Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 251/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-53

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. novembra 2011

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa

Mészárosa o sťažnosti I. P., K., zastúpeného advokátom JUDr. V. Z., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

(tiež pod sp. zn. PK ), pôvodne vedenom Okresným súdom Pezinok

pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo I. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl.

48 ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. (tiež

pod sp. zn. PK ), pôvodne vedenom Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 15 Nc

94/99, p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. I. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom

štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. I. P. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 456,18 € (slovom

štyristopäťdesiatšesť eur a osemnásť centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. Z., K., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-36 z 9. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť I. P., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(tiež pod sp. zn. PK ), pôvodne vedenom Okresným súdom Pezinok (ďalej len

„pôvodný okresný súd“) pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že pôvodnému okresnému súdu bolo

20. decembra 1999 doručených desať samostatných podaní z 13. decembra 1999, ktorými sa

sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu domáhal proti P. vo S. ako žalovanému (ďalej

len „žalovaný“) zrušenia užívacieho práva «... k nehnuteľnostiam – pozemkom

nachádzajúcim sa v katastrálnom území S. vedených ako: parc. č... v pozemkovo – knižnej

vložke (ďalej len „PKV“) č. 2172, parc. č... v PKV č. 2172, parc. č... v PKV 2172, parc. č...

v PKV 2172, parc. č... v PKV 2171, parc. č... v PKV 2171, parc. č... v PKV 2171, parc. č... v

PKV 2171, parc. č... v PKV 1167, parc. č... v PKV 1236». Tieto podania sťažovateľa boli

pôvodným okresným súdom zaevidované pod jednou sp. zn. , pričom

v dôsledku reorganizácie súdnictva pod uvedenou spisovou značkou predmetné podania

sťažovateľa vybavoval aj okresný súd.

Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

sťažovateľ odôvodnil takto:

„I keď sa jednalo o samostatné žalobné návrhy, až podaním Okresného súdu

v Pezinku z 3. 7. 2002, označeným ako výzva na odstránenie vád, konajúci súd oznámil

sťažovateľovi, bez predchádzajúceho rozhodnutia o spojení veci, že všetky hore uvedené

podania súd zaevidoval pod č. k. a vyzval sťažovateľa na odstránenie vád

uvedených vo výzve z 3. 7. 2002. ...

Na túto výzvu reagoval sťažovateľ podaním z 10. 7. 2002. ...

Podaním z 10. 3. 2009, adresovaným Okresnému súdu v Pezinku sťažovateľ podal

sťažnosť na postup súdu v predmetnej právnej veci. Dňa 30. 3. 2009 sťažovateľ obdržal od

Okresného súdu Pezinok Upovedomenie z 25. 3. 2009 o postúpení sťažnosti na Okresný súd

Bratislava III, z ktorého podania je zrejmé, že vec ktorá bola predtým predmetom prechodu

výkonu súdnictva z Okresného súdu Pezinok na Okresný súd Bratislava III, nebola

predmetom prechodu výkonu súdnictva z odovzdávajúceho súdu Okresného súdu Bratislava

III na nadobúdajúci súd Okresný súd Pezinok, v zmysle Inštrukcie MS SR č. 124/60-2007-

130 zo dňa 6. 12. 2007 na priame vybavenie Okresnému súdu Bratislava III. ...

Nakoľko Okresný súd Bratislava III na postúpenú sťažnosť z Okresného súdu

Pezinok zo dňa 25. 3. 2009 nereagoval, sťažovateľ podaním z 20. 8. .2009 sa obrátil na

predsedu Okresného súdu Bratislava III so sťažnosťou. ...

Nakoľko Okresný súd na sťažnosť sťažovateľa z 20. 8. 2009 nereagoval sťažovateľ

svojim podaním z 12. 1. 2010 podal k rukám predsedu Okresného súdu Bratislava III

doporučeným listom expedovaným 13. 1. 2010 opakovanú sťažnosť podľa § 62

a nasledujúcich Týmto podaním sťažovateľ opakovane žiadal

o vybavenie jeho sťažnosti s dôrazom na zistenie, či v právnej veci neboli spôsobené

prieťahy v konaní alebo porušenie zásady dôstojnosti súdneho konania, pričom o vybavenie

opakovanej sťažnosti žiadal do 30 dní od jej doručenia súdu. ...

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že Okresný súd Bratislava III vo veci č. k.

od doby prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu v Pezinku na Okresný

súd Bratislava III vôbec nekonal, ani vo veci meritórne nerozhodol. Naviac nijakým

spôsobom nereagoval na jemu postúpenú sťažnosť sťažovateľa, ktorá mu bola postúpená

z Okresného súdu Pezinok dňa 23. 5. 2009, na priame vybavenie, a tiež nereagoval na

samostatnú sťažnosť sťažovateľa na postup súdu z 20. 8. 2009 a naposledy ani na

opakovanú sťažnosť podľa a nasled. zo dňa 12. 1. 2010.

... Nečinnosťou Okresného súdu Bratislava III a predtým Okresného súdu v Pezinku,

došlo k porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, upraveného v článku 48 ods. 2 SR a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote, upravené v článku 6 ods. 1/ Dohovoru o úprave ľudských práv

a základných slobôd.“

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto

rozhodol:

„1. Základné právo I. P., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v

článku 48 odsek 2/ SR a právo na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote

podľa článku 6 odsek 1/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu v Pezinku a Okresného súdu Bratislava III, v konaní spisová značka 15 Nc

94/1999, porušené bolo.

2. I. P. priznáva finančné zadosťučinenie 6.000 Eur..., ktoré je mu Okresný súd

Bratislava III povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. I. P. priznáva úhradu trov konania 300,57 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava III

povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. V. Z., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania.

2.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti doručenom

ústavnému súdu 13. decembra 2010 okrem iného uviedla:

„V súvislosti s ústavnými sťažnosťami p. I. P. ako predstaviteľ štátnej správy

Okresného súdu Bratislava III udávam, že spisy sp. zn. , , 15 Nc

86/99 a napadli na Okresný súd Pezinok, na ktorom boli spisy , 15

a vybavené ako skončené inak z dôvodu, že Okresný súd Pezinok v

konaní č. k. -53 zo 17. 05. 2004 uznesením pripustil zmenu návrhu tak, že

nároky, ktoré si sťažovateľ uplatňoval v konaniach , a ,

sa stali predmetom sporu v konaní sp. zn. a tieto spisy boli pripojené ako

skončené inak ku spisu .

Okresný súd Pezinok bol zrušený k 31. 12. 2004 s tým, že výkon súdnictva prešiel na

Okresný súd Bratislava III v zmysle v znení neskorších predpisov.

Nakoľko spisy č. k. , a boli vybavené ako

skončené inak ešte pred prechodom výkonu súdnictva na Okresný súd Bratislava III, neboli

ani predmetom odovzdávajúcich protokolov z Okresného súdu Pezinok na Okresný súd

Bratislava III. Predmetom prechodu a odovzdávacieho protokolu bol len spis

na Okresný súd Bratislava III vedený pod sp. zn. .“

2.2 K uvedenému vyjadreniu zaujal stanovisko právny zástupca sťažovateľa, ktorý

v podaní doručenom ústavnému súdu 20. apríla 2011 okrem iného uviedol:

„Z podania podpredsedníčky Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30. 10. 2010

vyplýva, že spis bol vybavený ako skončený inak, z dôvodu, že Okresný súd

Pezinok v konaní -53 zo 17. 5. 2004 uznesením pripustil zmenu návrhu tak, že

nároky, ktoré si sťažovateľ uplatňoval v konaní sa stali predmetom sporu

v konaní a tento spis bol pripojený ako skončený inak ku spisu .

O týchto procesných postupoch sťažovateľa nebol informovaný, ani rozhodnutia

v tom zmysle sa v spise nenachádzajú.

Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že nemá vedomosti o pripustení zmeny návrhu,

ani mu nebolo doručené uznesenie o spojení konania s konaním ani

o právoplatnom skončení tohto konania inak.

Pripojenie spisu ako skončeného inak k spisu považuje za

nezákonný postup súdu. ...

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ zastáva názor, že vec nie

je doteraz právoplatne skončená, že súd svojím postupom pochybil, preto v celom rozsahu

trvá na svojej sťažnosti...“.

2.3 Ústavný súd výzvou z 11. júla 2011 vyzval okresný súd, aby sa vyjadril k prijatej

sťažnosti vo veci a aby oznámil, či súhlasí s rozhodnutím o sťažnosti bez nariadenia ústneho

pojednávania. Okresný súd však aj napriek viacerým urgenciám zo strany ústavného súdu

nevyužil svoje právo vyjadriť sa.

2.4 Právny zástupca sťažovateľa listom doručeným ústavnému súdu 21. novembra

2011 oznámil, že sťažovateľ súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej

sťažnosti.

3. Ústavný súd tak podľa upustil v danej veci od

ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov

k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v , ako aj práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na

ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou

týchto práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný

prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j.

rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote (, , ).

II.

Zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na

okresnom súde pod sp. zn. (tiež pod sp. zn. PK ), pôvodne vedeného

na pôvodnom okresnom súde pod sp. zn. :

- 20. december 1999 – pôvodnému okresnému súdu bolo doručených desať samostatných

neúplných – vadných podaní, ktorými sa sťažovateľ domáhal proti žalovanému zrušenia

užívacieho práva «.... k nehnuteľnostiam – pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom

území S. vedených ako: parc. č... v pozemkovo – knižnej vložke (ďalej len „PKV“) č. 2172,

parc. č... v PKV č. 2172, parc. č... v PKV 2172, parc. č... v PKV 2172, parc. č... v PKV

2171, parc. č... v PKV 2171, parc. č... v PKV 2171, parc. č... v PKV 2171, parc. č... v PKV

1167, parc. č... v PKV 1236» a ktoré boli zaevidované pod tou istou sp. zn. ,

- 13. jún 2002 – na pokyn konajúceho sudcu pôvodného okresného súdu bol vyhotovený

úradný záznam (č. l. 10 spisu) o tom, že „Vo veci je zapísaných 10 návrhov na

základe rozhodnutia predsedu OS Pezinok, ktorý určil v roku 1999, že ak ide o ten istý

predmet sporu, zapíše sa pod jedno číslo konania.“,

- 3. júl 2002 – pôvodný okresný súd pod hrozbou zastavenia konania vyzval sťažovateľa na

odstránenie vád jeho podaní, pričom sťažovateľa riadne poučil o tom, v čom vady

(neúplnosť, nesprávnosť a nezrozumiteľnosť) spočívajú, a tiež aj o tom, akým spôsobom ich

má odstrániť,

- 10. júl 2002 – sťažovateľovi bola doručená výzva pôvodného okresného súdu z 3. júla

2002,

- 24. máj 2002 – pôvodnému okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa označené

ako „Žiadosť o vylúčenie sudcu“ z 20. mája 2002, ktorou sťažovateľ pre neprimerané

prieťahy v konaní namietal zaujatosť konajúcej zákonnej sudkyne a žiadal o jej vylúčenie

z prerokúvania veci,

- 15. júl 2002 – pôvodnému okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa označené

ako „Žiadosť o vylúčenie sudcu“ z 10. júla 2002, ktorou sťažovateľ pre neprimerané

prieťahy v konaní (identické odôvodnenie, pozn.) opätovne žiadal o vylúčenie sudkyne

z prerokúvania veci,

- 15. júl 2002 – pôvodnému okresnému súdu bol doručený list sťažovateľa označený ako

„Porušenie a prieťahy v konaní“ adresovaný Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“), v ktorom okrem iného uviedol: „... Na výzvu odpovedám cestou Ks a prosím

o zjednanie nápravy v rámci zákona o súdoch a sudcoch, kde výzvy na neopodstatnené

požiadavky považujem za naháňanie bodov v rámci nového hodnotenia sudcov. Porušenie

bolo v spojení sporov bez doručenia uznesenia. ... Celá výzva je postavená na úprave

petitu. Neviem, ako ho mám novo formulovať, aby podľa urážajúceho výroku bol úplný,

presný a zrozumiteľný a v prípade náhodného odsúdenia odporcu aj splnený. ... požadujem

doručiť uznesenie o spojení sporov... a ospravedlnenie za urážku o petite. Tento list

a sťažnosť prosím považovať za splnenie výzvy do 15 dní. Prečo naraz taký zhon, keď to päť

rokov ležalo na súde?????“,

- 1. august 2002 – konajúca sudkyňa pôvodného okresného súdu žiadosťou adresovanou

spisovej kancelárii žiadala o spísanie úradného záznamu o tom, z akého dôvodu bola do

spisu založená námietka zaujatosti vznesená sťažovateľom až dodatočne (č. l. 19 spisu),

- 1. august 2002 – konajúca sudkyňa pôvodného okresného súdu pokynom adresovaným

spisovej kancelárii žiadala o založenie opatrenia predsedu pôvodného okresného súdu, na

základe ktorého bolo desať podaní sťažovateľa z 20. decembra 1999 zaevidovaných pod tou

istou sp. zn. , do spisu vzhľadom na to, že podľa jej názoru nejde o totožný

predmet konania, a preto ide o desať samostatných žalôb (č. l. 20 spisu),

- 1. august 2002 – konajúca sudkyňa pôvodného okresného súdu pokynom adresovaným

spisovej kancelárii (č. l. 21 spisu) žiadala o doručenie námietky zaujatosti vznesenej

sťažovateľom žalovanému spolu s desiatimi podaniami sťažovateľa z 20. decembra 1999

pre účely vyjadrenia,

- 13. august 2002 – predseda pôvodného okresného súdu v liste sp. zn. Spr. 2039/2002

označenom ako „Odpoveď na sťažnosť“ adresovanom sťažovateľovi okrem iného uviedol:

„Vo Vašich podaniach z 22. 5. 2002 poukazujete na prieťahy v konaniach pod sp. zn. 15 Nc

94/99, , . ... Zo spisov som zistil, že od podania Vašich návrhov sa

do júna 2002 vo veci nekonalo, čo kvalifikujem ako prieťah v konaní súdu. Tento prieťah

v konaniach bol spôsobený čiastočne nedostatočným personálnym obsadením súdu v rokoch

1998, 1999, 2000. Na vzniknutý prieťah malo vplyv aj to, že Vaše návrhy neboli úplné a z

časti nezrozumiteľné. V tejto súvislosti poukazujem na moje písomné odpovede na Vaše

sťažnosti v iných konaniach, ako i na osobné rokovanie s Vami.“,

- 20. august 2002 – pôvodným okresným súdom bol spísaný úradný záznam o tom, že

«V spise nebola založená námietka zaujatosti z dôvodu, že bola priložená

k Spr. 2039/2002. Z kancelárie predsedu súdu daná do „C“ kancelárie 13. 8. 2002»,

- 2. september 2002 – konajúca sudkyňa pôvodného okresného súdu pokynom adresovaným

spisovej kancelárii žiadala o založenie doručenky od žalovaného do spisu,

- 19. september 2002 – pôvodný okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril

k pripojenej námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom vrátane pripojených desiatich

samostatných podaní sťažovateľa z 20. decembra 1999,

- 19. september 2002 – pôvodným okresným súdom bol spísaný úradný záznam o tom, že

„Doručenku od odporcu nie je možné založiť, nakoľko sa spis od 1. 8. 02 - 13. 8. 02

nachádzal u predsedu súdu a následne u zák. sudcu, takže úprava na č. l. 21 nebola do dnes

vykonaná.“,

- 20. november 2002 – konajúca sudkyňa pôvodného okresného súdu pokynom

adresovaným spisovej kancelárii urgovala realizáciu svojej žiadosti z 1. augusta 2002

(z č. l. 20 spisu) a zároveň žiadala o upovedomenie predsedu pôvodného okresného súdu

o vznesení námietky zaujatosti sťažovateľom predloženej jej 13. augusta 2002,

- 20. november 2002 – konajúca zákonná sudkyňa pôvodného okresného súdu (JUDr. A.

K.) sa vyjadrila k námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom,

- 14. apríl 2003 – pôvodný okresný súd postúpil vec krajskému súdu na rozhodnutie

o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom 24. mája 2002,

- 9. jún 2003 – spis bol doručený krajskému súdu, ktorým bol zaevidovaný pod sp. zn.

,

- 26. jún 2003 – krajský súd uznesením sp. zn. rozhodol o námietke zaujatosti

sťažovateľa tak, že zákonná sudkyňa pôvodného okresného súdu (JUDr. A. K.) nie je

vylúčená z prerokúvania a rozhodovania,

- 24. júl 2003 – spis bol vrátený – doručený pôvodnému okresnému súdu,

- 2. september 2003 – pôvodný okresný súd zaslal uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 26. júna 2003 účastníkom konania, pričom žalovanému bolo doručené

8. septembra 2003 a sťažovateľovi 16. septembra 2003,

- 26. január 2005 – pôvodným okresným súdom bol spísaný úradný záznam o tom, že „spis

15 bol od 23. 9. 2003 do 26. 1. 2005 pripojený k Spr. 2039/02“,

- 31. január 2005 – pôvodný okresný súd uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 26. júna 2003 opatril doložkou právoplatnosti,

- 18. december 2006 – pôvodnému okresnému súdu bol doručený list sťažovateľa označený

ako „Žiadosť o informáciu v spise“, v ktorom sťažovateľ okrem iného uviedol: „Dňa 16. 9.

2003 som prevzal uznesenie krajského súdu v Bratislave o nevylúčení sudcu z konania. ... to

je všetko čo sa v spore od roku 1999 konalo... Prosím o informáciu či v spore nebolo

vydané iné rozhodnutie – uznesenie, prípadne kedy sa bude v spore pokračovať tretím

spisom.“

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným

prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza

spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto

právo objektívne realizovalo (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (tiež pod sp. zn. PK ), pôvodne

vedenom pôvodným okresným súdom pod sp. zn. , došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd dospel k záveru, že

rozhodovanie o podaniach – „žalobách“, ktorými sa sťažovateľ domáhal zrušenia

užívacieho práva k nehnuteľnostiam, resp. ochrany vlastníckeho práva, je bežnou agendou

patriacou do právomoci všeobecných súdov. Napokon, vzhľadom na charakter a vývoj

procesného stavu v napádanom konaní počas ústavným súdom skúmaného obdobia ústavný

súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by zakladala faktickú alebo právnu zložitosť

prerokúvanej veci, a tým súčasne príčinu odôvodňujúcu priebeh konania v trvaní takmer

12 rokov.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd v súvislosti

s postupom v napádanom konaní uvádza, že aj keď na jednej strane z listu sťažovateľa

z 15. júla 2002 zrejme vyplýva, že výzve pôvodného okresného súdu z 3. júla 2002 na

odstránenie vád jeho podaní odmietol vyhovieť, resp. že sťažovateľ vytýkané vady odmietol

odstrániť, na druhej strane, pokiaľ konajúci súd vzhliadal vytýkané vady za také, pre ktoré

nemožno ďalej konať a o veci meritórne rozhodnúť, nič mu nebránilo, aby konanie pre

nedostatok procesných podmienok zastavil, čím by stav právnej neistoty sťažovateľa bol

pominul. Je pravdou, že sťažovateľ vzniesol proti konajúcej sudkyni pôvodného okresného

súdu 24. mája 2002 námietku zaujatosti, o ktorej (pre nesústredený postup pôvodného

okresného súdu, pozn.) rozhodol krajský súd až uznesením sp. zn. z 26. júna

2003, avšak aj keď využitie tohto procesného práva sťažovateľom napokon nebolo úspešné

a vybavenie ním vznesenej námietky si vyžiadalo určité časové obdobie, pri celkovej dĺžke

trvania konania takmer 12 rokov nemožno túto okolnosť nijako vyhodnotiť ako takú, ktorú

by z hľadiska prípadných prekážok pre plynulosť konania bolo možné pričítať na ťarchu

sťažovateľa. Ústavný súd teda nezistil žiadne také na ťarchu sťažovateľa pričítateľné

relevantné skutočnosti, ktoré by bránili postupovať o jeho „žalobách“ plynulo a bez

prieťahov.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom pôvodného okresného súdu,

resp. okresného súdu a v tejto súvislosti prihliadol aj na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V tejto súvislosti

ústavný poukazuje predovšetkým na príslušné ustanovenia

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov (v znení

a č. ), v zmysle ktorých s účinnosťou od 1. januára 2005 prešiel výkon

súdnictva v danej veci z pôvodného okresného súdu na okresný súd. Neoddeliteľnou

súčasťou prechodu súdnictva v danej veci je aj prenesenie zodpovednosti za prieťahy

v konaní, a preto v tomto zmysle je potrebné hodnotiť napadnuté konanie ako celok.

Zo sťažnosti a z predloženého súdneho spisu vyplýva, že napadnuté konanie začalo

v roku 1999 podaním desiatich samostatných podaní sťažovateľom pôvodnému okresnému

súdu, o ktorých bolo konanie vedené pod sp. zn. . Podľa vyjadrenia

podpredsedníčky okresného súdu z 13. decembra 2010 vec vedená pod sp. zn.

bola skončená inak „z dôvodu, že Okresný súd Pezinok v konaní č. k. -53

zo 17. 05. 2004 uznesením pripustil zmenu návrhu tak, že nároky, ktoré si sťažovateľ

uplatňoval v konaniach... , sa stali predmetom sporu v konaní sp. zn.

a tieto spisy boli pripojené ako skončené inak ku spisu “.

Ústavný súd nemôže akceptovať tvrdenie podpredsedníčky okresného súdu, že

nároky, ktoré si sťažovateľ uplatňoval v konaní vedenom pod sp. zn. , sa stali

predmetom konania vedeného pod sp. zn. . Z uznesenia pôvodného okresného

súdu sp. zn. zo 17. mája 2004 o pripustení zmeny návrhu sťažovateľa totiž

takáto skutočnosť nijako nevyplýva, a keďže v súdnom spise okresného súdu sp. zn.

sa nenachádza ani uznesenie o spojení tejto veci s vecou vedenou pod sp. zn.

, ústavnému súdu rovnako ako sťažovateľovi neostáva nič iné než konštatovať,

že napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené.

Vychádzajúc z doterajšieho priebehu napadnutého konania ústavný súd konštatuje, že

v období od jeho začatia (20. december 1999) až do 3. júla 2002, keď pôvodný okresný súd

vyzval sťažovateľa na odstránenie vád jeho podaní, čo je obdobie viac ako dva a pol roka,

sa postup pôvodného okresného súdu vyznačoval nečinnosťou. Za nesústredený postup

pôvodného okresného súdu treba považovať aj jeho postup o námietke zaujatosti vznesenej

sťažovateľom 24. mája 2002, ktorú pôvodný okresný súd zaslal na vyjadrenie žalovanému

19. septembra 2002, pričom spis na účely rozhodnutia o námietke zaujatosti bol doručený

krajskému súdu až 9. júna 2003. To isté platí, aj pokiaľ po vrátení spisu krajským súdom

pôvodnému okresnému súdu 24. júla 2003 bolo uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 26. júna 2003 ako poslednému doručené sťažovateľovi 16. septembra 2003,

okresný súd označené uznesenie opatril doložkou právoplatnosti až 31. januára 2005, čo

bolo jediným procesným úkonom pôvodného okresného súdu, resp. okresného súdu za toto

obdobie a zároveň aj posledným. Totiž za obdobie od 31. januára 2005 až dosiaľ nebol

vo veci vykonaný žiaden ďalší procesný úkon, z čoho vyplýva, že okresný súd bol v tejto

veci nečinný v trvaní takmer ďalších šiestich rokov a desiatich mesiacov.

Vzhľadom na uvedené a berúc do úvahy najmä skutočnosť, že preskúmavané

konanie nebolo právoplatne skončené ani po takmer 12 rokoch jeho trvania, pričom jeho

doterajší priebeh je poznačený nečinnosťou ako celok (vo veci samej nebol urobený ani

jeden úkon) a sťažovateľ sa o tento stav konania žiadnym relevantným spôsobom nepričinil,

ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

(tiež pod sp. zn. PK ), pôvodne vedenom pôvodným okresným

súdom pod sp. zn. , došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. Vzhľadom na to, že konanie vo veci vedenej toho času okresným súdom pod

sp. zn. dosiaľ nie je právoplatne skončené, ústavný súd dospel k záveru, že

právna neistota sťažovateľa nebola odstránená, a preto považoval za potrebné prikázať

okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona

o ústavnom súde], tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

6 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti,

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na celkový čas trvania

konania, ktoré nebolo právoplatne ukončené ani po takmer 12 rokoch, na zistený rozsah

nečinnosti pôvodného okresného súdu, resp. okresného súdu, ako aj na to, že k trvaniu

konania sťažovateľ žiadnym relevantným spôsobom neprispel, považuje za primerané

v sume 4 000 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil náhradu

v celkovej sume 622,04 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 € a základná

sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2011 je 123,50 €

a hodnota režijného paušálu je 7,41 €.

S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov

konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2010 (prevzatie a príprava

zastúpenia a vypracovanie sťažnosti) v sume 300,57 € vrátane 19 % DPH a režijného

paušálu a za jeden úkon právnej služby v uskutočnený v roku 2011 (vyjadrenie právneho

zástupcu sťažovateľa z 20. apríla 2011) v sume 155,61 € vrátane 20 % DPH a režijného

paušálu, teda v celkovej sume 456,18 € tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2011