Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 64/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu

(sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, ,

, zastúpeného advokátom Mgr. Marekom Gutikom, Armádna 1655/5, Trenčín,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e mu Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov) na účet jeho

právneho zástupcu advokáta Mgr. Mareka Gutika, Armádna 1655/5, Trenčín, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 13. februára 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

Mgr. Marekom Gutikom, Armádna 1655/5, Trenčín, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej aj „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“).

2. Z argumentácie sťažovateľa v podanej ústavnej sťažnosti a z jej príloh vyplýva,

že na okresnom súde sa pod sp. zn. viedlo konanie o vydanie bezdôvodného

obohatenia v sume 1 013,75 eur a zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 500 eur,

a to „titulom... zo strany ÚVV a ÚVTOS neoprávnene vykonávaných zrážok na trovy

výkonu trestu z dávok priznaných mi zo strany Sociálnej poisťovne.“. Predmetný návrh bol

26. augusta 2014 doručený Okresnému súdu Košice II, ktorý ho s poukazom na miestnu

príslušnosť postúpil 21. októbra 2014 Okresnému súdu Trenčín. Z obsahu podanej ústavnej

sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu v napadnutom

konaní namieta prieťahy v postupe okresného súdu v tomto konaní.

2.1 Sťažovateľ po prehľade vo veci vykonaných úkonov uvádza, že „Okresný súd

v období od 15.01.2015... do 12.08.2016 teda po dobu takmer 19 mesiacov nekonal,

ergo po uvedenú dobu nespravil žiaden úkon smerujúci k vybaveniu veci. V uvedenom

období mal pritom súd k dispozícii vyjadrenia všetkých žalovaných a nič mu nebránilo

v ďalšom procesnom postupe spočívajúcom napríklad aj vo vydaní výzvy na opravu...

podania, ak mal za to, že toto je nezrozumiteľné. Predsedom súdu konštatované objektívne

dôvody nečinnosti súdu spočívajúce v jeho nedostatočnom personálnom obsadení, nemôžu

zaťažovať stranu sporu a nie súd dôvodom liberácie súdu spod zodpovednosti plynulo

postupovať v konaní. Okresný súd Trenčín ďalej plynulo nekonal ani v období od mája 2017

do augusta 2019.“. Na záver zhrnul: „Postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom

pod sp. zn. tak došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku 48 ods. 2 ... a článku 6 ods. 1

Dohovoru...“

3. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Okresný súd Trenčín vo veci vedenej pod sp. zn. porušil právo

, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48

ods. 2 ... a Dohovoru...

2. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

5.000,00 EUR...

3. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 360,75

EUR...“

II.

Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľa

4. Ústavný súd 2. marca 2020 vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie

k podanej ústavnej sťažnosti. V podaní okresného súdu sp. zn. Spr 249/2020

z 23. marca 2020 predseda okresného súdu poskytol prehľad vo veci vykonaných úkonov,

k čomu v podstatnom zhrnul:

„... vec je toho času rozhodnutá a spis sa nachádza na Krajskom súde v Trenčíne

za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní. Mám za to, že k dĺžke konania prispel žalobca

svojím správaním spočívajúcim jednak v tom, že podal nezrozumiteľnú žalobu, ktorej

nedostatky bolo potrebné odstraňovať a jednak vtom, že pojednávanie určené na 06.04.2018

muselo byť zrušené, napriek tomu, že o tomto mal vedomosť od 12.01.2018 a až krátko pred

pojednávaním bolo súdu oznámené, že žalobca ako strana sporu netrvá na svojej účasti

na pojednávaní a nepodpísal podklady k eskorte a požiadal o vykonanie výsluchu v ÚVTOS.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľ - žalobca poukazuje ďalej na to, že i napriek tomu, že

v období roka 2018 k rukám predsedu podal sťažnosť na prieťahy v konaní, na túto jeho

sťažnosť mu nebolo zaslané vyjadrenie. Keďže sťažovateľ nekonkretizoval, na ktoré

konkrétne podanie adresované k rukám predsedu súdu mu nebolo zaslané vyjadrenie, si

k tomuto dovoľujem uviesť nasledovné. Sťažovateľ opakovane k rukám predsedu okresného

súdu zasielal podania, obsahom ktorých boli jednak vyjadrenia súvisiace s prebiehajúcimi

konaniami ale i sťažnosti na prieťahy v konaní. Takéto podania, obsahom ktorých boli

sťažnosti na prieťahy v konaní, boli k rukám predsedu súdu doručené

- 17.04.2018, vyjadrenie predsedu súdu sťažovateľ prevzal 14.05.2018 (Spr 2176/2017)

- 14.05.2018, vyjadrenie predsedu súdu sťažovateľ prevzal 22.05.2018 (Spr 2075/2018),

- 11.06.2018, vyjadrenie predsedu súdu sťažovateľ prevzal 18.06.2018 (Spr 2075/2018),

- 04.07.2018, vyjadrenie predsedu súdu sťažovateľ prevzal 10.08.2018 (Spr 2096/2018)

- 25.09.2018, vyjadrenie predsedu súdu sťažovateľ prevzal 05.10.2018 (Spr 2075/2018).

Mám za to, že všetky podania sťažovateľa adresované k rukám predsedu súdu,

obsahom ktorých bola sťažnosť na prieťahy v konaní, boli predsedom súdu, resp. na základe

jeho poverenia podpredsedom súdu vybavené tak, že sťažovateľovi boli zaslané vyjadrenia.

Na základe uvedeného si dovoľujem uviesť, že sťažnosť sťažovateľa je

neopodstatnená a uplatnený nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 5.000,-Eur považujem za neprimerane vysoký najmä s poukazom na predmet

sporu.“

5. Ústavný súd zaslal (s právnymi účinkami doručenia) právnemu zástupcovi

sťažovateľa vyjadrenie okresného súdu sp. zn. Spr 249/2020 z 23. marca 2020 na vedomie

s možnosťou vyjadriť sa, čo právny zástupca sťažovateľa nevyužil. Ústavný súd v liste

z 15. apríla 2020 poučil právneho zástupcu sťažovateľa o tom, že ak sa nevyjadrí

k možnosti upustenia od ústneho pojednávania, bude sa predpokladať, že nemá námietky

k prejednaniu veci bez ústneho pojednávania [ Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) v spojení s § 62 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“)]. Pri voľbe

procesného postupu potom vychádzal ústavný súd z predpokladu uvedeného

v predchádzajúcej vete.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože s ohľadom

na predmet konania dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá

tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej

základné práva a slobody.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obsahom

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (, ). Z tohto vyplýva, že právne

východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,

sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom

poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (, , ,

, , , , , , ,

, ). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna

neistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom

sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv (pozri napr.

, , , , , ,

a ). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že

v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý

vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa

môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti

().

12.1 V praxi sa vyskytujú aj prieťahy, ku ktorým dochádza až po vydaní rozhodnutia,

pretože síce už bolo v konaní rozhodnuté, avšak rozhodnutie nebolo sťažovateľovi

doručené, resp. nenadobudlo právoplatnosť. Je preto treba skúmať aj dĺžku konania, ktoré

nebolo právoplatne skončené, hoci prípadne už mohlo byť vo veci rozhodnuté

[napr. rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veciach

Zarembová proti Slovenskej republike z 23. 11. 2010, bod 19, Sirotňák proti Slovenskej

republike z 23. 12. 2010, bod 28, Bubláková proti Slovenskej republike z 15. 2. 2011,

bod 18].

13. Ústavný súd teda akcentuje, že pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich

porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej

neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ (, , ), pričom „tento účel možno zásadne

dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“ (). Základnou povinnosťou súdu

a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr

odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho

rozhodnutie.

14. Povinnosť súdu a sudcu konať vo veci bez prieťahov vyplývala do 30. júna 2016

z ustanovení (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou

od 1. júla 2016 zrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného

mimosporového a správneho súdneho konania predmetom ,

a .

14.1 Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa

pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, v ktorý sa

bude konať nové pojednávanie.

14.2 Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento

základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní. Napríklad povinnosť súdu

konať bez prieťahov vyplýva z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,

aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania, z o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej

z − o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán aj

z , podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona,

alebo z prvej vety , podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len

z dôležitých dôvodov.

15. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru

nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov je

v konaní o sťažnosti podľa ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,

ak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené zaručené základné

práva a slobody sťažovateľa.

16. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom

hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový,

protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným

zaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje

významné ohrozenie právne exitujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom

(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov alebo ich riadneho postupu.

Z uvedenej fakticity musí preto následne vyplynúť, že dôsledkom popísaného zásahu

orgánu verejnej moci (jeho pasivity) nemožno čeliť inak než ústavnou sťažnosťou a na ňu

nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.

17. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu

podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup

súdu (, , , , ,

). Teda záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno

formulovať vždy s ohľadom na faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené,

pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (rovnako tak aj pri práve

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je nutné

ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu ide

o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu. Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú

prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka konania

zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu spravidla nie je

nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná. V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa [Comingersoll S.A. (Veľká komora), Sürmeli proti Nemecku

(Veľká komora), Záborský a Šmáriková proti Slovenskej republike, rovnako aj ,

, , ]. Naostatok aj ESĽP vo svojich rozhodnutiach

(rozsudok ESĽP vo veci H. proti Francúzsku z 24. 10. 1989, rozsudok ESĽP vo veci Katte

Klitsche de la Grange proti Taliansku z 27. 10. 1994 a rozsudok ESĽP vo veci Scordino

proti Taliansku č. 1 z 29. 3. 2006) viackrát vyzdvihol dôležitosť správy súdnictva

bez prieťahov, ktoré môžu ohroziť jeho účinnosť a dôveryhodnosť.

18. Zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa aj nesprávna činnosť štátneho orgánu

().

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

IV.1 Právna a faktická zložitosť veci

19. Pokiaľ ide o zložitosť prípadu, môžeme hovoriť o skutkovej alebo právnej

zložitosti. Môže ísť napríklad o vec, v ktorej vystupuje viacero strán (rozsudok vo veci

H. proti Spojenému kráľovstvu z 8. 7. 1987) alebo v ktorej je potrebné zabezpečiť rôzne

dôkazy [rozsudok ESĽP vo veci Humen proti Poľsku (Veľká komora) z 15. 10. 1999].

Zložitosť prípadu môže taktiež súvisieť s prítomnosťou medzinárodného prvku (rozsudok

ESĽP vo veci Neumeister proti Rakúsku z 27. 6. 1968).

19.1 Predmetom konania je rozhodovanie o sťažovateľom uplatnených nárokoch

na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl., náhrade škody a vydaní bezdôvodného obohatenia

podľa a nasl. v znení neskorších

predpisov, čo v zásade spadá pod bežnú a pravidelnú rozhodovaciu prax všeobecných súdov

napriek jej určitým špecifikám.

IV.2 Správanie účastníka konania

20. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva podľa a práva podľa dohovoru. V rámci posúdenia

druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných zbytočných prieťahov v súdnom

konaní ústavný súd nezistil žiadne také významné okolnosti, ktoré by signalizovali

nedostatočnú aktivitu či súčinnosť zo strany sťažovateľa ako strany konania. Je pravdou,

že sťažovateľ bol uznesením okresného súdu č. k. -151 z 21. septembra 2016

vyzvaný k oprave petitu žalobného návrhu, ďalej okresným súdom 17. marca 2017 vyzvaný

k odstráneniu rozporov v jeho vyjadreniach z 10. októbra 2016 a 13. októbra 2016

a taktiež k spresneniu podaného návrhu na delegáciu veci z dôvodu vhodnosti, ktorý

následne odvolal. Okresný súd musel taktiež svojím uznesením č. k. -174

z 9. januára 2018 rozhodovať o návrhu sťažovateľa na zmenu žaloby. Táto procesná aktivita

sťažovateľa determinovala parciálnu rozhodovaciu činnosť okresného súdu, avšak výraznou

mierou sa nepodpísala na ústavným súdom identifikovanej dobe prieťahového postupu

okresného súdu v napadnutom konaní. K rovnakému záveru došiel ústavný súd aj

pri zhodnotení komunikácie sťažovateľa s okresným súdom týkajúcej sa zabezpečenia jeho

prítomnosti na pojednávaní súdu, pričom vzhľadom na zisťované majetkové pomery

sťažovateľa Okresným súdom Košice II, na podklade ktorých aj bolo sťažovateľovi

priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, okresný súd mal a mohol pristúpiť a priori

k jeho vypočutiu v Ústave na výkon trestu tak, ako to napokon aj zákonná sudkyňa

18. septembra 2018 urobila. Teda doba, počas ktorej sa musel okresný súd vysporiadať

so sťažovateľovými procesnými návrhmi alebo nedostatkami jeho podaní vrátane

zabezpečovania jeho prítomnosti na pojednávaní súdu, nezohrala z pohľadu ústavného súdu

takú podstatnú skutočnosť, v dôsledku ktorej by bolo možné konštatovať rozhodujúce alebo

výrazné zavinenie sťažovateľa na identifikovanom prieťahovom postupe okresného súdu

v napadnutom konaní.

IV.3 Postup okresného súdu v napadnutom konaní

21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.

22. Prehľad vo veci vykonaných úkonov:

- 26. augusta 2014 Okresnému súdu Košice II doručené podanie sťažovateľa,

- 3. septembra 2014 Okresný súd Košice II dožiadal písomnými dožiadaniami

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Sociálnu poisťovňu Košice, Krajský dopravný

inšpektorát v Košiciach a Geodetický a kartografický ústav Košice k poskytnutiu informácií

o majetkových pomeroch sťažovateľa v súvislosti so sťažovateľom podaným návrhom

na oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 29. septembra 2014 Okresný súd Košice II uznesením č. k. -58

z 29. septembra 2014 priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 29. septembra 2014 Okresný súd Košice II uznesením sp. zn.

z 29. septembra 2014 vyzval žalovaných v I. až III. rade k vyjadreniu sa k sťažovateľom

podanému žalobnému návrhu,

- 20. októbra 2014 Okresnému súdu Košice II doručená námietka žalovaného

v III. rade o miestnej nepríslušnosti na konanie a zároveň vyjadrenie k veci,

- 21. októbra 2014 Okresnému súdu Košice II doručená námietka žalovaného

v I. rade o miestnej nepríslušnosti na konanie a zároveň vyjadrenie k veci,

- 21. októbra 2014 Okresnému súdu Košice II doručené písomné vyjadrenie

žalovaného v II. rade k veci,

- 21. októbra 2014 Okresný súd Košice II postúpil vec okresnému súdu – doručená

27. novembra 2014,

- 15. augusta 2016 okresný súd zasiela písomné vyjadrenia žalovaných sťažovateľovi

a vyzýva ho podľa a zároveň poúča v zmysle zákonnej úpravy ako stranu

sporu,

- 21. septembra 2016 okresný súd uznesením č. k. -151 z 21. septembra

2016 vyzval sťažovateľa podľa k oprave petitu podanej žaloby,

- 21. septembra 2016 okresný súd písomne vyzval sťažovateľa podľa ,

- 17. marca 2017 okresný súd písomne vyzval sťažovateľa k odstráneniu rozporov

v jeho vyjadreniach z 10. októbra 2016 a 13. októbra 2016 a zároveň k spresneniu návrhu

sťažovateľa na odňatie veci okresnému súdu z dôvodu vhodnosti,

- 29. marca 2017 okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa o tom, že netrvá

na prikázaní veci inému súdu,

- 24. júla 2017 predseda okresného súdu upozorňuje vo veci konajúcu zákonnú

sudkyňu, aby konala bez zbytočných prieťahov,

- 21. septembra 2017 okresný súd písomne vyzval sťažovateľa na oznámenie toho,

či žiada byť osobne prítomný na pojednávaní súdu alebo súhlasí s výsluchom mimo

pojednávania súdu,

- 6. októbra 2017 okresnému súdu oznámené stanovisko sťažovateľa, v ktorom

uvádza, že vzhľadom na to, že mu nie sú známe náklady eskorty na pojednávanie, sa

nemôže vyjadriť k výzve súdu,

- 9. januára 2018 okresný súd svojím uznesením č. k. -174 z 9. januára

2018 pripustil zmenu žaloby,

- 28. marca 2018 okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie sťažovateľa

o nemožnosti uhradiť trovy eskorty na pojednávanie súdu z dôvodu nemajetnosti a z tohto

dôvodu žiada o jeho vypočutie v ústave, z uvedeného dôvodu bol nariadený termín

pojednávania na 6. apríl 2018 zrušený,

- 4. júla 2018 predseda okresného súdu upozorňuje zákonnú sudkyňu, aby konala

vo veci bez zbytočných prieťahov,

- 31. júla 2018 zákonná sudkyňa okresného súdu poskytla predsedovi okresného súdu

písomné vyjadrenie k sťažovateľom podanej sťažnosti na prieťahy v konaní,

- 18. septembra 2018 zákonná sudkyňa okresného súdu osobne vypočula sťažovateľa

v Ústave na výkon trestu odňatia slobody ,

- 28. septembra 2018 okresný súd uznesením č. k. -216 z 28. septembra

2018 konanie vo veci podanej žaloby proti žalovaným v I. a II. rade zastavil a rozhodol

o 100 % náhrade trov konania,

- 22. októbra 2018 sťažovateľ doručil okresnému súdu sťažnosť proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -216 z 28. septembra 2018, ktorá bola vyhodnotená ako

odvolanie proti výrokom o náhrade trov konania,

- 3. apríla 2019 bol zákonnou sudkyňou nariadený termín pojednávania vo veci

na 7. jún 2019,

- 7. júna 2019 okresný súd pojednával vo veci, vyhlásený rozsudok

č. k. -237 zo 7. júna 2019, ktorým súd žalobu sťažovateľa proti žalovanému

v III. rade zamietol v celom rozsahu a priznal mu 100 % náhradu trov konania,

- 28. augusta 2019 okresnému súdu doručené odvolanie proti rozsudku okresného

súdu č. k. -237 zo 7. júna 2019,

- 17. septembra 2019 súdny spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne na odvolacie

konanie.

23. Posúdením postupu okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd

identifikoval obdobie úplnej pasivity, a to v čase od 27. novembra 2014, keď bol súdny spis

postúpený okresnému súdu, do 15. augusta 2016, keď okresný súd zasiela písomné

vyjadrenia žalovaných sťažovateľovi, vyzýva ho podľa a poúča v zmysle

zákonnej úpravy sporového konania ako stranu v konaní. To znamená, že okresnému súdu

trvalo 20 mesiacov, kým začal vo veci konať, a to vykonaním úkonu administratívneho

charakteru. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že Okresný súd Košice II preveril

majetkové pomery sťažovateľa so záverom o oslobodení od súdnych poplatkov a zabezpečil

v konaní vyjadrenia žalovaného v I. až III. rade k podanému žalobnému návrhu, a teda

okresný súd mal a mohol, pokiaľ by sa veci venoval s náležitou starostlivosťou, začať

vo veci konať omnoho skôr, než konal v podstate úkonom administratívneho charakteru.

Teda dobu nečinnosti okresného súdu od 27. novembra 2014 do 15. augusta 2016 hodnotí

ústavný súd ako prieťah v trvaní 20 mesiacov, pričom už len dodáva/pripomína,

že neoddeliteľnou súčasťou prechodu súdnictva vo veci je aj prenesenie zodpovednosti

za prieťahy v konaní, a preto v tomto zmysle je potrebné hodnotiť napadnuté konanie ako

celok ().

23.1 Ďalším obdobím nečinnosti okresného súdu je obdobie od 28. septembra 2018,

keď okresný súd uznesením č. k. -216 z 28. septembra 2018 konanie v časti

proti žalovaným v I. a II. rade zastavil a rozhodol o náhrade trov konania, do 3. apríla 2019,

keď okresný súd nariadil vo veci termín pojednávania na 7. jún 2019, na ktorom vyhlásil

rozsudok č. k. -237 zo 7. júna 2019. V tejto súvislosti sa žiada pripomenúť,

že vo veci konajúca zákonná sudkyňa už 21. septembra 2016 vyzvala sťažovateľa podľa

, teda mu oznámila, že jeho žalobný návrh disponuje nedostatkom zjavnej

neodôvodnenosti a vyzvala ho k späťvzatiu žaloby. Ak teda bol žalobný návrh sťažovateľa

už 21. septembra 2016 posúdený ako zjavne neodôvodnený a následne okresný súd

uznesením č. k. -216 z 28. septembra 2018 konanie v časti proti žalovaným

v I. a II. rade zastavil a rozhodol o náhrade trov konania, nemožno konštatovať

ospravedlniteľný (z hľadiska rozhodovania ústavného súdu) dôvod, na základe ktorého

zákonná sudkyňa vyčkávala až do 3. apríla 2019 na nariadenie termínu pojednávania

na 7. jún 2019 (namiesto toho, aby pristúpila k nariadeniu pojednávania vo veci

už po 28. septembri 2018, resp. 22. októbri 2018, keď zistila, že sťažovateľom

doručené podanie okresnému súdu označené ako sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -216 z 28. septembra 2018 je len odvolaním proti výrokom o trovách

konania). Toto obdobie preto hodnotí ústavný súd ako prieťah v konaní v trvaní 6 mesiacov.

Uvedený záver ústavného súdu nadobúda na závažnosti v kontexte dvoch upozornení

predsedu okresného súdu zákonnej sudkyni na povinnosti konať vo veci bez prieťahov

z 24. júla 2017 a 4. júla 2018, jej stanoviska z 31. júla 2018 k sťažovateľom podanej

sťažnosti na prieťahy v konaní a napokon aj celkovo piatich písomných odpovedí predsedu

okresného súdu k sťažovateľom podaným sťažnostiam na prieťahy v konaní

(pozri vyjadrenie predsedu okresného súdu – bod 4). Celková doba prieťahov spôsobených

nečinnosťou v napadnutom konaní okresného súdu predstavuje 26 mesiacov. V mozaike

celkového priebehu dosiaľ právoplatne neskončeného konania a postupu okresného súdu

v ňom sú zároveň popísané okolnosti dôvodom na vyslovenie porušenia ústavnou

sťažnosťou označených práv sťažovateľa.

V.

Záver

V.1 K bodu 1 výroku nálezu

24. V zmysle a ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré

ustanovenia , ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým

právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva

a slobody. Ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné

práva a slobody sťažovateľa.

24.1 Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (bod IV odôvodnenia) dospel

k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

V.2 K bodu 2 výroku nálezu

25. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

25.1 Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(, , , , ,

IV. ÚS 132/2012,1. ).

25.2 Sťažovateľ požiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 5 000 €

z dôvodu prieťahov okresného súdu pri prejednaní veci. Ústavný súd v predmetnej veci

zistil obdobie úplnej nečinnosti okresného súdu v trvaní 2 rokov a 2 mesiacov pri súčasnej

konštatácii dosiaľ právoplatne neskončeného konania trvajúceho od 26. augusta 2014.

Vychádzajúc zo svojej judikatúry (, , ,

, ), priznal v popísanej situácii sťažovateľovi sumu 1 000 €,

ktorú považoval vzhľadom na okolnosti prípadu za primeranú.

V.3 K bodu 3 výroku nálezu

26. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

26.1 Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané

v roku 2020, a to za prevzatie a prípravu zastupovania a za písomné podanie ústavnej

sťažnosti ústavnému súdu. Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2

v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred

ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 šestina

z výpočtového základu zo sumy 1 062 €, čo činí za jeden úkon právnej služby odmenu

v sume 177 € a režijný paušál v sume 10,62 €, teda odmenu v celkovej súhrnnej

sume 375,24 €. Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené v bode 3

výroku tohto nálezu.

V.4 K bodu 4 výroku nálezu

27. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti požadoval zaplatenie finančného

zadosťučinenia vo výške 5 000 €. Vzhľadom na to, že ústavný súd priznal sťažovateľovi

sumu finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 €, návrhu v ostávajúcej časti nevyhovel.

28. S poukazom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. mája 2020

Miroslav Duriš predseda senátu