Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 150 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (155)IV. ÚS 64/2020
PDF · 535.26 KB
No categories available
IV. ÚS 64/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu
(sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, ,
, zastúpeného advokátom Mgr. Marekom Gutikom, Armádna 1655/5, Trenčín,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 71/2014
a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 71/2014
p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €
(slovom tisíc eur), ktoré j e mu Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania
v sume 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov) na účet jeho
právneho zástupcu advokáta Mgr. Mareka Gutika, Armádna 1655/5, Trenčín, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. IV. ÚS 64/2020-11 z 13. februára 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
, , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
Mgr. Marekom Gutikom, Armádna 1655/5, Trenčín, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej aj „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 71/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“).
2. Z argumentácie sťažovateľa v podanej ústavnej sťažnosti a z jej príloh vyplýva,
že na okresnom súde sa pod sp. zn. 34 C 71/2014 viedlo konanie o vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 1 013,75 eur a zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 500 eur,
a to „titulom... zo strany ÚVV a ÚVTOS neoprávnene vykonávaných zrážok na trovy
výkonu trestu z dávok priznaných mi zo strany Sociálnej poisťovne.“. Predmetný návrh bol
26. augusta 2014 doručený Okresnému súdu Košice II, ktorý ho s poukazom na miestnu
príslušnosť postúpil 21. októbra 2014 Okresnému súdu Trenčín. Z obsahu podanej ústavnej
sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu v napadnutom
konaní namieta prieťahy v postupe okresného súdu v tomto konaní.
2.1 Sťažovateľ po prehľade vo veci vykonaných úkonov uvádza, že „Okresný súd
v období od 15.01.2015... do 12.08.2016 teda po dobu takmer 19 mesiacov nekonal,
ergo po uvedenú dobu nespravil žiaden úkon smerujúci k vybaveniu veci. V uvedenom
období mal pritom súd k dispozícii vyjadrenia všetkých žalovaných a nič mu nebránilo
v ďalšom procesnom postupe spočívajúcom napríklad aj vo vydaní výzvy na opravu...
podania, ak mal za to, že toto je nezrozumiteľné. Predsedom súdu konštatované objektívne
dôvody nečinnosti súdu spočívajúce v jeho nedostatočnom personálnom obsadení, nemôžu
zaťažovať stranu sporu a nie súd dôvodom liberácie súdu spod zodpovednosti plynulo
postupovať v konaní. Okresný súd Trenčín ďalej plynulo nekonal ani v období od mája 2017
do augusta 2019.“. Na záver zhrnul: „Postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom
pod sp. zn. 34C/71/2014 tak došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy... a článku 6 ods. 1
Dohovoru...“
3. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Okresný súd Trenčín vo veci vedenej pod sp. zn. 34C/71/2014 porušil právo
, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy... a čl. 6 ods. 1 Dohovoru...
2. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
5.000,00 EUR...
3. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 360,75
EUR...“
II.
Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľa
4. Ústavný súd 2. marca 2020 vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie
k podanej ústavnej sťažnosti. V podaní okresného súdu sp. zn. Spr 249/2020
z 23. marca 2020 predseda okresného súdu poskytol prehľad vo veci vykonaných úkonov,
k čomu v podstatnom zhrnul:
„... vec je toho času rozhodnutá a spis sa nachádza na Krajskom súde v Trenčíne
za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní. Mám za to, že k dĺžke konania prispel žalobca
svojím správaním spočívajúcim jednak v tom, že podal nezrozumiteľnú žalobu, ktorej
nedostatky bolo potrebné odstraňovať a jednak vtom, že pojednávanie určené na 06.04.2018
muselo byť zrušené, napriek tomu, že o tomto mal vedomosť od 12.01.2018 a až krátko pred
pojednávaním bolo súdu oznámené, že žalobca ako strana sporu netrvá na svojej účasti
na pojednávaní a nepodpísal podklady k eskorte a požiadal o vykonanie výsluchu v ÚVTOS.
Vo svojej sťažnosti sťažovateľ - žalobca poukazuje ďalej na to, že i napriek tomu, že
v období roka 2018 k rukám predsedu podal sťažnosť na prieťahy v konaní, na túto jeho
sťažnosť mu nebolo zaslané vyjadrenie. Keďže sťažovateľ nekonkretizoval, na ktoré
konkrétne podanie adresované k rukám predsedu súdu mu nebolo zaslané vyjadrenie, si
k tomuto dovoľujem uviesť nasledovné. Sťažovateľ opakovane k rukám predsedu okresného
súdu zasielal podania, obsahom ktorých boli jednak vyjadrenia súvisiace s prebiehajúcimi
konaniami ale i sťažnosti na prieťahy v konaní. Takéto podania, obsahom ktorých boli
sťažnosti na prieťahy v konaní, boli k rukám predsedu súdu doručené
- 17.04.2018, vyjadrenie predsedu súdu sťažovateľ prevzal 14.05.2018 (Spr 2176/2017)
- 14.05.2018, vyjadrenie predsedu súdu sťažovateľ prevzal 22.05.2018 (Spr 2075/2018),
- 11.06.2018, vyjadrenie predsedu súdu sťažovateľ prevzal 18.06.2018 (Spr 2075/2018),
- 04.07.2018, vyjadrenie predsedu súdu sťažovateľ prevzal 10.08.2018 (Spr 2096/2018)
- 25.09.2018, vyjadrenie predsedu súdu sťažovateľ prevzal 05.10.2018 (Spr 2075/2018).
Mám za to, že všetky podania sťažovateľa adresované k rukám predsedu súdu,
obsahom ktorých bola sťažnosť na prieťahy v konaní, boli predsedom súdu, resp. na základe
jeho poverenia podpredsedom súdu vybavené tak, že sťažovateľovi boli zaslané vyjadrenia.
Na základe uvedeného si dovoľujem uviesť, že sťažnosť sťažovateľa je
neopodstatnená a uplatnený nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 5.000,-Eur považujem za neprimerane vysoký najmä s poukazom na predmet
sporu.“
5. Ústavný súd zaslal (s právnymi účinkami doručenia) právnemu zástupcovi
sťažovateľa vyjadrenie okresného súdu sp. zn. Spr 249/2020 z 23. marca 2020 na vedomie
s možnosťou vyjadriť sa, čo právny zástupca sťažovateľa nevyužil. Ústavný súd v liste
z 15. apríla 2020 poučil právneho zástupcu sťažovateľa o tom, že ak sa nevyjadrí
k možnosti upustenia od ústneho pojednávania, bude sa predpokladať, že nemá námietky
k prejednaniu veci bez ústneho pojednávania [§ 157 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) v spojení s § 62 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)]. Pri voľbe
procesného postupu potom vychádzal ústavný súd z predpokladu uvedeného
v predchádzajúcej vete.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože s ohľadom
na predmet konania dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci.
III.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
a Európskeho súdu pre ľudské práva
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá
tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej
základné práva a slobody.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
11. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z tohto vyplýva, že právne
východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,
sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.
12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom
poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa
rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, I. ÚS 55/97,
I. ÚS 57/97, I. ÚS 10/98, I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 89/02, I. ÚS 47/03,
IV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna
neistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom
sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv (pozri napr.
II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, II. ÚS 22/96, II. ÚS 48/96, I. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97, I. ÚS 92/97
a I. ÚS 10/98). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že čl. 48 ods. 2 ústavy
v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý
vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa
môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti
(PL. ÚS 25/01).
12.1 V praxi sa vyskytujú aj prieťahy, ku ktorým dochádza až po vydaní rozhodnutia,
pretože síce už bolo v konaní rozhodnuté, avšak rozhodnutie nebolo sťažovateľovi
doručené, resp. nenadobudlo právoplatnosť. Je preto treba skúmať aj dĺžku konania, ktoré
nebolo právoplatne skončené, hoci prípadne už mohlo byť vo veci rozhodnuté
[napr. rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veciach
Zarembová proti Slovenskej republike z 23. 11. 2010, bod 19, Sirotňák proti Slovenskej
republike z 23. 12. 2010, bod 28, Bubláková proti Slovenskej republike z 15. 2. 2011,
bod 18].
13. Ústavný súd teda akcentuje, že pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej
neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne
dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“ (III. ÚS 127/03). Základnou povinnosťou súdu
a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr
odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho
rozhodnutie.
14. Povinnosť súdu a sudcu konať vo veci bez prieťahov vyplývala do 30. júna 2016
z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou
od 1. júla 2016 zrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného
mimosporového a správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.
14.1 Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100
ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1
OSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie
účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa
pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa
pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, v ktorý sa
bude konať nové pojednávanie.
14.2 Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového
konania v čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento
základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového
poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní. Napríklad povinnosť súdu
konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,
aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej
z § 168 − § 172 CSP o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán aj
z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona,
alebo z § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len
z dôležitých dôvodov.
15. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru
nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov je
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,
ak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené ústavou zaručené základné
práva a slobody sťažovateľa.
16. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom
hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový,
protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavou
zaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje
významné ohrozenie právne exitujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom
(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov alebo ich riadneho postupu.
Z uvedenej fakticity musí preto následne vyplynúť, že dôsledkom popísaného zásahu
orgánu verejnej moci (jeho pasivity) nemožno čeliť inak než ústavnou sťažnosťou a na ňu
nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.
17. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu
podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup
súdu (I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03, III. ÚS 247/03,
IV. ÚS 272/04). Teda záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno
formulovať vždy s ohľadom na faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené,
pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako tak aj pri práve
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je nutné
ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu ide
o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu. Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú
prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka konania
zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu spravidla nie je
nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná. V súlade s judikatúrou ESĽP
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa [Comingersoll S.A. (Veľká komora), Sürmeli proti Nemecku
(Veľká komora), Záborský a Šmáriková proti Slovenskej republike, rovnako aj I. ÚS 19/00,
I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07]. Naostatok aj ESĽP vo svojich rozhodnutiach
(rozsudok ESĽP vo veci H. proti Francúzsku z 24. 10. 1989, rozsudok ESĽP vo veci Katte
Klitsche de la Grange proti Taliansku z 27. 10. 1994 a rozsudok ESĽP vo veci Scordino
proti Taliansku č. 1 z 29. 3. 2006) viackrát vyzdvihol dôležitosť správy súdnictva
bez prieťahov, ktoré môžu ohroziť jeho účinnosť a dôveryhodnosť.
18. Zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj nesprávna činnosť štátneho orgánu
(II. ÚS 33/99).
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
IV.1 Právna a faktická zložitosť veci
19. Pokiaľ ide o zložitosť prípadu, môžeme hovoriť o skutkovej alebo právnej
zložitosti. Môže ísť napríklad o vec, v ktorej vystupuje viacero strán (rozsudok vo veci
H. proti Spojenému kráľovstvu z 8. 7. 1987) alebo v ktorej je potrebné zabezpečiť rôzne
dôkazy [rozsudok ESĽP vo veci Humen proti Poľsku (Veľká komora) z 15. 10. 1999].
Zložitosť prípadu môže taktiež súvisieť s prítomnosťou medzinárodného prvku (rozsudok
ESĽP vo veci Neumeister proti Rakúsku z 27. 6. 1968).
19.1 Predmetom konania je rozhodovanie o sťažovateľom uplatnených nárokoch
na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl., náhrade škody a vydaní bezdôvodného obohatenia
podľa § 415 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov, čo v zásade spadá pod bežnú a pravidelnú rozhodovaciu prax všeobecných súdov
napriek jej určitým špecifikám.
IV.2 Správanie účastníka konania
20. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V rámci posúdenia
druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných zbytočných prieťahov v súdnom
konaní ústavný súd nezistil žiadne také významné okolnosti, ktoré by signalizovali
nedostatočnú aktivitu či súčinnosť zo strany sťažovateľa ako strany konania. Je pravdou,
že sťažovateľ bol uznesením okresného súdu č. k. 34 C 71/2014-151 z 21. septembra 2016
vyzvaný k oprave petitu žalobného návrhu, ďalej okresným súdom 17. marca 2017 vyzvaný
k odstráneniu rozporov v jeho vyjadreniach z 10. októbra 2016 a 13. októbra 2016
a taktiež k spresneniu podaného návrhu na delegáciu veci z dôvodu vhodnosti, ktorý
následne odvolal. Okresný súd musel taktiež svojím uznesením č. k. 34 C 71/2014-174
z 9. januára 2018 rozhodovať o návrhu sťažovateľa na zmenu žaloby. Táto procesná aktivita
sťažovateľa determinovala parciálnu rozhodovaciu činnosť okresného súdu, avšak výraznou
mierou sa nepodpísala na ústavným súdom identifikovanej dobe prieťahového postupu
okresného súdu v napadnutom konaní. K rovnakému záveru došiel ústavný súd aj
pri zhodnotení komunikácie sťažovateľa s okresným súdom týkajúcej sa zabezpečenia jeho
prítomnosti na pojednávaní súdu, pričom vzhľadom na zisťované majetkové pomery
sťažovateľa Okresným súdom Košice II, na podklade ktorých aj bolo sťažovateľovi
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, okresný súd mal a mohol pristúpiť a priori
k jeho vypočutiu v Ústave na výkon trestu tak, ako to napokon aj zákonná sudkyňa
18. septembra 2018 urobila. Teda doba, počas ktorej sa musel okresný súd vysporiadať
so sťažovateľovými procesnými návrhmi alebo nedostatkami jeho podaní vrátane
zabezpečovania jeho prítomnosti na pojednávaní súdu, nezohrala z pohľadu ústavného súdu
takú podstatnú skutočnosť, v dôsledku ktorej by bolo možné konštatovať rozhodujúce alebo
výrazné zavinenie sťažovateľa na identifikovanom prieťahovom postupe okresného súdu
v napadnutom konaní.
IV.3 Postup okresného súdu v napadnutom konaní
21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.
22. Prehľad vo veci vykonaných úkonov:
- 26. augusta 2014 Okresnému súdu Košice II doručené podanie sťažovateľa,
- 3. septembra 2014 Okresný súd Košice II dožiadal písomnými dožiadaniami
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Sociálnu poisťovňu Košice, Krajský dopravný
inšpektorát v Košiciach a Geodetický a kartografický ústav Košice k poskytnutiu informácií
o majetkových pomeroch sťažovateľa v súvislosti so sťažovateľom podaným návrhom
na oslobodenie od súdnych poplatkov,
- 29. septembra 2014 Okresný súd Košice II uznesením č. k. 43 C 161/2014-58
z 29. septembra 2014 priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov,
- 29. septembra 2014 Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. 43 C 161/2014
z 29. septembra 2014 vyzval žalovaných v I. až III. rade k vyjadreniu sa k sťažovateľom
podanému žalobnému návrhu,
- 20. októbra 2014 Okresnému súdu Košice II doručená námietka žalovaného
v III. rade o miestnej nepríslušnosti na konanie a zároveň vyjadrenie k veci,
- 21. októbra 2014 Okresnému súdu Košice II doručená námietka žalovaného
v I. rade o miestnej nepríslušnosti na konanie a zároveň vyjadrenie k veci,
- 21. októbra 2014 Okresnému súdu Košice II doručené písomné vyjadrenie
žalovaného v II. rade k veci,
- 21. októbra 2014 Okresný súd Košice II postúpil vec okresnému súdu – doručená
27. novembra 2014,
- 15. augusta 2016 okresný súd zasiela písomné vyjadrenia žalovaných sťažovateľovi
a vyzýva ho podľa § 135 ods. 1 CSP a zároveň poúča v zmysle zákonnej úpravy ako stranu
sporu,
- 21. septembra 2016 okresný súd uznesením č. k. 34 C 71/2014-151 z 21. septembra
2016 vyzval sťažovateľa podľa § 129 CSP k oprave petitu podanej žaloby,
- 21. septembra 2016 okresný súd písomne vyzval sťažovateľa podľa § 138 CSP,
- 17. marca 2017 okresný súd písomne vyzval sťažovateľa k odstráneniu rozporov
v jeho vyjadreniach z 10. októbra 2016 a 13. októbra 2016 a zároveň k spresneniu návrhu
sťažovateľa na odňatie veci okresnému súdu z dôvodu vhodnosti,
- 29. marca 2017 okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa o tom, že netrvá
na prikázaní veci inému súdu,
- 24. júla 2017 predseda okresného súdu upozorňuje vo veci konajúcu zákonnú
sudkyňu, aby konala bez zbytočných prieťahov,
- 21. septembra 2017 okresný súd písomne vyzval sťažovateľa na oznámenie toho,
či žiada byť osobne prítomný na pojednávaní súdu alebo súhlasí s výsluchom mimo
pojednávania súdu,
- 6. októbra 2017 okresnému súdu oznámené stanovisko sťažovateľa, v ktorom
uvádza, že vzhľadom na to, že mu nie sú známe náklady eskorty na pojednávanie, sa
nemôže vyjadriť k výzve súdu,
- 9. januára 2018 okresný súd svojím uznesením č. k. 34 C 71/2014-174 z 9. januára
2018 pripustil zmenu žaloby,
- 28. marca 2018 okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie sťažovateľa
o nemožnosti uhradiť trovy eskorty na pojednávanie súdu z dôvodu nemajetnosti a z tohto
dôvodu žiada o jeho vypočutie v ústave, z uvedeného dôvodu bol nariadený termín
pojednávania na 6. apríl 2018 zrušený,
- 4. júla 2018 predseda okresného súdu upozorňuje zákonnú sudkyňu, aby konala
vo veci bez zbytočných prieťahov,
- 31. júla 2018 zákonná sudkyňa okresného súdu poskytla predsedovi okresného súdu
písomné vyjadrenie k sťažovateľom podanej sťažnosti na prieťahy v konaní,
- 18. septembra 2018 zákonná sudkyňa okresného súdu osobne vypočula sťažovateľa
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody ,
- 28. septembra 2018 okresný súd uznesením č. k. 34 C 71/2014-216 z 28. septembra
2018 konanie vo veci podanej žaloby proti žalovaným v I. a II. rade zastavil a rozhodol
o 100 % náhrade trov konania,
- 22. októbra 2018 sťažovateľ doručil okresnému súdu sťažnosť proti uzneseniu
okresného súdu č. k. 34 C 71/2014-216 z 28. septembra 2018, ktorá bola vyhodnotená ako
odvolanie proti výrokom o náhrade trov konania,
- 3. apríla 2019 bol zákonnou sudkyňou nariadený termín pojednávania vo veci
na 7. jún 2019,
- 7. júna 2019 okresný súd pojednával vo veci, vyhlásený rozsudok
č. k. 34 C 71/2014-237 zo 7. júna 2019, ktorým súd žalobu sťažovateľa proti žalovanému
v III. rade zamietol v celom rozsahu a priznal mu 100 % náhradu trov konania,
- 28. augusta 2019 okresnému súdu doručené odvolanie proti rozsudku okresného
súdu č. k. 34 C 71/2014-237 zo 7. júna 2019,
- 17. septembra 2019 súdny spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne na odvolacie
konanie.
23. Posúdením postupu okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd
identifikoval obdobie úplnej pasivity, a to v čase od 27. novembra 2014, keď bol súdny spis
postúpený okresnému súdu, do 15. augusta 2016, keď okresný súd zasiela písomné
vyjadrenia žalovaných sťažovateľovi, vyzýva ho podľa § 135 ods. 1 CSP a poúča v zmysle
zákonnej úpravy sporového konania ako stranu v konaní. To znamená, že okresnému súdu
trvalo 20 mesiacov, kým začal vo veci konať, a to vykonaním úkonu administratívneho
charakteru. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že Okresný súd Košice II preveril
majetkové pomery sťažovateľa so záverom o oslobodení od súdnych poplatkov a zabezpečil
v konaní vyjadrenia žalovaného v I. až III. rade k podanému žalobnému návrhu, a teda
okresný súd mal a mohol, pokiaľ by sa veci venoval s náležitou starostlivosťou, začať
vo veci konať omnoho skôr, než konal v podstate úkonom administratívneho charakteru.
Teda dobu nečinnosti okresného súdu od 27. novembra 2014 do 15. augusta 2016 hodnotí
ústavný súd ako prieťah v trvaní 20 mesiacov, pričom už len dodáva/pripomína,
že neoddeliteľnou súčasťou prechodu súdnictva vo veci je aj prenesenie zodpovednosti
za prieťahy v konaní, a preto v tomto zmysle je potrebné hodnotiť napadnuté konanie ako
celok (II. ÚS 251/2011).
23.1 Ďalším obdobím nečinnosti okresného súdu je obdobie od 28. septembra 2018,
keď okresný súd uznesením č. k. 34 C 71/2014-216 z 28. septembra 2018 konanie v časti
proti žalovaným v I. a II. rade zastavil a rozhodol o náhrade trov konania, do 3. apríla 2019,
keď okresný súd nariadil vo veci termín pojednávania na 7. jún 2019, na ktorom vyhlásil
rozsudok č. k. 34 C 71/2014-237 zo 7. júna 2019. V tejto súvislosti sa žiada pripomenúť,
že vo veci konajúca zákonná sudkyňa už 21. septembra 2016 vyzvala sťažovateľa podľa
§ 138 CSP, teda mu oznámila, že jeho žalobný návrh disponuje nedostatkom zjavnej
neodôvodnenosti a vyzvala ho k späťvzatiu žaloby. Ak teda bol žalobný návrh sťažovateľa
už 21. septembra 2016 posúdený ako zjavne neodôvodnený a následne okresný súd
uznesením č. k. 34 C 71/2014-216 z 28. septembra 2018 konanie v časti proti žalovaným
v I. a II. rade zastavil a rozhodol o náhrade trov konania, nemožno konštatovať
ospravedlniteľný (z hľadiska rozhodovania ústavného súdu) dôvod, na základe ktorého
zákonná sudkyňa vyčkávala až do 3. apríla 2019 na nariadenie termínu pojednávania
na 7. jún 2019 (namiesto toho, aby pristúpila k nariadeniu pojednávania vo veci
už po 28. septembri 2018, resp. 22. októbri 2018, keď zistila, že sťažovateľom
doručené podanie okresnému súdu označené ako sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu
č. k. 34 C 71/2014-216 z 28. septembra 2018 je len odvolaním proti výrokom o trovách
konania). Toto obdobie preto hodnotí ústavný súd ako prieťah v konaní v trvaní 6 mesiacov.
Uvedený záver ústavného súdu nadobúda na závažnosti v kontexte dvoch upozornení
predsedu okresného súdu zákonnej sudkyni na povinnosti konať vo veci bez prieťahov
z 24. júla 2017 a 4. júla 2018, jej stanoviska z 31. júla 2018 k sťažovateľom podanej
sťažnosti na prieťahy v konaní a napokon aj celkovo piatich písomných odpovedí predsedu
okresného súdu k sťažovateľom podaným sťažnostiam na prieťahy v konaní
(pozri vyjadrenie predsedu okresného súdu – bod 4). Celková doba prieťahov spôsobených
nečinnosťou v napadnutom konaní okresného súdu predstavuje 26 mesiacov. V mozaike
celkového priebehu dosiaľ právoplatne neskončeného konania a postupu okresného súdu
v ňom sú zároveň popísané okolnosti dôvodom na vyslovenie porušenia ústavnou
sťažnosťou označených práv sťažovateľa.
V.
Záver
V.1 K bodu 1 výroku nálezu
24. V zmysle § 133 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré
ustanovenia ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým
právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva
a slobody. Ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné
práva a slobody sťažovateľa.
24.1 Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (bod IV odôvodnenia) dospel
k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V.2 K bodu 2 výroku nálezu
25. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
25.1 Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
(I. ÚS 15/02, III. ÚS 10/02, III. ÚS 17/02, I. ÚS 257/08, III. ÚS 45/2012,
IV. ÚS 132/2012,1. ÚS 70/2012).
25.2 Sťažovateľ požiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 5 000 €
z dôvodu prieťahov okresného súdu pri prejednaní veci. Ústavný súd v predmetnej veci
zistil obdobie úplnej nečinnosti okresného súdu v trvaní 2 rokov a 2 mesiacov pri súčasnej
konštatácii dosiaľ právoplatne neskončeného konania trvajúceho od 26. augusta 2014.
Vychádzajúc zo svojej judikatúry (I. ÚS 611/2017, I. ÚS 44/2018, IV. ÚS 95/2018,
I. ÚS 341/2018, III. ÚS 187/2018), priznal v popísanej situácii sťažovateľovi sumu 1 000 €,
ktorú považoval vzhľadom na okolnosti prípadu za primeranú.
V.3 K bodu 3 výroku nálezu
26. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
26.1 Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané
v roku 2020, a to za prevzatie a prípravu zastupovania a za písomné podanie ústavnej
sťažnosti ústavnému súdu. Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2
v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred
ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 šestina
z výpočtového základu zo sumy 1 062 €, čo činí za jeden úkon právnej služby odmenu
v sume 177 € a režijný paušál v sume 10,62 €, teda odmenu v celkovej súhrnnej
sume 375,24 €. Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené v bode 3
výroku tohto nálezu.
V.4 K bodu 4 výroku nálezu
27. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti požadoval zaplatenie finančného
zadosťučinenia vo výške 5 000 €. Vzhľadom na to, že ústavný súd priznal sťažovateľovi
sumu finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 €, návrhu v ostávajúcej časti nevyhovel.
28. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. mája 2020
Miroslav Duriš predseda senátu