Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 576/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša

a Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, ,

, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára

2019 doručená a 22. marca 2019 doplnená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej

len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 11. februára 2014 v spojení

s rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo 6. decembra 2013 dovolanie,

ktoré bolo prostredníctvom Okresného súdu Zvolen predložené najvyššiemu súdu

29. januára 2015. Podaním ustanovenej právnej zástupkyne sťažovateľa pre dovolacie

konanie JUDr. Lucie Dvorskej z 11. januára 2019 sťažovateľ namietal prieťahy v postupe

najvyššieho súdu v dovolacom konaní a postupom podľa

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o súdoch“) a postupom podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sa domáhal

„preskúmať, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní a žiada o odstránenie

zistených nedostatkov. Pokiaľ ide vytýkané nedostatky odsúdeným v predmetnej sťažnosti,

odsúdený žiada, aby došlo k zjednaniu nápravy a to konaním a rozhodnutím dovolacieho

súdu o dovolaní odsúdeného.“.

2.1 Predsedníčka najvyššieho súdu listom sp. zn. Spr 147/2019 z 15. februára 2019

sťažovateľovi podľa § 66 zákona o súdoch odpovedala.

2.2 Sťažovateľova argumentácia je rozdelená do dvoch rovín. V prvej rovine

sťažovateľ namieta prieťahy v napadnutom konaní najvyššieho súdu a v druhej rovine

predstavuje svoj právny názor, podľa ktorého mal najvyšší súd o jeho žiadosti z 11. januára

2019 rozhodnúť postupom podľa § 55 ods. 5, a teda vydať uznesenie podľa § 55 ods. 5

písm. b) , čo však neučinil, a tak mal konať v rozpore s Trestným

poriadkom.

3. Na podklade uvedeného sťažovateľ v petite podanej ústavnej sťažnosti navrhol,

aby ústavný súd takto nálezom rozhodol:

„1. Základné právo ... na súdnu ochranu spravodlivé súdne konanie

a prístup k súdu zaručené SR a základné právo na prejednanie veci

v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov zaručených SR a

ods. 1 Dohovoru nečinnosťou a prieťahmi v konaní v podanom dovolaní a jeho doplnení na

Najvyššom súde vedenom pod spisovou značkou porušené bolo.

2. Najvyššiemu súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. prikázal konať bez

zbytočných prieťahov.

3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie, ktoré mu bude

vyplatené do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vo výške 15.000 Eur.“

3.1 V doplnení podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ doplnil petit takto:

„1. Základné právo na prejednanie veci v primeranej lehote a bez zbytočných

prieťahov zaručené SR a Dohovoru... postupom Najvyššieho

súdu SR v konaní o sťažnosti zo dňa : 11.01.2019. sp. zn. porušené bolo.

2. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 15.000 Eur, ktoré

mu je Najvyšší súd SR. Povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

4. Vec napadla ústavnému súdu 5. februára 2019 a bola pôvodne pridelená sudcovi

spravodajcovi Lajosovi Mészárosovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie

sudcu ústavného súdu. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku

č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola táto vec prerozdelená

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená

sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce je

na konanie vo veci príslušný štvrtý senát ústavného súdu v zložení Miroslav Duriš

(predseda senátu) a sudcovia Ladislav Duditš a Libor Duľa.

II.

Právomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a relevantná zákonná úprava

5. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. S účinnosťou od 1. marca 2019

upravuje konanie pred ústavným súdom o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. (ďalej len „“).

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obsahom

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (, ). Z tohto vyplýva, že právne

východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú

vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , rovnako tak aj práva podľa dohovoru vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v ich

všeobecnom poňatí je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (, ,

, , , , , , ,

, , ). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane

zdôraznil, že , obdobne tak aj dohovoru v relevantnej časti

ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý vyjadruje predovšetkým

záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku

prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti ().

12. Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného

práva podľa , resp. práva podľa dohovoru opakovane

konštatuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , resp. práva podľa dohovoru (, ,

, , , , , ,

, , , , , ).

Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, resp. práva podľa dohovoru (, ,

, , ). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd

spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom

ovplyvnili dĺžku súdneho konania (, , ).

13. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , alebo konanie ako celok zodpovedá dobou

svojho trvania času, v ktorom je možné jeho uzavretie spravidla očakávať (porov.

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Libanský proti Českej republike

či Králiček proti Českej republike), nevyslovil porušenie základného práva zaručeného

v tomto článku (, , ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (,

, , , , , ,

, , ).

14. Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo

strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva

na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti

súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy

pri výkone súdnictva.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu,

ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 63 ods. 2 zákona o súdoch sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda

súdu vyššieho stupňa.

Podľa § 64 ods. 1 zákona o súdoch účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej

veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania,

a odstránenie zistených nedostatkov.

Podľa § 64 ods. 2 zákona o súdoch orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný

na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to na riadne vybavenie

sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti ktorým sťažnosť

smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti.

Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí,

že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov,

a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.

Podľa § 66 zákona o súdoch o spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach

na odstránenie zistených nedostatkov musí byť sťažovateľ upovedomený písomne. To

neplatí, ak sťažovateľ na písomnom upovedomení netrvá alebo ak sťažovateľ zomrel, stal sa

nezvestným alebo je pre trvalý pobyt v cudzine nedosiahnuteľný.

Podľa § 67 ods. 1 zákona o súdoch ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú

podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže požiadať do 30 dní

od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný,

a) predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu,

b) ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu a predsedom

Špecializovaného trestného súdu.

Podľa § 67 ods. 2 zákona o súdoch na prešetrenie vybavenia sťažnosti sa primerane

použijú ustanovenia tohto zákona o vybavovaní sťažností.

Podľa § 67 ods. 3 zákona o súdoch žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti sa

spoplatňuje podľa osobitného zákona.

15. Podľa pri vykonávaní úkonov trestného konania

musia orgány činné v trestnom konaní, súd a osoby príslušné vykonávať úkony trestného

konania zaobchádzať s osobami zúčastnenými na úkone tak, ako to vyžaduje účel trestného

konania; vždy sa musí rešpektovať ich dôstojnosť a ich zaručené základné práva

a slobody.

Podľa ak je dôvodný predpoklad, že došlo

k prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia

alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať

prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú

lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí

bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom

a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.

Podľa ak súd urobí úkony trestného konania uvedené

v sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich pracovných dní po jej obdržaní a informuje o tom

sťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento

sťažovateľ v priebehu piatich pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási,

že na svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. O tom ho treba poučiť.

Podľa o sťažnosti pre nečinnosť uvedenej v odseku 3

musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak

a) zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne,

b) je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu

na uskutočnenie namietaného úkonu.

Podľa proti rozhodnutiu podľa odseku 5 sťažnosť nie

je prípustná.

III.

16. Predsedníčka najvyššieho súdu listom sp. zn. Spr 147/2019 z 15. februára 2019

sťažovateľovi oznámila tieto skutočnosti:

«Dovolanie Vášho klienta z 19. septembra 2014 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky prvý krát predložené na rozhodnutie 29. januára 2015 a elektronickou podateľňou

pridelené na vybavenie senátu 4T pod sp. zn. . V tom čase riadiaci predseda

senátu JUDr. Bdžoch vrátil vec 9. februára 2015 okresnému súdu, ako predčasne

predloženú, z dôvodov, že nebolo rozhodnuté o sťažnosti obvineného proti uzneseniu

o trovách konania a že dovolanie nebolo doručené poškodenému.

Dovolanie bolo opätovne predložené najvyššiemu súdu 25. júna 2015; 9. júla 2015

vrátil predseda senátu vec opätovne okresnému súdu, ako predčasne predloženú,

s pokynom, aby obvinený v dovolaní konkretizoval „nezákonné vykonanie dôkazov“

a „neodstránenie rozporov“.

Dovolanie bolo v poradí tretí krát predložené na rozhodnutie najvyššiemu súdu

8. januára 2016. Keďže medzičasom obvinený podal návrh na obnovu konania, predseda

dovolacieho senátu vrátil spis 15. júna 2016 okresnému súdu, ako predčasne predložený

z dôvodu, že je potrebné rozhodnúť o návrhu obvineného na obnovu konania.

Uznesením Okresného súdu Zvolen z 15. februára 2017 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. júna 2017 bol návrh obvineného na obnovu

konania zamietnutý; spis bol následne 6. októbra 2017 predložený najvyššiemu súdu na

rozhodnutie o dovolaní. Dňa 7. novembra 2017 bol spis opätovne vrátený okresnému súdu

s nariadením, aby rozhodol o žiadosti obvineného o ustanovenie iného obhajcu a 27. júna

2018 bol vrátený späť najvyššiemu súdu.

JUDr. Piovartsy následne vec predložil senátu 6T so svojou „námietkou zaujatosti“

na rozhodnutie o jeho vylúčení. Uznesením z 12. septembra 2018, sp. zn. ,

bolo rozhodnuté o vylúčení JUDr. Piovartsyho z vykonávania úkonov trestného konania

v predmetnej veci a preto riadiaci predseda senátu JUDr. Farkaš dovolanie Vášho klienta

28. januára 2019 pridelil členke senátu 4T JUDr. Dane Wänkeovej s pokynom na urýchlené

konanie.

Aj keď v súčasnosti v konaní 4Tdo/l/2016 k zbytočným prieťahom už nedochádza, za

tie, ktoré boli už spôsobené predtým sa Vám a Vášmu klientovi ospravedlňujem.»

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

IV.A K otázke postupu podľa najvyšším súdom

17. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (,

, , , , ).

18. Posúdením tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ

podal podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť na prieťahy v postupe najvyššieho súdu

v napadnutom konaní. Predsedníčka najvyššieho súdu sťažovateľovi listom sp. zn.

Spr 147/2019 z 15. februára 2019 odpovedala, čím tak splnila svoju zákonnú povinnosť

vyplývajúcu jej z § 66 zákona o súdoch, pričom sťažovateľa aj informovala, že vec bola

napokon pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Dane Wänkeovej s pokynom na urýchlené

konanie. Takto bol sťažovateľ upovedomený aj o prijatých opatreniach podľa § 64 ods. 3

zákona o súdoch.

18.1 Súčasťou sťažovateľom predostretej argumentácie bol aj postup podľa § 55

ods. 3 , pričom sťažovateľ najvyššiemu súdu vytkol, že tento

nepostupoval podľa . Postup podľa

písm. a) alebo b) možný nebol, keďže v zmysle právnej úpravy niet

vyššej súdnej inštancie v sústave všeobecného súdnictva ako najvyššieho súdu (nemá

procesne nadriadený súd). Ak teda niet vyššej súdnej inštancie, ako je najvyšší súd,

nemohol najvyšší súd prikázať sám sebe konať. Výnimka je prípustná len vtedy, ak osobitné

ustanovenie zákona stavia iný senát (v tomto prípade najvyššieho súdu) výslovne alebo

z povahy veci do pozície nadriadeného súdu [§ 32 ods. 5 písm. d), § 185 ods. 2 a 3, resp.

, ak je odvolacím súdom najvyšší súd]. Ustanovenie

až 6 je teda vo vzťahu k najvyššiemu súdu nepoužiteľné. Navyše

sťažovateľ sa posúdením tejto otázky vo svojej argumentácii nezaoberá.

18.2 V dôsledku tohto záveru ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde odmieta sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť pre porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa ako zjavne neopodstatnenú.

18.3 Vo vzťahu k námietke porušenia práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

ústavný súd uvádza, že procesné garancie čl. 6 dohovoru sa zásadne vzťahujú na konania,

v ktorých sa rozhoduje o oprávnenosti trestného obvinenia osoby alebo o jej občianskych

právach a záväzkoch. Postup predsedu súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch a podľa

, nie je rozhodovaním o oprávnenosti trestného obvinenia proti

sťažovateľovi, v dôsledku čoho tak aplikácia čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti týkajúcej sa práva

na spravodlivé súdne konanie neprichádza do úvahy (v rozsudku Európskeho súdu

pre ľudské práva vo veci Kudla proti Poľsku z 26. 10. 2000 súd vyslovil, že hoci spôsob,

akým sa aplikuje čl. 6 dohovoru vo vzťahu k odvolacím alebo kasačným súdom, závisí

od konkrétnych okolností každého prípadu, bezpochyby odvolacie alebo kasačné konanie

patrí do pôsobnosti čl. 6 dohovoru). V dôsledku tohto ústavný súd podľa § 56 ods. 2

písm. g) odmieta sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť

pre porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ako zjavne

neopodstatnenú.

IV.B K prieťahom v postupe najvyššieho súdu v napadnutom (dovolacom)

konaní

19. Ústavný súd konštatuje, že je pravdou, že dovolanie bolo po prvýkrát predložené

najvyššiemu súdu 29. januára 2015. V ďalšom postupe však najvyšší súd celkovo vec vrátil

prvostupňovému Okresnému súdu Zvolen 9. februára 2015, 9. júla 2015, 15. júna 2016,

7. novembra 2017, teda celkovo štyrikrát, keď prieťahy v konaní by mohli prichádzať

do úvahy len vo vzťahu k predkladajúcemu Okresnému súdu Zvolen (bez takej konštatácie

vo vzťahu k jednotlivostiam postupu pri opakovanom predkladaní veci komplikovanom

podaním návrhu na obnovu konania). Po tom, ako bola vec naposledy predložená

najvyššiemu súdu 27. júna 2018, zákonný sudca JUDr. Piovartsy bol vylúčený

z rozhodovania v tejto veci a vec bola napokon predložená zákonnej sudkyni JUDr. Dane

Wänkeovej 28. januára 2019. Zhodnotením postupu najvyššieho súdu v napadnutom konaní

v čase od 27. júna 2018 do času podania ústavnej sťažnosti ústavný súd konštatuje,

že nemožno v napadnutom konaní uvažovať o takých prieťahoch, ktorých intenzita by

po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie umožňovala ústavnému súdu

dospieť k záveru o porušení sťažovateľom označených práv. K uvedenému záveru ústavný

súd dospel aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax a judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžka súdneho konania na jednom

stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen

proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku,

rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66).

19.1 Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje aj na okolnosť, že 28. januára

2019 bola vec pridelená JUDr. Dane Wänkeovej, členke senátu 4 T, „s pokynom

na urýchlené konanie“, čo sa prejavilo aj v postupe najvyššieho súdu, ktorý o sťažovateľom

podanom dovolaní rozhodol uznesením sp. zn. z 20. februára 2019 (teda tesne

po podaní ústavnej sťažnosti) a predmetný spisový materiál vrátil 11. marca 2019

Okresnému súdu Zvolen.

19.2 V dôsledku tohto záveru ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde odmieta sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť pre porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho

súdu v napadnutom konaní ako zjavne neopodstatnenú (vo vzťahu k naostatok označenému

referenčnému ustanoveniu navyše s tým, že ide o dovolacie konanie a právna neistota

sťažovateľa bola už odstránená právoplatným skončením veci, keď v štádiu konania

o mimoriadnom opravnom prostriedku je tiež z pohľadu prieťahov chránený, avšak

vnútroštátnou právnou úpravou).

IV.C K návrhu sťažovateľa na ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom

20. Sťažovateľ požiadal v tomto konaní o svojej ústavnej sťažnosti o ustanovenie

právneho zástupcu ústavným súdom.

20.1 Navrhovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom, možno ustanoviť právneho zástupcu za kumulatívneho splnenia

dvoch podmienok, a to (1) ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a (2) nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (§ 37 ods. 1 zákona

o ústavnom súde).

20.2 Odhliadnuc od prípadného splnenia prvej podmienky, ktoré nebolo

pred ústavným súdom žiadnym spôsobom preukázané, ústavný súd poukazuje

na skutočnosť, že v tomto prípade už na prvý pohľad nie je splnená druhá podmienka

na vyhovenie žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom,

keďže na základe už uvedeného ide u sťažovateľa o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti.

20.3 Ústavný súd preto žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

v tomto konaní nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia).

21. V závere ústavný súd dodáva, že vzhľadom na to, že vyhodnotil ústavnú sťažnosť

sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími

v nej obsiahnutými návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu