Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 162/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika

a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka na neverejnom zasadnutí 26. júna 2012

o prijatej sťažnosti JUDr. P. P., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. K. M., Advokátska

kancelária, Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é n e b o l i .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 12. apríla 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. P. P., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľova právna vec, ktorej predmetom

je žaloba o ochranu osobnosti, je v rámci odvolacieho konania vedená na krajskom súdu

pod sp. zn. od 15. júla 2010.

Ústavný súd 23. apríla 2012 vyzval predsedníčku krajského súdu na vyjadrenie

k vecnej stránke prijatej sťažnosti a zaslanie relevantného súdneho spisu.

Vyjadrenie krajského súdu bolo ústavnému súdu doručené prostredníctvom faxu

21. mája 2012 (doplnené písomne 24. mája 2012). V jeho prílohe predsedníčka krajského

súdu predložila súdny spis, z ktorého vyplývajú tieto podstatné skutočnosti: a) vec napadla

na krajský súd 15. júla 2010 a bola jej pridelená sp. zn. (potvrdenie

o pridelení veci) a b) krajský súd vo veci rozhodol uznesením z 9. mája 2012.

Predsedníčka krajského súdu vo svojom vyjadrení z 21. mája 2012 uviedla, že sa

stotožňuje so stanoviskom predsedníčky dotknutého senátu 2 Co v tom, že nesúhlasí

s názorom sťažovateľa, ktorý tvrdí, že prieťahy v označenej veci sú spôsobené

pretrvávajúcou nečinnosťou odvolacieho senátu, pretože senát 2 Co sa snaží vybavovať veci

priebežne. Podľa názoru predsedníčky súdu je potrebné prihliadať na to, že senát

2 Co vybavuje prednostne poručenské veci v oddelení 20 CoP, čo tiež spôsobuje, že veci

súdneho oddelenia 2 Co nie je možné vybavovať tak, ako je žiaduce. Takisto vo vyjadrení

poukázala na rozsiahlosť predmetného súdneho spisu (361 listov), ktorý bolo potrebné

naštudovať, a tiež tú okolnosť, že vysoký nápad senátu 2 Co bol spôsobený aj tým, že

v súvislosti s prerozdelením spisov zo senátu 7 Co bolo pridelených k 1. januáru 2012

do senátu 2 Co celkom 94 spisov. V závere svojho vyjadrenia predsedníčka krajského súdu

vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Právna zástupkyňa sa k stanovisku krajského súdu vyjadrila podaním doručeným

20. júna 2012, v ktorom uviedla, že „k vyjadreniu odporcu sa sťažovateľ nevyjadruje, len

poznamenáva, že takmer po 8 mesiacoch od podania sťažnosti na prieťahy v konaní mu

bola doručená odpoveď... z obsahu ktorej vyplýva, že sťažnosť na prieťahy v konaní... je

dôvodná“. Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní zároveň vyjadrenia súhlasila

s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti a vyčíslila trovy konania v sume

269,60 €.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného , ako aj práva zaručeného dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ žalobcom,

ústavný súd konštatuje, že dĺžka konania nebola závislá od právnej náročnosti

prerokovávanej veci. Ku skutkovej náročnosti veci ústavný súd uvádza, že krajský súd

vzhľadom na rozsiahlosť spisového materiálu musel primeraný čas venovať jeho

naštudovaniu, čo mohlo spôsobiť istú časovú náročnosť v jeho postupe.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, na základe ktorých by bolo

možné konštatovať, že sťažovateľ, respektíve jeho právna zástupkyňa, prispeli k predĺženiu

konania v predmetnej veci.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného krajského súdu.

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že z predloženého súdneho spisu vyplýva, že

krajský súd v predmetnej veci rozhodol uznesením z 9. mája 2012, ktorým rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Z uvedeného vyplýva, že dĺžka dovolacieho konania nepresiahla dva roky (jeden rok

a desať mesiacov, pozn.). Sťažovateľ doručil svoju sťažnosť ústavnému súdu 21. februára

2012, t. j. po roku a siedmich mesiacoch od začiatku odvolacieho konania a necelé tri

mesiace pred rozhodnutím vo veci. Z vyjadrenia sťažovateľa, ako aj krajského súdu

vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi súdu bola

krajskému súdu doručená 25. októbra 2011, t. j. štyri mesiace pred podaním tejto sťažnosti.

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa, ako aj predloženého súdneho

spisu po zvážení rozhodujúcich skutočností konštatuje, že k porušeniu označených práv

sťažovateľa postupom krajského súdu v napadnutom konaní nedošlo.

Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, , ,

). Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe

ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (, ). V prípade, keď ústavný

súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2

, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr.

, ), prípadne návrhu nevyhovel (napr. ).

Pri rozhodovaní o tejto sťažnosti ústavný súd vychádzal aj z charakteru odvolacieho

konania, kde úlohou odvolacieho súdu je preskúmanie postupu a rozhodnutia

prvostupňového súdu, pričom z hľadiska početnosti úkonov viditeľných z pohľadu

sťažovateľa, napr. pojednávaní, je potrebné mať na zreteli fakultatívnosť nariadenia

pojednávania odvolacím súdom na prejednanie odvolania ( ). Skutočnosť, že

v posudzovanej veci nedošlo k nariadeniu pojednávania, resp. k iným úkonom viditeľným

z pohľadu sťažovateľa, ešte sama osebe neznamená, že odvolací súd bol vo veci úplne

nečinný. Povaha odvolacieho konania spočíva v posudzovaní relevantnosti námietok

uvedených žalovaným v odvolaní a vzhľadom na vyjadrenie predsedníčky krajského súdu

z 21. mája 2012, z ktorého je zrejmé aj to, že ide o pomerne rozsiahly spisový materiál,

„preto bolo potrebné, aby ho naštudovali traja sudcovia senátu“, ústavný súd nepovažoval

dĺžku odvolacieho konania (od predloženia súdneho spisu krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní 15. júla 2010) do podania tejto sťažnosti (21. februára 2011) t. j. rok a sedem

mesiacov, za nesúladnú s označenými právami sťažovateľa.

K opakovanej námietke sťažovateľa, že na jeho sťažnosť predsedníčke krajského

súdu na prieťahy v konaní podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)

mu bola doručená odpoveď po viac ako siedmich mesiacoch, musí ústavný súd konštatovať,

že takýto postup je v zmysle požiadaviek vyplývajúcich z § 63 a nasl. zákona o súdoch

neprípustný. Z tohto nedostatku však nemožno bez ďalšieho odvodiť porušenie

sťažovateľových označených práv, ak navyše krajský súd v posudzovanej veci rozhodol

9. mája 2012, čo môže skôr nasvedčovať tomu, že táto sťažnosť splnila svoj účel a právna

neistota sťažovateľa bola odstránená.

Nad rámec ústavný súd konštatuje, že zo sťažnosti nevyplýva, že by sťažovateľ

využil inštitút sťažnosti na postup predsedu krajského súdu adresovanej predsedovi súdu

vyššieho stupňa podľa § 63 ods. 2 zákona o súdoch.

Na základe uvedených skutočností s prihliadnutím na celkovú dĺžku odvolacieho

konania ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konania (rok a sedem mesiacov)

sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby ústavný súd v okolnostiach veci

konštatoval porušenie označených práv sťažovateľa, preto v náleze nevyslovil porušenie

označených práv sťažovateľa postupom krajského súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd dodáva, že jeho záver o neporušení označených práv sťažovateľa

rešpektuje a reflektuje rozhodovaciu prax a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až

tri roky v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2012