Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 6/02
PDF · 181.49 KB
No categories available
IV. ÚS 6/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
IV. ÚS 6/02-42
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. februára 2003
v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Jána Auxta a Juraja Horvátha
prerokoval sťažnosť Ing. M. J., bytom K., zastúpeného komerčnou právničkou JUDr. J. K.,
K., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia jeho práva,
aby jeho vec bola v primeranej lehote prejednaná, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C 721/98 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní
vedenom pod sp. zn. 13 Co 188/01 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo Ing. M. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho veci v primeranej
lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 721/98 a postupom
Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Co 188/01 p o r u š e n é
n e b o l o.
2. Ing. M. J. n e p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie.
3. Ing. M. J. n e p r i z n á v a úhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
16. augusta 2002 doručená sťažnosť Ing. M. J., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného komerčnou právničkou JUDr. J. K., K., ktorou žiadal, aby ústavný súd
v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyslovil, že bolo
porušené jeho právo na prerokovanie veci v primeranej lehote postupmi Okresného súdu
Košice I (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu Košice (ďalej len „krajský súd“).
Právna zástupkyňa sťažovateľa v sťažnosti uviedla, že 14. júla 1998 podal sťažovateľ
ako odporca v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. Ro 1606/98 odpor proti
platobnému rozkazu, o ktorom porušovateľ práva okresný súd nerozhodol v primeranej
lehote, pretože prvé pojednávanie bolo nariadené až po uplynutí 15 mesiacov a až
27. februára 2001 bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 12 C 721/98. Proti
predmetnému rozsudku podal sťažovateľ odvolanie.
Vzhľadom na to, že už v odpore, ktorý sťažovateľ doručil okresnému súdu
14. júla 1998, podal vzájomný návrh, o ktorom nebolo rozhodnuté ani po uplynutí 4 rokov,
podal 25. apríla 2001 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu. V máji
2001 mu predseda okresného súdu oznámil, že prieťahy v konaní nezistil.
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že ani krajský súd nenapravil nesprávny postup
okresného súdu, a preto 30. júla 2002 podal sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom
na krajskom súde pod sp. zn. 13 Co 188/01.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o prieťahoch
v konaní o jeho veci týmto nálezom:
„Základné právo Ing. M. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
mu čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené mu čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom
- odporcu I. v konaní pod sp. zn. Ro 1606/98 a 12 C 721/98
- odporcu II. v konaní pod sp. zn. 13 Co 188/01 porušené bolo.
Odporcom I. a II. prikazuje konať vo veci 12 C 728/98 resp. 13 Co 188/91
bez prieťahov a v primeranej lehote a zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva
navrhovateľa.
Odporca I. je povinný zaplatiť navrhovateľovi primerané zadosťučinenie v sume
150.000,- Sk a odporca II. v sume 50.000,- Sk, obaja odporcovia do dvoch mesiacov
od doručenia tohto nálezu.“
Svoju žiadosť o primerané finančné zadosťučinenie odôvodnil neprimeranou dĺžkou
konania, ktoré trvá viac ako štyri roky, pričom týmto konaním ho porušovatelia jeho
základných práv udržujú v právnej neistote.
II.
Po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie ústavný súd výzvou
z 12. septembra 2002 vyzval predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k sťažnosti
sťažovateľa v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy, a vyžiadal si spisový materiál vedený
na tomto súde pod sp. zn. 12 C 721/98. Rovnakú výzvu (v rovnakom termíne s tou istou
lehotou) na vyjadrenie ústavný súd zaslal predsedovi krajského súdu a právnej zástupkyni
sťažovateľa.
Všetci účastníci ústavnému súdu písomne oznámili, že súhlasia s upustením
od verejného ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že návrh na začatie
konania bol okresnému súdu doručený 16. apríla 1998, okresný súd vydal 24. júna l998
platobný rozkaz, proti ktorému podal sťažovateľ odpor. Vo veci bolo rozhodnuté
rozsudkom z 27. januára 2001, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie, a z tohto dôvodu
bola vec 31. mája 2001 predložená krajskému súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní.
Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol, že sťažnosť
sťažovateľa na prieťahy v odvolacom konaní považuje za neopodstatnené, pretože zo strany
odvolacieho súdu nedošlo v konaní k neodôvodneným prieťahom.
III.
Právna zástupkyňa sťažovateľa sa podanou sťažnosťou domáhala vyslovenia
porušenia základného práva sťažovateľa upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého
„Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov ...“.
Domáhala sa tiež vyslovenia porušenia práva sťažovateľa upraveného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
na prerokovanie veci v primeranej lehote.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej
judikatúry, v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom
a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možno
dosiahnuť zásadne právoplatným rozhodnutím. K vytvoreniu stavu právnej istoty preto
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Podľa názoru
ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu
považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci, alebo
odstráneniu právnej neistoty iným zákonom dovoleným spôsobom.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,
ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri
základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3).
Preskúmaním doterajšieho konania okresného súdu ústavný súd z vyžiadaného spisu
vo veci sp. zn. 12 C 721/98 zistil, že v predmetnej veci okresný súd od 16. apríla 1998, keď
mu bol doručený návrh, až do podania sťažnosti ústavnému súdu vykonal tieto úkony:
Dňa 24. júna 1998 vydal platobný rozkaz, 10. septembra 1998 vyzval odporcu
na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor, 20. augusta 1999 určil termín
pojednávania na 17. november 1999 a zároveň vyzval účastníkov konania na doručenie
písomných dokladov, 17. novembra 1999 bolo pojednávanie odročené z dôvodu
neprítomnosti zástupcu navrhovateľa na 9. február 2000, ktoré bolo opätovne odročené
z dôvodu uloženia povinnosti právnemu zástupcovi navrhovateľa doručiť súdu dôkazné
prostriedky na 19. apríl 2000, ktoré bolo odročené na 13. jún 2000 a právny zástupca
navrhovateľa bol zároveň vyzvaný na doručenie dôkazných prostriedkov za účelom
predvolania a výsluchu svedkov. Ešte pred tým 27. apríla 2000 vyžiadal doklady
od Okresného úradu Košice I doklady. Dňa 13. júna 2000 bolo pojednávanie odročené
na neurčito a zároveň okresný súd vyzval navrhovateľa na predloženie dôkazných
prostriedkov. Dňa 8. septembra 2000 vyžiadal písomné doklady od Územného bytového
družstva Košice, 19. októbra 2000 určil termín pojednávania na 17. január 2001, ktoré bolo
odročené na 27. február 2001 za účelom predloženia dokladov navrhovateľom. Na tomto
pojednávaní okresný súd rozhodol rozsudkom, ktorý bol písomne vyhotovený
6. marca 2001. Dňa 26. apríla 2001 doručil odvolanie navrhovateľovi a vyzval sťažovateľa
na zaplatenie súdneho poplatku z podaného odvolania, vyhotovil opravné uznesenie
a 30. mája 2001 doručil spis s odvolaním krajskému súdu.
Zo spisu ďalej vyplýva, že krajský súd vykonal tieto úkony:
Dňa 15. júna 2001 bol určený termín pojednávania na 3. júl 2001, ktoré bolo
odročené na neurčito a navrhovateľ bol vyzvaný na predloženie dokladov,
6. septembra 2001 krajský súd urguje splnenie výzvy. Dňa 19. októbra 2001 určil termín
pojednávania na 6. november 2001. Pojednávanie bolo odročené a navrhovateľ bol vyzvaný
na špecifikáciu žalovanej istiny, 22. januára 2002 bol spis pridelený inému sudcovi,
23. septembra 2002 bol určený termín pojednávania na 8. október 2002, ktoré bolo odročené
na 5. november 2002. Za účelom vyhlásenia rozhodnutia bolo odročené
na 7. november 2002, keď bol vyhlásený rozsudok. Dňa 6. decembra 2002 zaslal krajský
súd spis spolu s rozsudkom okresnému súdu.
Z obsahu spisu ústavný súd ďalej zistil, že 16. apríla 1998 podal navrhovateľ
Spoločenstvo vlastníkov bytov Ďumbier Košice návrh na začatie konania proti odporcovi
(v konaní pred ústavným súdom sťažovateľovi) o zaplatenie 22 676 Sk, 14. júla 1998
sťažovateľ podal odpor proti platobnému rozkazu, 7. októbra 1998 bol zaplatený súdny
poplatok z odporu. Dňa 29. októbra 1999 navrhovateľ a sťažovateľ doručili okresnému súdu
písomné doklady na základe výzvy okresného súdu, 1. februára 2000 sťažovateľ doručil
okresnému súdu dôkazné prostriedky, 21. júla 2000 navrhovateľ okresnému súdu predložil
na základe výzvy doklady, 31. júla 2000 Okresný úrad Košice I odpovedal na výzvu
okresného súdu, 29. septembra 2000 na výzvu okresného súdu odpovedalo Územné bytové
družstvo Košice, 20. decembra 2000 navrhovateľ zaplatil na výzvu okresného súdu súdny
poplatok, 15. januára 2001 sťažovateľ doručil okresnému súdu vyjadrenie, 21. januára 2001
sťažovateľ doplnil svoje podanie, 12. apríla 2001 sťažovateľ doručil okresnému súdu
odvolanie a žiadosť o vydanie opravného uznesenia, 2. mája 2001 sa navrhovateľ vyjadril
k odvolaniu, 21. mája 2001 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok z podaného odvolania,
22. mája 2001 sťažovateľ doplnil svoje odvolanie (pôvodne podané odvolanie bolo riadne
odôvodnené), 25. júna 2001 sťažovateľ doručil krajskému súdu dôkazné prostriedky,
20. septembra 2001 a 11. októbra 2001 nasledovalo podanie navrhovateľa na základe výzvy
krajského súdu, 5. novembra 2001 navrhovateľ ospravedlnil svoju neprítomnosť
na pojednávaní, 10. decembra 2001 navrhovateľ doručil oznámenie o zmene právneho
zastúpenia, 25. januára 2002 navrhovateľ doručil krajskému súdu vyjadrenie.
IV.
Ústavný súd pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu vo veci sp. zn.
12 C 721/98 a krajského súdu vo veci sp. zn. 13 Co 188/01 podľa troch označených
základných kritérií zistil:
1. Okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 721/98 rozhodoval o návrhu
navrhovateľa Spoločenstvo vlastníkov bytov Ďumbier Košice proti žalovanému
sťažovateľovi na zaplatenie 22 676 Sk. Tento nárok navrhovateľ odôvodnil ako náhradu
škody z titulu nezaplatenia zálohových platieb titulom vykonávania správy domu
navrhovateľom. Predmet konania spočíval v zistení dôvodnosti nároku sťažovateľa.
V danom prípade ide o bežnú súčasť sporovej agendy na všeobecných súdoch, podklad
pre rozhodnutie tvorí súdnou praxou ustálená a používaná právna úprava. Okresný súd ani
krajský súd nenamietali, že v prípade sťažovateľa ide o neobvykle skutkovo a právne
komplikovanú alebo inak problematickú vec (spor).
2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred označenými porušovateľmi práva došlo k zbytočným prieťahom podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ ako odporca v konaní pred
okresným súdom aj pred krajským súdom, kde bol odvolateľom, bol aktívny. Jeho konanie
neovplyvnilo dĺžku konania ani pred okresným súdom, ako ani pred krajským súdom.
Sťažovateľ na výzvy okresného súdu odpovedal v primeranej lehote, ba dokonca okresnému
súdu aj krajskému súdu doručil vyjadrenia s navrhovanými dôkazmi iniciatívne bez ich
predchádzajúcej výzvy. Jeho činnosť teda smerovala k rýchlej a účinnej ochrane svojich
práv.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup krajského súdu.
Ústavný súd zistil, že krajskému súdu bol 30. mája 2001 doručený spis za účelom
rozhodnutia o odvolaní, ktorý už 15. júna 2001 určil termín pojednávania na 3. júl 2001, čo
svedčí o zodpovednom prístupe krajského súdu k odvolaniu sťažovateľa. K odročeniu
pojednávaní dochádzalo na základe objektívnych skutočností, v prvých dvoch prípadoch to
bolo za účelom uloženia povinnosti navrhovateľovi, aby predložil podrobné vyúčtovanie
uplatňovaného nároku, ďalšie pojednávanie bolo odročené z dôvodu neprítomnosti právnej
zástupkyne navrhovateľa a v poslednom prípade za účelom vyhlásenia rozhodnutia, z čoho
teda vyplýva záver, že krajský súd od 30. mája 2001, keď mu bol predložený spis
z okresného súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní, do 6. decembra 2002, keď doručil spis
spolu s rozhodnutím vo veci okresnému súdu, niekoľkokrát vo veci pojednával, vykonával
jednotlivé úkony smerujúce k doplneniu dokazovania a k príprave rozhodnutia vo veci
samej a nakoniec v dôsledku jeho postupu vo veci i právoplatne rozhodol.
Postup krajského súdu v uvedenom období bol ústavným súdom vyhodnotený ako
taký, ktorý plynulo smeroval k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania, teda
i sťažovateľa, a ktorý nespôsobil zbytočné prieťahy v označenej veci.
Pokiaľ ide o hodnotenie postupu okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že okresný
súd vyhlásil vo veci samej rozsudok 27. februára 2001. Tento rozsudok bol v priebehu
konania pred ústavným súdom v časti potvrdený a v časti zmenený (stal sa konečným
rozhodnutím) vo veci samej. Z toho vyplýva, že právo sťažovateľa prestalo byť porušované
postupom okresného súdu 27. februára 2001, t. j. pred doručením sťažnosti ústavnému súdu.
Túto skutočnosť ústavný súd zistil až po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, po rozhodnutí
krajského súdu.
Ústavný súd na základe uvedených skutočností uzavrel, že základné právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
12 C 721/98 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Co 188/01 nebolo
porušené.
Vzhľadom na uvedený výrok, ústavný súd nepriznal sťažovateľovi primerané
finančné zadosťučinenie, nárok ktorého je viazaný na porušenie základného práva alebo
slobody sťažovateľa.
Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi úhradu trov konania, pretože sťažovateľ si tento
nárok neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. februára 2003