Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 63/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu

(sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť ,

, , vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaniach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. v časti týkajúcej sa rozhodovania

o odmene a náhrade výdavkov obhajcu a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Žilina v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. v časti

týkajúcej sa rozhodovania o odmene a náhrade výdavkov obhajcu p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-8 z 13. februára 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, , (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konania okresného súdu).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v napadnutých

konaniach ustanovená za obhajcu „ex offo“ a za poskytnuté právne služby sa postupom

podľa a v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) dožadovala rozhodnutia o jej nárokoch s tým

súvisiacich zo strany okresného súdu. Okresný súd napriek zákonnej dikcii § 553 ods. 3

o sťažovateľkou uplatnených nárokoch nerozhodol, a to nielen

v zákonnej lehote, ale vôbec, v dôsledku čoho sa obrátila na ústavný súd podanou ústavnou

sťažnosťou, namietajúc porušenie svojich označených práv. Ako sťažovateľka sama uvádza,

„Touto ústavnou sťažnosťou teda namietam porušenie svojich práv na prerokovanie veci

a rozhodnutie bez zbytočných prieťahov a na prejednanie mojej záležitosti v primeranej

lehote - a to rozhodnutia o odmene mňa ako ustanovenej obhajkyne za vykonanú ex offo

obhajobu. Okresným súdom Žilina vo veci č.k. . č.k. a č.k.

v spojitosti s dovolacím konaním vedeným na NS SR pod sp. zn. ,

vyplývajúcich mi z SR. Listiny základných práv a slobôd

a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a domáha sa

odstránenia prieťahov v rámci daného konania.“. Sťažovateľka teda konštatuje,

že „Postupom Okresného súdu Žilina vo veci č. k. , č.k. a č.k.

v spojitosti s dovolacím konaním vedeným na NS SR pod sp. zn. ,

ohľadne konania o odmene mňa ako ustanovenej obhajkyne, boli porušené moje základné

práva a slobody, a to najmä vyplývajúce: z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd - právo na prejednanie mojej záležitosti v primeranej lehote, z čl. 38

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a SR - právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov.“. V konkrétnostiach poukazuje na jednotlivé skutkové

okolnosti jednotlivých právnych vecí.

3. Sťažovateľka v petite podanej ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky, , na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

zaručené či 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. v spojitosti s dovolacím konaním vedeným na NS SR pod sp. zn.

, v súvislosti s rozhodovaním o priznaní trov obhajob, porušené bolo.

Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Žilina vo veci vedenej pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. v spojitosti s dovolacím konaním

vedeným na NS SR pod sp. zn. , v súvislosti s rozhodovaním o priznaní trov

obhajoby sťažovateľke, konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke, , sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume

7.900 €...“

II.

Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľky

4. Ústavný súd 2. marca 2020 vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie

k podanej ústavnej sťažnosti. V podaní okresného súdu sp. zn. z 20. marca

2020 predseda okresného súdu v podstatnom zhrnul:

„Vo veci ústavnej sťažnosti vo veci namietaného porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

SR a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd postupom OS Žilina v konaniach vedených pod sp.zn. ,

a - t.č. je konanie vedené pod sp.zn. , Vám

predkladám vyjadrenie zákonných sudcov a vyššej súdnej úradníčky.

K predloženým vyjadreniam nemám viac čo dodať.“

4.1 K veci sa vyjadril zákonný sudca JUDr. Marek Šenkár, ktorý uviedol:

«Do pozornosti tiež dávam tú skutočnosť, že o návrhoch na priznanie odmeny

a hotových výdavkoch v zmysle ust. rozhoduje v mojom senáte 35T

mnou poverená vyššia súdna úradníčka na základe poverenia, pričom ja som v týchto

prípadoch tzv. sťažnostným orgánom (pozn. v prípade podania opravného prostriedku

oprávnenou osobou), preto k prípadným podrobnejším dôvodom, než k tým ktoré uviedla vo

svojom písomnom stanovisku je kompetentná sa vyjadriť ona.

Vo všeobecnosti je potrebné však poukázať na „zúfalú“ situáciu ohľadom

personálneho obsadenia VSÚ na trestnom oddelení Okresného súdu Žilina, na ktorú

poukazujú opakovane a dlhodobo všetci trestní sudcovia tunajšieho súdu.

K dnešnému dňu na trestnom oddelení Okresného súdu Žilina sú v aktívnom výkone

funkcie VSÚ len 2 VSÚ, z ktorých jeden je vo výpovednej dobe. Zvyšní traja VSÚ sú t.č.

práceneschopní.»

4.2 K veci sa vyjadril zákonný sudca JUDr. Štefan Tomáš, ktorý uviedol:

„V trestnej veci obvineného , ,

, stíhaného pre trestný čin vraždy v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1

k , písm.. j) Tr. , účinného ku dňu spáchania

trestného činu, si písomným podaním zo dňa 04.09.2018, doručeným súdu dňa 04.09.2018,

obhajkyňa uplatnila na Okresnom súde Žilina nárok na odmenu

a náhradu hotových výdavkov za obhajobu v tejto veci.

Podľa , obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený, má voči

štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom, ak zákon

neustanovuje inak.

Podľa . o návrhu podľa odseku 2 orgán činný v trestnom konaní

alebo súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. Priznanú odmenu a náhradu hotových

výdavkov orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyplatí najneskôr do 90 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia. O výške odmeny a náhrady obhajcu podľa osobitného

predpisu, ktorý ukončil zastupovanie vo veci, rozhodne na návrh obhajcu orgán činný

trestnom konaní alebo súd do ukončení zastupovania.

V prípade, ak došlo k ukončeniu zastupovania advokátom ešte pred ukončením

trestného konania, napríklad z dôvodu, že obvinený, ktorému bol ustanovený obhajca, si

sám zvolil obhajcu, rozhodne o priznaní odmeny a náhrad orgán činný v trestnom konaní

alebo súd, ktorý je činný vo veci v čase, kedy došlo k ukončeniu zastupovania.

Ustanovenie tak reaguje na pomerne časté prípady, kedy nezriedka došlo

k ukončeniu zastupovania ešte v prípravnom konaní, ale advokát musel čakať so svojím

oprávneným nárokom až do právoplatného skončenia trestného konania.

V súvislosti s obhajkyňou uplatneným nárokom poznamenávam, že si odmenu

a náhradu hotových výdavkov musí uplatniť na orgáne, ktorý bol, respektíve je činný vo veci

v čase, kedy došlo k ukončeniu zastupovania a vždy k spisovej značke pod ktorou bola vec

vedená a nie pod spisovou značkou pod ktorou bol advokát ustanovený za obhajcu.

Je vhodné dodať, že predmetná vec napadla na Okresný súd Žilina dňa 16.02.2018

a bola vedená pod sp. zn. .

V danej veci sudkyňa pre prípravné konanie JUDr. Monika Liptáková ustanovila

obvinenému obhajcu na návrh OČTK. Rozhodovala iba o danom návrhu o ničom inom, t.j.

nie v merite veci. Vec bola vtedy v štádiu prípravného konania.

Dňa 13.09.2018 bola daná vec na základe Dodatku č. 6 k RP OS Žilina na rok 2018

(1SprR/394/18) pridelená sudcovi pre prípravné konanie JUDr. Štefanovi Tomášovi a to

z dôvodu odchodu pôvodnej zákonnej sudkyne JUDr. Liptákovej na súd vyššieho stupňa.

V predmetnej trestnej veci VSÚ z poverenia sudcu vykonal procesné úkony a to

vrátane obdobia po 13.09.2018 (pridelení veci JUDr. Tomášovi).“

4.3 K veci sa vyjadrila zákonná sudkyňa JUDr. Erika Bebčáková, ktorá uviedla:

„K ústavnej sťažnosti podanej sťažovateľkou ,

vo veci sp.zn. , pôvodne vedenou pod sp.zn. uvádzam,

že sťažnosť obhajkyne na prieťahy v konaní - nerozhodnutie o trovách ex offo obhajcu vo

veci je možné považovať za dôvodnú. Otázkou je, či rozhodovanie o trovách

dovolacieho konania je samostatným nárokom alebo je naviazané na právoplatné

rozhodnutie vo veci samej, keďže táto bola rozhodnutím NS SR zrušená a je opäť v štádiu

dokazovania na hlavnom pojednávaní. Celý proces je potrebné vykonať odznova, pretože

obžalovaný nesúhlasil s jeho doplnením a pokračovaním. Rovnaká obhajkyňa, teda

bola obžalovanému ustanovená aj v konaní a doposiaľ ho

zastupuje. V spise nie je sťažnosť obhajkyne z 2.12.2019. Považujem však za potrebné

poznamenať, že vedenie Okresného súdu Žilina bolo opakovane upozorňované na zlý stav

pri obsadenosti VSÚ, ktorí majú priamo v pracovnej náplni rozhodovanie o trovách

konania. V prílohe k sťažnosti pripájam pripomienku k rozvrhu práce na rok 2020 ako aj

námietky sudcov trestného úseku. Aktuálne od začiatku decembra 2019 doposiaľ nemám

VSU a neprítomná bude zrejme až do justičných skúšok niekedy na jar tohto roku. Situácia

s nedostatkom VSÚ je dlhodobá a vôbec nie je zohľadňovaná vedením súdu ani vedením

MS SR.“

5. Ústavný súd listom z 2. apríla 2020 zaslal sťažovateľke vyjadrenie predsedu

okresného súdu sp. zn. z 20. marca 2020 na vedomie s možnosťou vyjadriť

sa. Sťažovateľka v replike zo 7. apríla 2020 poskytla toto vyjadrenie:

«Vo svojej ústavnej sťažnosti som uvádzala, že nakoľko nedošlo k náprave na základe

mojej prvotnej sťažnosti predsedovi okresného súdu zo dňa 25.4.2019, opätovne som mu

zaslala sťažnosť zo dňa 2.12.2019, ktorou som žiadala o vykonanie nápravy, pričom

k uvedenému dodnes nedošlo. V čase podania ústavnej sťažnosti mi odpoveď na ňu nebola

doručená, napriek tomu, že táto mala byť vybavená v lehote 30-tich dní. Túto som obdržala

až dňa 27.1.2020 vo forme vyjadrenia okresného súdu zo dňa 20.1.2020, č.k.

, v rámci ktorej predseda súdu uviedol, že v tr. veci:

- M. S., sp. zn. , nebolo doposiaľ rozhodnuté, nakoľko spis je

zapožičaný Špecializovanému trestnému súdu. Nevidím dôvod, prečo súd neprijal také

opatrenie za účelom odstránenia daného zásahu do mojich práv, že by požiadal

Špecializovaný trestný súd o zapožičanie uvedeného spisu na krátky čas v období, kedy ho

Špecializovaný trestný súd nebude nevyhnutne potrebovať, za účelom rozhodnutia o mojich

trovách obhajoby, po ktorom by ho okresný súd obratom Špecializovanému trestnému súdu

vrátil, príp. si vyhotovil fotokópie z listín potrebných ku rozhodnutiu. Takýto postup je

bežným postupom kooperácie medzi súdmi. Je predsa nemysliteľné, aby dočasné

zapožičanie spisu bolo prekážkou rozhodnutia o odmene obhajoby, ktorá skončila vo

februári 2008 (ku dnešnému dňu pred viac ako 12-timi rokmi), s dôrazom, že uvedené

predstavuje môj príjem, z ktorého uspokojujem svoje potreby,

- I. B., sp. zn. , vyšší súdny úradník rozhodne, len čo to situácia umožní,

poukazujem na to, že dodnes nebolo o odmene rozhodnuté, hoci od vypracovania vyjadrenia

predsedu súdu uplynie čoskoro 2 aj ¾ mesiaca a taktiež na to, že súd už neopodstatňuje

svoje nerozhodovanie o odmene s odôvodnením, že podľa právnej úpravy o nej môže

rozhodnúť až po právoplatnom skončení veci, ako to činil doteraz,

- J. M., sp. zn. (pozn. dovolacie konanie sa týkalo veci vedenej v čase

dovolacieho konania pod č.k. a na NS SR pod sp. zn. ), súd

uvádza, že vyššia súdna úradníčka, ktorej je vec pridelená na rozhodnutie, je dlhodobo

neprítomná a zastupujúca VSÚ nie je schopná vzhľadom na pracovné zaťaženie

v dohľadnom čase o advokátskych trovách rozhodnúť, nakoľko neprítomnú VSÚ zastupuje

len v nevyhnutnom rozsahu vo veciach, ktoré neznesú odklad.

Záverom predseda súdu udáva, že podanú sťažnosť považuje za opodstatnenú a že

bolo zistené, že o návrhoch na priznanie odmeny za právne zastupovanie nebolo rozhodnuté

v primeranej dobe a že vyšší súdni úradníci boli o sťažnosti upovedomení a bolo im

doporučené venovať označeným veciam primeranú pozornosť, pričom, ak nebude

v primeranej lehote rozhodnuté a ak nadobudnem pocit, že prieťahy v konaní sú opätovné,

mám sa opäť obrátiť na predsedu súdu s tým, že sa vo veci nekoná.

Uvedený záver súdu považujem za odsúvanie problému, pretože ani po opakovaných

sťažnostiach vec nebola vyriešená a je zrejmé, že porušovanie mojich práv trvá naďalej a že

ani cez opakované žiadosti adresované predsedovi súdu, tento nezjednal nápravu a že ja

nemám inú možnosť zvrátenia tohto stavu, než cestou tejto ústavnej sťažnosti.

Naproti tomu vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti sa už výslovne neuvádza, že by

podaná sťažnosť bola považovaná za opodstatnenú a ani že by bolo zistené, že o mojej

odmene nebolo rozhodnuté v primeranej dobe a celkovo sa vyjadrenie predsedu súdu zo dňa

20.1.2020, sp. zn. , ani nespomína. Preto nemožno označiť inak vyjadrenie

súdu k ústavnej sťažnosti, ako za alibistické, po tom, čo predseda súdu v liste zo dňa

20.1.2020 uznal dôvodnosť sťažnosti a existenciu prieťahov a vyjadril sa smerom

k vyriešeniu problému, pričom však plynutie času ukázalo, že k vyriešeniu veci opäť

nedošlo.

Čo sa týka tr. veci I. B., sp. zn. , žiadosť o priznanie odmeny som

podávala s odstupom takmer 5 mesiacov od skončenia mojej obhajoby, pritom už v čase

vykonávania mojej obhajoby z komunikácie s vyšetrovateľom o postupe vo veci som mala

vedomosť o časovo blízkom plánovaní záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu

vyšetrovateľom. Nakoľko po skončení obhajoby obvineného som už nebola osobou

oprávnenou na získanie informácie, v akom štádiu sa nachádza tr. vec I. B. Z ust. § 553

ods. 3 však vyplýva, že obhajca môže podať návrh na priznanie odmeny na OČTK

alebo na súde, ja som návrh podala na súde, ktorý ma ustanovil, pričom od jeho podania,

čo bolo dňa 4.9.2018 až doteraz (a dávam do pozornosti aj vyjadrenie predsedu súdu

z 20.1.2020 a predošlé), som nikdy nebola upovedomená o tom, že by konanie údajne

neprebiehalo na súde. Navyše konanie je vedené na súde pod č.k. , súd má

vedomosť o danej trestnej veci, koná v nej a nič mu nebráni o odmene rozhodnúť, navyše,

keď nemám už právo na informácie o veci, v ktorej už nevykonávam obhajobu, čo napokon

predseda súdu prisľúbil, že tak VSÚ učiní.

Čo sa týka odmeny v tr. veci M. S., sp. zn. , to, že sa spis nachádza na

inom súde, bolo možné riešiť tak, ako vyššie uvádzam, zapožičaním spisu a nie je dôvodom

nekonania o odmene. Odkazujem zároveň na vyjadrenie sudcu konajúceho v trestnej veci,

cit.: „Vo všeobecnosti je potrebné však poukázať na „zúfalú“ situáciu ohľadom

personálneho obsadenia VSÚ na trestnom oddelení Okresného súdu Žilina, na ktorú

poukazujú opakovane a dlhodobo všetci trestní sudcovia tunajšieho súdu. K dnešnému dňu

na trestnom oddelení Okresného súdu Žilina sú v aktívnom výkone funkcie VSÚ len 2 VSÚ,

z ktorých jeden je vo výpovednej dobe. Zvyšní traja VSÚ sú t.č. práceneschopní.“

Ohľadne odmeny za obhajobu v dovolacom konaní v tr. veci J. M., vedenej na NS SR

pod sp. zn. týkajúcej sa tr. konania č.k. , k podaným argumentom

som sa už vyjadrila v rámci ústavnej sťažnosti. Odmenu žiadam len za obhajobu

v dovolacom konaní, dovolacie konanie je právoplatne skončené, ide o samostatné konanie,

ku podaniu dovolania a zastupovania v ňom, musí mať obhajca nevyhnutne nové

splnomocnenie, resp. opatrenie o ustanovení súdom, pôvodné opatrenie, resp. pôvodná

splnomocnenie, je ohraničené len na konanie pred prvostupňovým a odvolacím súdom. Aj

v tejto veci som musela byť samostatne ustanovená tak vo veci č.k. , vo veci

podania dovolania vedenej pod č.k. a následne som bola ustanovená po

vrátení veci dovolacím súdom na opätovné konanie na obhajobu v konaní č.k.

, teda boli vydané celkovo 3 opatrenia o mojom ustanovení. Poukazovať na to

pri odôvodňovaní nerozhodnutia o mojej odmene v dovolacom konaní, že stále obhajujem

obž. v konaní sp. zn. , je úplne irelevantné. Len pre názornosť poukazujem na

to, že pokiaľ by mal obž. iného obhajcu v dovolacom konaní a iného v konaní po vrátení

veci dovolacím súdom na opätovné konanie, táto argumentácia by absolútne neuspela, ale

vzhľadom na to, že som bola opätovne ustanovená aj po vrátení veci, táto situácia mätie pri

rozlišovaní, či mi odmena za dovolacie konanie už patrí. Je pochopiteľné, že nemôžem byť

poškodzovaná pri rozhodovaní o odmene len preto, že znova obhajujem obž. Takýto prístup

by bol voči obhajcom, ktorí sú ustanovení aj po dovolacom konaní, diskriminačný.

Podotýkam, že ja som si neuplatňovala odmenu za obhajobu v konaní č.k. , ani

č.k. , len v právoplatne skončenom dovolacom konaní. Aj tu poukazujem, na

vyjadrenie sudkyne konajúcej v tr. veci, ktorá uvádza, cit.: „Vedenie Okresného súdu Žilina

bolo opakovane upozorňované na zlý stav pri obsadenosti VSÚ, ktorí majú priamo

v pracovnej náplni rozhodovanie o trovách konania. V prílohe k sťažnosti pripájam

pripomienku k rozvrhu práce na rok 2020 ako aj námietky sudcov trestného úseku. Aktuálne

od začiatku decembra 2019 doposiaľ nemám VSU a neprítomná bude zrejme až do

justičných skúšok niekedy na jar tohto roku. Situácia s nedostatkom VSÚ je dlhodobá

a vôbec nie je zohľadňovaná vedením súdu ani vedením MS SR.“

Zhrnutím možno uviesť, že dôvodom nerozhodnutia o mojej odmene doteraz je

nedostatok pracovných síl na konajúcom súde, to však nemôže ospravedlňovať, že ja nemám

už (v niektorých prípadoch celé roky) rozhodnuté o odmene za obhajobu, ktorá predstavuje

môj príjem za mnou vykonanú prácu, ktorá je mojím živobytím. Vzhľadom na to navrhujem

vyhovieť mojej sťažnosti a priznať mi požadované finančné zadosťučinenie, ktoré sa aj

s poukazom na následné okolnosti veci po podaní sťažnosti ukázalo ako plne opodstatnené

a primerané.

V súvislosti s týmto stanoviskom k vyjadreniu porušovateľa navrhujem, aby sa vo

výške nemajetkovej ujmy zohľadnilo, že som sa musela venovať vypracovaniu tohto

stanoviska, za ktoré by mi inak prináležala odmena vo výške 187,62 eur (177,- eur + 10,62

eur - režijný paušál) podľa vyhl. č. , a teda som sa nemohla

v rovnakom čase venovať poskytovaniu iných právnych služieb.»

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) upustil

v danej veci od ústneho pojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá

tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej

základné práva a slobody.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola

prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti

nemu.

11. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (rovnako aj

podľa čl. 38 ods. 2 listiny) a obsahom práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (, ).

Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava,

či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom

poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (, , ,

, , , , , , ,

, ). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna

neistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa

osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv (pozri napr.

, , , , , ,

a ). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že

(rovnako aj čl. 38 ods. 2 listiny) v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí

pre všetky súdne konania a ktorý vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr

odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu,

pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu

spravodlivosti ().

13. Ústavný súd teda akcentuje, že pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich

porušenie základného práva podľa (rovnako aj podľa

listiny) a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej konštantnej judikatúry,

v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (, , ),

pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil

na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13.1 „Základné právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej

lehote patrí k tým právam, ktoré zásadným spôsobom spolupodmieňujú spoločnosťou

vnímaný stupeň právnej istoty a jeho dodržiavanie je jednou zo záruk posilňovania dôvery

občanov v právo a justíciu. Obsah právneho poriadku musí byť rovnako záväzný

pre občanov aj pre štát, a to nielen vo svojej abstraktnej podobe, ale predovšetkým

konkrétne pri výkone súdnej moci.“ (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.

z 15. októbra 2003).

14. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, orgány

činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti.

Podľa obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený,

má voči štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom,

ak zákon neustanovuje inak.

Podľa o návrhu podľa odseku 2 orgán činný

v trestnom konaní alebo súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. Priznanú odmenu

a náhradu hotových výdavkov orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyplatí najneskôr

do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O výške odmeny a náhrady obhajcu podľa

osobitného predpisu, ktorý ukončil zastupovanie vo veci, rozhodne na návrh obhajcu orgán

činný trestnom konaní alebo súd po ukončení zastupovania.

Podľa o výške odmeny a náhrady rozhodne

na návrh obhajcu alebo zástupcu z radov advokátov, ktorý bol ustanovený poškodenému

podľa § 47 ods. 6, orgán činný v trestnom konaní, ktorého rozhodnutím sa trestné stíhanie

právoplatne skončilo; v prípravnom konaní môže rozhodnutím poveriť prokurátor asistenta

prokurátora a v konaní pred súdom rozhodne predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním

poverený vyšší súdny úradník.

Podľa proti rozhodnutiu podľa odseku 5 je

prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

15. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru

nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov je

v konaní o sťažnosti podľa ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy, ak

boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené zaručené základné

práva a slobody sťažovateľa.

16. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom

hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový,

protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným

zaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje

významné ohrozenie právne exitujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom

(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov alebo ich riadneho postupu.

Z uvedenej fakticity musí preto následne vyplynúť, že dôsledkom popísaného zásahu

orgánu verejnej moci (jeho pasivity) nemožno čeliť inak než ústavnou sťažnosťou a na ňu

nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.

17. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (rovnako aj podľa listiny), ako aj právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne

okolnosti každého jednotlivého prípadu podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť

veci, správanie účastníka konania a postup súdu (, , ,

, , ). Teda záver o tom, či dĺžka konania je ešte

primeraná a či už nie je, možno formulovať vždy s ohľadom na faktory, ktorými bolo

konanie bezprostredne ovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (rovnako aj

podľa čl. 38 ods. 2 listiny a aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru) je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať,

či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu.

Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka,

prípadne ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch

trvanie konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je

daná. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa [Comingersoll S.A. (Veľká komora), Sürmeli proti Nemecku (Veľká

komora), Záborský a Šmáriková proti Slovenskej republike, rovnako tak aj ,

, , ]. Naostatok aj ESĽP vo svojich rozhodnutiach

(rozsudok ESĽP vo veci H. proti Francúzsku z 24. 10. 1989, rozsudok ESĽP vo veci Katte

Klitsche de la Grange proti Taliansku z 27. 10. 1994 a rozsudok ESĽP vo veci Scordino

proti Taliansku č. 1 z 29. 3. 2006) viackrát vyzdvihol dôležitosť správy súdnictva

bez prieťahov, ktoré môžu ohroziť jeho účinnosť a dôveryhodnosť.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

IV.1 Právna a faktická zložitosť veci

18. Pokiaľ ide o zložitosť prípadu, môžeme hovoriť o skutkovej alebo právnej

zložitosti. Môže ísť napríklad o vec, v ktorej vystupuje viacero strán (rozsudok ESĽP

vo veci H. proti Spojenému kráľovstvu z 8. 7. 1987) alebo v ktorej je potrebné zabezpečiť

rôzne dôkazy [rozsudok ESĽP vo veci Humen proti Poľsku (Veľká komora) z 15. 10. 1999].

Zložitosť prípadu môže taktiež súvisieť s prítomnosťou medzinárodného prvku (rozsudok

ESĽP vo veci Neumeister proti Rakúsku z 27. 6. 1968). Z judikatúry ústavného súdu ďalej

vyplýva, že skutkovo a právne zložité je iba také konanie, ktoré si na posúdenie skutočností,

na ktoré treba odborné znalosti, vyžaduje ustanovenie znalca s osobitnými odbornými

znalosťami, resp. spoluprácu znalca s inými odborníkmi – konzultantmi ().

18.1 Predmetom konania je rozhodovanie o nárokoch „ex offo“ ustanoveného

obhajcu vyplývajúcich z poskytnutých úkonov právnej pomoci v trestnom konaní. Ide skôr

o mechanickú/administratívnu činnosť ako právne náročnú rozhodovaciu činnosť.

Predmetná činnosť taktiež spadá pod bežnú a pravidelnú rozhodovaciu prax všeobecných

súdov.

IV.2 Správanie účastníka konania

19. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva podľa a práva podľa dohovoru. V rámci posúdenia

druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných zbytočných prieťahov v súdnom

konaní ústavný súd nezistil na strane sťažovateľky žiadne okolnosti, ktoré by sa podpísali

na prieťahovom postupe okresného súdu v napadnutých konaniach. Naopak, sťažovateľka

niekoľkonásobne urgovala predsedu okresného súdu o zjednanie nápravy, avšak

bezvýsledne.

IV.3 Postup okresného súdu v napadnutých konaniach

20. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutých konaniach.

20.1 Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh a zo súdnych spisov zistil,

že sťažovateľka bola opatrením okresného súdu č. k. -10 z 11. októbra 2007

ustanovená za obhajkyňu „ex offo“ v trestnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.

. Po právoplatnom ukončení veci svojím podaním z 3. januára 2019 vyčíslila

trovy povinnej obhajoby na sumu 2 225,85 €. Do času podanej ústavnej sťažnosti okresný

súd o jej nároku na náhradu trov trestného konania nerozhodol. Okresný súd tak v konaní

vedenom pod sp. zn. v časti týkajúcej sa náhrady trov trestného konania

koná (do času podania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu) prieťahovo 1 rok, pričom dosiaľ

o nároku sťažovateľky nerozhodol ani v prvom stupni.

20.2 V trestnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. bola

sťažovateľka v dovolacom konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky

pod sp. zn. opatrením okresného súdu sp. zn. zo 16. septembra

2015 ustanovená za obhajkyňu „ex offo“. Po skončení dovolacieho konania svojím podaním

zo 17. októbra 2017 vyčíslila náhradu trov dovolacieho konania vo výške 838,42 €. Okresný

súd tak v konaní vedenom pod sp. zn. v časti týkajúcej sa náhrady trov

trestného konania koná (do času podania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu) prieťahovo

2 roky a 2 mesiace, pričom dosiaľ o nároku sťažovateľky nerozhodol ani v prvom stupni.

21. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd ani v jednom posudzovanom prípade

nerozhodol o náhrade trov sťažovateľky ako „ex offo“ ustanovenej obhajkyne, a to napriek

jej viacerým urgenciám predsedovi okresného súdu.

21.1 Ústavný súd z obsahu vyjadrenia predsedu okresného súdu a samotnej

sťažovateľky zistil, že dôvodom nerozhodnutia okresného súdu o jej nárokoch na náhradu

trov konania bola nedostatočná personálna obsadenosť trestného úseku okresného súdu

vyššími súdnymi úradníkmi, ktorí majú o náhrade trov konania rozhodovať v prvom stupni.

21.2 Ďalším dôvodom mal byť nesprávny výklad relevantných ustanovení Trestného

poriadku v časti týkajúcej sa času rozhodovania o nárokoch na náhradu trov trestného

konania.

22. Z predostretej zákonnej úpravy (pozri bod 14)

explicitne vyplýva nielen povinnosť okresného súdu rozhodnúť, ale aj maximálna lehota,

do ktorej je okresný súd povinný rozhodnúť. V napadnutých konaniach okresného súdu sa

tak nestalo nielen s nedodržaním zákonnej lehoty (pričom výlučne táto skutočnosť nie je

dôvodom na vyslovenie porušenia a dohovoru), ale

do podania ústavnej sťažnosti vôbec, a to z dôvodu nedostatočnej personálnej obsadenosti

trestného úseku vyššími súdnymi úradníkmi, teda z dôvodu, že o sťažovateľkou podaných

návrhoch nemal kto rozhodnúť. Táto situácia je z ústavnoprávneho pohľadu

pre porušovateľa (ako orgán verejnej moci reprezentujúci štát) neospravedlniteľná, a to

bez ohľadu na objektívne kapacitné možnosti, a je porušením nielen zákonnej úpravy, ale aj

sťažovateľkou uplatnených práv podľa , listiny a

dohovoru.

22.1 V kontexte okolností veci ústavný súd dôrazne akcentuje, že otázka množstva

vecí, personálne a organizačné problémy súdu, aj keď ich nemožno úplne ignorovať, nie sú

v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní

(, , , , , , ,

). Nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj

skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní (, , rovnako tak aj Ústavný súd Českej republiky:

, ).

22.2 Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že skutočnosť, že zbytočné prieťahy

v konaní boli spôsobené vyšším súdnym úradníkom, treba pokladať z ústavnoprávneho

hľadiska za bezvýznamnú, lebo ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, neposudzoval subjektívnu

zodpovednosť za prieťahy v danom spore, ale postup súdu, a teda nie to, či toto právo bolo

porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu alebo vyššieho

súdneho úradníka vybavujúceho danú vec ().

22.3 Ústavný súd vníma problém nadmernej zaťaženosti všeobecných súdov, avšak

zároveň poukazuje na to, že je úlohou zmluvných štátov nastaviť si svoj právny systém

takým spôsobom, aby boli súdy schopné zaručiť každému právo na rozhodnutie

v primeranej lehote (rozsudok Veľkej komory vo veci Sürmeli proti Nemecku z 8. 6. 2006,

sťažnosť č. 75529/01, bod 129). Chronické, resp. dlhotrvajúce preťaženie súdov nemôže

ospravedlniť neprimeranú dĺžku konania (rozsudok ESĽP vo veci Probstmeier proti

Nemecku z 1. 7. 1997, sťažnosť č. 20950/92, bod 64).

V.

Záver

V.1 K bodu 1 výroku nálezu

23. V zmysle a ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré

ustanovenia , ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým

právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva

a slobody. Ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné

práva a slobody sťažovateľa.

23.1 Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (bod IV odôvodnenia) dospel

k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V.2 K bodu 2 výroku nálezu

24. V zmysle ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

24.1 Podľa ak ústavný súd ústavnej sťažnosti

vyhovie, môže a) prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou

nečinnosťou, vo veci konal.

24.2 Vzhľadom na skutočnosť, že o nárokoch sťažovateľky v časti napadnutých

konaní týkajúcich sa náhrady trov trestného konania nebolo rozhodnuté ani v prvom stupni,

prikázal ústavný súd podľa v spojení s zákona

o ústavnom súde okresnému súdu v napadnutých konaniach konať bez zbytočných

prieťahov.

V.3 K bodu 3 výroku nálezu

25. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

25.1 Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(, , , , ,

IV. ÚS 132/2012,1. ).

25.2 Sťažovateľka požiadala o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške

7 900 €. Ústavný súd v napadnutých konaniach okresného súdu identifikoval obdobie

nečinnosti v celkovom vyjadrení 3 rokov a 2 mesiacov. Okresný súd v konaní vedenom

pod sp. zn. v časti týkajúcej sa náhrady trov trestného konania koná (do času

podania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu) prieťahovo 1 rok a v konaní vedenom

pod sp. zn. v časti týkajúcej sa náhrady trov trestného konania koná (do času

podania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu) prieťahovo 2 roky a 2 mesiace. V žiadnom

z napadnutých konaní okresný súd ani v čase po podaní ústavnej sťažnosti nerozhodol, resp.

ani podanie ústavnej sťažnosti neprimälo okresný súd k tomu, aby zintenzívnil svoju

činnosť a o sťažovateľkou uplatnených nárokoch rozhodol aspoň v prvom stupni (teda

vyšším súdnym úradníkom).

25.3 Vzhľadom na túto dĺžku napadnutých konaní, ktorých podstatou je rozhodnutie

v podstate administratívnym spôsobom, zohľadňujúc aj jej záujem na rozhodnutí

o jednotlivých jej nárokoch z dôvodu zabezpečovania si príjmu na živobytie a vychádzajúc

zo svojej judikatúry (, , , ,

, , , , ,

, ), priznal v popísanej situácii sťažovateľke sumu 1 500 €,

ktorú považoval vzhľadom na okolnosti veci za primeranú.

V.4 K bodu 4 výroku nálezu

26. Vo vzťahu ku konaniu okresného súdu pod sp. zn. ústavný zistil,

že sťažovateľka bola opatrením tohto súdu sp. zn. zo 16. februára 2018

ustanovená za obhajkyňu „ex offo“, ktoré bolo následne opatrením tohto súdu sp. zn.

z 23. apríla 2018 zrušené. Svojím podaním zo 4. septembra 2018 vyčíslila

náhradu trov trestného konania z titulu povinnej obhajoby na sumu 885,83 €, o ktorej

okresný súd do času podania ústavnej sťažnosti nerozhodol, avšak bolo to z dôvodu,

že sťažovateľka si svoj nárok uplatnila na vecne nepríslušnom orgáne, ktorým bol/mal byť

orgán činný v trestnom konaní, a nie okresný súd, keďže k ukončeniu jej zastupovania došlo

v prípravnom konaní, a nie konaní pred súdom. Táto skutočnosť explicitne vyplýva

zo zákonnej dikcie : „rozhodne na návrh obhajcu orgán

činný v trestnom konaní alebo súd po ukončení zastupovania.“ Alternatíva orgánu

príslušného na rozhodnutie tu nie je daná na výber obhajcu, ale závisí od časového

momentu ukončenia zastupovania. Ak došlo k ukončeniu zastupovania obhajcom v čase,

keď sa vec nachádzala v prípravnom konaní, mala si sťažovateľka uplatniť svoj nárok

na náhradu trov obhajoby u orgánu prípravného konania. Vzhľadom na uvedené ústavný

súd tejto časti prijatej ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel.

26.1 Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti požadovala zaplatenie finančného

zadosťučinenia vo výške 7 900 €. Vzhľadom na to, že ústavný súd priznal sťažovateľke

sumu finančného zadosťučinenia vo výške 1 500 €, vo zvyšnej časti jej návrhu nevyhovel.

27. S poukazom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2020

Miroslav Duriš predseda senátu