na účet
právnej zástupkyne navrhovateľa...“
5. Sťažovateľ súčasne žiadal, aby ústavný súd „rozhodol o vydaní dočasného
opatrenia a odložil vykonateľnosť napadnutého Uznesenia č. k. 49 Er 165/2008...“.
6. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí
senátu 17. augusta 2009 podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) a podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia ju prijal na ďalšie konanie.
Ústavný súd súčasne odložil vykonateľnosť uznesenia okresného súdu sp. zn.
49 Er 165/2008, EX 218/2008 z 30. januára 2009 do právoplatnosti jeho rozhodnutia
o ústavnej sťažnosti podanej v tejto veci.
7. Predseda okresného súdu v odpovedi sp. zn. 1 SprV/532/2009 z 2. septembra 2009
na výzvu ústavného súdu opísal chronologický priebeh predmetného exekučného konania
a k predmetu sťažnosti sa vyjadril takto: „Vo vzťahu k uzneseniu č. k. 49 Er 165/2008,
Ex 218/2008 zo dňa 30. januára 2009 uvádzam, že bolo vydané v súlade so zákonom
a v celom rozsahu poukazujem na jeho odôvodnenie.“ Právna zástupkyňa sťažovateľa
k vyjadreniu predsedu okresného súdu zaujala 8. septembra 2009 toto písomné stanovisko:
„... citované vyjadrenie neobsahuje žiadne nové skutočnosti, popisuje len procesný priebeh
konania a v celom rozsahu sa odvoláva na odôvodnenie napadnutého Uznesenia...“
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení
sa s ich vyjadreniami k predmetu sťažnosti, v ktorých zotrvávali na svojich názoroch,
dospel k záveru, že má dostatok podkladov na meritórne rozhodnutie.
II.
9. Ústavný súd nahliadnutím do súdneho spisu okresného súdu sp. zn.
49 Er 165/2008, EX 218/2008 zistil, že:
a) Okresný súd 18. marca 2008 poveril (poverenie číslo: 5803 052799*) súdneho
exekútora JUDr. L. K., K. (ďalej len „súdny exekútor“), vykonaním exekúcie na základe
platobných výmerov V., pobočky v K. (ďalej len „V.“), sp. zn. 2722/1/2004 z 20. decembra
2004, sp. zn. 2722/2/2004 z 20. decembra 2004 oprávneného S., a. s., B., „proti povinnému
R. S., L. č. 8, K., na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 209.908,- Sk +
trovy...“ (číslo exekútorského spisu EX 218/2008).
b) Podľa na rozhodnutiach V. vyznačenej doložky právoplatnosti z 2. februára 2005
predmetné rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 24. januára 2005 a stali sa vykonateľnými
31. januára 2005.
c) V. listom zo 7. februára 2006 sp. zn. 2005/1243/99/OZP oznámila sťažovateľovi,
že pohľadávku voči nemu spolu v sume 209 908 Sk postúpila „dňom 9. 12. 2005 na základe
písomnej zmluvy... na spoločnosť V., a. s... B... z uvedených dôvodov ste povinný
pohľadávku uhradiť novému veriteľovi“. K oznámeniu nebol pripojený doklad preukazujúci
jeho doručenie adresátovi.
d) Na č. l. 23 súdneho spisu je upovedomenie o začatí exekúcie z 11. apríla 2008
adresované sťažovateľovi, ktoré malo byť podľa kópie doručenky „do vlastných rúk“
na č. l. 24 súdneho spisu doručené sťažovateľovi 24. apríla 2008. Príjem písomnosti
je potvrdený nečitateľným podpisom označeným „v. z.“.
e) Na č. l. 20-21 súdneho spisu je písomnosť právnej zástupkyne sťažovateľa
z 5. mája 2008 adresovaná súdnemu exekútorovi označená ako „Námietky proti exekúcii“,
v ktorej okrem iného uviedla: „... Môj klient sa v 09/1990 presťahoval spolu s rodičmi do
USA, kde ukončil školy, zamestnal sa a doposiaľ žije a kde v roku 2001 získal aj štátne
občianstvo USA...
Na adrese L. 8, K. sa povinný trvale nezdržiava od roku 1990, preto zásielka,
doručovaná na jeho meno a na túto adresu mu nemohla byť doručená do vlastných rúk,
a nemohla mu byť doručená ani tzv. náhradným spôsobom. Z uvedeného vplýva, že platobné
výmery do dnešného dňa nenadobudli právoplatnosť, a preto nemôžu byť považované za
právne relevantné exekučné tituly.
Podľa § 57 ods. 1 EP súd zastaví exekúciu ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ
nestalo vykonateľným.
Na základe týchto odôvodnených námietok žiadam, aby súd exekúciu, vedenú proti
R. S. pre vymoženie 209.908.- Sk s prísl. v plnom rozsahu zastavil a trovami exekučného
konania zaťažil oprávneného...“
f) Na č. l. 26-28 súdneho spisu je uznesenie okresného súdu sp. zn. 49 Er 165/2008,
EX 218/2008 z 30. januára 2009 opatrené doložkou právoplatnosti z 18. marca 2009, podľa
ktorej uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24. februára 2009. Podľa pripojenej doručenky
uznesenie prevzala 24. februára 2009 právna zástupkyňa sťažovateľa. V poučení uznesenia
je uvedené: „Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 O. s. p.).“
V odôvodnení uznesenia je ako exekučný titul uvedený „platobný rozkaz Okresného
súdu Košice II sp. zn. 32 Rob 450/2007-20 zo dňa 9. 1. 2008. Upovedomenie o začatí
exekúcie bolo povinnému doručené dňa 29. 5. 2008.“.
Nahliadnutím do súdneho spisu sp. zn. 32 Rob 450/2007 ústavný súd zistil,
že účastníkmi konania o zaplatenie sumy 111 265 Sk s príslušenstvom sú:
- žalobca L., s. r. o., L.,
- žalovaný M., s. r. o., K.
Predmetom sporu je neuhradenie faktúry za prepravné služby v už uvedenej sume.
Platobný rozkaz z 9. januára 2008 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 31. januára
2008.
g) Uznesením z 9. februára 2009 uložil okresný súd sťažovateľovi povinnosť uhradiť
súdny poplatok za námietky v sume 418 €.
III.
10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety
ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa
odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
11. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 144 ods. 1 ústavy
sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou,
ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou... a zákonom. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť
takéhoto rozhodnutia... Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec...
prerokovala... v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom... Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v... čl. 46... ústavy sa
možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.
12. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že podstata
základného práva priznaného čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení každého reálne sa
domáhať ochrany svojich práv na súde, že tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu
nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu poskytnutá ochrana
v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú, a teda že základné
právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj
v určitej kvalite, t. j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať. Ďalej uviedol, že
postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom je vyjadrením práva na
súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy. Napokon zdôraznil,
že ochranu základným právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy,
pričom ústavný súd súdnu ochranu v konaní o sťažnosti poskytuje iba vtedy, ak porušenie
procesných práv účastníkov konania chránených zákonmi (napr. Exekučným poriadkom,
Správnym poriadkom, Občianskym súdnym poriadkom) je súčasne aj porušením
základného práva alebo slobody upravených ústavou alebo medzinárodnou zmluvou podľa
čl. 7 ods. 5 ústavy (I. ÚS 50/97, I. ÚS 54/97).
13. Podstatou sťažovateľových námietok prezentovaných jeho právnou zástupkyňou
v námietkach proti exekúcii (a súčasne aj žiadosti o zastavenie exekúcie), ako aj v ústavnej
sťažnosti je jeho tvrdenie o nenadobudnutí právoplatnosti a aj vykonateľnosti exekučného
titulu (v danom prípade rozhodnutí – platobných výmerov V. z 21. decembra 2004)
z dôvodu jeho nedoručenia zákonom predpísaným spôsobom sťažovateľovi. Namietal tiež
nedoručenie mu (ako povinnému) upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk [§ 49
ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)]. Podľa názoru sťažovateľa tým, že
sa okresný súd nezaoberal ním tvrdenými právne relevantnými skutočnosťami a nezastavil
exekúciu, porušil jeho v bode 1 petitu sťažnosti označené základné práva zaručené ústavou.
14. Podľa čl. 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu... Podľa ods. 2 písm. f) a g) citovanej právnej normy možno podľa tohto
zákona vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí orgánu verejnej
správy... a platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov...
Podľa § 42 ods. 2 Exekučného poriadku potvrdením o vykonateľnosti opatrí
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 orgán na to oprávnený.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul... Ak súd zistí
rozpor... exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne.
Podľa § 47 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním
exekúcie upovedomí povinného... o začatí exekúcie,... povinného vyzve, aby uspokojil
pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie vzniesol námietky podľa § 50.
Podľa § 49 ods. 1 Exekučného poriadku upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí
oprávnenému a povinnému do vlastných rúk. Náhradné doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je vylúčené.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora...
námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré... bránia
jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Podľa § 51 Exekučného poriadku pred rozhodnutím o námietkach proti exekúcii
vykonávanej na podklade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2... môže si súd vyžiadať
vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, platobný výmer...
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad
exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie
zrušené alebo sa stalo neúčinným...
Podľa § 59 Exekučného poriadku pred zastavením exekúcie vykonávanej
na podklade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 súd si môže vyžiadať vyjadrenie orgánu,
ktorý vydal rozhodnutie, prípadne platobný výmer...
15. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a k nej pripojených už citovaných písomností
(body 1 až 5), ako aj obsahu súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 49 Er 165/2008,
EX 218/08 (predovšetkým bod 9), s prihliadnutím na spôsob a rozsah aplikácie už
citovaných ustanovení Exekučného poriadku v predmetnej veci, ako aj svoju judikatúru
ústavný súd konštatuje, že postupom okresného súdu v posudzovanej exekučnej veci nebola
sťažovateľovi poskytnutá súdu ochrana v kvalite a rozsahu zaručenom ustanovením čl. 46
ods. 1 ústavy.
16. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva
v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu
zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého
porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy
o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51
ods. 1 ústavy). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že
účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite,
pričom výklad a používanie zákonných ustanovení príslušných procesných predpisov musí
v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy. Všeobecný súd musí teda vykladať a používať ustanovenia všeobecne
záväzných právnych predpisov (v danom prípade aj Exekučného poriadku) v súlade
s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení
nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný
súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom
súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 Občianskeho súdneho poriadku).
17. Ústavný súd sa predovšetkým nestotožňuje s názorom okresného súdu
prezentovaným v odôvodnení namietaného rozhodnutia z 30. januára 2009 (ktorým
zamietol námietky povinného proti exekúcii), podľa ktorého „Tvrdenia povinného
v námietkach proti exekúcii smerujú výlučne proti exekučnému titulu a konaniu vo veci
samej a nie proti exekúcii. Súd ustálil, že uvedené skutočnosti boli predmetom rozhodovania
konania vo veci samej (pôvodného konania) a nie exekučného konania a bolo povinnosťou
povinného podľa zákona č. 273/1994 Z. z. ust. § 11 ods. 4 a ods. 5 zákona“ (tieto
ustanovenia o prihlasovacej a odhlasovacej povinnosti poistenca, resp. povinnosti oznámiť
skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik účasti na zdravotnom poistení alebo zániku
povinnosti štátu platiť za neho poistné, okresný súd citoval). V tejto súvislosti neušlo
pozornosti ústavného súdu, že sťažovateľ je aj cudzím štátnym príslušníkom s dlhodobým
miestom pobytu v cudzine. Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí už na prvý pohľad
nevysporiadal so sťažovateľovou argumentáciou odôvodňujúcou jeho tvrdenia (bod 9 písm.
e/), nerozhodoval ani o jeho návrhu na zastavenie exekúcie a vzhľadom na podstatu
námietok sťažovateľa, t. j. jeho tvrdenie o nevykonateľnosti exekučného titulu,
nepostupoval dôsledne pri realizácii možnosti overenia si sťažovateľom tvrdenej
skutočnosti na orgáne, ktorý vydal exekučné tituly, čím si nevytvoril dostatočný skutkový
(extrémny nedostatok relevantných skutkových zistení) a potom aj právny základ
oprávňujúci ho rozhodnúť súladne s naplnením základného práva sťažovateľa na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
18. Ústavný súd na rozdiel od tvrdenia okresného súdu zastáva názor, že exekútor ani
exekučný súd nie sú bezvýhradne viazaní doložkou vykonateľnosti, ktorou sú opatrené
rozhodnutia iných orgánov a posudzujú otázku vykonateľnosti takýchto rozhodnutí
samostatne, čo v neposlednom rade vyplýva tiež z už citovaného ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. Pri rozhodovaní o ďalšom osude exekúcie, ktorá sa koná na základe
rozhodnutia uvedeného v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, má exekučný súd zákonom
ustanovenú možnosť (§ 51 a § 59 Exekučného poriadku) požiadať orgán, ktorý takéto
rozhodnutie vydal, o vyjadrenie, ktorého obsah bude môcť byť právne relevantný na ďalší
postup exekučného súdu. Takéto vyjadrenie môže objasniť porušenie procesných noriem
(napr. o doručovaní do vlastných rúk, o lehotách na vymáhanie vyrubeného poplatku alebo
inej platobnej povinnosti a k ním prislúchajúcim sankciám a pod.), ktoré sa použili pri
vydaní a správoplatňovaní rozhodnutia a mali vplyv na jeho vykonateľnosť (pozri tiež
komentár k § 57 až § 59, bod 6 na s. 220 a 221, In: J. Mazák: Exekučný poriadok, komentár.
Bratislava: IURA EDITION, spol. s r. o., ISBN 80-89047-81-5).
19. Arbitrárnosť a zjavnú neodôvodnenosť namietaného rozhodnutia okresného súdu
zvýrazňuje tiež skutočnosť, že okresný súd v odôvodnení zamietavého uznesenia ako na vec
sa vzťahujúci exekučný titul označil „platobný rozkaz Okresného súdu Košice II sp. zn.
32 Rob 450/2007-20 zo dňa 9. 1. 2008“, ktorý s prerokúvanou exekučnou vecou nijako
nesúvisí (pozri bod 9 písm. f/).
20. Keďže okresný súd v posudzovanom konaní nepostupoval dôsledne pri
poskytovaní právnej ochrany vyplývajúcej sťažovateľovi z čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd
vyhovel sťažovateľovej sťažnosti v časti namietajúcej porušenie tohto jeho základného
práva.
21. V súvislosti s porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy ústavný súd konštatuje, že postupom okresného súdu v posudzovanej veci došlo
súčasne aj k porušeniu základného práva sťažovateľa vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným
dôkazom zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože nezisťovaním podstatných skutočností
podmieňujúcich osvedčenie existencie exekučného titulu nebolo umožnené sťažovateľovi
aktívne ovplyvňovať proces preukazovania dôvodnosti (resp. pravdivosti) jeho tvrdení
a dôkazov, ktorými argumentoval vo svojich námietkach proti exekúcii z 5. mája 2008.
22. Keďže ústavný súd konštatoval porušenie základných práv zaručených v čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, je potrebné vysloviť v nadväznosti na vzájomnú obsahovú
spojitosť aj porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy a povinnosti vyplývajúcej z čl. 144 ods. 1 ústavy.
23. Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené v bode 1
výrokovej časti nálezu.
24. Vo zvyšnej časti (namietanie porušenia základného práva zaručeného čl. 46
ods. 2 ústavy) ústavný súd návrhu sťažovateľa pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
namietaným postupom (resp. rozhodnutím) okresného súdu a tvrdeným porušením
označeného základného práva nevyhovel (bod 4 výrokovej časti nálezu).
25. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd zrušil predmetné uznesenie okresného súdu
(pozri bod 4). Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda
porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.
26. Ústavný súd rozhodol o porušení základných práv sťažovateľa, a preto rozhodol
aj o zrušení uznesenia okresného súdu sp. zn. 49 Er 165/2008, EX 218/2008 z 30. januára
2009 (bod 2 výroku nálezu).
27. Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €. Svoj
návrh v sťažnosti neodôvodnil. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím
rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli
porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom
zadosťučinení vychádza zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa
opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa
čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd aplikovaného na konkrétne
okolnosti prípadu.
28. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že jeho fakultatívna právomoc priznať
primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy v žiadnom rozsahu nijakým
spôsobom nemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje v konaní
o namietanom porušení sťažovateľom označených práv. V súvislosti s uvedeným považuje
ústavný súd za dôležité zdôrazniť aj to, že jeho právomoc priznať primerané finančné
zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy sťažovateľovi, ktorého sťažnosti vyhovie
v merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési odškodnenie za porušenie
základného práva, ale má len akcesorickú povahu. Satisfakčný potenciál rozhodnutia
ústavného súdu teda nie je autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany ani akýmsi
paralelným titulom pre domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto titulom je len a výlučne
potreba chrániť konkrétne základné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva
aj princíp právnej istoty (I. ÚS 235/03).
29. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Sťažovateľ nárok na primerané finančné zadosťučinenie neodôvodnil žiadnymi
skutočnosťami, hoci zákon mu to ukladá (podobne napr. II. ÚS 36/02, II. ÚS 143/02).
Navyše pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd
vzal do úvahy všetky okolnosti v súvislosti s postupom a namietaným uznesením okresného
súdu a dospel k záveru, že vyslovenie porušenia označeného základného práva sťažovateľa
a zrušenie namietaného uznesenia okresného súdu je vzhľadom na reálne právne účinky
tohto uznesenia dostatočným uplatnením právomoci ústavného súdu. Preto žiadosti
o priznanie finančného zadosťučinenia nevyhovel, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku.
30. Podľa ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
V zásade úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátkou. Advokátka vykonala dva úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu
zastupovania a spísanie sťažnosti z 23. apríla 2009, pričom podanému stanovisku
z 8. septembra 2009 (k vyjadreniu okresného súdu) ústavný súd nepriznal ústavnoprávny
význam. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2009
patrí advokátke odmena z výpočtového základu 695,41 €, t. j. 115,90 €, a režijný paušál
6,95 €, teda spolu 122,85 €. Odmena advokátke za poskytnuté služby v konaní pred
ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú
sumu 245,70 €. Keďže sťažovateľ požadoval náhradu trov konania v sume 245,60 €,
ústavný súd jeho návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto
rozhodnutia.
31. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. decembra 2009