Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 96 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (101)I. ÚS 128/03
PDF · 103.99 KB
No categories available
I. ÚS 128/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. júna 2003
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. K. M., K., vo veci porušenia jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Košice – okolie v konaní vedenom pod sp. zn.
11 C 154/02 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. K. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna 2003
doručená sťažnosť Ing. K. M., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice –
okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 154/02. Sťažovateľ
okrem vyslovenia porušenia označeného práva žiadal prikázať konať a rozhodnúť „čo
najrýchlejšie“ vo veci a priznať mu primerané finančné zadosťučinenie „v sume 10.000.000
Sk“.
Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 4. júla 2000 Okresnému súdu
Košice I návrh na ochranu osobnosti, ktorý bol zapísaný pod sp. zn. 25 C 308/00, a zároveň
s ním podal aj žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku a o ustanovenie zástupcu
v konaní. Podaním zo 16. októbra 2002 doplnil návrh o ďalšieho „odporcu“. „Dôvodom
bola chýbajúca právna subjektivita na strane odporcu v prvom rade“. Po tom, čo uznesením
Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 13 Co 125/01-21 z 30. mája 2001
bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 25 C 308/00-16 z 15. februára 2001
o zastavení konania z dôvodu nesprávneho označenia odporcu a vec bola vrátená súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, krajský súd z dôvodu rozhodnutia o vylúčení sudcov
Okresného súdu Košice I z prejednávania a rozhodovania tejto veci (keďže sťažovateľ
v inom konaní podal žalobu proti Okresnému súdu Košice I a jeho predsedovi) svojím
uznesením č. k. 13 Nc 2/02-30 z 28. januára 2002 vec sp. zn. 25 C 308/00 prikázal
okresnému súdu (t. j. Okresnému súdu Košice – okolie), ktorému z tohto dôvodu bola vec
postúpená 15. apríla 2002 a je odvtedy vedená v konaní pod sp. zn. 11 C 154/02.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh ďalej vyplýva, že okresný súd v súvislosti so
žiadosťou sťažovateľa o oslobodenie od platenie súdneho poplatku ho listom z 12. augusta
2002 vyzval na preukázanie osobných a majetkových pomerov, na ktorý sťažovateľ
reagoval 6. novembra 2002 tým, že okresnému súdu podal vyplnené príslušné tlačivo.
Následne okresný súd svojím listom z 20. januára 2003 opakovane žiadal sťažovateľa
o „oznámenie rodinných pomerov“, na ktorý sťažovateľ odpovedal listom z 10. marca 2003.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde)].
Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy,
ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané
niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na
predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na
také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).
Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02).
Podľa názoru ústavného súdu postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
11 C 154/02 po prevzatí veci na základe jej prikázania najvyšším súdom (15. apríla 2002)
doteraz nemožno na základe skutočností uvedených v sťažnosti považovať za taký, ktorý by
bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Okresný
súd opakovane vyzval sťažovateľa (12. augusta 2002 a 20. januára 2003) na odstránenie vád
jeho procesného návrhu, ktorého posúdenie okresným súdom je predpokladom prejednania
a rozhodnutia vo veci samej, pričom sťažovateľ na výzvy okresného súdu reagoval
s oneskorením (6. novembra 2002 a 10. marca 2003), ktoré samo osebe predĺžilo konanie,
na ktoré sa predmetnou sťažnosťou sťažuje. Nedostatky procesných návrhov, o ktorých je
podľa príslušných procesných kódexov (napr. Občianskeho súdneho poriadku) všeobecný
súd povinný rozhodnúť ešte pred vlastným prejednaním a rozhodnutím o merite veci, sú
okolnosťou, na ktorú ústavný súd musí prihliadať pri posudzovaní tvrdenia o porušení
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože takáto okolnosť v zásade bráni súdu
konať a rozhodnúť vo veci samej, a tým splniť účel tohto základného práva, ktorým je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu.
S ohľadom na tieto skutočnosti neprichádza teda do úvahy, aby ústavný súd
namietaný postup všeobecného súdu mohol po prijatí návrhu na ďalšie konanie kvalifikovať
ako porušenie tohto základného práva sťažovateľa. Sťažnosť sťažovateľa bola z týchto
dôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutá ako zjavne
neopodstatnená.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. júna 2003