Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 141/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Daniela Švábyho

a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Štefana Ogurčáka na neverejnom zasadnutí 18. februára

2004 prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. M. K., bytom B. B., zastúpenej advokátom JUDr. O.

Z., Advokátska kancelária, L. M., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

právo Mgr. M. K., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48

ods. 2 .

2. Mgr. M. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk

(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný

vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Mgr. M. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 800 Sk

(slovom osemtisícosemsto slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava II povinný

vyplatiť advokátovi JUDr. O. Z., Advokátska kancelária, L. M., na jeho účet do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 20. augusta 2003 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť Mgr. M. K., bytom B. B., (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. O. Z., Advokátska kancelária, L. M., vo veci porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava II

(„ďalej aj „okresný súd“) v konaní o zaplatenie pôžičky 500 000 Sk s príslušenstvom

vedenom pod sp. zn. na ďalšie konanie.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala, aby ústavný súd okrem vyslovenia

porušenia práva, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručeného v čl. 48

ods. 2 prikázal okresnému súdu v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aby jej priznal primerané finančné

zadosťučinenie v sume 63 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

V rámci prípravy ústneho pojednávania sa na základe žiadosti ústavného súdu

k opodstatnenosti prijatej sťažnosti (ďalej len „sťažnosť“) písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: Okresný súd Bratislava II, zastúpený jeho poverenou predsedníčkou, vyjadrením

sp. zn. Spr. 2063/03 z 12. septembra 2003 a sťažovateľka, zastúpená svojím právnym

zástupcom, stanoviskom z 20. októbra 2003 doplneným 17. februára 2004 (v ktorom okrem

vyčíslenia trov konania navrhol, aby ústavný súd rozhodol na základe dôkazov

predložených účastníkmi „... bez potreby podrobného preštudovania spisu, nachádzajúceho

sa na okresnom súde ...“).

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa zákona o

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť

prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len

na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu dotknutého súdneho spisu.

II.

Ústavný súd 3. septembra 2003 požiadal okresný súd o predloženie súdneho spisu

sp. zn. . V odpovedi z 2. októbra 2003 okresný súd zdôvodnil nepredloženie

požadovaného spisu nutnosťou písomného vypracovania rozsudku (z 1. októbra 2003), jeho

doručenia účastníkom a vyčkaním na uplynutie lehoty na podanie odvolania.

Na opätovnú žiadosť ústavného súdu zo 7. januára 2004 okresný súd 23. januára

2004 oznámil, že vo veci bolo podané odvolanie a spis bude predložený Krajskému súdu

v Bratislave.

Vychádzajúc z doterajšieho priebehu konania vo veci sp. zn. zhodne

prezentovaného oboma účastníkmi konania v sťažnosti a aj vo vyjadrení okresného súdu

a následnom stanovisku právneho zástupcu sťažovateľky nepovažoval ústavný súd za

nevyhnutné zisťovať priebeh a stav konania nahliadnutím do predmetného súdneho spisu

a pri svojom rozhodovaní vychádzal z už uvedených písomných prejavov účastníkov

konania.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, ako aj z vyjadrení účastníkov

konania ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Sťažovateľka uviedla, že 6. decembra 2000 (podľa okresného súdu 12. decembra

2000) podala okresnému súdu žalobu o zaplatenie pôžičky 500 000 Sk s príslušenstvom.

Dňa 30. marca 2001 vyzval okresný súd sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý

sťažovateľka zaplatila 15. mája 2001.

Na 29. november 2001 bol vo veci stanovený termín pojednávania, ktorý sa z dôvodu

neúčasti odporcu a práceneneschopnosti zákonnej sudkyne (Mgr. A. Č.) odročil na neurčito.

Z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne na materskú dovolenku v apríli 2002 bola vec

sp. zn. pridelená na vybavenie sudkyni JUDr. G. S., ktorá však od januára 2003

nevykonávala funkciu sudcu z dôvodu jej pracovného pridelenia na Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky.

Po doriešení personálneho obsadenia okresného súdu bola vec pridelená zákonnej

sudkyni JUDr. A. S., ktorá určila vo veci termín pojednávania na 1. október 2003.

Na pojednávaní konanom 1. októbra 2003 rozhodol okresný súd rozsudkom,

proti ktorému bolo podané 25. novembra 2003 odvolanie.

III.

1. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa odseku 2 citovaného článku ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo

veci konal.

Podľa odseku 3 citovaného článku ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

Podľa „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom“.

2. Sťažovateľka žiadala vyslovenie porušenia vyššie označeného základného práva

zaručeného , prikázanie okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných

prieťahov, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 63 000 Sk a náhrady

trov jej právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

Okresný súd vo svojom vyššie citovanom vyjadrení k opodstatnenosti prijatej

sťažnosti vykonal chronologický prehľad jednotlivých procesných úkonov, doterajší priebeh

konania odôvodnil personálnymi problémami (pracovná neschopnosť a následný nástup

zákonnej sudkyne na materskú dovolenku, ako aj pridelením ďalšej sudkyne na výkon práce

na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) a konštatoval „... Z uvedeného je

zrejmé, že vo veci vznikli prieťahy v konaní, ktoré však majú výlučne objektívny charakter

a nevznikli subjektívnym zavinením konkrétneho sudcu“.

Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu

nenamietal pravdivosť tvrdení prednesených okresným súdom v jeho vyjadrení (týkajúcich

sa priebehu konania) a trval na dôvodoch uvedených v sťažnosti.

Sťažovateľka podala okresnému súdu viacnásobne (4. marca 2002, 5. júna 2002,

13. marca 2003) sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle príslušných ustanovení zákona

Slovenskej národnej rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,

štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe

súdov) v znení neskorších predpisov, no tieto neviedli k efektívnej náprave.

K sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľka pripojila odpoveď okresného súdu sp. zn.

Spr. 2013/02 zo 14. marca 2002 na jej sťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorej predseda

okresného súdu uviedol, že „... musím s poľutovaním konštatovať, že túto (sťažnosť)

považujem za dôvodnú...“, ako aj odpoveď okresného súdu sp. zn. Spr. 2063/03 zo

17. apríla 2003 na jej ďalšiu sťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorej (odpovedi) poverená

predsedníčka okresnému súdu konštatovala, že „... som vo veci zistila prieťahy v konaní ...“.

3. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma

vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa

týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Ústavný

súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľku (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií postupoval aj v danom prípade.

3. 1. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom posúdenia tejto sťažnosti

je konanie okresného súdu o vrátenie pôžičky, ktoré sa začalo v decembri 2000 a doteraz nie

je právoplatné ukončené. Okresný súd v danej veci určil dve pojednávania, z ktorých prvé

určené na 29. november 2001 bolo odročené na neurčito (z dôvodu neúčasti odporcu

a pracovnej neschopnosti sudkyne) a na druhom pojednávaní 1. októbra 2003 (prvom

realizovanom) bolo vo veci meritórne rozhodnuté v prospech sťažovateľky. Okresný súd

teda vo veci meritórne rozhodol (v dôsledku podaného odvolania rozhodnutie doteraz nie je

právoplatné) po dvoch rokoch a desiatich mesiacoch.

Ústavný súd zo skutočností uvádzaných okresným súdom nezistil v súčasnom štádiu

konania žiadnu takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver takej zložitosti posudzovanej

veci, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť doterajší priebeh konania o nej. Vyššie uvedené

rozhodnutie veci na jedinom pojednávaní v zásade len na základe prednesov účastníkov toto

konštatovanie ústavného súdu len potvrdzuje .

3. 2. Pokiaľ ide o „správanie“ sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd

nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri

posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. 3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej

občianskoprávnej veci, pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených dokumentov, ako aj zo

stanovísk účastníkov konania ústavný súd konštatoval prieťahy v období od

29. novembra 2001 (odročené pojednávanie) do 1. októbra 2003 (pojednávanie vo veci),

keď okresný súd nevykonal žiadne úkony smerujúce k rozhodnutiu v merite veci (resp. bol

nečinný) počas 22 mesiacov.

Okresný súd túto dobu nečinnosti, ktorá nebola vyvolaná správaním sťažovateľky,

ospravedlňoval rizikovou graviditou – nástupom zákonnej sudkyne na materskú dovolenku

a opakovanými personálnymi zmenami.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (pozri napr. rozhodnutie sp. zn. z 25. júna 2003

a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu). Takto napr. ústavný súd s ohľadom

na okolnosti danej veci neprihliadol pri skúmaní prieťahov na obdobie nečinnosti okresného

súdu počas dovolenky a práceneschopnosti zákonnej sudkyne v trvaní siedmich mesiacov

(), resp. počas práceneschopnosti vyvolanej rizikovou graviditou zákonnej

sudkyne a jej nástupom na materskú dovolenku (). V okolnostiach danej veci

bolo možné tento prieťah okresného súdu z tohto dôvodu ospravedlniť najdlhšie do apríla

2002.

Na ospravedlnenie nasledujúceho obdobia nečinnosti okresného súdu (až do

1. októbra 2003) však ústavný súd už ďalší ústavne relevantný dôvod nezistil. V tejto

súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. ), že nedostatočné personálne

obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by

mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým

účelom prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy

ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie

napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej

lehote. Z vyjadrenia zástupkyne okresného súdu nevyplýva prijatie takýchto opatrení

v súvislosti s uvádzanými personálnymi zmenami. Zistenú nečinnosť okresného súdu bolo

preto potrebné v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu považovať v dĺžke

jedného roka a piatich mesiacov za „zbytočný prieťah“ v zmysle .

Vzhľadom na vyššie uvedené ústavný súd vyslovil, že okresný súd v predmetnom

konaní porušil právo sťažovateľky, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov

zaručené v , tak ako to je uvedené v bode 1 tohto rozhodnutia.

4. S prihliadnutím na skutočnosť, že okresný súd vo veci meritórne rozhodol

1. októbra 2003, nepovažoval ústavný súd za potrebné prikázať okresnému súdu konať tak,

aby nedochádzalo k porušovaniu práva garantovaného v , ako sa to

sťažovateľka v petite svojej sťažnosti dožadovala.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu

nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia ak ústavný

súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné

právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala z dôvodu, že „Nerozhodnutím Okresného

súdu Bratislava II v danej veci po uvedenú dobu som ako podnikateľka stratila akúkoľvek

možnosť disponovať s uvedenými finančnými prostriedkami, ako aj s úrokmi, ktoré sa

odďaľovaním konania stále zvyšujú, a tým som stratila aj možnosť zúčastňovať sa na

obchodných transakciách, čím som začala strácať na dôveryhodnosti v obchodných

vzťahoch. Táto strata na dôveryhodnosti mala za následok poškodenie môjho dobrého mena

v obchodných stykoch“, finančné zadosťučinenie „ako náhradu nemajetkovej ujmy

vyjadrenej v peniazoch“ vo výške 63 000 Sk.

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy primerané

finančné zadosťučinenie, ktoré je peňažnou protihodnotou utrpenej nemajetkovej ujmy

(napr. ). Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia

vychádzal ústavný súd z ustanovenia a s prihliadnutím

na všetky okolnosti zakladajúce namietané porušenie označeného práva, ako aj na predmet

sporu v napadnutom občianskoprávnom súdnom konaní uznal podľa zásad spravodlivosti za

odôvodnené priznať sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v rozsahu 20 000 Sk.

V tejto súvislosti ústavný súd nemohol prihliadnuť na tvrdenie sťažovateľky, že

„Nerozhodnutím (...) stratila akúkoľvek možnosť disponovať s uvedeným finančnými

prostriedkami, ako aj s úrokmi, ktoré sa odďaľovaním konania stále zvyšujú, a tým som

stratila aj možnosť zúčastňovať sa na obchodných transakciách, čím som začala strácať na

dôveryhodnosti v obchodných vzťahoch“. Ústavný súd totiž pri úvahe o výške primeraného

finančného zadosťučinenia nemôže v žiadnom prípade špekulovať o tom, s akým

výsledkom posudzované súdne konanie môže skončiť (mutatis mutandis , I. ÚS

146/03).

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu odmeny právneho zástupcu za dva úkony

právnej pomoci, a to prevzatie a prípravu zastúpenia, ako aj spísanie sťažnosti ústavnému

súdu. Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej

pomoci vo výške 8 800 Sk (za jeden úkon 4 270 Sk a režijný paušál 128 Sk), ktoré ústavný

súd zaviazal okresný súd uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľky.

Keďže sťažovateľka v konaní uspela, ústavný súd dospel k záveru, že v danom

prípade je odôvodnená aplikácia ustanovenia a že

požadovaná náhrada trov právneho zastúpenia zodpovedá platným právnym predpisom

(§ 13 ods. 8, § 16 a § 18 s aplikáciou § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb).

7. Vzhľadom na ustanovenie , podľa ktorého proti rozhodnutiu

ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou

rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom

konania.

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2004