Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 198/2026
PDF · 240.62 KB
No categories available
I. ÚS 198/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného TROŠČÁK advokátska kancelária s. r. o., Bayerova 15918/10B, Prešov, proti postupu Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/30/2019 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/30/2019 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/30/2019 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 eur, ktoré j e mu Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 949,17 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 198/2026 zo 14. apríla 2026 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľa, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/30/2019. Sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie vo výške 5 500 eur a náhradu trov konania.
2. Vychádzajúc z doterajšej dĺžky trestného konania deklarovanej v ústavnej sťažnosti, ústavný súd upustil od posudzovania otázky využitia iného účinného prostriedku nápravy (§ 55 ods. 3 Trestného poriadku), pretože sťažovateľ namieta celkovú dĺžku napadnutého konania z dôvodu nesústredeného postupu okresného súdu, pričom sám uviedol, že v súčasnom štádiu trestného konania okresný súd vo veci koná. Uvedený postup vyhodnotil ústavný súd s ohľadom na doterajšiu dobu trvania konania za akceptovateľný.
3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prešov ČVS: ORP-687/4-VYS-PO-2018 z 12. decembra 2018 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenia pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona.
4. Dňa 27. novembra 2019 bola zo strany prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov podaná na sťažovateľa obžaloba (sp. zn. 1 Pv 408/18), pričom predmetná trestná vec je na okresnom súde vedená pod sp. zn. 1T/30/2019.
5. Okresný súd vykonal dokazovanie na viacerých hlavných pojednávaniach, pričom na hlavnom pojednávaní uskutočnenom 18. apríla 2023 vyhlásil rozsudok, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie.
6. Rozsudok okresného súdu bol uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1To/17/2023 z 27. februára 2024 zrušený v celom rozsahu a vec bola okresnému súdu vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
7. Následne okresný súd pokračoval vo vykonávaní dokazovania na hlavných pojednávaniach, pričom vo veci sa dosiaľ vedie konanie, v čase podania ústavnej sťažnosti boli termíny hlavného pojednávania nariadené na 9. január 2026, 6. február 2026 a 6. marec 2026.
8. Z vymedzeného skutkového stavu vyplýva, že predmetné trestné konanie vedené proti sťažovateľovi trvá v súhrne viac než 7 rokov a 1 mesiac, pričom od doručenia obžaloby okresnému súdu dosiaľ uplynula doba prevyšujúca 6 rokov a 3 mesiace.
II. Argumentácia sťažovateľa
9. Podstata sťažnostnej argumentácie sťažovateľa spočíva v tvrdenom závažnom zásahu do jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v dôsledku neprimeranej dĺžky konania zavinenej nečinnosťou, ako aj neefektívnym a nesústredeným konaním okresného súdu.
10. Sťažovateľ podporne poukázal na judikatúru ústavného súdu v súvislosti s rozhodovaním o ústavných sťažnostiach podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, na účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj na právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Osobitne poukázal na judikatúru ústavného súdu v súvislosti epidemiologickou situáciou nepredstavujúcou zásadnú prekážku pre fungovanie súdnictva (III. ÚS 421/2020).
11. Rovnako poukázal na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote (IV. ÚS 220/04, I. ÚS 57/97, II. ÚS 26/95, III. ÚS 411/2021). Je toho názoru, že nečinnosťou, ako aj neefektívnym a nesústredeným konaním okresného súdu došlo závažným spôsobom k zásahu do jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
12. Vo vzťahu ku skutkovej a k právnej zložitosti veci sťažovateľ uviedol, že predmetná vec je skutkovo a právne jednoduchá, pričom ide o jednoduché podvodné konanie, kde je síce viacero poškodených osôb, ale tieto osoby súd do roku 2025 odmietol vypočuť a iba čítal ich výpovede. Predmetná vec má pre sťažovateľa veľký význam, pretože ide o jeho trestné stíhanie a obvinenie z podvodného konania, ktorého sa sťažovateľ nedopustil, a preto chce očistiť svoje meno a preukázať svoju nevinu na súde.
13. Sťažovateľ uviedol, že on sám svojím konaním prieťahy nezavinil, pretože ani raz nepožiadal o odročenie hlavného pojednávania pre dôvody na jeho strane alebo na strane jeho obhajcu. Prieťahy podľa neho zavinil výlučne okresný súd svojou neefektívnosťou pri vykonávaní hlavných pojednávaní a postupe, pričom všetky podstatné pochybenia vymedzil odvolací súd v zrušujúcom uznesení.
14. Vo vzťahu k možnosti postupu podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku sťažovateľ uviedol, že so zreteľom na charakter veci a jej aktuálny stav po vydaní zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu uvedený postup neprichádza do úvahy, pretože okresný súd koná a nariaďuje termíny hlavných pojednávaní, pričom postupuje v dokazovaní podľa toho, čo prikázal odvolací súd (najmä výsluchy poškodených), avšak robí tak až po takmer 6 rokoch vedenia konania, čo už podľa názoru sťažovateľa mohlo byť pred rokmi vykonané.
15. V súvislosti s uplatneným nárokom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 5 500 eur sťažovateľ uviedol, že pociťuje veľkú nespravodlivosť, že je nedôvodne trestne stíhaný ako obvinený po dobu takmer 7 rokov, pričom práve na súde chce preukázať svoju nevinu a očistiť svoje meno, pretože vedenie trestného stíhania každý jeden deň výrazne zasahuje do jeho osobnostnej sféry, ako aj súkromného a rodinného života. Sťažovateľ každý jeden deň prežíva s tým, že je nespravodlivo trestne stíhaný ako obvinený, pričom súd je jediným miestom, kde môže relevantne preukázať svoj nevinu, brániť sa a v konečnom dôsledku očistiť svoje meno.
III. Vyjadrenie okresného súdu, ústne pojednávanie
III.1. Vyjadrenie okresného súdu:
16. Na výzvu ústavného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti reagoval predseda okresného súdu písomnou odpoveďou sp. zn. 1SprO/442/2026 z 13. mája 2026, ktorej prílohou bolo aj písomné vyjadrenie zákonného sudcu z 8. mája 2026, na ktoré predseda okresného súdu z hľadiska vecnej stránky poukázal.
17. Z písomného vyjadrenia zákonného sudcu vyplynulo, že označená trestná vec napadla okresnému súdu 27. novembra 2019. Následne bolo 21. januára 2020 súdu doručené vyjadrenie k obžalobe od obhajcu sťažovateľa. Súd 4. júna 2020 nariadil termín hlavného pojednávania na 31. júl 2020, ku ktorého uskutočneniu však nedošlo, keďže 28. júla 2020 požiadal obhajca
ďalšieho obžalovaného o jeho odročenie z dôvodu nedostatočného času na prípravu obhajoby. Súd tejto žiadosti vyhovel a nový termín určil na 25. september 2020. Ani toto pojednávanie sa však neuskutočnilo, keďže obžalovaný bol po návrate z Českej republiky v karanténe. Ďalší termín bol vzhľadom na pandemické opatrenia stanovený na 22. október 2021, avšak ani tento nebol realizovaný z dôvodu karantény obžalovaného . Hlavné pojednávanie sa napokon uskutočnilo 10. decembra 2021, pričom na ňom bola prednesená obžaloba a vypočutí obžalovaní. Následne bolo odročené na 11. marec 2022.
18. Zákonný sudca ďalej podrobne popísal priebeh dokazovania na jednotlivých hlavných pojednávaniach, keď na hlavnom pojednávaní 11. marca 2022 súd napriek nesúhlasu obhajcov a v neprítomnosti obžalovaných so súhlasom prokuratúry postupom podľa § 262 ods. 2 Trestného poriadku prečítal výpovede poškodených svedkov, ktorých bolo v predmetnej veci celkovo 38. Na ďalšom hlavnom pojednávaní 18. marca 2022 boli vykonávané listinné dôkazy. Predmetom hlavného pojednávania vykonaného 20. mája 2022 bol výsluch svedkov navrhnutých obžalobou a oboznámenie s ďalšími listinnými dôkazmi. Na hlavnom pojednávaní 26. augusta 2022 súd pokračoval vo vykonávaní dôkazov vrátane tých, ktoré boli navrhnuté stranou obžaloby. Hlavné pojednávanie nariadené na 18. november 2022 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti svedka a znalkyne navrhnutých obhajobou, pričom výsluch znalkyne bol uskutočnený na nasledujúcom hlavnom pojednávaní 17. februára 2023, na ktorom boli vykonané aj ďalšie listinné dôkazy.
19. K vyhláseniu rozsudku došlo na hlavnom pojednávaní 18. apríla 2023, pričom sťažovateľ bol uznaný za vinného a druhý obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený. V súvislosti s vypracovaním písomného vyhotovenia rozsudku bola predĺžená lehota na jeho vyhotovenie o ďalších 30 dní, pričom obhajcovi sťažovateľa bol rozsudok doručený 18. júla 2023, ktorý súdu doručil písomné dôvody odvolania 20. septembra 2023. Vec bola odvolaciemu súdu expedovaná 27. októbra 2023.
20. Krajský súd ako odvolací súd uznesením z 27. februára 2024 zrušil rozsudok okresného súdu, pričom mu uložil vykonať ďalšie dôkazy, opätovne ich vyhodnotiť, no najmä neaproboval postup okresného súdu spočívajúci v čítaní zápisníc o výsluchu svedkov na hlavnom pojednávaní v neprítomnosti obžalovaných, ktorí sa nevyjadrili, či s uvedeným postupom súhlasia.
21. Okresný súd následne 13. januára 2025 pristúpil k nariadeniu termínu hlavného pojednávania na 4. marec 2025, následne boli vykonané pojednávania 30. mája 2025, 22. júla 2025, 12. septembra 2025, 17. októbra 2025, 9. januára 2026, 6. februára 2026, ktoré sa neuskutočnilo z dôvodu nevoľnosti prísediaceho člena senátu. Ďalšie hlavné pojednávania sa uskutočnili 10. apríla 2026, 24. apríla 2026, na ktorých boli plánované výsluchy viacerých svedkov, z ktorých sa nie všetci dostavili z rôznych dôvodov. Okresný súd následne pristúpil k vybavovaniu dožiadaní na vykonanie výsluchov svedkov 23. júna 2026 prostredníctvom videokonferencie z dôvodu ich pobytu v rámci celého územia Slovenskej republiky. Uvedený postup okresný súd uprednostnil pred realizáciou predvedenia svedkov, pričom je potrebné vykonať výsluch ešte 17 svedkov.
22. Vo vzťahu k dĺžke konania zákonný sudca uviedol, že táto je spôsobená skutočnosťou, že strana obhajoby využila svoje zákonné právo a zotrvala na požiadavke osobného výsluchu svedkov, pričom okresný súd nemá pri súčasnej viazanosti pokynom odvolacieho súdu inú možnosť procesného postupu. Zároveň namietal, že sťažovateľ nevyužil účinný prostriedok nápravy
v zmysle § 55 ods. 3 Trestného poriadku, rovnako tak ani sťažnosť predsedovi súdu pre porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
23. V závere zákonný sudca zhodnotil konanie ako sústredené a efektívne, pričom podstatným dôvodom zrušenia veci krajským súdom bola okrem nesprávneho postupu v súvislosti s čítaním zápisníc o výsluchu svedkov aj potreba vykonať ďalšie dôkazy a dôkazy opätovne vyhodnotiť.
24. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľa na podanie repliky k vyjadreniu okresného súdu, keďže jeho obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej podstate (porušenie označených práv) a priebeh konania opísal aj sťažovateľ v samotnej ústavnej sťažnosti.
III.2. K ústnemu pojednávaniu:
25. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde vec prejednal a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, keďže na základe obsahu podaní a súvisiaceho spisového materiálu dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
26. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na spravodlivé súdne konanie a na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote je založená na nekonaní, resp. neefektívnom postupe okresného súdu v napadnutom konaní ako celku.
27. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd) osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010). Z uvedeného plynie záver, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd realizuje prieskum, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k označeným právam identické. Pri posudzovaní ústavných sťažností namietajúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote ústavný súd vychádza z toho, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, než právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).
28. Cieľom čl. 6 ods. 1 dohovoru v trestných veciach je zabezpečiť, aby obvinená osoba nebola príliš dlho vystavená zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude. Uvedené právo je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Posudzované obdobie začína plynúť momentom obvinenia osoby a končí oslobodením alebo odsúdením. Osobitne z dôvodu predmetu trestného konania, ktorým je rozhodovanie o trestnoprávnej zodpovednosti sťažovateľa, sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry
osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie (II. ÚS 32/03, III. ÚS 411/2011).
29. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet samotného sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.
30. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, táto je pri trestnom čine podvodu determinovaná konkrétnymi okolnosťami prípadu. Z vyjadrenia predsedu okresného súdu s poukazom na vyjadrenie zákonného sudcu, rovnako tak ani z vyjadrenia samotného sťažovateľa nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zložitosť veci týkajúcej sa trestného činu, z ktorého bol sťažovateľ obžalovaný. Pokiaľ aj zákonný sudca v súvislosti s potrebou realizácie výsluchu väčšieho počtu svedkov – poškodených poukazoval na praktické prekážky pri zabezpečovaní ich účasti na hlavnom pojednávaní, ústavný súd konštatuje, že vykonanie dokazovania v naznačenom smere vyvstalo z pokynu odvolacieho súdu a je dôsledkom predchádzajúceho nesprávneho procesného postupu okresného súdu. Z uvedeného dôvodu nie je možné uvedené tvrdenia vyhodnotiť ako skutočnosť zakladajúcu faktickú zložitosť prejednávanej veci.
31. Druhým kritériom, ktoré ústavný súd posudzuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, je správanie účastníkov konania. V rámci tohto bodu nebolo zo strany ústavného súdu zistené, že by sťažovateľ, prípadne druhý obžalovaný svojím správaním zavinili neprimeranú dĺžku označeného trestného konania. Pozornosti ústavného súdu však neuniklo, že okresný súd nesprávne vyhodnotil návrh obhajcu druhého spoluobžalovaného na odročenie už nariadeného hlavného pojednávania z dôvodu prevzatia obhajoby a nedostatočného času na prípravu ako dôvodný, hoci nešlo o legitímny dôvod na odročenie hlavného pojednávania, a to aj s poukazom na § 36 ods. 4 Trestného poriadku, v zmysle ktorého za včasnosť zvolenia obhajcu, ako aj za včasnosť podania žiadosti o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 Trestného poriadku zodpovedá obvinený.
32. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní. Z predloženého chronologického prehľadu činnosti okresného súdu ústavný súd identifikoval konkrétne obdobia nečinnosti, a to jednak v samotnom úvode konania pred súdom, keď okresný súd pristúpil k nariadeniu termínu hlavného pojednávania až viac ako šesť mesiacov od momentu, keď mu napadla obžaloba, pričom samotné hlavné pojednávanie sa malo uskutočniť až viac ako osem mesiacov od podania obžaloby. Ďalšie obdobie nečinnosti je možné vzhliadnuť v období po zrušení rozsudku okresného súdu odvolacím súdom, keď k nariadeniu ďalšieho termínu hlavného pojednávania došlo zo strany okresného súdu 13. januára 2025, teda s odstupom až takmer desiatich mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu okresnému súdu (14. marec 2024), pričom samotné hlavné pojednávanie sa uskutočnilo 4. marca 2025, teda takmer rok po tom, ako bol súdny spis spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu doručený okresnému súdu. Označené obdobia
nečinnosti svedčia o neefektívnom postupe okresného súdu pri plánovaní jednotlivých hlavných pojednávaní.
33. Ústavný súd rovnako nemohol opomenúť skutočnosť, že k opakovaniu dokazovania v zmysle záväzného pokynu odvolacieho súdu musel okresný súd pristúpiť z dôvodu, že jeho predchádzajúci procesný postup spočívajúci v čítaní zápisníc o výsluchoch svedkov bez toho, aby s týmto postupom obžalovaní súhlasili, bol vyhodnotený ako procesne neprípustný, teda nezákonný. Možno teda konštatovať, že nesprávny procesný postup okresného súdu priamo ovplyvnil dĺžku doterajšieho trvania napadnutého konania. Hoci nasadenie okresného súdu v poslednom období môže viesť k záveru, že okresný súd postupuje bez prieťahov, táto okolnosť nie je spôsobilá ospravedlniť celkovú dĺžku konania spôsobenú skorším neefektívnym a nesústredeným postupom okresného súdu.
34. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/30/2019 porušené (bod 1 výroku tohto nálezu).
V. Príkaz konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
35. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
36. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorý vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
37. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
38. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 500 eur, ktorého výšku odôvodnil tým, že pociťuje veľkú nespravodlivosť, že je nedôvodne trestne stíhaný ako obvinený po dobu takmer 7 rokov, pričom práve na súde chce preukázať svoju nevinu a očistiť svoje meno, pretože vedenie trestného stíhania každý jeden deň výrazne zasahuje do jeho osobnostnej sféry, ako aj súkromného a rodinného života. Sťažovateľ každý jeden deň prežíva s tým, že je nespravodlivo trestne stíhaný ako obvinený, pričom súd je jediným miestom, kde môže relevantne preukázať svoj nevinu, brániť sa a v konečnom dôsledku očistiť svoje meno.
39. Ústavný súd považoval sumu primeraného finančného zadosťučinenia uplatneného sťažovateľom do určitej miery za neprimeranú, preto ju znížil a priznal mu finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 eur (bod 3 výroku tohto nálezu). Pri určení výšky tohto zadosťučinenia zohľadnil svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 535/2013, I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016, I. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018, IV. ÚS 63/2020, IV. ÚS 109/2020, IV. ÚS 287/2020, IV. ÚS 313/2020), prihliadol pritom na celkovú dĺžku konania, postup súdu, význam sporu pre sťažovateľa, rovnako tak aj na
satisfakčný charakter priznaných trov právneho zastúpenia. V prevyšujúcej časti požadovaného finančného zadosťučinenia ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).
VI. Trovy konania
40. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v celkovej sume 949,17 eur v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie ústavnej sťažnosti) vykonané v roku 2025 podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2025 v sume 371 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2025 v sume 14,84 eur (podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Súčasťou výslednej sumy je aj daň z pridanej hodnoty.
41. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júna 2026
Miroslav Duriš predseda senátu