Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 582/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka (sudca spravodajca), zo sudkyne Marianny

Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Martou Gahérovou,

Grӧ sslingová 2501/58, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

garantovaného a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo , podľa Slovenskej

republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

k o n a ť bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. , p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie

v sume 8 800 € (slovom osemtisícosemsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. , p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov), ktorú j e Okresný

súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Marte

Gahérovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

24. septembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie v záhlaví označených základných práv postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorý

v konaní o ochranu osobnosti žalobcu proti sťažovateľovi začatom

27. februára 1996 právoplatne nerozhodol do podania sťažnosti.

2. Sťažovateľ žiadal vysloviť porušenie označených základných práv v konaní

pred okresným súdom, prikázať mu konať bez zbytočných prieťahov, priznať primerané

finančné zadosťučinenie v sume 40 000 € a náhradu trov konania v sume 355,73 €.

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadrila predsedníčka okresného

súdu listom, ktorý bol ústavnému súdu doručený 4. marca 2016 a v ktorom uviedla, že

sťažnosť sťažovateľa považuje za dôvodnú, pričom ale žiada zvážiť výšku finančného

zadosťučinenia, pretože k predĺženiu konania prispeli aj účastníci konania svojou častou

neúčasťou na pojednávaniach, žiadané finančné zadosťučinenie považuje za neprimerane

vysoké a súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

4. V podaní z 25. januára 2016 sťažovateľ tiež súhlasil s upustením od ústneho

pojednávania.

5. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru

nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov je

v konaní o sťažnosti podľa ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,

ak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené (dohovorom)

zaručené základné práva a slobody sťažovateľa.

6. Ústavný súd vzhľadom na extrémnu dĺžku doterajšieho konania preskúmal

konanie na okresnom súde iba z pohľadu dôvodov namietaných v podanej sťažnosti

a dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je dôvodná; nepovažoval vôbec za významné

podrobne skúmať jednotlivé kritériá či obdobia nečinnosti tohto súdu.

7. Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril, že medzi

základné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré je

nedeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46 ods. 1 v spojení

s a dohovoru (, ).

8. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom

hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový,

protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným

zaručeným právam (slobodám), ktoré v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje

trvalé ohrozenie právne exitujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom

(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tejto fakticity musí preto

následne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak,

než ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.

9. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti) sa

tak opakovanie pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená

objektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne

okolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu

konania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to,

čo je pre sťažovateľa v „hre“ (porov. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci

Záborský a Šmáriková v. Slovensko).

10. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda

formulovať vždy s ohľadom na celkovú dĺžku konania a na uvedené faktory, ktorými bolo

konanie bezprostredne ovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať

individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené,

t. j. či sú pričítateľné súdu, a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov. Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené

výlučne konaním účastníka/sťažovateľa, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka konania

zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania spravidla nie je nedôvodné

a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná.

11. V posudzovanej veci nie je primárne prehliadnuteľné, že konanie o ochranu

osobných práv, ktoré sa vedie voči sťažovateľovi pred okresným súdom, trvá už

od 27. februára 1996 doteraz, t. j. vyše 20 rokov. Prekážky ďalšieho postupu v konaní preto

už nemožno uspokojivo odôvodniť ani komplikovanou procesnou situáciou, ktorá vyvoláva

potreby ďalších vymedzení účastníkov daného konania, rovnako ako rozhodovanie

odvolacieho súdu či dovolacieho súdu na meritórne, procesné či čiastočné rozhodnutia

okresného súdu, ktoré svojimi dôsledkami do celkového konania objektívne zasahovali.

Ani právne či skutkovo najnáročnejšie spory nesmú trvať takú dlhú dobu, lebo platí zásada

„oneskorená spravodlivosť je odmietnutou spravodlivosťou“ (porov. rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci MEDVEDEVSKYI v Ukrajina z 20. 5. 2010,

bod 75).

12. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie vo výroku

uvedených základných práv a v bode 2 výroku prikázal okresnému súdu konať vo veci

bez zbytočných prieťahov podľa a zákona

o ústavnom súde.

13. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné práva boli porušené, aj

primerané finančné zadosťučinenie [ , zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“)], ktoré však nie je náhradou škody či inou náhradou, ako si to zrejme

predstavoval sťažovateľ, keď z tohto titulu žiadal priznať sumu 40 000 €.

Ústavný súd uznal za odôvodnené priznať mu finančné zadosťučinenie v sume

8 800 €, ktorú považoval s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a obmedzený predmet

konania za primeranú doterajšej neprimeranej celej 20-ročnej dĺžke konania, ktorá

zodpovedá aj rozhodovacej praxi ústavného súdu.

14. Podľa môže ústavný súd v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne alebo sčasti

uhradil druhému účastníkovu jeho trovy konania. Aj v tejto veci sa ústavný súd rozhodol

priznať sťažovateľovi úhradu za dva úkony právnej služby v celkovej sume 355,73 €,

pričom sumu uložil zaplatiť okresnému súdu na účet jeho právnej zástupkyne (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2016