Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 59 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (64)IV. ÚS 576/2020
PDF · 483.74 KB
No categories available
IV. ÚS 576/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. novembra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša
a Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, ,
, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tdo 1/2016 a takto
rozhodol:
1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára
2019 doručená a 22. marca 2019 doplnená ústavná sťažnosť ,
, (ďalej
len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tdo 1/2016 (ďalej len „napadnuté
konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 To 3/2014 z 11. februára 2014 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3 T 51/2013 zo 6. decembra 2013 dovolanie,
ktoré bolo prostredníctvom Okresného súdu Zvolen predložené najvyššiemu súdu
29. januára 2015. Podaním ustanovenej právnej zástupkyne sťažovateľa pre dovolacie
konanie JUDr. Lucie Dvorskej z 11. januára 2019 sťažovateľ namietal prieťahy v postupe
najvyššieho súdu v dovolacom konaní a postupom podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o súdoch“) a postupom podľa § 55 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z.
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) sa domáhal
„preskúmať, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní a žiada o odstránenie
zistených nedostatkov. Pokiaľ ide vytýkané nedostatky odsúdeným v predmetnej sťažnosti,
odsúdený žiada, aby došlo k zjednaniu nápravy a to konaním a rozhodnutím dovolacieho
súdu o dovolaní odsúdeného.“.
2.1 Predsedníčka najvyššieho súdu listom sp. zn. Spr 147/2019 z 15. februára 2019
sťažovateľovi podľa § 66 zákona o súdoch odpovedala.
2.2 Sťažovateľova argumentácia je rozdelená do dvoch rovín. V prvej rovine
sťažovateľ namieta prieťahy v napadnutom konaní najvyššieho súdu a v druhej rovine
predstavuje svoj právny názor, podľa ktorého mal najvyšší súd o jeho žiadosti z 11. januára
2019 rozhodnúť postupom podľa § 55 ods. 5, a teda vydať uznesenie podľa § 55 ods. 5
písm. b) Trestného poriadku, čo však neučinil, a tak mal konať v rozpore s Trestným
poriadkom.
3. Na podklade uvedeného sťažovateľ v petite podanej ústavnej sťažnosti navrhol,
aby ústavný súd takto nálezom rozhodol:
„1. Základné právo ... na súdnu ochranu spravodlivé súdne konanie
a prístup k súdu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a základné právo na prejednanie veci
v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov zaručených čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6
ods. 1 Dohovoru nečinnosťou a prieťahmi v konaní v podanom dovolaní a jeho doplnení na
Najvyššom súde vedenom pod spisovou značkou 4 Tdo/1/2016 porušené bolo.
2. Najvyššiemu súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 4 Tdo/1/2016 prikázal konať bez
zbytočných prieťahov.
3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie, ktoré mu bude
vyplatené do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vo výške 15.000 Eur.“
3.1 V doplnení podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ doplnil petit takto:
„1. Základné právo na prejednanie veci v primeranej lehote a bez zbytočných
prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Najvyššieho
súdu SR v konaní o sťažnosti zo dňa : 11.01.2019. sp. zn. 4 Tdo 1/2016 porušené bolo.
2. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 15.000 Eur, ktoré
mu je Najvyšší súd SR. Povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
4. Vec napadla ústavnému súdu 5. februára 2019 a bola pôvodne pridelená sudcovi
spravodajcovi Lajosovi Mészárosovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie
sudcu ústavného súdu. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu
Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku
č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola táto vec prerozdelená
náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená
sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce je
na konanie vo veci príslušný štvrtý senát ústavného súdu v zložení Miroslav Duriš
(predseda senátu) a sudcovia Ladislav Duditš a Libor Duľa.
II.
Právomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
a relevantná zákonná úprava
5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. S účinnosťou od 1. marca 2019
upravuje konanie pred ústavným súdom zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
10. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z tohto vyplýva, že právne
východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú
vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.
11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, rovnako tak aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v ich
všeobecnom poňatí je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96,
I. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97, I. ÚS 10/98, I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 89/02,
I. ÚS 47/03, IV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane
zdôraznil, že čl. 48 ods. 2 ústavy, obdobne tak aj čl. 6 ods. 1 dohovoru v relevantnej časti
ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý vyjadruje predovšetkým
záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku
prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti (PL. ÚS 25/01).
12. Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru opakovane
konštatuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01,
I. ÚS 27/02, I. ÚS 66/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 61/03, I. ÚS 92/03, I. ÚS 154/03,
I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05, III. ÚS 372/09).
Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí
zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 35/01, I. ÚS 42/01,
III. ÚS 91/04, III. ÚS 59/05, III. ÚS 103/05). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd
spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom
ovplyvnili dĺžku súdneho konania (I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).
13. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, alebo konanie ako celok zodpovedá dobou
svojho trvania času, v ktorom je možné jeho uzavretie spravidla očakávať (porov.
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Libanský proti Českej republike
či Králiček proti Českej republike), nevyslovil porušenie základného práva zaručeného
v tomto článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď
nevyhovel (I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 17/01,
I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04,
IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
14. Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo
strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva
na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti
súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy
pri výkone súdnictva.
Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu,
ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 63 ods. 2 zákona o súdoch sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda
súdu vyššieho stupňa.
Podľa § 64 ods. 1 zákona o súdoch účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej
veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania,
a odstránenie zistených nedostatkov.
Podľa § 64 ods. 2 zákona o súdoch orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný
na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to na riadne vybavenie
sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti ktorým sťažnosť
smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti.
Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí,
že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov,
a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.
Podľa § 66 zákona o súdoch o spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach
na odstránenie zistených nedostatkov musí byť sťažovateľ upovedomený písomne. To
neplatí, ak sťažovateľ na písomnom upovedomení netrvá alebo ak sťažovateľ zomrel, stal sa
nezvestným alebo je pre trvalý pobyt v cudzine nedosiahnuteľný.
Podľa § 67 ods. 1 zákona o súdoch ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú
podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže požiadať do 30 dní
od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný,
a) predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu,
b) ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu a predsedom
Špecializovaného trestného súdu.
Podľa § 67 ods. 2 zákona o súdoch na prešetrenie vybavenia sťažnosti sa primerane
použijú ustanovenia tohto zákona o vybavovaní sťažností.
Podľa § 67 ods. 3 zákona o súdoch žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti sa
spoplatňuje podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 55 ods. 1 Trestného poriadku pri vykonávaní úkonov trestného konania
musia orgány činné v trestnom konaní, súd a osoby príslušné vykonávať úkony trestného
konania zaobchádzať s osobami zúčastnenými na úkone tak, ako to vyžaduje účel trestného
konania; vždy sa musí rešpektovať ich dôstojnosť a ich ústavou zaručené základné práva
a slobody.
Podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku ak je dôvodný predpoklad, že došlo
k prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia
alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať
prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú
lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí
bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom
a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.
Podľa § 55 ods. 4 Trestného poriadku ak súd urobí úkony trestného konania uvedené
v sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich pracovných dní po jej obdržaní a informuje o tom
sťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento
sťažovateľ v priebehu piatich pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási,
že na svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. O tom ho treba poučiť.
Podľa § 55 ods. 5 Trestného poriadku o sťažnosti pre nečinnosť uvedenej v odseku 3
musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak
a) zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne,
b) je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu
na uskutočnenie namietaného úkonu.
Podľa § 55 ods. 6 Trestného poriadku proti rozhodnutiu podľa odseku 5 sťažnosť nie
je prípustná.
III.
16. Predsedníčka najvyššieho súdu listom sp. zn. Spr 147/2019 z 15. februára 2019
sťažovateľovi oznámila tieto skutočnosti:
«Dovolanie Vášho klienta z 19. septembra 2014 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky prvý krát predložené na rozhodnutie 29. januára 2015 a elektronickou podateľňou
pridelené na vybavenie senátu 4T pod sp. zn. 4Tdo/7/2015. V tom čase riadiaci predseda
senátu JUDr. Bdžoch vrátil vec 9. februára 2015 okresnému súdu, ako predčasne
predloženú, z dôvodov, že nebolo rozhodnuté o sťažnosti obvineného proti uzneseniu
o trovách konania a že dovolanie nebolo doručené poškodenému.
Dovolanie bolo opätovne predložené najvyššiemu súdu 25. júna 2015; 9. júla 2015
vrátil predseda senátu vec opätovne okresnému súdu, ako predčasne predloženú,
s pokynom, aby obvinený v dovolaní konkretizoval „nezákonné vykonanie dôkazov“
a „neodstránenie rozporov“.
Dovolanie bolo v poradí tretí krát predložené na rozhodnutie najvyššiemu súdu
8. januára 2016. Keďže medzičasom obvinený podal návrh na obnovu konania, predseda
dovolacieho senátu vrátil spis 15. júna 2016 okresnému súdu, ako predčasne predložený
z dôvodu, že je potrebné rozhodnúť o návrhu obvineného na obnovu konania.
Uznesením Okresného súdu Zvolen z 15. februára 2017 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. júna 2017 bol návrh obvineného na obnovu
konania zamietnutý; spis bol následne 6. októbra 2017 predložený najvyššiemu súdu na
rozhodnutie o dovolaní. Dňa 7. novembra 2017 bol spis opätovne vrátený okresnému súdu
s nariadením, aby rozhodol o žiadosti obvineného o ustanovenie iného obhajcu a 27. júna
2018 bol vrátený späť najvyššiemu súdu.
JUDr. Piovartsy následne vec predložil senátu 6T so svojou „námietkou zaujatosti“
na rozhodnutie o jeho vylúčení. Uznesením z 12. septembra 2018, sp. zn. 6 Ndt 24/2018,
bolo rozhodnuté o vylúčení JUDr. Piovartsyho z vykonávania úkonov trestného konania
v predmetnej veci a preto riadiaci predseda senátu JUDr. Farkaš dovolanie Vášho klienta
28. januára 2019 pridelil členke senátu 4T JUDr. Dane Wänkeovej s pokynom na urýchlené
konanie.
Aj keď v súčasnosti v konaní 4Tdo/l/2016 k zbytočným prieťahom už nedochádza, za
tie, ktoré boli už spôsobené predtým sa Vám a Vášmu klientovi ospravedlňujem.»
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
IV.A K otázke postupu podľa § 55 ods. 5 Trestného poriadku najvyšším súdom
17. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného
práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej
ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,
I. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).
18. Posúdením tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ
podal podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť na prieťahy v postupe najvyššieho súdu
v napadnutom konaní. Predsedníčka najvyššieho súdu sťažovateľovi listom sp. zn.
Spr 147/2019 z 15. februára 2019 odpovedala, čím tak splnila svoju zákonnú povinnosť
vyplývajúcu jej z § 66 zákona o súdoch, pričom sťažovateľa aj informovala, že vec bola
napokon pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Dane Wänkeovej s pokynom na urýchlené
konanie. Takto bol sťažovateľ upovedomený aj o prijatých opatreniach podľa § 64 ods. 3
zákona o súdoch.
18.1 Súčasťou sťažovateľom predostretej argumentácie bol aj postup podľa § 55
ods. 3 Trestného poriadku, pričom sťažovateľ najvyššiemu súdu vytkol, že tento
nepostupoval podľa § 55 ods. 5 písm. b) Trestného poriadku. Postup podľa § 55 ods. 5
písm. a) alebo b) Trestného poriadku možný nebol, keďže v zmysle právnej úpravy niet
vyššej súdnej inštancie v sústave všeobecného súdnictva ako najvyššieho súdu (nemá
procesne nadriadený súd). Ak teda niet vyššej súdnej inštancie, ako je najvyšší súd,
nemohol najvyšší súd prikázať sám sebe konať. Výnimka je prípustná len vtedy, ak osobitné
ustanovenie zákona stavia iný senát (v tomto prípade najvyššieho súdu) výslovne alebo
z povahy veci do pozície nadriadeného súdu [§ 32 ods. 5 písm. d), § 185 ods. 2 a 3, resp.
§ 377 Trestného poriadku, ak je odvolacím súdom najvyšší súd]. Ustanovenie § 55 ods. 3
až 6 Trestného poriadku je teda vo vzťahu k najvyššiemu súdu nepoužiteľné. Navyše
sťažovateľ sa posúdením tejto otázky vo svojej argumentácii nezaoberá.
18.2 V dôsledku tohto záveru ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona
o ústavnom súde odmieta sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť pre porušenie základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako zjavne neopodstatnenú.
18.3 Vo vzťahu k námietke porušenia práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
ústavný súd uvádza, že procesné garancie čl. 6 dohovoru sa zásadne vzťahujú na konania,
v ktorých sa rozhoduje o oprávnenosti trestného obvinenia osoby alebo o jej občianskych
právach a záväzkoch. Postup predsedu súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch a podľa
§ 55 Trestného poriadku, nie je rozhodovaním o oprávnenosti trestného obvinenia proti
sťažovateľovi, v dôsledku čoho tak aplikácia čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti týkajúcej sa práva
na spravodlivé súdne konanie neprichádza do úvahy (v rozsudku Európskeho súdu
pre ľudské práva vo veci Kudla proti Poľsku z 26. 10. 2000 súd vyslovil, že hoci spôsob,
akým sa aplikuje čl. 6 dohovoru vo vzťahu k odvolacím alebo kasačným súdom, závisí
od konkrétnych okolností každého prípadu, bezpochyby odvolacie alebo kasačné konanie
patrí do pôsobnosti čl. 6 dohovoru). V dôsledku tohto ústavný súd podľa § 56 ods. 2
písm. g) zákona o ústavnom súde odmieta sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť
pre porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ako zjavne
neopodstatnenú.
IV.B K prieťahom v postupe najvyššieho súdu v napadnutom (dovolacom)
konaní
19. Ústavný súd konštatuje, že je pravdou, že dovolanie bolo po prvýkrát predložené
najvyššiemu súdu 29. januára 2015. V ďalšom postupe však najvyšší súd celkovo vec vrátil
prvostupňovému Okresnému súdu Zvolen 9. februára 2015, 9. júla 2015, 15. júna 2016,
7. novembra 2017, teda celkovo štyrikrát, keď prieťahy v konaní by mohli prichádzať
do úvahy len vo vzťahu k predkladajúcemu Okresnému súdu Zvolen (bez takej konštatácie
vo vzťahu k jednotlivostiam postupu pri opakovanom predkladaní veci komplikovanom
podaním návrhu na obnovu konania). Po tom, ako bola vec naposledy predložená
najvyššiemu súdu 27. júna 2018, zákonný sudca JUDr. Piovartsy bol vylúčený
z rozhodovania v tejto veci a vec bola napokon predložená zákonnej sudkyni JUDr. Dane
Wänkeovej 28. januára 2019. Zhodnotením postupu najvyššieho súdu v napadnutom konaní
v čase od 27. júna 2018 do času podania ústavnej sťažnosti ústavný súd konštatuje,
že nemožno v napadnutom konaní uvažovať o takých prieťahoch, ktorých intenzita by
po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie umožňovala ústavnému súdu
dospieť k záveru o porušení sťažovateľom označených práv. K uvedenému záveru ústavný
súd dospel aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax a judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžka súdneho konania na jednom
stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen
proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku,
rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66).
19.1 Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje aj na okolnosť, že 28. januára
2019 bola vec pridelená JUDr. Dane Wänkeovej, členke senátu 4 T, „s pokynom
na urýchlené konanie“, čo sa prejavilo aj v postupe najvyššieho súdu, ktorý o sťažovateľom
podanom dovolaní rozhodol uznesením sp. zn. 4 Tdo 1/2016 z 20. februára 2019 (teda tesne
po podaní ústavnej sťažnosti) a predmetný spisový materiál vrátil 11. marca 2019
Okresnému súdu Zvolen.
19.2 V dôsledku tohto záveru ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona
o ústavnom súde odmieta sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť pre porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho
súdu v napadnutom konaní ako zjavne neopodstatnenú (vo vzťahu k naostatok označenému
referenčnému ustanoveniu navyše s tým, že ide o dovolacie konanie a právna neistota
sťažovateľa bola už odstránená právoplatným skončením veci, keď v štádiu konania
o mimoriadnom opravnom prostriedku je tiež z pohľadu prieťahov chránený, avšak
vnútroštátnou právnou úpravou).
IV.C K návrhu sťažovateľa na ustanovenie právneho zástupcu v konaní
pred ústavným súdom
20. Sťažovateľ požiadal v tomto konaní o svojej ústavnej sťažnosti o ustanovenie
právneho zástupcu ústavným súdom.
20.1 Navrhovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní
pred ústavným súdom, možno ustanoviť právneho zástupcu za kumulatívneho splnenia
dvoch podmienok, a to (1) ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a (2) nejde
o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (§ 37 ods. 1 zákona
o ústavnom súde).
20.2 Odhliadnuc od prípadného splnenia prvej podmienky, ktoré nebolo
pred ústavným súdom žiadnym spôsobom preukázané, ústavný súd poukazuje
na skutočnosť, že v tomto prípade už na prvý pohľad nie je splnená druhá podmienka
na vyhovenie žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom,
keďže na základe už uvedeného ide u sťažovateľa o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku
na ochranu ústavnosti.
20.3 Ústavný súd preto žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu
v tomto konaní nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia).
21. V závere ústavný súd dodáva, že vzhľadom na to, že vyhodnotil ústavnú sťažnosť
sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími
v nej obsiahnutými návrhmi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. novembra 2020
Miroslav Duriš predseda senátu