Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 128/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. júna 2003

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. K. M., K., vo veci porušenia jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Košice – okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. K. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna 2003

doručená sťažnosť Ing. K. M., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Košice –

okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažovateľ

okrem vyslovenia porušenia označeného práva žiadal prikázať konať a rozhodnúť „čo

najrýchlejšie“ vo veci a priznať mu primerané finančné zadosťučinenie „v sume 10.000.000

Sk“.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 4. júla 2000 Okresnému súdu

Košice I návrh na ochranu osobnosti, ktorý bol zapísaný pod sp. zn. , a zároveň

s ním podal aj žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku a o ustanovenie zástupcu

v konaní. Podaním zo 16. októbra 2002 doplnil návrh o ďalšieho „odporcu“. „Dôvodom

bola chýbajúca právna subjektivita na strane odporcu v prvom rade“. Po tom, čo uznesením

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. -21 z 30. mája 2001

bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. -16 z 15. februára 2001

o zastavení konania z dôvodu nesprávneho označenia odporcu a vec bola vrátená súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie, krajský súd z dôvodu rozhodnutia o vylúčení sudcov

Okresného súdu Košice I z prejednávania a rozhodovania tejto veci (keďže sťažovateľ

v inom konaní podal žalobu proti Okresnému súdu Košice I a jeho predsedovi) svojím

uznesením č. k. -30 z 28. januára 2002 vec sp. zn. prikázal

okresnému súdu (t. j. Okresnému súdu Košice – okolie), ktorému z tohto dôvodu bola vec

postúpená 15. apríla 2002 a je odvtedy vedená v konaní pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ďalej vyplýva, že okresný súd v súvislosti so

žiadosťou sťažovateľa o oslobodenie od platenie súdneho poplatku ho listom z 12. augusta

2002 vyzval na preukázanie osobných a majetkových pomerov, na ktorý sťažovateľ

reagoval 6. novembra 2002 tým, že okresnému súdu podal vyplnené príslušné tlačivo.

Následne okresný súd svojím listom z 20. januára 2003 opakovane žiadal sťažovateľa

o „oznámenie rodinných pomerov“, na ktorý sťažovateľ odpovedal listom z 10. marca 2003.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde)].

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy,

ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané

niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na

také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (, , ).

Podľa názoru ústavného súdu postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

po prevzatí veci na základe jej prikázania najvyšším súdom (15. apríla 2002)

doteraz nemožno na základe skutočností uvedených v sťažnosti považovať za taký, ktorý by

bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle . Okresný

súd opakovane vyzval sťažovateľa (12. augusta 2002 a 20. januára 2003) na odstránenie vád

jeho procesného návrhu, ktorého posúdenie okresným súdom je predpokladom prejednania

a rozhodnutia vo veci samej, pričom sťažovateľ na výzvy okresného súdu reagoval

s oneskorením (6. novembra 2002 a 10. marca 2003), ktoré samo osebe predĺžilo konanie,

na ktoré sa predmetnou sťažnosťou sťažuje. Nedostatky procesných návrhov, o ktorých je

podľa príslušných procesných kódexov (napr. ) všeobecný

súd povinný rozhodnúť ešte pred vlastným prejednaním a rozhodnutím o merite veci, sú

okolnosťou, na ktorú ústavný súd musí prihliadať pri posudzovaní tvrdenia o porušení

základného práva podľa , pretože takáto okolnosť v zásade bráni súdu

konať a rozhodnúť vo veci samej, a tým splniť účel tohto základného práva, ktorým je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu.

S ohľadom na tieto skutočnosti neprichádza teda do úvahy, aby ústavný súd

namietaný postup všeobecného súdu mohol po prijatí návrhu na ďalšie konanie kvalifikovať

ako porušenie tohto základného práva sťažovateľa. Sťažnosť sťažovateľa bola z týchto

dôvodov podľa odmietnutá ako zjavne

neopodstatnená.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2003