Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 6/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. februára 2003

v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Jána Auxta a Juraja Horvátha

prerokoval sťažnosť Ing. M. J., bytom K., zastúpeného komerčnou právničkou JUDr. J. K.,

K., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upraveného v a porušenia jeho práva,

aby jeho vec bola v primeranej lehote prejednaná, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. M. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho veci v primeranej

lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

n e b o l o.

2. Ing. M. J. n e p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie.

3. Ing. M. J. n e p r i z n á v a úhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. augusta 2002 doručená sťažnosť Ing. M. J., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného komerčnou právničkou JUDr. J. K., K., ktorou žiadal, aby ústavný súd

v konaní podľa (ďalej len „“) vyslovil, že bolo

porušené jeho právo na prerokovanie veci v primeranej lehote postupmi Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu Košice (ďalej len „krajský súd“).

Právna zástupkyňa sťažovateľa v sťažnosti uviedla, že 14. júla 1998 podal sťažovateľ

ako odporca v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. Ro 1606/98 odpor proti

platobnému rozkazu, o ktorom porušovateľ práva okresný súd nerozhodol v primeranej

lehote, pretože prvé pojednávanie bolo nariadené až po uplynutí 15 mesiacov a až

27. februára 2001 bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom sp. zn. . Proti

predmetnému rozsudku podal sťažovateľ odvolanie.

Vzhľadom na to, že už v odpore, ktorý sťažovateľ doručil okresnému súdu

14. júla 1998, podal vzájomný návrh, o ktorom nebolo rozhodnuté ani po uplynutí 4 rokov,

podal 25. apríla 2001 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu. V máji

2001 mu predseda okresného súdu oznámil, že prieťahy v konaní nezistil.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že ani krajský súd nenapravil nesprávny postup

okresného súdu, a preto 30. júla 2002 podal sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom

na krajskom súde pod sp. zn. .

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o prieťahoch

v konaní o jeho veci týmto nálezom:

„Základné právo Ing. M. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

mu SR a na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené mu

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom

- odporcu I. v konaní pod sp. zn. Ro 1606/98 a

- odporcu II. v konaní pod sp. zn. porušené bolo.

Odporcom I. a II. prikazuje konať vo veci resp.

bez prieťahov a v primeranej lehote a zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva

navrhovateľa.

Odporca I. je povinný zaplatiť navrhovateľovi primerané zadosťučinenie v sume

150.000,- Sk a odporca II. v sume 50.000,- Sk, obaja odporcovia do dvoch mesiacov

od doručenia tohto nálezu.“

Svoju žiadosť o primerané finančné zadosťučinenie odôvodnil neprimeranou dĺžkou

konania, ktoré trvá viac ako štyri roky, pričom týmto konaním ho porušovatelia jeho

základných práv udržujú v právnej neistote.

II.

Po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie ústavný súd výzvou

z 12. septembra 2002 vyzval predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k sťažnosti

sťažovateľa v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy, a vyžiadal si spisový materiál vedený

na tomto súde pod sp. zn. . Rovnakú výzvu (v rovnakom termíne s tou istou

lehotou) na vyjadrenie ústavný súd zaslal predsedovi krajského súdu a právnej zástupkyni

sťažovateľa.

Všetci účastníci ústavnému súdu písomne oznámili, že súhlasia s upustením

od verejného ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že návrh na začatie

konania bol okresnému súdu doručený 16. apríla 1998, okresný súd vydal 24. júna l998

platobný rozkaz, proti ktorému podal sťažovateľ odpor. Vo veci bolo rozhodnuté

rozsudkom z 27. januára 2001, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie, a z tohto dôvodu

bola vec 31. mája 2001 predložená krajskému súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní.

Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol, že sťažnosť

sťažovateľa na prieťahy v odvolacom konaní považuje za neopodstatnené, pretože zo strany

odvolacieho súdu nedošlo v konaní k neodôvodneným prieťahom.

III.

Právna zástupkyňa sťažovateľa sa podanou sťažnosťou domáhala vyslovenia

porušenia základného práva sťažovateľa upraveného v , podľa ktorého

„Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov ...“.

Domáhala sa tiež vyslovenia porušenia práva sťažovateľa upraveného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

na prerokovanie veci v primeranej lehote.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a podľa dohovoru vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom

a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možno

dosiahnuť zásadne právoplatným rozhodnutím. K vytvoreniu stavu právnej istoty preto

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Podľa názoru

ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu

považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci, alebo

odstráneniu právnej neistoty iným zákonom dovoleným spôsobom.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a dohovoru,

ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou () zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3).

Preskúmaním doterajšieho konania okresného súdu ústavný súd z vyžiadaného spisu

vo veci sp. zn. zistil, že v predmetnej veci okresný súd od 16. apríla 1998, keď

mu bol doručený návrh, až do podania sťažnosti ústavnému súdu vykonal tieto úkony:

Dňa 24. júna 1998 vydal platobný rozkaz, 10. septembra 1998 vyzval odporcu

na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor, 20. augusta 1999 určil termín

pojednávania na 17. november 1999 a zároveň vyzval účastníkov konania na doručenie

písomných dokladov, 17. novembra 1999 bolo pojednávanie odročené z dôvodu

neprítomnosti zástupcu navrhovateľa na 9. február 2000, ktoré bolo opätovne odročené

z dôvodu uloženia povinnosti právnemu zástupcovi navrhovateľa doručiť súdu dôkazné

prostriedky na 19. apríl 2000, ktoré bolo odročené na 13. jún 2000 a právny zástupca

navrhovateľa bol zároveň vyzvaný na doručenie dôkazných prostriedkov za účelom

predvolania a výsluchu svedkov. Ešte pred tým 27. apríla 2000 vyžiadal doklady

od Okresného úradu Košice I doklady. Dňa 13. júna 2000 bolo pojednávanie odročené

na neurčito a zároveň okresný súd vyzval navrhovateľa na predloženie dôkazných

prostriedkov. Dňa 8. septembra 2000 vyžiadal písomné doklady od Územného bytového

družstva Košice, 19. októbra 2000 určil termín pojednávania na 17. január 2001, ktoré bolo

odročené na 27. február 2001 za účelom predloženia dokladov navrhovateľom. Na tomto

pojednávaní okresný súd rozhodol rozsudkom, ktorý bol písomne vyhotovený

6. marca 2001. Dňa 26. apríla 2001 doručil odvolanie navrhovateľovi a vyzval sťažovateľa

na zaplatenie súdneho poplatku z podaného odvolania, vyhotovil opravné uznesenie

a 30. mája 2001 doručil spis s odvolaním krajskému súdu.

Zo spisu ďalej vyplýva, že krajský súd vykonal tieto úkony:

Dňa 15. júna 2001 bol určený termín pojednávania na 3. júl 2001, ktoré bolo

odročené na neurčito a navrhovateľ bol vyzvaný na predloženie dokladov,

6. septembra 2001 krajský súd urguje splnenie výzvy. Dňa 19. októbra 2001 určil termín

pojednávania na 6. november 2001. Pojednávanie bolo odročené a navrhovateľ bol vyzvaný

na špecifikáciu žalovanej istiny, 22. januára 2002 bol spis pridelený inému sudcovi,

23. septembra 2002 bol určený termín pojednávania na 8. október 2002, ktoré bolo odročené

na 5. november 2002. Za účelom vyhlásenia rozhodnutia bolo odročené

na 7. november 2002, keď bol vyhlásený rozsudok. Dňa 6. decembra 2002 zaslal krajský

súd spis spolu s rozsudkom okresnému súdu.

Z obsahu spisu ústavný súd ďalej zistil, že 16. apríla 1998 podal navrhovateľ

Spoločenstvo vlastníkov bytov Ďumbier Košice návrh na začatie konania proti odporcovi

(v konaní pred ústavným súdom sťažovateľovi) o zaplatenie 22 676 Sk, 14. júla 1998

sťažovateľ podal odpor proti platobnému rozkazu, 7. októbra 1998 bol zaplatený súdny

poplatok z odporu. Dňa 29. októbra 1999 navrhovateľ a sťažovateľ doručili okresnému súdu

písomné doklady na základe výzvy okresného súdu, 1. februára 2000 sťažovateľ doručil

okresnému súdu dôkazné prostriedky, 21. júla 2000 navrhovateľ okresnému súdu predložil

na základe výzvy doklady, 31. júla 2000 Okresný úrad Košice I odpovedal na výzvu

okresného súdu, 29. septembra 2000 na výzvu okresného súdu odpovedalo Územné bytové

družstvo Košice, 20. decembra 2000 navrhovateľ zaplatil na výzvu okresného súdu súdny

poplatok, 15. januára 2001 sťažovateľ doručil okresnému súdu vyjadrenie, 21. januára 2001

sťažovateľ doplnil svoje podanie, 12. apríla 2001 sťažovateľ doručil okresnému súdu

odvolanie a žiadosť o vydanie opravného uznesenia, 2. mája 2001 sa navrhovateľ vyjadril

k odvolaniu, 21. mája 2001 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok z podaného odvolania,

22. mája 2001 sťažovateľ doplnil svoje odvolanie (pôvodne podané odvolanie bolo riadne

odôvodnené), 25. júna 2001 sťažovateľ doručil krajskému súdu dôkazné prostriedky,

20. septembra 2001 a 11. októbra 2001 nasledovalo podanie navrhovateľa na základe výzvy

krajského súdu, 5. novembra 2001 navrhovateľ ospravedlnil svoju neprítomnosť

na pojednávaní, 10. decembra 2001 navrhovateľ doručil oznámenie o zmene právneho

zastúpenia, 25. januára 2002 navrhovateľ doručil krajskému súdu vyjadrenie.

IV.

Ústavný súd pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu vo veci sp. zn.

a krajského súdu vo veci sp. zn. podľa troch označených

základných kritérií zistil:

1. Okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodoval o návrhu

navrhovateľa Spoločenstvo vlastníkov bytov Ďumbier Košice proti žalovanému

sťažovateľovi na zaplatenie 22 676 Sk. Tento nárok navrhovateľ odôvodnil ako náhradu

škody z titulu nezaplatenia zálohových platieb titulom vykonávania správy domu

navrhovateľom. Predmet konania spočíval v zistení dôvodnosti nároku sťažovateľa.

V danom prípade ide o bežnú súčasť sporovej agendy na všeobecných súdoch, podklad

pre rozhodnutie tvorí súdnou praxou ustálená a používaná právna úprava. Okresný súd ani

krajský súd nenamietali, že v prípade sťažovateľa ide o neobvykle skutkovo a právne

komplikovanú alebo inak problematickú vec (spor).

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred označenými porušovateľmi práva došlo k zbytočným prieťahom podľa

a dohovoru. Sťažovateľ ako odporca v konaní pred

okresným súdom aj pred krajským súdom, kde bol odvolateľom, bol aktívny. Jeho konanie

neovplyvnilo dĺžku konania ani pred okresným súdom, ako ani pred krajským súdom.

Sťažovateľ na výzvy okresného súdu odpovedal v primeranej lehote, ba dokonca okresnému

súdu aj krajskému súdu doručil vyjadrenia s navrhovanými dôkazmi iniciatívne bez ich

predchádzajúcej výzvy. Jeho činnosť teda smerovala k rýchlej a účinnej ochrane svojich

práv.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a dohovoru, bol postup krajského súdu.

Ústavný súd zistil, že krajskému súdu bol 30. mája 2001 doručený spis za účelom

rozhodnutia o odvolaní, ktorý už 15. júna 2001 určil termín pojednávania na 3. júl 2001, čo

svedčí o zodpovednom prístupe krajského súdu k odvolaniu sťažovateľa. K odročeniu

pojednávaní dochádzalo na základe objektívnych skutočností, v prvých dvoch prípadoch to

bolo za účelom uloženia povinnosti navrhovateľovi, aby predložil podrobné vyúčtovanie

uplatňovaného nároku, ďalšie pojednávanie bolo odročené z dôvodu neprítomnosti právnej

zástupkyne navrhovateľa a v poslednom prípade za účelom vyhlásenia rozhodnutia, z čoho

teda vyplýva záver, že krajský súd od 30. mája 2001, keď mu bol predložený spis

z okresného súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní, do 6. decembra 2002, keď doručil spis

spolu s rozhodnutím vo veci okresnému súdu, niekoľkokrát vo veci pojednával, vykonával

jednotlivé úkony smerujúce k doplneniu dokazovania a k príprave rozhodnutia vo veci

samej a nakoniec v dôsledku jeho postupu vo veci i právoplatne rozhodol.

Postup krajského súdu v uvedenom období bol ústavným súdom vyhodnotený ako

taký, ktorý plynulo smeroval k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania, teda

i sťažovateľa, a ktorý nespôsobil zbytočné prieťahy v označenej veci.

Pokiaľ ide o hodnotenie postupu okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že okresný

súd vyhlásil vo veci samej rozsudok 27. februára 2001. Tento rozsudok bol v priebehu

konania pred ústavným súdom v časti potvrdený a v časti zmenený (stal sa konečným

rozhodnutím) vo veci samej. Z toho vyplýva, že právo sťažovateľa prestalo byť porušované

postupom okresného súdu 27. februára 2001, t. j. pred doručením sťažnosti ústavnému súdu.

Túto skutočnosť ústavný súd zistil až po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, po rozhodnutí

krajského súdu.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností uzavrel, že základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. nebolo

porušené.

Vzhľadom na uvedený výrok, ústavný súd nepriznal sťažovateľovi primerané

finančné zadosťučinenie, nárok ktorého je viazaný na porušenie základného práva alebo

slobody sťažovateľa.

Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi úhradu trov konania, pretože sťažovateľ si tento

nárok neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2003