Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 399/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra

2011 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa

Tkáčika prerokoval sťažnosť E. S., B., a P. H., B., zastúpených advokátom JUDr. T. S., T.,

vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo E. S. a P. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. E. S. a P. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť E. S. a P. H. trovy konania v

sume 323,16 € (slovom tristodvadsaťtri eur a šestnásť centov) na účet ich právneho

zástupcu JUDr. T. S., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 23. septembra 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť E. S. a P. H. (ďalej len „sťažovatelia“) v

časti, v ktorej namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Na základe výzvy sa k veci vyjadril okresný súd podaním sp. zn.

z 24. októbra 2011 doručeným ústavnému súdu 4. novembra 2011, v ktorom okrem iného

uviedol:

„Sťažovateľka je odporkyňou v 2. rade v konaní Okresného súdu Trnava sp. zn.

.

Skutkovo a právne ide o zložitý spor, nakoľko sa jedná o žalobu o náhradu škody a

ušlého zisku, ktoré vznikli navrhovateľovi tým, že zrekonštruoval nehnuteľnosť, ktorú mu

odporcovia prenechali do nájmu na 10 rokov od 1. 7. 1994 do 30. 6. 2004. V čase začiatku

nájmu bola nehnuteľnosť v schátralom stave a musela byť zrekonštruovaná. Medzi

účastníkmi konania začali vznikať osobnostné nezhody a odporcovia zakázali

navrhovateľovi 19. 11. 1996 akúkoľvek podnikateľskú činnosť v nehnuteľnosti a

znemožňovali mu vstup do nehnuteľnosti. Dňa 27. 6. 1997 podali odporcovia návrh na

vypratanie nehnuteľnosti a konanie skončilo 12. 10. 2004.

V konaní ide o náhradu škody v sume 5.100.000,-- Sk s príslušenstvom a ešte pred

podaním tohto návrhu bol podaný návrh vo veci na zabezpečenie dôkazu

pred začatím konania podľa ustanovením znalca za účelom vypracovania

ocenenia zhodnotenia nehnuteľnosti. Konanie nebolo doteraz právoplatne

skončené.

Prehľad procesných úkonov od nápadu veci až doposiaľ:

Navrhovateľ podal dňa 8. 6. 2005 návrh na začatie konania na určenie povinnosti

odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 5.100.000,--

Sk s príslušenstvom.

Dňa 10. 6. 2005 sudkyňa predložila spis vyššej súdnej úradníčke na rozhodnutie o

žiadosti navrhovateľa o oslobodenie od platenia od súdnych poplatkov.

Vyššia súdna úradníčka dňa 17. 8. 2005 vyzvala navrhovateľa, aby v lehote 7 dní

doručil súdu vyplnené potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Navrhovateľ výzvu prevzal 28. 10. 2005 a 3. 11. 2005 telefonicky požiadal o predĺženie

lehoty na zaslanie dokladov. Vyššia súdna úradníčka dňa 16. 12. 2005 urgovala

navrhovateľa, ktorý urgenciu prevzal 25. 1. 2006 a potvrdenie o svojich pomeroch doručil

súdu 28. 2. 2006.

Dňa 29. 3. 2006 vyššia súdna úradníčka vyzvala navrhovateľa, aby písomne oznámil

do 15 dní skutočnosti týkajúce sa rozostavaného domu, a to konkrétne, či je jeho vlastníkom

resp. spoluvlastníkom a zároveň nech predloží list vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.

Navrhovateľ prevzal výzvu dňa 22. 5. 2006 a jeho advokát 22. 5. 2006. Navrhovateľ doručil

požadované doklady súdu 2. 6. 2006. Dňa 21. 6. 2007 bolo vydané uznesenie, ktorým bolo

navrhovateľovi priznané čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesenie prevzal

advokát navrhovateľa 27. 6. 2007 a dňa 13. 7. 2007 bolo doručené súdu odvolanie proti

tomuto uzneseniu.

Dňa 18. 7. 2007 vyššia súdna úradníčka predložila odvolanie sudkyni na vyjadrenie,

či odvolaniu mieni vyhovieť alebo nie. Dňa 3. 8. 2007 sudkyňa dala vyhotoviť predkladaciu

správu na Krajský súd v Trnave na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa a spis bol

krajskému súdu doručený 8. 8. 2007, ktorý o odvolaní rozhodol uznesením zo dňa 28. 9. tak,

že napadnuté uznesenie zmenil tak, že navrhovateľovi priznal oslobodenie od súdnych

poplatkov celkom. Uznesenie bolo doručené Okresnému súdu Trnava 30. 10. 2007 a

advokát navrhovateľa ho prevzal 10. 12. 2007.

Z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti sudkyne bol spis dňa 3. 12. 2007 pridelený

náhodným výberom elektronickými prostriedkami sudkyni Z. Z., ktorá dňa 14. 2. 2008

žiadala pripojiť spis . Kancelária dňa 15. 2. 2008 oznámila, že spis 18

C/152/2004 sa nachádza u znalca a sudkyňa dňa 18. 2. 2008 dala do spisu úpravu na

založenie spisu na lehotu do vrátenia spisu .

Dňa 12. 3. 2008 bol spis po ukončení práceneschopnosti vec prejednávajúcej

sudkyne JUDr. K. H. vrátený tejto sudkyni na prejednanie. Po zistení, že spis 18

C/152/2004 sa nachádza stále u znalca, spis dala na lehotu 1. 8. 2008. Dňa 6. 8. kancelária

oznámila, že dňa 11.7. 2008 bol spis vrátený od znalca bez znaleckého

posudku.

Sudkyňa 8. 8. 2008 vytýčila pojednávanie na deň 21. 8. 2008. Na pojednávaní dňa

21. 8. 2008 zástupca navrhovateľa uviedol, že podľa výsledku konania vo veci

uvedie konečné stanovisko ohľadom petitu prejednávanej veci. Pre právne

posúdenie veci, právnu kvalifikáciu, ako i označenie jasného, zrozumiteľného a

kompletného petitu je potrebné, aby súd vyčkal právoplatné ukončenie veci .

Zástupca odporcu uviedol, že žaloba je jasná a zrozumiteľná a je možné vo veci konať.

Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že po pripojení vyjadrenia advokáta

odporcov, ktoré doložil na pojednávaní do spisového materiálu, bude vyjadrenie zaslané

advokátovi navrhovateľa na písomné vyjadrenie a súd zváži ďalšie dokazovanie vo veci.

Advokát navrhovateľa prevzal vyjadrenie advokáta odporcov dňa 10. 9. 2008 a

doručil vyjadrenie dňa 6. 10. 2008.

Pre dlhodobú práceneschopnosť zákonnej sudkyne bola vec dňa 3. 11. 2008

pridelená sudkyni Z. Z., ktorá dňa 5. 11. 2008 dala pripojiť spis , ktorý bol

dňa 26. 8. 2008 zaslaný znalcovi a dňa 11. 11. 2008 sudkyňa spis dala uložiť na lehotu do

vrátenia spisu od znalca.

Po ukončení práceneschopnosti JUDr. K. H. jej bola vec dňa 11. 3. 2009 vrátená na

prejednanie. Sudkyňa v dňoch 30. 4. 2009, 19. 8. 2009, 23. 11. 2009, 9. 3. 2010 zisťovala

stav konania a 11. 3. 2010 dala pokyn vyššiemu súdnemu úradníkovi na

rozhodnutie o prerušení konania do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp. zn. 18

C/152/2004.

Voči uzneseniu o prerušení konania zo dňa 18. 3. 2010 sa odporcovia v 1. a 2. rade

odvolali dňa 26. 3. 2010. Sudkyňa dňa 29. 3. 2010 dala doručiť odvolanie advokátovi

navrhovateľa na písomné vyjadrenie do 10 dní.

Navrhovateľ podal odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania dňa 7. 4. 2010 a

dňa 8. 4. 2010 sudkyňa dala vyhotoviť predkladaciu správu a doručiť odvolanie

navrhovateľa advokátovi odporcov. Spis bol na Krajský súd v Trnave doručený dňa 20. 4.

2010, ktorý uznesením zo dňa 28. 2. 2011 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Dňa 28. 3. 2011 sudkyňa dala doručiť uznesenie advokátom účastníkov konania a

dňa 18. 4. 2011 vytýčila pojednávanie na 4. 5. 2011.

Sťažovateľka podala dňa 2. 5. 2011 osobne na súde podanie označené Výpoveď

-ospravedlnenie. Na pojednávaní 4. 5. 2011 boli vypočutí advokáti účastníkov konania a

odporca v 1. rade a pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že navrhovateľ bude

cestou právneho zástupcu vyzvaný na doplnenie návrhu a jeho riadnu špecifikáciu s

dôkazmi v mene Eura uznesením a po odstránení nedostatkov návrhu a jeho upresnení bude

súd vo veci riadne konať.

Vyšší súdny úradník dňa 21. 6. 2011 predložil spis sudkyni s tým, že upresnenie

petitu návrhu je na č. l. 96 aj s návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania.

Sudkyňa dňa 11. 7. 2011 vytýčila pojednávanie na 10. 8. 2011, kde advokát

navrhovateľa žiadal, aby prejednávaná vec bola zlúčená s konaním , v

ktorom sa jedná o zabezpečenie dôkazu v súvislosti so znaleckým dokazovaním, aby sa

zistila výška zhodnotenia nehnuteľnosti, ktorá nehnuteľnosť je predmetom tohto konania.

Zástupca odporcov uviedol, že návrh na spojenie veci a konanie 18 C/152/2004 nemá v

súčasnej dobe žiadne opodstatnenie, pretože predmetný dôkaz je možné zabezpečiť v tomto

konaní.

Poukázal na uznesenie zo dňa 4. 5. 2011 s tým, že súd mal vyzvať žalobcu na

odstránenie vady, čo sa doteraz nestalo. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že

bude preskúmaný stav veci a následne bude rozhodnuté buď o spojení

predmetnej veci s vecou 18 C/152/2004 alebo bude realizované uznesenie zo dňa 6. 5. 2011.

Dňa 18. 8. 2011 sudkyňa spis predložila vyššiemu súdnemu úradníkovi na

vypracovanie uznesenia na výzvu na odstránenie vád návrhu...

Vo veci nenastali prekážky postupu konania podľa a nasl. ..

Sťažovateľka nespôsobila prieťahy v konaní.“.

Rovnaké skutočnosti, ako uviedol okresný súd vo svojom vyjadrení, čo sa týka

chronológie jeho procesných úkonov, zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti, vyjadrení

účastníkov konania a z obsahu súdneho spisu, ktorý mu bol predložený na previerku 4.

novembra 2011.

Právny zástupca sťažovateľov reagoval na vyjadrenie okresného súdu podaním

doručeným ústavnému súdu 14. novembra 2011, v ktorom okrem iného uviedol:

«K stanovisku Okresného súdu Trnava zo dňa 24.10.2011 sp. zn. ,

označené ako „Vyjadrenie k sťažnosti“ uvádzam nasledovné:

a/ Okresný súd Trnava nerozporuje, že v období od podania návrhu na Okresný súd

Trnava odo dňa 08. 06. 2005 o zaplatenie 5 100 000.- Sk, spolu s úrokom z omeškania vo

výške 9 % p. a. od 01. 07. 2004 až do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti (č. k.

) až do spísania ústavnej sťažnosti 25. 08. 2011, súd v merite veci nekonal, čo

vyplýva z prehľadu procesných úkonov uvedených pod bodom 2. stanoviska.

b/ Stanovisko Okresného súdu Trnava je formulované tak, že Okresný súd vníma a

reaguje len na sťažovateľku E. S., o sťažovateľovi P. H. sa nezmieňuje.

c/ Pod bodom 1/ stanoviska označený ako „skutková a právna zložitosť sporu“, súd

dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o skutkovo a právne zložitý spor, nakoľko sa jedná

o žalobu o náhradu škody a ušlého zisku.

Na prvý pohľad, bez hlbšej analýzy, spor vedený na Okresnom súde Trnava pod sp.

zn. vyznieva skutkovo a právne zložito, avšak v skutočnosti už na prvom,

maximálne druhom pojednávaní v merite veci bude zrejmé, akými dôkazmi navrhovateľ

disponuje a či má vôbec reálnu šancu na úspech v konaní. My tvrdíme, že navrhovateľ

nemá proti nám žiaden nárok na zaplatenie 5 100 000.- Sk s prísl., a že ide len o nárok

domnelý a vymyslený.

V tomto smere navrhovateľovi veľmi pomohol Okresný súd Trnava, ako aj Krajský

súd v Trnave, ktorý ako úspešnému podnikateľovi (domáhajúcemu sa len v jednej

podnikateľskej oblasti náhrady vo výške 5 100 000.- Sk s prísl.) nepochopiteľne a v rozpore

s platným právom priznali úplné, stopercentné oslobodenie od súdnych poplatkov.

(Uznesenie OS Trnava zo dňa 21. 06. 2007 č. k. , uznesenie Krajského súdu

v Trnave zo dňa 28. 09. 2007 č. k. -51).

Pokiaľ by súdy nepriznali navrhovateľovi ako úspešnému podnikateľovi úplné

oslobodenie od súdnych poplatkov, celé konanie by zrejme veľmi rýchlo skončilo.

D/ Okresný súd Trnava pod bodom 4/ uznáva, že sťažovateľka (E. S.) nespôsobila

prieťahy v konaní. Aj keď to v stanovisku súdu výslovne nie je uvedené, to isté je možné

konštatovať aj u sťažovateľa P. H., ktorý taktiež nespôsobil žiadne prieťahy v konaní.

e/ Súd pod bodom 5/ svojho stanoviska označený ako „Prieťahy spôsobené súdom",

vysvetľuje prečo vznikli prieťahy na strane súdu, ktoré sú zrejmé aj z bodu 2/ stanoviska

súdu - z prehľadu procesných úkonov.»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namietali aj porušenie práva podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného

dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza zo

svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v

súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z

dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu

alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto

troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Ústavný súd

(obdobne ako ESĽP) pritom prihliada aj na predmet sporu (povaha veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľov (napr. , , ,

, ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom konania je nárok navrhovateľa „o zaplatenie sumy 5 100 000 Sk s

prísl.“, v ktorom tvrdí, že sťažovatelia ako odporcovia v prvom a druhom rade porušili

svoju povinnosť v zmysle a nasl. umožniť mu užívať

nehnuteľnosť počas trvania nájmu. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný

súd konštatuje, že obdobné konania nie sú právne zložité a tvoria štandardnú súčasť

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktorá môže využívať rozsiahlu stabilizovanú

judikatúru. Skutková zložitosť prípadu sa nedá posúdiť, pretože okresný súd zatiaľ počas

šiestich rokov nevykonal žiadny dôkazný prostriedok, žiadne relevantné pojednávanie, ktoré

by poukázalo na komplikované zisťovanie skutkového stavu, a zaoberal sa len

posudzovaním nároku navrhovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov (viac ako dva

roky od júna 2005 do júna 2007) a k odstraňovaniu nedostatkov žaloby pristúpil až v roku

2011. Takáto dĺžka konania je už teraz neprimeraná a z ústavného hľadiska

neakceptovateľná a vzhľadom na uvedené skutočnosti preto neakceptoval vyjadrenie

okresného súdu k sťažnosti, že ide o právne a skutkovo zložitú vec.

2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd zo spisu

okresného súdu a vyjadrenia okresného súdu nezistil, že by sa sťažovatelia svojím

správaním pričinili na predĺžení tohto konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

v predmetnej veci k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa

a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu

v namietanom konaní.

Z procesných úkonov okresného súdu vyplýva, že žaloba bola podaná ešte 6. mája

2005. Prvé pojednávanie sa konalo 21. augusta 2008 (teda po 3 rokoch od podania návrhu) a

bolo odročené na neurčito z dôvodu zaslania stanoviska sťažovateľov k žalobe na

vyjadrenie navrhovateľovi (ten ho doručil okresnému súdu 6. októbra 2008, pričom okresný

súd uviedol, že „zváži ďalšie dokazovanie vo veci“).

Uznesením z 18. marca 2010 okresný súd konanie prerušil do právoplatného

skončenia inej veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. , ale odvolací súd jeho

uznesenie zrušil 28. februára 2011.

Druhé pojednávanie 4. mája 2011 bolo odročené na neurčito pre účely vyzvania

navrhovateľa na doplnenie návrhu (výzva bola doručená právnemu zástupcovi 15. júla

2011) a tretie pojednávanie 10. augusta 2011 tiež na neurčito s tým, že bude „preskúmaný

stav veci v súvislosti so zistením stavu konania a zabezpečenia dôkazu –

znaleckého posudku, ktorý je použiteľný k predmetnej veci“.

Dňa 18. augusta 2011 bol daný ďalší pokyn na zaslanie výzvy na odstránenie

nedostatkov podaní navrhovateľa a uznesením z 31. októbra 2011 bol právny zástupca

navrhovateľa opätovne vyzvaný na odstránenie nedostatkov žaloby.

Vychádzajúc z prehľadu procesných úkonov účastníkov (bez toho, aby vymedzoval

jednotlivé obdobia nečinnosti okresného súdu) ústavný súd konštatuje, že plynulosť

súdneho konania závisí od toho, ako rýchlo súd odstráni nedostatky žaloby, ktoré mu bránia

vec samu prejednať a rozhodnúť, čo sa okresnému súdu v dôsledku jeho nesústredenej a

neefektívnej práce nepodarilo ani po šiestich rokoch od podania žaloby. Konanie je stále

na začiatku a bez rozhodnutia vo veci samej, pričom okresný súd ešte v auguste 2011

realizoval výzvu na odstránenie nedostatkov podania. Tieto úkony mali byť vykonané hneď

po podaní návrhu okresnému súdu. Teda stav právnej neistoty sťažovateľov v konaní nebol

do dnešného dňa odstránený. Táto zdĺhavosť konania okresného súdu nemôže byť podľa

ústavného súdu ničím ospravedlniteľná.

Pri posudzovaní sťažnosti sa ústavný súd vysporiadal aj s vyjadrením okresného

súdu, ktorý prípadné prieťahy v konaní odôvodnil tým, že zákonná sudkyňa bola počas

konania dvakrát dlhodobo práceneschopná a veci z jej oddelenia boli prerozdeľované počas

tejto doby inej sudkyni, čo spôsobilo väčší časový odstup medzi úkonmi.

Vyjadrenie okresného súdu v tomto smere ústavný súd tiež neakceptoval. V tejto

súvislosti ústavný súd už viackrát uviedol (napr. , , ),

že personálne problémy (dlhodobá práceneschopnosť sudcu, zmeny zákonných sudcov)

a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len

dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali

včas adekvátne opatrenia (m. m. , ). Okresný súd vo svojom

vyjadrení neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné

usudzovať, že v danej veci ide o takýto prípad.

Ústavný súd preto vyslovil, že okresný súd svojím postupom v konaní vedenom pod

sp. zn. porušil základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ].

Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil, že došlo k porušeniu označených práv

sťažovateľov, prikázal v zmysle okresnému

súdu vo veci sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní finančného zadosťučinenia.

Sťažovatelia žiadali o priznanie finančného zadosťučinenia každý v sume

po 10 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti. Uplatňovanú sumu zadosťučinenia

odôvodnili najmä neprimeranou dĺžkou stavu právnej neistoty v tomto konaní.

Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd

vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza ESĽP, keď priznáva spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav konania na okresnom súde v právnej veci sťažovateľov

vedenej pod sp. zn. ústavný súd považoval priznanie sumy každému zo

sťažovateľov po 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o

ústavnom súde.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľov trovy konania vyčíslil sumou

492,04 €, ktoré aj bližšie špecifikoval.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia je vyššia ako suma

vypočítaná ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a odporuje tejto vyhláške.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá

bola 721,40 €. Úhradu priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby (prevzatie

a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2

a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky, keďže úkony boli vykonané pri spoločnom zastupovaní

dvoch sťažovateľov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

predstavuje sumu 120,23 €, pri vykonaní dvoch úkonov právnej služby za dva spoločne

zastupované osoby by potom odmena predstavovala sumu 480,92 €, avšak po jej znížení

o 50 % aplikáciou § 13 ods. 2 vyhlášky ju ústavný súd ustálil na sumu 240,46 €. Paušálna

náhrada výdavkov (tzv. režijný paušál) bola priznaná za každý úkon právnej služby

v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 28,84 € (2 x 2 x 7,21 €), teda spolu v sume 269,30 €.

K tomu je potrebné pripočítať 20 % DPH t. j. 53,86 €, pretože advokát je platiteľom dane

z pridanej hodnoty.

Z uvedených dôvodov ústavný súd zaviazal okresný súd zaplatiť právnemu

zástupcovi sťažovateľov úhradu trov konania v celkovej sume 323,16 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2011